Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/31/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112205150
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5112205150.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcov:

v rade 1/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. A. X/X, S., v rade 2/ J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. A.
X/X, S., v rade 3/ T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. A. 2/7, S., všetci právne zastúpení: Mgr. Zuzanou
Pivoňkovou, advokátkou so sídlom E.B. Lukáča 2, Martin, proti žalovanému: Mesto Žilina, Námestie
obetí komunizmu č. 1, Žilina, IČO: 00 321 796 o uloženie povinnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Ž i a d n a zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcoviav1/až3/radesadomáhaližaloboupodanounasúddňa13.2.2012vočižalovanémuuloženia

povinnostizdržaťsarušeniahlukomspôsobovanýmprevádzkoukultúrnehodomuč.súp.1,naparceleč.
KN-C XXX, na LV č. XXXX pre k.ú. A. tak, aby hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku LAeq pre chránené
vnútorné priestory stavby domu žalobcov v rade 1/ až 3/ nepresiahla hodnoty 40 dB v referenčnom
časovom intervale pre deň a večer v čase od 6:00 hod. do 22:00 hod. a 30 dB v referenčnom časovom
intervale pre noc v čase od 22:00 hod do 6:00 hod a aby hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku LAeq
pre chránené vonkajšie prostredie stavby domu žalobcov v rade 1/ až 3/ nepresiahla hodnoty 50 dB v
referenčnomčasovomintervalepredeňavečervčaseod6:00hod.do22:00hod.a45dBvreferenčnom

časovom intervale pre noc v čase od 22:00 hod. do 6:00 hod., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Zároveň žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť a trvalo zamurovať existujúce okenné
otvory v počte 12 kusov a odstrániť 2 kusy vzduchových ventilátorov orientovaných na nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcov v rade 1/ až 3/ a umiestnených na nehnuteľnosti kultúrneho domu č. súp. 1, na
parcele č. KN-C XXX, na LV č. XXXX pre k.ú. A., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
3. Ďalej návrhom žiadali, aby žalovaný bol povinný zabezpečiť, aby ako hlavný vchod do dvoch
jestvujúcich sál nehnuteľnosti kultúrneho domu č. súp. 1, na parcele č. KN-C XXX, na LV č. XXXX pre

k.ú. A. bol využívaný výlučne hlavný vchod v zmysle právoplatného kolaudačného rozhodnutia z roku
1991,do3dníodprávoplatnostirozsudku,navlastnénákladyzabezpečiťrekonštrukciuzdevastovaného
oplotenia celej parcely č. KN-C XXX, pričom výška rekonštruovaného oplotenia bude dosahovať
minimálne 2,5 m a vybudovať na vonkajšom schodisku vedúcom do starej časti kultúrneho domu č. súp.
1, na parcele č. KN-C XXX, na LV č. XXXX pre k.ú. A. protihlukovú zábranu umiestnenú priamo na boku
schodiska, a to vo výške 3 m po celej strane tohto schodiska z materiálov prepúšťajúcich v dostatočnej
miere svetlo na pozemky žalobcov, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Následne po zmene návrhu, o ktorom súd rozhodol uznesením č.k. 14C/31/2012-70 zo dňa 20.4.2012
tak, že pripustil jeho zmenu, predmetom konania mimo uloženia žalovanému zdržať sa rušenia hlukom
spôsobovaným prevádzkou kultúrneho domu č. súp. 1, na parcele č. KN-C XXX, na LV č. XXXX pre k.ú.
A. tak, aby hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku LAeq pre chránené vnútorné priestory stavby domužalobcov v rade 1/ až 3/ nepresiahla hodnoty 40 dB v referenčnom časovom intervale pre deň a večer v
čase od 6:00 hod. do 22:00 hod. a 30 dB v referenčnom časovom intervale pre noc v čase od 22:00 hod
do 6:00 hod a aby hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku LAeq pre chránené vonkajšie prostredie stavby

