Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. september 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/97/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117214157
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117214157.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov
JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci navrhovateľa: TAPOS, Trnavská
poľnohospodárska spoločnosť, s.r.o., Zelenečská ulica 28, Trnava, IČO: 34 114 696, zastúpený JÁNSKÝ
& PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Štúrova 13, Nitra, proti prenajímateľovi: Mesto Trnava,
Hlavná 1, Trnava, IČO: 00 313 114, zastúpený advokátom JUDr. Róbertom Spálom, Paulínska 24,

Trnava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava č.k. 25Cb/118/2007-154 zo dňa 30.06.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Mestu Trnava ako prenajímateľovi odvolací súd priznáva voči navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhovateľ
žiadal uložiť Mestu Trnava ako prenajímateľovi z nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 28.09.2007 s
navrhovateľom povinnosť nenakladať s poľnohospodárskymi pozemkami vo vlastníctve prenajímateľa,
ktoré navrhovateľ špecifikoval v podanom návrhu a povinnosť znášať po 30.09.2017 užívanie týchto
poľnohospodárskych pozemkov navrhovateľom. Súčasne žiadal, aby súd uložil prenajímateľovi aby

zrušil, resp. nevykonal , resp. zdržal sa vykonania uznesení mestského zastupiteľstva Mesta Trnava č.
625, 626, ktoré boli prijaté dňa 02.05.2017.

2. Navrhovateľ návrh odvodzoval z právneho vzťahu založeného nájomnou zmluvou uzatvorenou
s Mestom Trnava ako prenajímateľom dňa 28.09.2007 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.01.2008, č.
2 zo dňa 15.10.2003, č. 3 zo dňa 16.11.2011, č. 4 zo dňa 04.03.2013 a č. 5 zo dňa 30.09.2014,

ktorou prenajímateľ prenajal navrhovateľovi poľnohospodárske pozemky nachádzajúce sa v k.ú. V.
a v k.ú. Y. v celkovej aktuálnej výmere 690,4059 ha na dobu určitú od 01.10.2007 do 30.09.2017.
Jednotlivými dodatkami bola pôvodne dohodnutá výmera znížená až na aktuálnu 690,4059 ha.
Navrhovateľ uviedol, že listom zo dňa 14.07.2016 navrhol prenajímateľovi úpravu výšky nájomného s
účinnosťou od 01.10.2016 a zároveň aj opätovné predĺženie nájmu o ďalších 10 rokov. Prenajímateľ
po prerokovaní návrhu v orgáne mestského zastupiteľstva - majetkovej komisii Mesta Trnava na

zasadnutí dňa 09.08.2016, ktorá neodporúčala prijať návrh navrhovateľa. Takýto postup prenajímateľa
označil navrhovateľ za rozporný s ust. § 13 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, pretože ako nájomcovi mu prislúcha
zákonné právo na prednostné uzatvorenie novej nájomnej zmluvy na dotknuté pozemky a na nájomné v
obvyklej výške, v súvislosti s čím upozornil prenajímateľa na to, že povinnosť prednostne s ním uzavrieť
nájom na ďalšie obdobie vylučuje ponukové konanie, resp. verejnú obchodnú súťaž. Navrhovateľ

požiadal o opätovné prerokovanie žiadosti i za účasti jeho zástupcu. Žiadosť bola prerokovaná dňa
13.09.2016, komisia opätovne zotrvala na svojom stanovisku a oznámila ho zástupcovi navrhovateľa,ktoré oznámenie bolo zástupcovi doručené dňa 04.10.2016. Zástupca navrhovateľa ale prenajímateľovi
oznámil, že nie je adresátom ani s kompetentnou osobou preberať zásielky v mene navrhovateľa,
pretože navrhovateľa nezastupuje. Následne bola uvedená výzva obsahujúca oznámenie komisie

doručená priamo navrhovateľovi. Z jej obsahu vyplynulo, že nájom s navrhovateľom sa končí v zmysle
uzatvorenej zmluvy dňom 30.09.2017. Navrhovateľ k uvedenému tvrdil, že výzva na vrátenie pozemkov
mu bola doručená dňa 05.10.2016, teda výzva bola doručená po lehote vyžadovanej podľa § 12 ods.
1 zák. č. 504/2003 Z.z., podľa ktorého musí byť doručená rok pred uplynutím času, na ktorý bol
nájom dohodnutý. K doručeniu nedošlo ani fikciou, teda odmietnutím prebratia zásielky pracovníčkou

