Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2013

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 10C/162/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7910211435
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Pavková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2013:7910211435.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Editou Pavkovou v právnej veci navrhovateľky: E. D., rod. P.Á.,

nar. XX. X. XXXX, bytom X. Y. XXX/XX, XXX XX X. L. E. - Ú., zast. JUDr. Jozefom Širotníkom, advokát,
M. R. Štefánika 3197/32, Trebišov, IČO: 17149151, proti odporcom: 1./ C. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom
X. Y. XXX/XX, XXX XX X. L. E. - Ú., 2./ C. P., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, X. Y. XXX/XX, XXX XX X. L. E.
- Ú., 3./ Ľ. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom I.. Y. Č.. XXXX, XXX XX P., odporcovia v 1. a 2. rade zastúpení
JUDr. Augustínom Tomášom, advokátom, Floriánska 16, 040 01 Košice, o určenie vlastníckeho práva ,
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že podielovými spoluvlastníkmi stavby č. s. XXX na parc. č. XXX/X, bytová jednotka ,

zapísaná na LV č. XXX, k. ú. Ú., na Okresnom úrade, katastrálny odbor Trebišov, je navrhovateľka E.
D., O.. P., nar. XX. X. XXXX, a odporca v 3. rade Ľ. D., nar. XX. XX. XXXX, každý v 1 - ici.

II. Určuje sa, že na pozemku parc. č. XXX/X, k. ú. Ú., zapísané na B. Č.. XXX, ako zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 680 m2, je zriadené vecné bremeno - právo prechodu peši a vozidlami v prospech
vlastníkov a oprávnených užívateľov stavby - bytová jednotka č. s. XXX na parc. č. XXX/X, k. ú. Ú.,
zapísanej na B. Č.. XXX na Okresnom úrade, katastrálny odbor Trebišov.

III. Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 790,78 Eur,
priamo na účet právneho zástupcu navrhovateľky, JUDr. Jozefa Širotníka, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

IV. Účastníkom v právnom vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom v 3. rade nepriznáva právo na
náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka svojim návrhom sa zo dňa 23. 8. 2010, doručeným súdu 26. 8. 2010 sa domáhala

určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú uvedené vo výroku rozsudku. Svoj návrh
odôvodnila tým, že spolu s odporcom v 3. rade nadobudli predmetnú stavbu do BSM originárnym
spôsobom - výstavbou, a toto vlastníctvo sa zmenilo na podielové spoluvlastníctvo v zmysle ust. § 149
Obč. zák.

Právny zástupca navrhovateľky žiadal návrhu vyhovieť v celom rozsahu.Odporcovia v 1. a 2. rade, ich právny zástupca s návrhom navrhovateľky nesúhlasili a žiadali návrh,
ako nedôvodný, v celom rozsahu zamietnuť.

Odporca v 3. rade potvrdil skutočnosti uvádzané v návrhu na začatie konania, súhlasil s návrhom
navrhovateľky v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov C. T., C. Q., E. O., I.
G.Š., C. W., I. T., S. D., listinnými dôkazmi / LV č. XXX k. ú. Ú., kópiou z mapy, rozsudkom Okresného
súdu Trebišov sp. zn. 7C/826/01, osvedčením o dedičstve, návrhom na vyporiadanie BSM, späťvzatím
návrhu na začatie konania, uznesením o zastavení konania 7C/120/04, listinou o určení súpisného čísla,
notárskou zápisnicou L. XXXXX/XX, rozsudkom OS TV sp. zn. 11C/200/2008, dodacím listom zo dňa 2.

