Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. júl 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9C/217/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214203737
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2214203737.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné
námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Galanta dňa 27.09.2012 (1947 - ISTINA RS) sa žalobca
domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k náhrade škody v sume 2.654,53 eura a nemajetkovej
ujmy v sume 530,91 eura. Svoju žalobu odôvodnil tým, že nesprávny úradný postup Okresného súdu
Galanta charakterizovaný - a/ nevydaním rozhodnutia (konkrétne: poverenia súdnemu exekútorovi) v

zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a b/ vykonaním
úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa
prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Exekučný súd (ktorým bol v
danom prípade Okresný súd Galanta) vykonaním postupu podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
spôsobom odporujúcim zákonu založil svoju právomoc a postavil sa do pozície orgánu vykonávajúceho
komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu ako exekučnému súdu neprináležala.

Porušil teda princíp právnej istoty, nakoľko v danej veci bola daná prekážka právoplatne rozhodnutej
veci. Bol tu totiž právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý je rovnocenným exekučným titulom
ako rozsudok vydaný všeobecným súdom. Exekučný súd postupoval nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že k rozhodnutiu o žiadosti o vydanie poverenia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. V tejto
súvislosti vznikla žalobcovi majetková škoda predstavujúca náhradu istiny spolu s jej príslušenstvom,
ktorá viac nemôže byť priznaná všeobecným súdom. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy,
tu žalobca poukázal na článok 46 Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd. Má za to, že samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Vďaka
skorému rozhodnutiu exekučného súdu (t.j. rozhodnutiu v zákonnej lehote) mohol žalobca uskutočniť
rad krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho
pohľadávky voči povinnému: R. Z., X.. XX.X.XXXX. Dodal, že každý má právo na to, aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Žalobca vo svojej žalobe súčasne vzniesol

námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Galanta.
2.Kžalobesavyjadrilažalovaná,ktoráokreminéhopoukázalananejasnýtitulnárokunanáhraduškody,
nakoľko zo žaloby nie je zrejmé, či sa namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov v konaníalebo sa nároku žalobca domáha z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia ako nezákonného rozhodnutia. Poukázala na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, lebo túto právomoc má iba predseda súdu

alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Považovala žalobu za podanú predčasne, keďže v zmysle ust.
§ 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody neuplynulo 6 mesiacov. Žalovaná poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 16/02, v ktorom ústavný súd konštatoval, že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Žalobca podľa názoru žalovanej

nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo
konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorých existenciu môže
konštatovať len ústavný súd, preto nie je preukázaný ani nesprávny úradný postup. Rovnako žalovaná
namietala aj vyčíslenie materiálnej škody s odôvodnením, že požadovať paušálnu sumu
je nesprávne a účelové. V konaní je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi. Pokiaľ
ide o nemajetkovú ujmu, poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické, ale podlieha

podrobnému skúmaniu. Ďalej žalovaná vzniesla námietku premlčania, navrhla žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.
3. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 17.10.2012 č.k. XXNcC/XX/XXXX-XX rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Galanta sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci sp.zn. XXC/XXX/XXXX a vec
prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Dunajská Streda, ktorému vec napadla pod sp.

zn. XC/XX/.. Okresný súd Dunajská Streda uznesením zo dňa 09.12.2013 č.k. XC/XX/XXXX-XX návrhy
pôvodnevedenénaOkresnomsúdeGalantapodsp.zn.XXC/XXX/XXXXvylúčilnasamostatnékonania.
4. Podľa ust. § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa ust. § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

6. Pojednávanie vo veci samej tunajší súd (po odročení pojednávania z 14.06.2017) vytýčil na
07.07.2017, všetci predvolaní mali doručenie predvolania riadne a včas vykázané. Pojednávanie bolo
vykonané v neprítomnosti strán sporu, keďže žiadna zo strán sporu o odročenie pojednávania
nežiadala, pričom žalobca aj žalovaná svoju neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili s rozhodnutím súdu

v ich neprítomnosti, preto boli splnené podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti strán sporu podľa
príslušných ustanovení C.s.p.