domu žalobcov v rade 1/ až 3/ nepresiahla hodnoty 50 dB v referenčnom časovom intervale pre deň a
večer v čase od 6:00 hod. do 22:00 hod. a 45 dB v referenčnom časovom intervale pre noc v čase od
22:00 hod. do 6:00 hod., predmetom konania zostala povinnosť žalovaného odstrániť a trvalo zamurovať
existujúce okenné otvory v počte 12 kusov, odstrániť 4 kusy vzduchových ventilátorov orientovaných
na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov v rade 1/ až 3/ a umiestnených na nehnuteľností kultúrneho

domu č. súp. 1, na parcele č. KN-C XXX, na LV é. XXXX pre k.ú. A. , ďalej zabezpečiť, aby ako hlavný
chod do dvoch jestvujúcich sál nehnuteľnosti kultúrneho domu č. súp. 1, na parcele č. KN-C 6, na LV c.
XXXXprek.u.A.bolvyužívanývýlučnehlavnývchodvzmysleprávoplatnéhokolaudačnéhorozhodnutia
z roku 1988 a na vlastné náklady zabezpečiť konštrukciu zdevastovaného oplotenia celej parcely č.
KN-C XXX, na LV č. XXXX pre k. ú. A., pričom výška rekonštruovaného oplotenia bude dosahovať zo
strany od nehnuteľností žalobcov v rade 1/ až 3/ minimálne 2,5 m a toto bude vybudované z pevných

a nepriehľadných stavebných materiálov. Ďalej uloženie povinnosti zdržať sa konania prenechania do
užívania kultúrneho domu č. p. 1, na parcele č. KN-C XXX, na LV č. XXXX pre k.ú. A. tretej osobe
prenájmom, výpožičkou za účelom konania a organizovania podujatí, tak aby hodnota ekvivalentnej
hladiny A zvuku LAeq pre chránené vnútorné priestory stavby domu žalobcov v rade 1/ až 3/ nepresiahla
hodnoty 40 dB v referenčnom časovom intervale pre deň a večer v čase od 6:00 hod. do 22:00 hod.

a 30 dB v referenčnom časovom intervale pre noc v čase od 22:00 hod do 6:00 hod a aby hodnota
ekvivalentnej hladiny A zvuku LAeq pre chránené vonkajšie prostredie stavby domu žalobcov v rade
1/ až 3/ nepresiahla hodnoty 50 dB v referenčnom časovom intervale pre deň a večer v čase od 6:00
hod. do 22:00 hod. a 45 dB v referenčnom časovom intervale pre noc v čase od 22:00 hod. do 6:00
hod. a alternatívnym výrokom pre stanovenie tejto povinnosti uložením žalovanému vykonať potrebné

stavebné úpravy vnútorných priestorov nehnuteľnosti kultúrneho domu č. súp. 1, na parcele č. KN-C
XXX, na LV c. XXXX pre k.ú. A. trvalým odhlučnením a doložiť žalobcom v rade 1/ až 3/ vykonanie
trvalého odhlučnenia akustických meraní vykonaných Regionálnym úradom verejného zdravotníctva
SR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
5. Žalobu odôvodnili tým, že žalobca v rade 1/ je výlučným vlastníkom rodinného domu so súp. č. 7,

postavenom na pozemku KN-C parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, kat.
územie A., a tiež výlučným vlastníkom pozemku KN-C parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 74 m2, kat. územie A. a pozemku KN-C parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 222 m2, kat. územie A. a tiež je podielovým spoluvlastníkom v podiele X/X na pozemku KN-C
parc. č. XXX/X, zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, kat. územie A.. Žalobcovia v rade 2/

a 3/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu so súp. č. 2, postavenom na pozemku KN-C
parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 171 m2, kat. územie A., a tiež sú podielovým
spoluvlastníkom pozemku KN-C parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2, kat.
územie A. v podiele 1/5.
6. V rodinnom dome bývajú žalobcovia v rade 2/ a 3/ spolu so svojou dcérou L.. R. B. a žalobca v rade

1/ spolu so svojou priateľkou P. R., jej maloletým synom A. R. a spolu so svojou maloletou dcérou F. B..
7. Dom so súpisným číslom X a súpisným číslom 7, v ktorom bývajú žalobcovia v rade 1/ až 3/
sa nachádza v tesnej blízkosti od nehnuteľnosti - "kultúrneho domu označeného ako stavba s. č. 1,
postavená na pozemku parc. č. XXX o výmere 2377 m2, zastavané plochy a nádvoria, kat. územie A.,
okres S., zapísaná na LV č. XXXX Správy katastra Žilina, ktorá je vo výlučnom vlastníctve Mesta Žilina.