12. 1990, výdajkou zo dňa 11. 7. 1986, zmluvou o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť
zo dňa 8. 4. 2005, súhlas k napojeniu odberu plynu zo dňa 28. 3. 1990, hospodárskou zmluvou zo dňa
8. 8. 1990, rozhodnutím ONV zo dňa 28. 11. 1990, správou Sociálnej poisťovne zo dňa 5. 11. 2012,
lustráciou Sociálnej poisťovne za obdobie od 19. 3. 1985 do 19. 3. 2013, správou Sociálnej poisťovne
zo dňa 3. 10. 2013/ a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 8. 9. 1984 navrhovateľka uzavrela manželstvo s Ľ. D., nar. XX. XX. XXXX. Po uzavretí manželstva
bývala spolu s manželom u jej rodičov v Zemplínskej Novej Vsi, časť Úpor XXX. Okrem navrhovateľky
a jej manžela, jej rodičov, v dome bývali aj sestra C. /. L.. O. XXXX/ a brat C. /. L.. O. XXXX/. Dňa 23.

4. 1985 sa im s manželom narodil syn R.. Vzhľadom k tomu, že v tom čase bývali v dome už siedmi,
s manželom si plánovali mať viac detí, rozhodli sa, že si urobia za domom samostatnú bytovú jednotku
a po jej dokončení sa spolu s manželom a synom R. presťahujú do tejto stavby a budú tam samostatne
bývať. Túto skutočnosť prejednali s rodičmi, ktorí s tým súhlasili a navyše pozemok, na ktorom sa
mala stavba realizovať, bola vo vlastníctve jej rodičov. Rodičia chceli, aby tam bývala a dochovala ich.

Jej otec na bývalom MNV získal súhlas na výstavbu budovy. V apríli 1986 začali stavať a v decembri
1986 sa nasťahovala spolu s manželom a synom R. do uvedenej samostatnej bytovej jednotky a od
vtedy tam samostatne bývali. Náklady na stavbu / či už za materiál, prepravu, stavebné práce/ hradili
navrhovateľka s manželom. Vybrali dve novomanželské pôžičky v celkovej výške 50 000,- Sk a zo ŠM
Zemplínska Nová Ves, pôžičku 7 000,- Sk. Dňa 12. 2. 1987 sa im narodil druhý syn O. S. X. X. XXXX

tretí syn C..

Uvedená stavba na LV nebola zapísaná, rodičia im povedali, že keď budú mať na to peniaze, potom
si ju dajú zapísať. Rodina navrhovateľky v tejto bytovej jednotke bývala, prispievala rodičom na daň z
nehnuteľnosti, na plyn a elektrickú energiu / pretože nemali samostatné meranie/.

Okresný súd v Trebišove, rozsudkom 7C/826/01, manželstvo navrhovateľky s Ľ. D. rozviedol.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7. 12. 2001. Dňa 21. 5. 2002 zomrel otec navrhovateľky, C.
P.. Výlučnou vlastníčkou pozemku, na ktorom stála bytová jednotka sa stala C. P., odporkyňa v 2.

rade. Po rozvode jej bývalý manžel, odporca v 3. rade - Ľ. D., podal dňa 19. 11. 2004 návrh na súd, na
vyporiadanie BSM. Dňa 29. 6. 2005 Ľ. D. zobral návrh na vyporiadanie BSM späť, pretože sa dohodli
mimosúdne a to tak, že všetok spoločný majetok uvedený v návrhu na vyporiadanie BSM pripadne
navrhovateľke a ona mu vyplatila požadovanú čiastku 63 500,- Sk. Keďže k vysporiadaniu BSM,
ohľadom nehnuteľnosti bolo treba písomnú zmluvu a tú nepodpísali, bezpodielové spoluvlastníctvo k

bytovej jednotke , podľa § 149 ods. 4/ Obč. zák., zmenilo na podielové spoluvlastníctvo, pričom podiely
navrhovateľky a odporcu v 3., rade sú rovnaké 1.

