Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoE/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509201702
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8509201702.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu
JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Mareka Kohúta, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika
- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č.2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151
866, zastúpeného Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Prešove, so sídlom Štúrova č.7, 080
01 Prešov, proti povinnému: H. W., nar. XX.X.XXXX, D. č. XX, XXX XX X. S., o vymoženie 99,58

Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k.
3Er/40/2009-10 zo dňa 12. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

Nepriznáva účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f/ a § 58 ods.1
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (Exekučného
poriadku) na návrh súdneho exekútora, oprávnenému a ani povinnému nepriznal právo na náhradu trov
konania a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 43,07 Eur na ťarchu povinného,
s povinnosťou uhradiť tieto trovy v lehote do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V dôvodoch rozhodnutia okresný súd citoval ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch (ďalej len „Zákona o priestupkoch“), ktoré bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008
Z.z. vypustené zo znenia zákona. Pre neexistenciu prechodných ustanovení za pomoci výkladu,
rešpektujúc požiadavku právnej istoty, okresný súd konštatoval, že v danom prípade prekluzívna lehota
na vymoženie pohľadávky, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy, uplynula dňa 11.10.2010.
O trovách oprávneného a povinného rozhodol exekučný súd podľa § 146 ods.1 písm. c/ v spojení s §

251 ods.4 O.s.p. (účinného v čase vydania rozhodnutia, do 30.6.2016) a o trovách exekúcie podľa §
197 ods.1 Exekučného poriadku s tým, že v tomto prípade nemožno oprávnenému pričítať zavinenie
zastavenia exekúcie, keďže podal návrh na vykonanie exekúcie včas.

3. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený písomným podaním zo
dňa 6.6.2016. Uviedol, že predmetom exekúcie je pohľadávka, vyplývajúca z rozhodnutia o priestupku

č.p. E.-XXX/DI-X-XXXX, vydaného dňa 26.9.2007 Okresným riaditeľstvom PZ ODI Stará Ľubovňa,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 26.9.2007 a vykonateľným sa stalo dňom 11.10.2007. Namietal
nedôvodnosť zastavenia exekúcie s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo
12/2012 zo dňa 26.6.2013, z ktorého okrem iného vyplýva, že v danom prípade uplynutie 3-ročnej lehoty
na vymoženie uvádzanej pohľadávky nie je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/
Exekučného poriadku. Ďalej odvolateľ poukázal na zákonné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990

Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008, podľa ktorého rozhodnutie o uložení pokuty možno
vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Keďže predmetná pokuta bola uloženádňa 26.9.2007 a jej vykonateľnosť nastala 11.10.2007, nemožno hovoriť o preklúzii, nakoľko trojročná
lehota na vymoženie tejto pokuty začala plynúť týmto dňom, pričom počas jej plynutia dňa 1.9.2008
nadobudla účinnosť novela zákona o priestupkoch č. 298/2008 Z.z. v zmysle ktorej sa z doterajšieho

znenia § 88 vypustil odsek 1, v dôsledku čoho už od 1.9.2008 nie je potrebné dodržať lehotu 3 rokov na
vykonanie rozhodnutia, ale postačuje už len v trojročnej lehote výkon rozhodnutia nariadiť, čo vyplýva aj
zo znenia § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v spojení s § 51 zákona o priestupkoch.
Odvolateľ navrhol, aby konajúci súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil v plnom rozsahu a
novýmrozhodnutímrozhodolopokračovanívovymáhaníneuhradenejpohľadávkysúdnymexekútorom.

4. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

5. Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 470 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, v záujme zachovania právnych účinkov úkonov, ktoré
nastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostinovéhoCivilnéhosporovéhoporiadku,preskúmalnapadnuté

uznesenie a bez nariadenia pojednávania prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania, pričom dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je možné vyhovieť.

6. Oprávnený v podanom odvolaní namieta nesprávny výklad ustanovenia § 88 zákona číslo 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení účinnom od 1.9.2008.

7. Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o
uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania, možno vykonať do
3 rokov od uplynutia lehoty účinnej na ich zaplatenie. Zákonná úprava neobshauje žiadne prechodné
ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli

prijaté do dátumov účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová
právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok.

8. V súvislosti s odvolacou námietkou oprávneného odvolací súd poukazuje na zjednocovacie
stanovisko správneho kolégia NS SR Snj 84/02 v znení: „V súlade so všeobecne uznávanou právnou

zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne
účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene
alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného, ale aj
pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže
právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná

situácia však platí pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna
norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta,
ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta
nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne
uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak

je pre neho výhodnejší. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia
bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho
trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za
následok, že orgán štátu (v konkrétnom prípade Sociálna poisťovňa ako právnická osoba, poverená
zo zákona vykonávaním dôchodkového zabezpečenia) musí aplikovať právny predpis, ktorý je pre

adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej
úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemôže sa
Sociálna poisťovňa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase jej rozhodovania, ak je nová
právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia. Porušenia zákona sankcionované ukladaním osobitného
druhu poplatku, penále alebo pokutami preto patria do oblasti správneho trestania. V dôsledku tejto

skutočnosti treba aj dôsledky z nich vyplývajúce posudzovať podľa zásad platných pre správne trestanie
a plynutie premlčacích lehôt treba počítať podľa právneho stavu platného v čase, kedy došlo ku konaniu,
odôvodňujúcemu sankčný postih. Práve vzhľadom na túto skutočnosť začínajú plynúť a až do ich
skončenia bežia premlčacie lehoty podľa práva platného v čase, kedy premlčacie lehoty začali plynúť.
Ak sa právna úprava premlčania zmení v čase, kedy už premlčacia lehota začala plynúť, môže sa nový

právnypredpispoužiťnaužzačatéplynutiepremlčacíchlehôtlenvtedy,aktozákonvýslovneustanovuje
alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal
by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v
zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase, keď bolčin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť
aj na prípady správneho trestania.“

9. Uvedený právny názor je plne akceptovateľný aj na daný prípad, teda pre vykonanie rozhodnutia o
uložení sankcie za priestupok v zmysle zákona č 372/1990 Zb. o priestupkoch (uznesenie NS ČR 20Cdo
1802/2007).

10. V preskúmavanej veci trojročná prekluzívna lehota na vykonanie bloku na pokutu uplynula už dňa

11.10.2010, ako to správne konštatoval už súd prvej inštancie. Znamená to, že v prípade, ak povinný
do tohto dňa nezaplatil uloženú pokutu, musí byť z úradnej povinnosti rozhodnuté o zastavení exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku.

11. So záverom rozhodnutia NS SR sp. zn. 6MCdo 12/2012, na ktoré poukazuje odvolateľ, sa odvolací
súd nestotožňuje a prikláňa sa k vyššie uvedenému stanovisku Správneho kolégia NS SR, ktoré

považuje za ústavne konformné.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku
o zastavení exekúcie ako vecne správne, rovnako ako vo výroku o trovách konania a trovách exekúcie.

13. V odvolacom konaní oprávnený nebol úspešný. Ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania
nevznikli. Preto podľa § 262 v spojení s § 396 C.s.p. odvolací súd účastníkom právo na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

14. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2, posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 C.s.p.).