Kultúrny dom pozostáva z dvoch častí, ktoré sú vzájomne prepojené, a to zo starej časti, v ktorej sa
nachádza telefónna ústredňa, miestna knižnica, 4 miestnosti kancelárskeho typu a takisto sála, ktorej
obvodový múr je postavený 40 cm od hranice pozemku KN-C parc. č. XXX/X, dĺžka tohto múru je 32 m,
pričom v múre je zo sály umiestnených 12 kusov okien, každé o rozmere 2 m x 1,2m, čiže sú situované
rovno na pozemky žalobcov, ako aj dva kusy, neskôr upravené na štyri kusy, vzduchových ventilátorov

vyháňajúcich vzduch zo sály priamo na pozemky žalobcov. Stará časť kultúrneho domu bola budovaná
v 50. rokoch 20. storočia, kolaudovaná bola v roku 1957. K jej výstavbe sa vyjadroval aj dnes už zomrelý
T. B., bývalý vlastník uvedených nehnuteľností v susedstve KD, pričom s takouto stavbou vo svojom
susedstve nesúhlasil. Okná umiestnené v stavbe v 50. rokoch 20. storočia boli s vynúteným súhlasom
od bývalého vlastníka (T. B.), ktorý vôbec nesúhlasil s ich orientáciou na svoje pozemky. Vchod do

KD bol riešený dvoma veľkými nekrytými schodišťami, ktoré viedli z miestnej komunikácie a boli a sú
priamo situované smerom k obytným častiam nehnuteľností žalobcov. Od roku 1975 do roku 1990, resp.
1991 prebiehala prístavba Kultúrneho domu a stavala sa tzv. nová časť, počas ktorej sa pristavila ďalšia
veľká sála situovaná do voľného priestranstva, resp. do záhrad. Súčasťou tejto prestavby KD bolo ajvybudovanie nového hlavného vchodu, s tým, že starý hlavný vchod sa bude na základe stanoviska
vlastníka susediacej nehnuteľnosti, J. B., uvedeného počas stavebného konania vedúceho k vydaniu
stavebného povolenia na prístavbu KD využívať len ako vstup do knižnice a kancelárskych miestností

ako aj hlásateľne rozhlasu a únikový východ, aby nedochádzalo k zhromažďovaniu sa účastníkov
akcií na terase starého schodiska, ktorí v nočných hodinách, v mnohopočetných skupinách svojím
krikom a inými prejavmi narušovali verejný poriadok, a to rušením nočného pokoja. Nový hlavný vchod
bol situovaný v prístavbe, čím sa znižoval rušivý vplyv pohybu a prejavov účastníkov kultúrnych a
spoločenských podujatí na nehnuteľnosti žalobcov, hlavne v nočných hodinách . Týmto novým hlavných

vchodomsadostalodopristavenýchpriestorovcezvstupnúhalu,kdebolaajšatňaasociálnezariadenia,
a vstupná hala spájala zároveň aj starú a novú časť. Avšak v roku 1993 bez súhlasu príslušných orgánov
došlo k zmene účelu tejto časti stavby, a to takým spôsobom, že v uvedenej novej vstupnej hale bolo
zriadené pohostinstvo a táto hala bola upravená tak, že dvere vedúce do starej časti boli založené a
trvalo zabezpečené železnou mrežou, čiže sa prestali využívať. Do novej sály sa dá prechádzať iba so
súhlasom nájomcu uvedených priestorov novej haly, čo sa využívalo, len keď niekto chcel z novej sály