V rokoch 2004, 2005 bolo treba doplácať veľmi vysoké sumy pri vyúčtovaní spotreby plynu a elektrickej

energie, navrhovateľka chcela pre jej bytovú jednotku samostatné merania. Toto však nebolo možné
urobiť, pokiaľ stavba nebude na liste vlastníctva. Keďže pozemok pod stavbou bol na jej mame, dohodli
sa, že nech všetko okolo toho zabezpečí navrhovateľka a jej mama na ňu prevedie bytovú jednotku,
že takto bude najrýchlejšie, aby bola stavba LV na mene navrhovateľky.V roku 2006 navrhovateľka dala zamerať pozemok pod stavbou a išli na Notársky úrad do Sečoviec,

aby sa stavba / okrem iného/ previedla na navrhovateľku. Bolo treba zabezpečiť ešte listinu o pridelení
súpisného čísla a potom notár I.. K. vo forme notárskej zápisnice spísal kúpnu zmluvu a navrhovateľka
bola zapísaná na LV č. XXX k. ú. Ú.G., ako výlučná vlastníčka predmetnej bytovej jednotky - stavba č.
XXX na parc. č. XXX/X. V roku 2007 sa vrátil k matke bývať brat C. a medzi rodinou navrhovateľky a
bratom a matkou začali nezhody. Matka podala na súd žalobu proti navrhovateľke / dňa 3. 12. 2008/

aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 10. 10. 2006 vo forme notárskej zápisnice je neplatná.
Okresný súd v Trebišove rozsudkom č. 11C/200/2008, zo dňa 7. 10. 2009 žalobe vyhovel a na základe
toho bola matka navrhovateľky C. P., zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako vlastníčka jej bytovej
jednotky / stavby č. s. XXX, na parc. č. XXX/X, k. ú. Ú., B. Č.. XXX/.

Následnematkanavrhovateľky/odporkyňav2.rade/darovaladarovacouzmluvou azmluvouozriadení

vecného bremena / ktorej vklad bol povolený na Katastrálnom úrade, Správe katastra Trebišov, pod
č. E.-XX/XX/ bytovú jednotku navrhovateľky jej bratovi Michalovi - odporcovi v 1. rade. Uvedenou
zmluvou bolo zriadené v čase C listu vlastníctva č. XXX T.. Ú.. Ú., vecné bremeno v prospech matky
navrhovateľky, ktoré zodpovedá jej právu užívať nehnuteľnosti na tomto LV.

Navrhovateľka má zato, že spolu s odporcom v 3., rade nadobudli predmetnú stavbu do BSM výstavbou
a toto vlastníctvo sa zmenilo na podielové spoluvlastníctvo podľa § 149 Obč. zák.

Podľa kópie z pozemkovej mapy prechádza navrhovateľka spolu s príslušníkmi jej domácnosti, zverenej
komunikácie / parc. č. XXX, k. ú. Ú./ k stavbe č. s. XXX na parc. č. XXX/X, k. ú. Ú. cez parc. č. XXX/X

od roku 1986, kedy sa do bytovej jednotky nasťahovali. Tým nadobudli právo prechodu výkonu práva
- vydržaním cez parc. č. XXX/X, T.. Ú.. Ú. zapísané na LV č. XXX ako zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX C..

Listina o určení súpisného čísla zo dňa 10. 10. 2006 číslo XXX/XX vydaná obcou X. L. E. je v rozpore so

zákonom, pretože podľa Vyhl. č. 31/2003 Z.z., § 6 takáto listina mala byť vo forme rozhodnutia a navyše
nevyhnutným podkladom pre vydanie rozhodnutia muselo byť aj kolaudačné rozhodnutie. Kolaudácia
k predmetnej stavbe nikdy nebola vykonaná a ani kolaudačné rozhodnutie nebolo vydané. Na listine o
určení súpisného čísla z 10. 10. 2006 je uvedené, že kolaudačné rozhodnutie vydalo MNV X. L. E. v
roku 1984 / bez čísla a bez dňa/ ale uvedený údaj je nepravdivý, pretože kolaudačné rozhodnutie nikdy

nebolo vydané. Vzhľadom k uvedenému je listina o pridelení súpisného čísla zo dňa 10. 10. 2006, č.
XXX/XX, vydaná obcou X. L. E., nulitným právnym aktom. Napriek tomu na základe tejto listiny, notár pri
opisovaníkúpnejzmluvy/voformenotárskejzápisniceL.XXX/XXXX,L.XXXXX/XXXX/uznalodporkyňu
2. rade za vlastníčku predávajúcu predmetnej stavby, aj keď v čase predaja stavba nebola zapísaná na
liste vlastníctva/. Po vyslovení neplatnosti kúpnej zmluvy, rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn.