sekretariátu navrhovateľa, pretože táto nie je zamestnancom navrhovateľa a nemala kompetenciu
preberať zásielky adresované navrhovateľovi, rovnako ako ani zástupca, ktorý ho zastupoval v konaní o
nájme s prenajímateľom Mestom Trnava. Navrhovateľ osvedčoval, že výzva prenajímateľa na vrátenie
a prevzatie pozemkov mu tak nebola doručená riadne a včas, dohodnutý nájom sa obnovil zákonnou
fikciou podľa § 12 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. v spojení s § 8 ods. 1 cit. zák., preto navrhovateľ oznámil
prenajímateľovi, že nájom bude naďalej trvať na dobu určitú a to od 01.10.2017 do 30.09.2022.

2. Na oznámenie reagoval prenajímateľ listom zo dňa 13.12.2016, ktorý bol doručený navrhovateľovi
dňa 30.12.2016, v ktorom prenajímateľ zotrval na názore, že nájom prenajatých pozemkov skončil
k 30.09.2017 a ďalšie užívanie pozemkov bude riešené obchodnou verejnou súťažou. Prenajímateľ
zdôraznil, že výzvu na vrátenie prenajatých pozemkov doručoval navrhovateľovi svojim doručovateľom,

ale pracovníčka sekretariátu v sídle navrhovateľa odmietla doručovanú zásielku prevziať.

3. Navrhovateľ v návrhu poukazoval na to, že sa prenajímateľ vôbec nevyporiadal s ust. § 13 ods.
2 zák. č. 504/2003 Z.z., podľa ktorého mu patrí zákonné právo na prednostné uzatvorenie novej
nájomnej zmluvy na dotknuté pozemky titulom predchádzajúceho nájomcu, rozhodnutie na vrátenie

prevzatia pozemkov nebolo prerokované a schválené mestským zastupiteľstvom a doručenie výzvy
na vrátenie pozemkov, ktorú odmietla pracovníčka sekretariátu nachádzajúcu sa v sídle spoločnosti
navrhovateľaprevziaťnavrhovateľnepovažovalzariadnedoručenie.Výzvanebolaschválenámestským
zastupiteľstvom a nepatrí do kompetencií primátora rozhodovať o ukončení nájmu, čo vyplýva zo Štatútu
Mesta Trnava, preto i otázka pokračovania nájmu a ďalšieho užívania predmetnej poľnohospodárskej

pôdy navrhovateľom mala byť prerokovaná mestským zastupiteľstvom, ako tomu bolo i pri uzatvorení
zmluvy o nájme v znení jej dodatkov. Tým, že výzva nebola schválená mestským zastupiteľstvom
nemôžeprivodiťaniskončenienájmuuzatvorenejnájomnejzmluvysnavrhovateľom,idetedaoneplatný
právny úkon urobený v rozpore so zákonom o obecnom zriadení.

4. Navrhovateľ má za to, že mu svedčí prednostné právo na uzavretie nájmu podľa § 13 zák. č. 504/2003
Z.z. za obvyklé nájomné, napriek tomu ale zistil, že prenajímateľ na svojej internetovej stránke pristúpil
k vyhláseniu obchodných verejných súťaží na prenájom predmetných pozemkov, týmto postupom
došlo k porušeniu zákonného prednostného práva, ktoré svedčí navrhovateľovi v zmysle § 13 ods.
2 zák. č. 504/2003 Z.z. a tým, že prenajímateľ ignoruje prednostné právo svedčiace navrhovateľovi

má za to, že je v danej veci potrebné aby súd svojim rozhodnutím upravil bezodkladne pomery a
nariadil neodkladné opatrenie práve s poukazom na listiny, ktorými navrhovateľ dôvodnosť návrhu
osvedčil v spojení s vyhlásenými obchodnými verejnými súťažami . Iba nariadením neodkladného
opatrenia v rozsahu návrhu sa môže navrhovateľ ako nájomca domôcť efektívnej ochrany práv, ktorých
súdna ochrana je daná, odôvodnená a primeraná. Vzhľadom na aktuálny objektívny stav neprichádza

do úvahy, aby predmetné zákonné opatrenia a práva navrhovateľa mohli predstavovať neprimeraný
alebo neodôvodnený zásah do vlastníckeho práva prenajímateľa k predmetným pozemkom, ktoré tým,
že prenajímateľ výzvu zo dňa 14.09.2016 na vrátenie a prevzatie pozemkov doručil navrhovateľovi
oneskorene, nájom predmetných prenajatých pozemkov sa po 30.09.2017 obnovil. Prenajímateľ sa v
prípade realizácie obchodnej verejnej súťaže vystavuje riziku vzniku škôd a to nielen u navrhovateľa,

ale aj u tých účastníkov, ktorí sa obchodno-verejnej súťaže zúčastnia, pretože sú tak uvedení do omylu,
pretoaknebudúpomeryúčastníkovupravenéneodkladnýmopatrením,ktoréhosanavrhovateľdomáha,
bude nútený domáhať sa určenia neplatnosti obchodnej verejnej súťaže a nájomných zmlúv, ktoré budú
následne uzatvorené.