zakúpiť nejaký nápoj. Z novej sály do starej sály bol vytvorený správcom nehnuteľnosti nový prechodový
otvor. Nakoľko sa novovytvorený hlavný vchod nemohol z dôvodu vzniknutej prevádzky využívať na
účely, ku ktorým bol určený a schválený kolaudačným rozhodnutím, začal sa opätovne pri tzv. kultúrnych
a spoločenských akciách využívať tzv. starý vchod. Mesto Žilina samotné, resp. iní usporiadatelia,
ktorým žalovaný prenajíma, resp. iným spôsobom prenecháva do užívania túto nehnuteľnosť organizujú

v danom kultúrnom dome okrem iných (nacvičovanie spevokolu, schôdze, tréningy stolného tenisu,
predaj spotrebného tovaru a pod.) aj rôzne organizované podujatia ako plesy, zábavy, resp. iné akcie,
počas ktorých ich účastníci a organizátori produkujú nadmerný hluk, a to najmä vo večerných a nočných
hodinách (v ďalšom len "podujatia"). Práve spomínané podujatia sú zdrojom vysokej hlučnosti, ktorá
obťažuje nielen žalobcov a rodinu žalobcov, ale aj mnohých ďalších obyvateľov v susedstve. Problém

nadmernej hlučnosti prevádzky kultúrneho domu, ktorú spôsobuje najmä použitá hlasná reprodukovaná
hudba, používanie reproduktorov aj pri hovorenom slove, vrátane hlučnosti spôsobenej podnapitými
účastníkmi týchto podujatí, a to nielen cez deň, ale najmä vo večerných a nočných hodinách, je
známy žalovanej strane, ako aj príslušným orgánom ochrany zdravia a majetku. Svedčí o tom rozsiahla
korešpondencia medzi žalobcom a žalovaným, ale aj veľké množstvo výjazdov a zápisov policajných

hliadok privolaných práve v čase konania uvedených podujatí. Majiteľa nehnuteľnosti - mesto Žilina
žalobca upozornil vo svojich sťažnostiach, že si neplní svoju zákonnú povinnosť podľa § 27 ods.
1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. Z. ohľadom objektívnych meraní hlučnosti raz za rok, čo nebolo
vykonané ani raz. Z toho dôvodu sa obrátil žalobca na Regionálny ústav verejného zdravotníctva s
objednávkou týchto meraní na vlastné náklady. Napriek skutočne dlhej dobe, ktorá predstavuje bezmála

12 rokov sa nepodarilo problém hlučnosti prekračujúcej prípustné limity odstrániť. Celá situácia sa
eskaluje, čomu nasvedčuje aj web stránka A..net sekcia Kultúrny dom. Z dôvodu, že žalovaný na
sťažnosti, urgencie žalobcu písomné a ústne nereagoval žiadnym spôsobom, resp. reagoval spôsobom
uznania tejto hlučnosti so zdôvodnením "že jestvujúca stavba je postavená ako kultúrno-spoločenské
zariadenie a nie je možné v súčasnej dobe rešpektovať podmienky dodržania vzdialeností a urbanistické

zásady" a verejný záujem stavia nad dodržiavanie právnych predpisov, ktorých porušovanie zo svojej
strany si je vedomý, resp. absolútne zamietavým postojom, a prehlasovaním zodpovedných, že KD
sa bude naďalej využívať na účely, na ktoré bol pôvodne postavený, aj keď im po stránke technickej
už dávno nevyhovuje a sú si vedomí porušovania príslušných právnych predpisov - predovšetkým §
127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 27 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 355/2007 Z. z., § 2 písm.