11C/200/2008 zo dňa 7. 10. 2009 Katastrálny úrad zapísal ako vlastníčku predmetnej stavby odporkyňu
v 2. rade, aj keď pred uzavretím uvedenej kúpnej zmluvy na liste vlastníctva predmetná stavba / ani
žiaden vlastník / nebola zapísaná. Na základe uvedeného, ani následne darovanie predmetnej stavby
a zriadenie vecného bremena nebolo platné.

Odporcovia v 1. a 2. rade poukázali nato, že odporca v 3. rade nie je nositeľom žiadnej hmotnoprávnej
povinnosti, ktorá by mala byť predmetom daného súdneho sporu a preto nie je pasívne vecne
legitimovaný. Poukázali na skutočnosť, že ak sa navrhovateľka domáha určenia, že odporca v 3 rade
je podielovým spoluvlastníkom predmetnej stavby v podiele 1 ina, musí v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.,
preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení. Sú toho názoru, že u navrhovateľky nejestvuje

naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože bez tohto určenia by nebolo ohrozené jej právo ,
ani by sa bez tohto určenia nestalo jej právne postavenie neisté.

Z výpovede odporcov v 1. a 2. rade vyplýva, že pokiaľ navrhovateľka v návrhu uvádza, že predmetnú
stavbu mala nadobudnúť originárnym spôsobom - výstavbou najskôr do BSM ešte počas manželstva
s odporcom v 3. rade, následne však v návrhu udáva niekoľko rozporných skutočností: 1, že sa s
manželom súdne dohodli na vyporiadaní BSM, tak, že všetko majetok pôvodne uvedený v návrhuna vysporiadanie, vrátane predmetnej stavby mal pripadnúť navrhovateľke a tá mu zato vyplatila 63
500, - Sk. Následne uvádza, že keďže dohoda o vysporiadaní BSM ohľadom nehnuteľností nebola
urobená v písomnej forme, tak sa BSM k predmetnej stavbe zmenilo podľa § 149 ods. 4 / Obč. zák. z

bezpodielového na podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu v 3. rade v podiele 1. Vzhľadom
na uvedené je zvláštne, že navrhovateľka žiada, aby bol odporca v 3. rade určený za podielového
spoluvlastníka predmetnej stavby v podiele 1 ak sama v návrhu uvádza, že mu už raz zaplatila za
vyporiadanie BSM, pričom zaplatená čiastka mala byť aj náhradou za predmetnú stavbu. Rovnako, ako
u odporcu v 3. rade, tak u odporkyni v 2. rade namietali jej pasívnu vecnú legitimáciu, pretože ani ona nie

je nositeľom žiadnej hmotnoprávnej povinnosti, ktorá by mala byť predmetom daného súdneho sporu.

Návrhom v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. sa navrhovateľka domáha určenia vlastníckeho práva k stavbe
- bytovej jednotke. V danom prípade navrhovateľku zaťažuje dôkazné bremeno a preukázanie, že na
určení ma naliehavý právny záujem. Odporcovia v 1. a 2. rade poukázali nato, že odporkyňa v 2.
rade bola zapísaná ako vlastníčka predmetnej stavby podľa § 46 ods. 3 Zák. č. 162/1995 Z.z. v zmysle

ktorého sa pri zápisnice údajov o práve k novej stavbe ako vlastník zapíše osoba uvedená v rozhodnutí
o udelení súpisného čísla, ak sa nepreukáže inak. Rozhodnutie o udelení súpisného čísla k predmetnej
stavbe bolo vydané dňa 10. 10. 2006. V ňom je uvedená ako vlastníčka odporkyňa v 2. rade, ktorá ako
stavebník požiadala o udelenie súpisného čísla.