5. S poukazom na popísanie okolností súvisiacich s nájmom pozemkov žiadal navrhovateľ, aby mu
bola poskytnutá neodkladná predbežná súdna ochrana práve nariadením neodkladného opatrenia v
požadovanom rozsahu . Ak súd návrhu vyhovie, navrhovateľ uviedol, že podá v súdom určenej lehote
žalobu vo veci samej.6. Prenajímateľ, ktorému súd prvej inštancie doručil návrh na vyjadrenie zdôraznil, že ako prenajímateľ
svoje právo ukončiť nájomnú zmluvu odvodzuje od § 12 ods. 1 zák. č. 504/2002 Z.z., preto vyzval

nájomcu na vrátenie predmetných pozemkov, čo bolo najneskôr rok pred uplynutím dohodnutej doby
nájmu. Výzvu doručoval na adresu advokátskej kancelárie, ktorá navrhovateľova vo veci riešenia
nájomných vzťahov pred prenajímateľom zastupovala, zároveň ju doručoval i na adresu nájomcu
zapísanú v obchodnom registri, ktorej doručenie bolo ale dňa 27.09.2016 odmietnuté pracovníčkou
sekretariátu s tým, že navrhovateľ sa sťahuje do iných priestorov a nemôže už potvrdiť ani doručenku o

prevzatí, hoci podľa výpisu z obchodného registra navrhovateľ nemá zmenenú adresu. Po odmietnutí
prevzatia výzvy, ktorá bola navrhovateľovi doručovaná doručovateľskou službou Mesta Trnava, bola z
opatrnosti zaslaná i prostredníctvom Slovenskej pošty a.s., ktoré doručenie nebolo úspešné, z toho
dôvodu bola zásielka dňa 28.09.2016 uložená na pošte. Napriek obštrukciám zo strany navrhovateľa,
ktorý mal možnosť sa s touto výzvou riadne oboznámiť, nie je podstatné, či sa navrhovateľ ako adresát
s touto výzvou skutočne oboznámil, neprevzatie zásielky označuje prenajímateľ za úmyselné konanie

v rozpore s dobrými mravmi a samotné podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako
nedôvodný.

7. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
časť, ktorou žiadal navrhovateľ uznesenia mestského zastupiteľstva č. 625, č. 626 a č. 627 zrušiť,

resp. nevykonať, vylúčil na samostatné konanie s tým, že jedná sa o rozhodovaciu činnosť v správnom
súdnictve, ktorú konajúci súd nemôže riešiť. . Podľa § 3 ods.1 písm. b) S.s.p. na účely tohto
zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy
v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie
považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. Návrh
na zrušenie resp. nevykonanie uznesení mestského zastupiteľstva je potrebné riešiť v rámci správneho
súdnictva, z toho dôvodu súd túto časť návrhu, ktorou sa má rozhodnúť o zrušení uznesenia orgánu
verejnej správy vylúčil na samostatné konanie a postúpil vec na Krajský súd v Trnave ako súd vecne a
miestne príslušný s poukazom na ust. § 43 ods.1 C.s.p. a § 6 a § 9 S.s.p. , pretože navrhovateľ spojil

v návrhu veci, ktoré sa na spojenie nehodia (§ 166 ods. 2 CSP) .

8. O ostatnom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia prvoinštančný súd s poukazom na § 325, §
326, § 327, § 328, § 329 C.s.p. a na hmotnoprávne ustanovenia vyplývajúce zo zák. č. 504/2003 Z.z., v
§ 45 ods. 1 Obč. zák. a zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, podľa ktorých vyhodnocoval samotnú

podstatu a dôvodnosť podaného návrhu zamietol.

9. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie ustálil, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia hodnotil dôvodnosť návrhu, pričom vychádzal zo skutočnosti bez toho, aby
prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, musí ma aspoň navrhovateľom osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov, alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia.