w) vyhlášky č. 549/2007 Z. z., § 5 zákona č. 96/1991 Zb. o konaní verejných kultúrnych podujatiach,
§ 47 ods. 1 písm. b, f) zákona č. 372/90 Zb. (čoho dôkazom sú opakované návštevy organizátorov u
žalobcov so žiadosťou, aby dali súhlas s organizovaním jednotlivých akcií, počas ktorých nie sú schopní
zabezpečiť dodržiavanie verejného poriadku ako aj dodržať, aby nadmerný hluk neobťažoval obyvateľov
susediacich nehnuteľností, dokonca vyzývali žalobcov, aby v prípade narušenia verejného poriadku,

resp. rušenia nočného pokoja počas konania nimi organizovaných akcií nevolali políciu. Dôkazom
uznania, že budova nie je v technickom stave, aby mohla byť využívaná na pôvodné účely, sú aj návrhy
obyvateľov, poslancov na web stránke, kde navrhujú buď stavbu nového KD vo vyhovujúcom prostredí,
resp. technické úpravy na súčasnom, pričom súčasne sa uvádza, že žalovaná strana na nevyhnutné
úpravy nemá prostriedky na realizáciu. Žiadne z uvedených žiadostí, sťažností a neskôr urgencií

však počas celej doterajšej dlhej doby trvania problému nepriniesli očakávaný výsledok, teda zníženie
hlučnosti na úroveň maximálne prípustných limitných hodnôt určených príslušným právnym predpisom.
Žalobca svojím doterajším snažením nedosiahol nápravu protiprávneho stavu, tento protiprávny stav
trvá už veľmi dlhú dobu a je neúnosný. V súčasnosti eskalujú písomné ako aj slovné útoky organizátorova účastníkov kultúrnych a spoločenských akcií v KD voči príslušníkom rodiny žalobcov, následkom čoho
bol žalobca, J. B., hospitalizovaný od 5. 2. 2012 z dôvodu vážneho zhoršenia kardiovaskulárnej choroby
v žilinskej nemocnici. Od žalobcov nemožno spravodlivo požadovať, aby naďalej znášali obťažovanie

škodlivým hlukom. Uvedený stav je umocnený tým, že múr stavby súp. č. 1 "kultúrny dom" postavenej na
pozemkuparc.č.XXXje40cmodhranicespozemkomparc.č.XXX/X,parc.č.XXX/X,XXX/Xasúčasne
že na uvedenom múre sa nachádzajú okná v celkovom počte 12 kusov, každé o rozmeroch cca 2m x
1,20 metra, ktoré sú priamo situované na spoločný dvor žalobcov. V prípade konania uvedených podujatí
sa teda automaticky zvyšuje priepustnosť hlučnosti cez tieto okná, a to nielen v zimných mesiacoch,

keď sú okná zavreté. Navyše účastníci kultúrnych a spoločenských podujatí sa počas ich konania
zoskupujú v zadnej časti parcely č. KN- C XXX, pričom prechádzajú cez zdevastované oplotenie na
nehnuteľnosti žalobcov, a to konkrétne na parcelu č. XXX, kde vykonávajú svoje biologické potreby,
súložia, prechádzajú cez ňu smerom na obec D., čím dochádza k narušeniu pokojného stavu. Zo
samotného skutkového stavu je tiež evidentné, že stavba pri novej kolaudácii v 90. rokoch nemala
byť skolaudovaná, nakoľko nespĺňa podmienky, ktoré sú na stavbu kladené podľa predpisov verejného

práva, konkrétne zákona č. 57/1976 Zb. o stavebnom konaní v znení neskorších predpisov.

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že na základe podnetu účastníkov bolo dňa 27.04.2012
vykonané počas jednej z najväčších kultúrnych akcií konajúcich sa počas kalendárneho roka v A.
- "Trnovské hody", kedy v objekte kultúrneho domu v A. hrala živá hudba - spevák a speváčka

spievali zmes ľudových piesní, meranie za účelom objektivizácie hluku vo vonkajšom prostredí t.j.
uskutočnil meranie pred fasádou domu žalobcov tak, že merací mikrofón bol orientovaný k zdroju hluku
- kultúrnemu domu. Z vyhodnotenia predmetného akreditovaného merania úradu ktoré je zachytené
v listine označenej ako "Podnet - vyžiadanie objektivizácie hluku vo vonkajšom prostredí -stanovisko"
zo dňa 25.05.2012 pod č. A/212/0459-OLA, A/2012/01969-HŽPZ, vyplýva že posudzovaná hladina A