V zmysle Vyhl. MS SR č. 31/2003 Z.z. žiadosť o určenie súpisného čísla a orientačného čísla podáva
stavebník, pričom prílohami, žiadosťami sú doklad o vlastníctve pozemku, alebo doklad o inom práve
k pozemku , na ktorom budova stojí a kolaudačné rozhodnutie. Práve neexistenciu kolaudačného
rozhodnutia, ktoré by malo tvoriť prílohu žiadosti o určení súpisného čísla namieta navrhovateľ vo
svojom návrhu. Odporcovia uviedli, že práve tu treba poukázať na § 9 ods. 3 cit. vyhlášky v zmysle

ktorého súpisné číslo a orientačné číslo možno určiť aj bez kolaudačného rozhodnutia, ak tak ustanovuje
osobitný predpis, alebo ak sa budova nekolauduje alebo príslušný orgán od jej kolaudácie upustil.
Týmto osobitným predpisom je zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, kde sa v § 2c ods. 3 uvádza,
že na účely prevodu vlastníctva k stavbe alebo poistenia stavby môže obec určiť stavebníkovi súpisné
číslo a orientačné číslo aj bez kolaudačného rozhodnutia.

Odporcovia v 1. a 2. rade tvrdili, že v danom prípade ide presne o tento prípad, pretože odporkyňa
v 2. rade požiadala o súpisné číslo práve v súvislosti s tým, že chcela previesť predmetnú stavbu na
navrhovateľku, pričom navrhovateľka vtedy nespochybňovala, že odporkyňa v 2. rade je vlastníčkou
predmetnej nehnuteľnosti a uzavrela s ňou kúpnopredajnú zmluvu, na základe boli vlastnícke práva

k predmetnej nehnuteľnosti prevedené z odporkyne v 2. rade na navrhovateľku. Keďže bola následne
kúpna zmluva uznaná za neplatnú rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 11C/200/2008 zo dňa
7. 10. 2009, umožnilo to odporkyni v 2. rade voľne disponovať s predmetnou stavbou, čo aj urobila,
keď ju darovacou zmluvou previedla na odporcu v 1 rade. Tvrdenia navrhovateľky o tom, že predmetnú
stavbu mala postaviť so svojim bývalým manželom, odporcom v 3. rade a na jej realizáciu mali byť

použité dve novomanželské pôžičky sa nezakladajú na pravde. Predmetnú stavbu postavila odporkyňa
v 2. rade so svojim manželom a novomanželské pôžičky, o ktoré mala požiadať navrhovateľka, mali byť
použité už na kúpu nábytku. Odporcovia v 1. a 2. rade sú toho názoru, že navrhovateľka svoje tvrdenia
o tom, že stavbu realizovala ona a jej bývalý manžel, nepodložila žiadnymi dôkazmi.

Svedkyňa C. T. / sestra navrhovateľky / čl. 76/, vo svojej výpovedi poukázala nato, že prístavba k
rodinnému domu bola postavená niekedy v roku 1986 - 1987. Podľa jej vedomosti celú prístavbu
- výstavbu prístavby financovali jej rodičia. Často požičiavala peniaze otcovi, pretože im finančne
nevychádzalo. Mali vysoké nedoplatky za plyn, elektrinu. Tieto nedoplatky uhrádzali jej rodičia.

Svedok C. Q. /.švagor odporkyne v 2. rade / čl. 77/, vo svojej výpovedi uviedol, že prístavbu začali
budovať v roku 1986 a výstavba trvala asi rok. Osobne bol prítomný pri rôznych stavebných prácach.
Spolu s ním bol prítomný aj jeho brat. Uviedol , že všetky práce, materiál k rodinnému domu financovali
odporkyňa v 2 rade, p. P. s manželom. Poznamenal, že on navrhol plánok k výstavbe predmetnej

prístavby.