10. Súd prvej inštancie posudzoval priebeh rokovaní medzi nájomcom a prenajímateľom v spojení

so spôsobom doručovania výzvy na vydanie a prevzatie pozemkov a dospel k záveru, že prenajímateľ
postupoval s náležitou opatrnosťou a s cieľom zabezpečiť doručenie, resp. dodanie predmetnej výzvy
do sféry dispozície navrhovateľa ako nájomcu tak, aby sa mohol adresát s doručovanou výzvou riadne
oboznámiť. Tvrdenie pracovníčky sekretariátu obchodnej spoločnosti, že spoločnosť bola predaná,
neexistuje a nemá ani pečiatku súd nevzal do úvahy, pretože z výpisu z obchodného registra, ani z inej

činnosti súdu nie je známe, že by došlo k akémukoľvek predaju navrhovateľa, resp. k zmene adresy
sídla. Prenajímateľ súdu predložil doručenku Slovenskej pošty a.s, podpísanú splnomocnencom. Súd
pri posudzovaní údajov vychádzal z § 109 ods. 1 v spojení s § 111 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. C.s.p.,
podľa ktorého za adresáta je oprávnená písomnosť prijať osoba, ktorá na to bola adresátom písomne
splnomocnená alebo poverená. Adresát pritom prijatie písomnosti potvrdí na potvrdení o doručení

(doručenke); údaje na doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Z doručenky mal
súd preukázané, že zásielka bola na pošte uložená dňa 28.09.2016, teda sa týmto dňom dostala do sféry
dispozície navrhovateľa ako nájomcu, ktorý sa tak mal možnosť sa s obsahom zásielky oboznámiť už vtento deň, z čoho vyplýva, že výzva na vrátenie a prevzatie pozemkov bola navrhovateľovi v postavení
nájomcu doručená riadne a včas.

11. Po vyhodnotení navrhovateľom uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že
navrhovateľ dostatočne nepreukázal a neosvedčenie potrebu nariadenia požadovaného neodkladného
opatrenia v rozsahu, ktorý zostal po vylúčení a postúpené časti návrhu na iný vecne príslušný súd,
neosvedčil, že právne vzťahy medzi stranami vyžadujú dočasnú úpravu a z právnych vzťahoch
medzi stranami zmluvy o nájme sa nevytvorí nenávratný stav. Súd nezisťoval dôvody, pre ktoré

prenajímateľ nemá záujem na zotrvaní v nájomnom vzťahu s navrhovateľom. Samotná existencia
právneho vzťahu medzi zmluvnými stranami ešte netvorí zákonný dôvod pre nariadenie neodkladného
opatrenia, ale až jeho ohrozenie zakladá dôvod pre jeho nariadenie. Ohrozenie musí byť konkrétne a
musí byť oprávneným účastníkom konania osvedčené. Súd v závere skonštatoval, že navrhovateľom
neboli preukázané dôvody, ktoré by mali spôsobiť porušenie práva navrhovateľa na pokračovanie
nájmu, doručenie výzvy prenajímateľa na vrátenie pozemkov nájomcovi bolo preukázané, čím nebolo

osvedčené konkrétne ohrozenie práv navrhovateľa a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov
medzi stranami, alebo obava z ohrozenia výkonu rozhodnutia, preto návrh zamietol.

12. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, napadnuté
uznesenie označil za nedôvodné, neodôvodnené, nepreskúmateľné, nesprávne a žiadal, aby ho

odvolací súd zrušil, alebo zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel. V odvolacích dôvodoch zdôraznil,
že postupom súdu neboli splnené procesné podmienky, čím je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm.a)C.s.p.,súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstraneuskutočniťjejpatriaceprocesné
práva a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., konanie
je postihnuté vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci s poukazom na § 365 ods.

1 písm. d) C.s.p. a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
čo je odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) O.s.p. a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, čo predpokladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.