7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, s vyjadrením žalovanej a na pojednávaní vykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi: podstatný obsah spisu Okresného súdu Galanta sp.zn. XXEr/XXX/XXXX, ako i

ostatným obsahom spisu. Súd z e-mailového podania doručeného súdu elektronicky dňa 19.06.2014
zistil, že žalobca na tunajšom súde pod Spr. 155/2014 zaevidoval a doložil znalecký posudok
Ekonomickej univerzity v Bratislave Č.. X/XXXX zo dňa 17.01.2014, ktorý má preukazovať výšku
vzniknutej škody. Žalobca v tomto podaní súčasne navrhol vykonanie tohto dôkazu, avšak tunajší súd
návrh žalobcu na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom zamietol, keďže má za to, že žalobcom

navrhnutý dôkaz bol pre rozhodovanie súdu za tohto skutkového a právneho stavu právne irelevantný.
Na základe vykonaného dokazovania tunajší súd zistil nasledovný skutkový stav.
8.Dňa23.06.2011podalJUDr.RudolfKrutý,súdnyexekútorsosídlomExekútorskéhoúraduvBratislave
na Okresný súd Galanta žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému: R. Z., X.. XX.XX.XXXX, na vymoženie istiny 2.280,66 eur s

príslušenstvom. Exekučným titulom v danej veci bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom
v Bratislave z 25.02.2011, sp. zn. SR 14308/10. Okresný súd Galanta uznesením z 05.09.2011, č.k.
XXEr/XXX/XXXX-XX zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
s poukazom na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože mal za to, že rozhodcovská doložka je ako
neprijateľná podmienka neplatná. Voči tomuto uzneseniu nebolo zo strany žalobcu, resp. oprávneného

podanéodvolaniearozhodnutienadobudloprávoplatnosťdňa13.10.2011.Vsúvislostivtýmtopostupom
súdu mala žalobcovi vzniknúť škoda, náhrady ktorej sa v tomto konaní domáha. Pokiaľ ide o posúdenie
žaloby žalobcu súd vychádzal z jej obsahu. Právne posúdenie zistených skutkových okolností a ich
podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu.9.Podľaust.§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi

verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
10. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno
zbaviť.

11. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým
nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť.
Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla (ust. § 5 ods. 1 až 3
zákona č. 514/2003 Z.z.).

12. Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené
alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je
viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto

podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa (ust. § 6 ods. 1 a 2 zákona č.
514/2003 Z.z.).
13. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci

pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
14. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
15. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

16. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti
na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v
mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku (ust.
§ 16 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).

17. Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.
18. Podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.
19.Podľaust.§17ods.3zákonač.514/2003Z.z.,výškanemajetkovejujmyvpeniazochpodľaodseku2
sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v

spoločenskom uplatnení.
20. Podľa článku 48 ods. 2 /prvá veta/ Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
21. Podľa článku 6 ods. 1 /prvá veta/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.22. Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovúčinnéhodo31.05.2010ďalejlen„Exekučný
poriadok“, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

23. Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2010 (teda aj v čase začatia
exekučného konania vo veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 26Er/634/2011) súd
preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.
24. Nakoľko žalovaná namietala, že návrh bol podaný predčasne, súd sa najprv vysporiadal s
touto námietkou. V danej veci nebolo sporné, že žiadosť o predbežné prejednanie nároku bola

Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky doručená 23.04.2012. Medzi podaním žiadosti o
predbežné prejednanie nároku a podaním žaloby (27.09.2012) nebola dodržaná zákonná lehota 6
mesiacov. Táto však uplynula počas tohto konania, a preto má súd za to, že táto námietka žalovanej
nie je vzhľadom na uvedené dôvodná. Bolo nesporné, že nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov zo strany žalovanej uspokojený nebol.

25. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným
rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou
objektívnou (bez ohľadu na zavinenie). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia
byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne.
Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými

predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo
nezákonným rozhodnutím sú: 1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik a
existencia škody a 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom a škodou.
26. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku

porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného
postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote
alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ (čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky) - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.06.2010 sp. zn.
5Cdo 126/2009.