Z výpovede svedka E. O. / čl. 104/ vyplynulo, že bol spolupracovníkom odporcu v 3. rade - Ľ. D., ktorý
poprosil svedka, aby mu pomohol, konkrétne bolo treba previesť materiál. Svedok uviedol, že pomáhalnavrhovateľke a odporcovi v 3. rade pri výstavbe prístavby, konkrétne s vozením materiálu. Svedok
vozil piesok zo Zemplína, štrk, cement, stavebný materiál. Potvrdil, že na stavbe robili aj p. N., E. S.
B.. Potvrdil, že stavebný materiál vozil v roku 1986. V tom čase odporca v 1. rade mohol mať, podľa

udania svedka asi, 9 - 10 rokov.

Svedok I. G. / čl. 106/ vo svojej výpovedi uviedol, že celú prístavbu robil on u navrhovateľky, pretože je
vyučený murár a robil spolu so svojim svokrom. Jeho svokor sa volal I. Š., ktorý je už nebohý. Potvrdil,
že ho vyplácala navrhovateľka a práce vykonával pre navrhovateľku a odporcu v 3. rade. Svedok

uviedol, že za robotu mu platila navrhovateľka a všetky murárske práce robili spolu so svokrom na
prístavbe. Svedok potvrdil, že C. Q. na stavbe nepracoval. Z jeho výpovede vyplynulo, že pán Q.
je maliar, maľuje krajinky.

Zo svedeckej výpovede C. W. / čl. 107/ vyplynulo, že na prístavbe k rodinnému domu robil elektrinu
spolusI.T.,ústrednékúrenieavodovod.Podľapotrebyvykonávaliajpomocnéprácepristavbe. Svedok

potvrdil, že otec navrhovateľky povedal, že ich je už veľa, preto je potrebné urobiť prístavbu k domu
pre E..

Svedok I. T. / čl. 119/ vo svojej výpovedi uviedol, že v čase, keď bola realizovaná stavba, zastával funkciu
predsedu Národného výboru v obci Úpor, až do roku 1990. Jedná sa o dom, ktorý je v susedstve domu

svedka, zo severnej strany. Otec navrhovateľky povedal svedkovi, že je potrebné urobiť prístavbu
pre dcéru a zaťa. Prístavbu urobili bez stavebného povolenia. Bolo to v roku 1987, alebo 1986. Vzťahy
medzi navrhovateľkou a rodičmi, v tom čase, nevyžadovali nejaký zásah zo strany svedka, pretože
tie vzťahy boli dobré.

Zo svedeckej výpovede svedkyne S. D. / čl. 120/ vyplynulo, že svedkyňa vie od pani P., t. j. odporkyne
v 2. rade, že celú prístavbu financovali rodičia navrhovateľky. Vie to od pani P., pretože sú susedky a s
týmito skutočnosťami sa jej zdôverila odporkyňa v 2. rade.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, súd dospel k tomuto právnemu záveru:

Podľa ust. § 132 ods. 1/ Obč. zák., vlastníctvo vecí možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

Toto ustanovenie potvrdzuje povahu občianskeho zákonníka, ako základného právneho predpisu
súkromného práva. Platí totiž všeobecne pre nadobúdanie vlastníckeho práva v systéme súkromného
práva. V systéme súkromného práva treba rozlišovať nadobúdanie vlastníckeho práva na základe
prevodu, alebo prechodu. O prevod ide vo všetkých prípadoch, keď vôľu o prevode prejavujú tak subjekt,
ktorý prevádza, ako aj ten subjekt, ktorý nadobúda. Ide teda o všetky typy a druhy zmlúv.

O prechode vlastníckeho práva možno hovoriť vtedy, ak sa nadobúda vlastnícke právo na základe
zákona alebo na základe rozhodnutia štátneho orgánu, resp. na základe iných skutočnosti / napr.
vydržaním/. Možno sem zahrnúť aj nadobudnutie vlastníckeho práva príklepom licitátora / za podmienky,
že vydražiteľ zaplatil požadovanú cenu/.