13. Postup súdu prvej inštancie, ktorý konanie o návrhu na zrušenie uznesení mestského zastupiteľstva

Trnava vylúčil na samostatné konanie uznesením, proti ktorému nie je možné podať opravný prostriedok
založil vadu, ktorá má vplyv i na samotné rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Odvolateľ v odvolaní uviedol, že väčšia časť rozhodnutia súdu prvej inštancie iba opisuje podaný
návrh a k nemu pripojené prílohy, ďalšia časť iba všeobecne rozpisuje právnu úpravu týkajúcu sa
neodkladných opatrení, ale rozhodnutie neobsahuje žiadne konkrétne odôvodnenie a nevyplývajú z

neho ani závery, na základe ktorých súd prvej inštancie o návrhu rozhodol. Súd prvej inštancie síce
konštatuje, že zákonným dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia pri posudzovaní veci je
potreba bezodkladne upraviť pomery a podľa súdu je tak možné urobiť iba ak je to nevyhnutné a právo
tvrdené navrhovateľom je dostatočne osvedčené, zároveň si ale súd prvej inštancie odporuje, pretože je
zjavné, že práva navrhovateľa boli postupom prenajímateľa a to vyhlásením obchodnej verejnej súťaže

ohrozené, k čomu súd žiadne vlastné porovnanie pomerov strán nevykonal, neuviedol, akým spôsobom
dospel k prijatým záverom, napriek tomu, že právo navrhovateľa ako nesporné vyplýva z § 13 zák.
č. 504/2003 Z.z. v súvislosti s čím odvolateľ popiera názor, ktorý vyjadril prenajímateľ, podľa ktorého
výzvou na odovzdanie pozemkov sa konzumuje nárok na prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy.
Pravdou je opak, pretože pri nájme na dobu určitú, ak prenajímateľ nevyzve nájomcu na odovzdanie

a prevzatie pozemkov, nájom sa zo zákona obnoví, pričom práve výzva je predpokladom vzniku
nároku na prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy a nemôže konzumovať existujúce prednostné
právo. Odvolateľ nesúhlasí ani s názorom súdu prvej inštancie, ktorý v súvislosti s doručovaním výzvy
prenajímateľom aplikoval právnu úpravu o doručovaní uvedenú v ustanovení C.s.p.. Právo zostáva i
naďalej sporné, pretože ak by prenajímateľ navrhovateľa vyzval na odovzdanie a prevzatie pozemkov

včas, nájom by sa neobnovil, preto by súd mal skúmať, či výzva je platným právnym úkonom alebo
či trpí vadou, ktorá by mohla znamenať neplatnosť tohto právneho úkonu. Akékoľvek závery alebo
vysvetleniaktejtootázkevodôvodnenírozhodnutiaabsentujúasúdsazaoberalnesprávnea minimálne
predčasne iba otázkou doručenia výzvy, ktorá skutočnosť je len čiastkovým základom pre rozhodnutie
súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolateľ má za to, že jednoznačne preukázal

konkrétne ohrozenie práv a naliehavú potrebu dočasnej úpravy, ktorá vyplýva tak z faktického postupu
prenajímateľa, ktorý potvrdil nerešpektovanie prednostného práva navrhovateľa na nájom a súd sa i
nedostatočne zaoberal návrhom v časti týkajúcej sa uznesení mestského zastupiteľstva, keď uviedol, že
navrhovateľ žiadal, aby súd zrušil uznesenia mestského zastupiteľstva, čo navrhovateľ nikdy nežiadal,ale žiadal, aby súd uložil Mestu Trnava, aby ich zrušilo resp. nevykonalo, preto samotné rozhodnutie
jev celom rozsahu zmätočné.

14. Súd prvej inštancie odvolanie doručil prenajímateľovi, aby sa k nemu vyjadril.

15. Prenajímateľ žiadal, aby odvolací súd uvedené rozhodnutie potvrdil a priznal nárok na náhradu trov
konania. Vyjadril sa predovšetkým k otázke posudzovania doručovania ním navrhovateľovi zasielanej
výzvy na vrátenie a prevzatie pozemkov, o ktorej navrhovateľ tvrdí, že je neplatná a nepredstavuje

skončenie nájmu. K samotnej výzve prenajímateľ uviedol, že schválenie mestskou radou na základe
osobitného uznesenia mestského zastupiteľstva v súvislosti s predĺžením nájomnej zmluvy tomu
istému nájomcovi za nezmenených podmienok by bolo vyžadované iba za predpokladu, kedy by nájom
pokračoval, ak ale ide o ukončenie nájmu uplynutím doby na ktorý bol dojednaný, nepostupuje sa
podľa § 4 ods. 6 písm. h) Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom mesta a s majetkom v
štátnom vlastníctve, ktorý bol mestu zverený. Samotná výzva bola doručená navrhovateľovi, ktorý sa