27. V danom prípade mal súd za preukázané, že exekučný súd poverenie nevydal, naopak žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia uznesením zamietol. Po nadobudnutí právoplatnosti cit.
uznesenia exekučný súd následne exekučné konanie zastavil.
28. Tunajší súd má za to, že exekučný súd postupoval v súlade so zákonom. Z
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, pričom od
01.06.2010 ani táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c) a d), teda aj
v prípade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať
na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon takúto lehotu
v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá, pričom toto platilo aj pred 01.06.2010

(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.07.2013 č.k. II. ÚS 520/2012-39).
29. Samotné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia nemožno považovať za nesprávny
úradný postup súdu, pretože postup súdu našiel vyjadrenie v rozhodnutí,
nebol neefektívny (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 29.06.1999 sp. zn. 2Cdom 129/97).Výsledkom rozhodovacej činnosti súdu je, že súd žiadosti o vydanie poverenia vyhovie, alebo žiadosť
zamietne. Zo zákona nevyplýva, že kogentne musí vždy súd žiadosti vyhovieť. Práve táto rozhodovacia
činnosť je podstatou súdnictva a nemožno ju vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup (uznesenie

Najvyššieho súdu Českej republiky z 25.08.2009 sp.zn. 25 Cdo 1018/07).
30. Nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného
postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s
rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu a ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný výraz vo
vydanom rozhodnutí (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 24/2004).

31. Súd na základe vyššie uvedeného preto konštatoval, že v danom prípade k
nesprávnemu úradnému postupu súdu nedošlo.
32. Čo sa týka prieťahov v konaní, otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(prieťahy v konaní tvrdil žalobca), je kompetentný preskúmať len ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou
ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu,

najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr.
I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa
zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti.
Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom
čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd

konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov,
znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných
súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne
príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak
súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa - krajský súd, najvyšší súd (porovnaj napr. dôvodová správa
k zákonu č. 412/2012 Z.z.). Rozhodnutie ústavného súdu žalobca nepredložil a na toto sa vo svojej
žalobe ani neodvolával.
33. Takýto výklad vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.05.2013 sp. zn.
IV. ÚS 471/2012, v zmysle ktorého v nadväznosti na vyslovenie porušenia základných práv sťažovateľky

podľačl.48ods.2ústavyajejprávapodľačl.6ods.1dohovorusaotvárapriestornato,abysťažovateľka
podala v súlade s ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobu o náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, o ktorej sú oprávnené a aj povinné rozhodnúť vecne a
miestne príslušné všeobecné súdy (pozn. súdu: jednalo sa najmä o exekúcie z toho istého obdobia ako

v danom prípade). Ústavný súd tu teda vyslovil názor, že až po konštatovaní porušenia základných práv
čl. 48 ods. 2 ústavy sa otvára možnosť podať predmetnú žalobu (teda v prípade, že chce byť v konaní
úspešná).
34. Navyše, ako aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, nie každý prieťah v
súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (II. US 57/01, I. US 46/01).
35. Nezákonné rozhodnutie je akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym
poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z medzinárodnej
zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená,

bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Právo na náhradu škody možno
priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa
osobitných predpisov.
36. Priznanie náhrady škody nie je podmienené úspešnosťou opravného prostriedku proti rozhodnutiu,
ktoré sa neskôr stalo nezákonným (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 26.08.2009 sp.zn.

31 Cdo 3489/2007).
37. Z exekučného spisu je zrejmé, že uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia nebolo napadnuté odvolaním a toto nebolo ani zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť.
38. Je však nepochybné, že ust. § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. umožňuje výnimku z obligatórnej
povinnosti vyčerpania riadnych opravných prostriedkov podľa osobitného predpisu. Zákonodarca

tým chcel umožniť v prípadoch hodných osobitného zreteľa uplatňovanie zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci (pri splnení ostatných predpokladov) aj takým poškodeným, ktorí
podmienku podania riadneho opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu nesplnili (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.04.2010 sp.zn. 5 Cdo 171/2009).39. To, čo treba chápať pod pojmom prípady hodné osobitného zreteľa, je v danom prípade na posúdení
súdu. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že žalobca (oprávnený) nepodal v rámci exekučného
konania riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie

poverenia. V konaní nebolo preukázané, že by existovalo rozhodnutie, ktorým bolo toto uznesenie
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. Prípady hodné osobitného zreteľa žalobca ani netvrdil. Vo
všeobecnosti možno ustáliť, že by muselo ísť o prípady, keď nepodanie riadneho opravného prostriedku
bolo spôsobené skutkovým alebo právnym stavom, ktorý vylučoval alebo znemožňoval jeho podanie.
Muselo by ísť ďalej o rozhodnutie, ktoré je zjavne nezákonné, napr. ak súd rozhodol vo veci, ktorá

nepatrí do jeho právomoci, prekážka res iudicatae (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
07.10.2008 sp. zn. 13Co/72/2008), čo žalobca tvrdil.
40. Tu treba ale uviesť, že aj keď poškodený nevyužije možnosť podať odvolanie, môže sa domáhať
náhrady škody, ale len za podmienky, že rozhodnutie bolo pre nezákonnosť zmenené alebo zrušené
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.06.2010 sp. zn. 1 Cdo 43/2009).
41. Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou podmienkou konania, ktorá má za následok, že

súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu.
V danom prípade žalobca právomoc súdu v exekučnom konaní nepopiera. Vyčíta mu, že v rozpore
so zákonom preskúmal rozhodcovský rozsudok po vecnej stránke, na čo nemal právomoc. Namieta
tak, že rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení zákona. Ide tak
o námietku, ktorú žalobca uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti záverov súdu

(právneho posúdenia veci), na ktorých záveroch založil svoje rozhodnutie (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 27.02.2012 sp. zn. 4Cdo/11/2012). V prejednávanej veci je nepochybné,
že súd rozhodoval vo veci, ktorá patrí do jeho právomoci.
42. Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej
existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva

predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v
novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka
rovnakého premetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý
nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutočných tvrdení, z ktorých bol
uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne

rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom
pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový
dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne či neúplne. Pokiaľ
ide o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo
rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom

konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný,
má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb
aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z
dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. Z obsahu spisu vyplýva, že konaniu vo veci exekúcie
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnému: R. Z., X.. XX.XX.XXXX, o vymoženie 2.280,66

eur s príslušenstvom, na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom
v Bratislave zo dňa 25.02.2011, sp. zn. SR 14308/10, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp.
zn. XXEr/XXX/., U. XXXX/XX, nepredchádzalo žiadne iné konanie na súde a vo veci nebolo predtým
rozhodnuté.
43. Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava

žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu
so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k
návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný
titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či
sú splnené všeobecné podmienky konania. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok

má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, je exekučný súd povinný nakladať s takýmto
rozsudkom rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil
zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade,
ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný
prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom

konaní.
44. Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon
rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súdokrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané
orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch
ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej. V nadväznosti

na uvedené treba poukázať aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v
rozsudku zo dňa 27.01.2007 sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí
pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky
nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu

zastavená“.
45. Súd v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len
realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012).
46. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup súdu ani

nezákonné rozhodnutie súdu. Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii
logického výkladu bolo nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Na základe
uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Ďalšími predpokladmi zodpovednosti
za škodu sa už preto nezaoberal.
47.Pokiaľideovznesenúnámietkupremlčaniazostranyžalovanej,súduvádzanasledovné.Premlčanie

sa podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku. Preto, keď súd dospel k záveru, že
nárok žalobcu nevznikol, vznesenou námietkou premlčania sa taktiež už nezaoberal.
48. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c.

Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29.05.1997; Higgins c. Francúzsko
z 19.02.1998).
49. V závere dáva súd žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsanímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov

(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255
ods. 1 C.s.p. pričom dospel k záveru, že žalovaná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, keďže žalovaná bola v tejto sporovej veci úspešná na 100 % a neúspešná na 0 %, t.j. čistý úspech

žalovanej predstavuje 100%.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).