V niektorých ustanoveniach, či iných právnych predpisoch sa používa pojem prechod na vyjadrenia
právneho dôsledku prevodu, a nie ako spôsob nadobudnutia vlastníctva. Tak je to napr. v § 601 Obč.
zák.,“ ak má prejsť vlastníctvo“. V § 477 Obch. zák., je uvedené,“ na kupujúceho prechádzajú všetky
práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje.“ Tu teda dochádza k prechodu v dôsledku prevodu

vlastníckeho práva.

Pri výklade o spôsoboch nadobúdania vlastníctva treba klásť dôkaz na originárne / pôvodné,
neodvodené , prvotné/ spôsoby nadobudnutia vlastníctva. Pôvodnosť týchto spôsobov spočíva v tom,
že právo vlastníka sa neodvodzuje od žiadneho právneho predchodcu, prípadne vlastníctvo predchodcu

úplne zaniklo. Originárne nadobudnuté vlastníctvo ma obsah , ktorý vopred vylučuje uplatnenie zásady,
že nikto nemôže na druhého previesť viac práv, než má sám. Nadobudnutie vlastníctva originárnym
spôsobom totiž vylučuje stotožniť tento obsah s oprávneniami predošlého vlastníka, ktoré z rozličných
dôvodov mohli byť zúžené, alebo modifikované rozmanitými obmedzeniami obsahu vlastníckeho práva.Originárne sa nadobúda vlastníctvo vytvorením novej veci, spracovaním veci, nadobudnutím úžitkov a
prírastkov veci, prisvojením si veci. K týmto prípadom možno priradiť aj nadobudnutie vlastníctva zo

zákona, alebo rozhodnutím štátneho orgánu, alebo vydržanie.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo aj v súvislostiach a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je
dôvodný. Na pojednávaní dňa 30. 3. 2012 boli vypočutí svedkovia, z ktorých dvaja boli navrhnutí
navrhovateľkou a jeden bol navrhnutý odporcami v 1. a 2. rade. Vo všeobecnosti sa výpovede všetkých

troch svedkov zhodovali. Všetci sa podieľali na výstavbe predmetnej nehnuteľnosti. Všetci si boli vedomí
toho, že sa predmetná nehnuteľnosť stavia pre navrhovateľku a jej rodinu, t. j. toho času E. D., Ľ. D.
a ich syn R. D.. Svedkovia rovnako vypovedali, že výstavbu predmetnej nehnuteľnosti hradili t. č. zo
svojho BSM navrhovateľka a odporca v 3. rade, resp. že stavbu financovali prostredníctvom pôžičiek,
ktoré čiastočne splácal odporca v 3. rade vo forme zrážok zo mzdy. Aj odporca v 3. rade potvrdil
skutočnosti uvádzané v návrhu a niektoré navyše ešte viac konkretizoval, čím prispel k objasneniu

všetkých skutočnosti, ohľadom výstavby predmetnej nehnuteľnosti.

Svedok I. G., ktorý pôsobil na stavbe ako hlavný murár a teda všetky murárske práce robil so svojim
svokrom vypovedal, že C. Q. pozná, ale na stavbe nepracoval. Rovnako vypovedal aj odporca v 3 rade,
keď uviedol, že pán Q. nepomáhal na stavbe. Taktiež je iba ťažko predstaviteľné, že keď sa už v rodine

dohodli, že vybudujú jednoduchú prístavbu za domom, tak si potrebovali dať vyhotovovať plán inou
osobou, ako sú oni, resp. tvrdenie C. Q., že on urobil plánok a tak sa rozhodli pre prístavbu, nepotvrdil ani
jeden z účastníkov konania. Z uvedeného dôvodu i ostatné skutočnosti uvádzané vo výpovedi svedka C.
Q., ktoré sú skôr morálneho hľadiska a právne bezvýznamné v danej veci, súd hodnotí ako tendenčné.