ale úmyselným konaním bránil jej riadnemu prevzatiu, hoci sa doručovala na adresu sídla navrhovateľa
zapísanú v obchodnom registri, ale pracovníčka navrhovateľa ako i jeho právny zástupca odmietli
doručovanú zásielku prevziať, čo ale nemôže byť na ujmu prenajímateľa, preto i napriek obštrukciám
zo strany navrhovateľa výzva prenajímateľa bola riadne doručená, dostala sa včas do sféry dispozície
adresáta, ktorý mal možnosť sa s ňou riadne oboznámiť a práve uloženie zásielky na pošte tak

vyvolalo právne účinky bez ohľadu na to, či sa s ňou navrhovateľ oboznámil alebo nie. V tejto
súvislosti sa postupuje podľa § 45 ods. 1 Obč. zák. ako uviedol i súd prvej inštancie v rozhodnutí.
Prenajímateľ sa nestotožňuje ani s tvrdením navrhovateľa podľa ktorého neprijatie ponuky na predĺženie
nájmu a vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže je porušenie podľa § 13 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z.,
pretože toto by znamenalo výrazný zásah do vlastníckych práv prenajímateľa, ktorý by bol nútený v

každom prípade pristúpiť na podmienky nájmu, ktoré boli určené nájomcom a ukončenie nájomnej
zmluvy by bolo nereálne. Práve výklad prednostného práva nájomcu ako absolútneho a nezrušiteľného
práva na prednostné je potrebné považovať za nesprávne a v rozpore s demokratickými zásadami
právneho štátu, čo predstavuje i výrazný zásah do vlastníckeho práva, ktoré je garantované Ústavou
SR a tiež Európskym dohovorom o ľudských právach a základných slobodách. Mesto Trnava ako

vlastník poľnohospodárskych pozemkov a prenajímateľ má dispozičné právo prenajať svoje pozemky
tretej osobe za výhodnejších podmienok, pričom navrhovateľovi nič nebránilo zúčastniť sa verejnej
obchodnej súťaže formou elektronickej aukcie. Tvrdenie odvolateľa, že súd prvej inštancie rozhodnutie
nedostatočne odôvodnil a nezaberal sa porovnaním záujmov oboch strán, ako i odôvodnenie návrhu
a navrhovateľom tvrdené ohrozenie práv nebolo preukázané ako jednoznačne skonštatoval súd prvej

inštancie s tým, že neexistoval dôvod, ktorý by znamenal, že by konanie prenajímateľa bolo v rozpore
s ustanovením § 13 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z.

16. Vyjadrenie prenajímateľa bolo doručené na vyjadrenie právnemu zástupcovi navrhovateľa, ktorý ho
prevzal dňa 31.08.2017, ale ďalej sa k nemu nevyjadril.

17. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok),
podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími
dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho
nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani

dôležitý verejný záujem keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

18. Po oboznámení sa s obsahom návrhu, po preskúmaní rozhodnutia vydaného súdom prvej inštancie
v spojené s odvolacími dôvodmi odvolací súd poukazuje na to, nariadenie neodkladného opatrenia
je prípustné a opodstatnené, ak sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi,

vyžadujúceho dočasnú úpravu, ktorá je potrebná a nevytvorí nenávratný stav. Pri dočasnosti úpravy
právnych vzťahov treba zdôrazniť, že neodkladné opatrenie upravuje právne vzťahy len do času ich
definitívnej právnej ochrany a vychádza zo stavu, ktorý tu je v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie (§ 329 ods.2 C.s.p.). „Potrebnosť sa prejavuje v tom, že definitívna súdna ochrana ako svoj
procesnýpredstupeňvyžadujeajdočasnúochranu(súdnaprocesnáprevencia)“(H.,J.:Zabezpečovacie

prostriedky v civilnom procese, Iura Edition, 1997, str. 88).

19. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a dôvodov odvolania v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p.
a stotožňuje sa tak z rozhodnutím súdu prvej inštancie uvedeným vo výroku ako aj s odôvodnenímrozhodnutia, ktoré je dostatočne jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, čím spĺňa zákonné kritéria
odôvodnenia uvedené v § 220 ods. 2 C.s.p.

20. Odvolací súd na vysvetlenie v súvislosti s označením strán pri návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia poukazuje na to, že Civilný sporový poriadok strany neoznačuje ako žalobcu a žalovaného, ak
samotné neodkladné opatrenie nie je viazané na konanie vo veci samej. Strana, ktorá návrh podáva sa
označuje ako navrhovateľ a strana proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje sa
označuje v súlade s hmotným právom. V tomto konaní vzťah vyplýva zo zmluvy o nájme, podľa ktorej

je strana, ktorej navrhovateľ žiada uložiť neodkladným opatrením povinnosti prenajímateľom a takto ju
odvolací súd v celom tomto rozhodnutí označuje.