Je podstatné uviesť, že odporca v 1. rade mal v čase výstavby iba 11 rokov. Vo výpovedi tvrdí, že
výstavba trvala niekoľko rokov, i keď faktom je, že v apríli 1986 sa začalo stavať a v decembri 1986 už
tam navrhovateľka s rodinou bývali. 11. ročné dieťa ešte nechápe podstatu inštitútov ako pôžička,
úver a nezaujíma sa o zabezpečenie a financovanie materiálu a pracovníkov na stavbu, preto nemôže
s určitosťou vypovedať o týchto skutočnostiach.

Z vyššie uvedených skutočnosti sa dá konštatovať, že v konaní vypočutí svedkovia / či už navrhnutí zo
strany navrhovateľa, alebo odporcov / priamo, či nepriamo potvrdili skutočnosti uvádzané v návrhu a
vyvrátili tvrdenia odporcov v 1. a 2. rade.

V konaní súd mal za preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Vykonanými dôkazmi
navrhovateľka preukázala, že spolu s odporcom v 3. rade nadobudli predmetnú stavbu do BSM
originárnym spôsobom - výstavbou a toto vlastníctvo sa zmenilo na podielové spoluvlastníctvo v zmysle
ust. § 149 Obč. zák.

Riadiac sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, súd vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výroku rozsudku.

Podľa ust. § 142 ods. 1/ O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal .

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1/ O.s.p. Súd priznal navrhovateľke náhradu trov
konania v sume 790,78 Eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie
konania 99,50 Eur, zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na vydanie predbežného opatrenia 33

Eur a z trov právneho zastúpenia:

- Prevzatie a príprava zastúpenia 10. 8. 2010...........................................55,49 Eur

- režijný paušál.......................................................................................... 7,21 Eur

- podanie žaloby na súd, 26. 8. 2010........................................................55,49 Eur
- režijný paušál...........................................................................................7,21 Eur- podanie návrhu na vydanie predbežného oparenia, 6. 10. 2010..........27,75 Eur

- režijný paušál ..........................................................................................7,21 Eur

- podanie vo veci- zmena návrhu na začatie konania, 3. 5. 2011............57 Eur

- režijný paušál ........................................................................................ 7,41 Eur

- účasť na pojednávaní 2. 12. 2011..........................................................57 Eur
režijný paušál...........................................................................................7,41 Eur

- podanie vo veci ,vyjadrenie k stanovisku žalovaných 6. 12. 2011......57 Eur
- režijný paušál...........................................................................................7,41 Eur

- účasť na pojednávaní 30. 3. 2012..........................................................58,69 Eur
režijný paušál ..........................................................................................7,63 Eur

- podanie vo veci 7. 5. 2012.....................................................................58,69 Eur

- režijný paušál...........................................................................................7,63 Eur

- účasť na pojednávaní, 21. 9. 2012....................................................58,69 Eur
režijný paušál.................................................................................... 7,63 Eur

- účasť na pojednávaní, 8. 10. 2013....................................................60,07 Eur
- režijný paušál ....................................................................................7,81 Eur

- účasť na pojednávaní 29. 11. 2013....................................................30,04 Eur
režijný paušál.......................................................................................7,81 Eur

Celkom náhrada trov konania 658,28 Eur + 132,50 Eur = 790,78 Eur.

K náhrade trov konania súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade, pretože boli v konaní neúspešní. Trovy
konania sú povinní poukázať priamo na účet právneho zástupcu navrhovateľky, podľa ust. § 149 ods.

1/ O.s.p., ktorý je advokát.

Podľa ust. § 150 ods. 1/ O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu

patril, to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Odporca v 3. rade súhlasil s návrhom navrhovateľky. Vzhľadom na povahu predmetného sporu, nato, že
odporca v 3. rade je bývalým manželom navrhovateľky, súd v právnom vzťahu medzi navrhovateľkou
a odporcom v 3. rade, o trovách konania rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Ide tu o dôvod hodný osobitného zreteľa, s poukazom na ust. § 150 ods. 1/ O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu, na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 OSP/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie,
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, žea/ v konaní došlo k vydám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené/ § 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnom konaní.