21. Odvolací súd sa nezaoberal odvolacími dôvodmi, súvisiacim s vylúčením časti návrhu na
samostatné konanie a ktorým žiadal navrhovateľ uložiť prenajímateľovi povinnosť zrušiť, resp.
nevykonať, zdržať sa vykonávania uznesenia mestského zastupiteľstva č. 625, č. 626 a č. 627 .

Uvedená časť návrh po právoplatnom vylúčení nie je už predmetom konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, a tak ani rozhodnutia o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, preto sa odvolacími dôvodmi smerujúcimi k postupu súdu prvej inštancie odvolací súd
nevenuje .

22. Odvolací súd v rámci preskúmavania odvolaním napadnutého rozhodnutia v spojení s odvolacími
dôvodmi, ktorými je odvolací súd viazaný zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, preto nemožno odvolací dôvod
založiť na tom, že by súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.). Pre dôvodnosť nariadenia požadovaného

neodkladného opatrenia musia byť osvedčené rozhodujúce skutočnosti, z existencie ktorých pri
rozhodnutí súd vychádza.

23. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa osvedčuje a nedokazuje, čo znamená,
že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje významne relevantné skutočnosti, ktoré

by mali podanie návrhu osvedčiť. Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je
osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie, ktoré musí
navrhovateľ hodnoverne osvedčiť. Odvolací súd poukazuje na to, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia bol daný pred začatím konania vo veci samej, pričom zatiaľ žiadne konanie vo veci samej zo
strany navrhovateľa nebolo začaté, nebolo iniciované, čím je daný i menší rozsah skutočností, na ktoré

by mal súd pri zohľadnení opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prihliadať a
takýmto postupom si navrhovateľ vytvoril ťažšiu pozíciu, ako keby návrh podával súčasne s podaním
vo veci samej. I keď nie je možné v štádiu procesu, v ktorom bol návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia podaný vyžadovať dôsledne preukázanie príslušných úkonov a pri zohľadnení, že neodkladné
opatrenie má preventívny účinok, musia byť ,ak sa má dosiahnuť jeho efektívnosť tvrdené skutočnosti

a preukázanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov osvedčiť. Súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia zohľadňuje, či úkon, ktorému sa má predísť, by sťažil, alebo
znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej, pričom
ak by išlo o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania, môže súd vychádzať
aj z obsahu žaloby a vykonaného dokazovania, v ostatnom štádiu je potom miera pravdepodobnosti

vyhovenia požadovanému návrhu nižšia práve pre neosvedčenie tvrdených skutočností.

24. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí o návrhu, ktorý založil na závere o zamietnutí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vychádzal z listín, ktoré boli priložené k návrhu a zohľadnení stanoviska
prenajímateľa z ktorých dospel k názoru, že nebola dôvodnosť návrhu navrhovateľom osvedčená, keď

výzva na vrátenie prenajatých pozemkov bola doručená navrhovateľovi riadne a včas a tak sa nájomná
zmluva neobnovuje, čím nedošlo k osvedčeniu navrhovateľom tvrdených skutočností, ktoré by založili
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Posudzovanie skutočností, ktoré vyplývajú
zo zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom ako nájomcom a Mestom Trnava ako prenajímateľom
pozemkov, ku ktorým mu, ako tvrdí navrhovateľ prislúcha právo obnovenia nájmu je otázkou skutkovou,

ktorá vyžaduje vykonanie dôsledného dokazovania, čo je v štádiu len podania návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia bez konania vo veci samej, z ktorého môže mať súd už preukázané isté
skutkové okolnosti situácia, ktorá vytvára stav v neprospech navrhovateľa. Neodkladné opatrenie, ktoré
sa považuje za nástroj urýchlenej úpravy pomerov medzi stranami je preto založené iba na osvedčenískutočností, ktoré by potrebu neodkladnej úpravy osvedčili, čo sa ale navrhovateľovi nepodarilo. Súd
prvej inštancie správne pri zohľadnení obsahu návrhu hodnotil výzvu na vrátenie pozemkov adresovanú
navrhovateľovi a z doručenia ktorej vychádzal. Uvedené zistenie v rozhodnutí odôvodnil a odvolací súd

sa s ním stotožňuje a naň odkazuje.

25. K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že výzva, ktorá je vyžadovaná podľa § 12 ods.1 zák. č.
504/2003 Z.z. je jednostranným hmotnoprávnym úkonom, ktorá sa doručuje v režime hmotného
práva a spravuje sa tak ust. § 45 ods.1 Obč. zák., ktoré prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia

citoval. Skutočnosť, že pri posudzovaní údajov k otázke osoby oprávnenej doručovanú zásielku
prijať poukázal na úpravu uvedenú v Civilnom sporovom poriadku nezakladá dôvodnosť odvolania
a nesprávnosť rozhodnutia. Účinnosť jednostranných právnych úkonov vykonaných podľa hmotného
práva predpokladá, že prejav je doručený adresátovi tým, že sa dostane do jeho dispozičnej sféry
a tým okamžikom začína voči adresátovi pôsobiť. Pojem dispozičná sféra sa nevykladá v zmysle
procesnoprávnych predpisov, ale ako objektívne vytvorená možnosť pre adresáta zoznámiť sa s

obsahom zasielaného právneho úkonu. Tak súdna prax ako i právna teória sa už vyporiadala s prípadmi,
ako adresát nadobúda objektívnu príležitosť so zásielkou sa oboznámiť a z hľadiska perfektnosti prejavu
vôle nie je dôležitá jeho skutočná vedomosť o jej obsahu. Práve situácia, aby sa nepreberaním
zásielky nezabránilo vzniku účinkov doručovaného právneho úkonu je významná pre posúdenie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho osvedčenie, čo sa navrhovateľovi nepodarilo. Nie je bez

pochybností možné skonštatovať, že výzva bola navrhovateľovi doručená po zákonom určenej lehote,
k čomu i odvolateľ predložil listiny a podal vyjadrenie, ktoré práve nedodržanie lehoty popierajú. Výzva
ako právny úkon prenajímateľa bola doručovaná na adresu JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska
kancelária, ktorá spoločnosť zásielku vrátila s tým, že navrhovateľa nezastupuje. Nie je ale potom
navrhovateľom vysvetlené, z akého dôvodu v liste zo dňa 24.08.2016 adresovanom Mestu Trnava

táto spoločnosť uviedla, že vo veciach nájomných vzťahov vyplývajúcich práve z nájomnej zmluvy
uzatvorenej medzi navrhovateľom a Mestom Trnava, ktorý list predložil navrhovateľ ako listinu majúcu
osvedčiť jeho návrh, uvedená advokátska kancelária sa označuje za právneho zástupcu navrhovateľa.
Rovnakonemožnovyhodnotiťvprospechnavrhovateľaanidoručovanieaodmietnutieprevzatiazásielky
na adrese jeho sídla sekretárkou, o ktorej navrhovateľ tvrdí, že nie je jeho zamestnankyňou, ale

spoločnosti SEMAT a.s. Trnava, o ktorej spoločnosti odvolací súd zistil, že ma zapísané svoje sídlo
na rovnakej adrese ako navrhovateľ, a tak nemožno vylúčiť, že osoba, nachádzajúca sa na uvedenej
adrese by nemohla vykonávať činnosť i pre navrhovateľa a preberať i jeho zásielky, naviac, keď riaditeľ
tejto akciovej spoločnosti Ing. H. P. , ktorý je uvedený na pracovnej zmluve a jej dodatku uzatvorenej
s Y. F., ktoré tiež navrhovateľ predložil ako listiny osvedčujúce jeho tvrdenia, bol spolu s Ing. V. F. do

20.07.2016 i konateľom navrhovateľa. Práve listiny, ktorými sa snažil navrhovateľa osvedčiť dôvodnosť
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a spochybniť správnosť zamietajúceho rozhodnutia
odvolací súd vyhodnotil v neprospech navrhovateľa, ktorým nebola objektívne preukázaná negatívnosť
úkonu spojeného s dôvodnosťou nároku, ktorému sa má poskytnúť na základe predbežného právneho
posúdeniaochrana,najmäspoukazomnavyššieuvedenýspôsobdoručovaniahmotnoprávnehoúkonu,

preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 C.s.p. ako vo výroku vecne správne potvrdil.

26. Vzhľadom na uvedené nebolo pri posudzovaní existencie osvedčenia návrhu dôvodné sa zaoberať
skúmaním a dokazovaním smerujúcim k povinnosti prerokovať výzvu mestským zastupiteľstvom.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s §262
ods.1 c.s.p. tak, že v konaní úspešný prenajímateľ má nárok na náhradu, o výške ktorej rozhodne súd
prvej inštancie (§262 ods.2 C.s.p.)
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).