zvuku vo večernom čase bola 41,9 dB a posudzovaná hladina A zvuku v nočnom čase bola 44,2 dB.
Prípustná hodnota hluku vo vonkajšom prostredí - v priestore pod oknami obytných miestností bytových
a rodinných domov pre hluk z iných zdrojov pre večer je 50dB a pre noc 45 dB. Z uvedenej objektivizácie
hluku vo vonkajšom prostredí vyplýva, že posudzovaná hladina A zvuku vyhovuje platnej legislatíve a
teda odporca neporušuje ustanovenia zákona č. 355/2007 Z.z. a jeho vyhlášky č. 549/2007 Z.z.

9. Poukázal na to, že zmysle prílohy k vyhláške MZ SR č. 549/2007 bodu 2.1 hluk a infrazvuk vo
vnútornom prostredí budov sa hodnotí ak preniká do chránenej miestnosti z vonkajšieho prostredia
a pred oknami chránenej miestnosti sú prekračované prípustné hodnoty uvedené v tabuľke č. 1 pre
kategóriu územia II. Nakoľko hluk pred oknami chránenej miestnosti neprekračuje prípustné hodnoty
je meranie hluku vo vnútri obydlia žalobcov bezpredmetné a nie je potrebné ho ani uskutočniť. Tým

tvrdenie žalobcov rozporovali.
10. Zároveň k posúdeniu otázky "obťažovania iného nad mieru primeranú pomerom" a "vážne
ohrozovanie práv" vo vzťahu ku konkrétnej situácii prejednávaného prípadu poukázal na stanovisko
NS SR 5Cdo 117/93, na ktoré sa žalobcovia odvolávajú vyplýva, že každý je povinný znášať imisie z
normálneho užívania veci, podstatným je ustálenie čo v danom prípade normálnym užívaním veci je

a čo už nie. V prípade kultúrneho domu je už pojmovo normálnym užívaním veci aj uskutočňovanie
kultúrnych podujatí obvyklým a v Slovenskej republike zaužívaným spôsobom. Žalovanému majú za
to, že napádané kultúrne podujatia nijako nevybočujú z bežnej praxe a charakteru kultúrnych podujatí
usporadúvaných v obecných kultúrnych domoch kdekoľvek na Slovensku, ktoré sa nezaobídu bez
reprodukovanej hudby, zosilnenia hlasu mikrofónom a trvania do neskorých nočných hodín.

11. Zároveň poukázal na to, že pri stavbe svojich obydlí - dom súp. č. X a súp. č. X si boli žalobcovia
vedomí, že budú bývať v tesnom susedstve už postaveného kultúrneho domu, ktorý bol budovaný v
rokoch v r. 1956-58. Vedeli aké je normálne užívanie kultúrneho domu, keď kultúrne podujatia ktoré boli
v minulosti ako dedinské zábavy bujarejšie ako v súčasnosti a aká bude bežná miera imisií, ktorá bude
z kultúrneho domu do ich domovov bežne prenikať. Navyše keď došlo k prístavbe kultúrneho domu

v 80tych rokoch v akcii "Z" žalobcovia nevyjadrili v stavebnom konaní žiadne námietky s predmetným
rozšírením kultúrneho domu, čo je evidentné z lustrácie relevantných dokumentov.
12. Napokon podľa ustálenej judikatúry súdy nemajú brať ohľad len na subjektívne hodnotenie žalobcov,
ale majú brať ohľad na zistenia, ktoré môžu byť podkladom pre objektívny výklad uvedených pojmov
ako sú napr. správy regionálneho úradu verejného zdravotníctva a pod. (R 3/1988 - Zo správy

občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSR o zhodnotení rozhodovania súdov vo veciach
susedských práv) podľa ktorého nedochádza k prekračovaniu prípustných hodnôt hluku.
13. Žalovaný zdôvodnil, že kultúrne podujatia v kultúrnom dome neorganizuje v zmysle zákona č.
96/1991 Zb. o konaní verejných kultúrnych podujatí neorganizuje on, ale tretie osoby - zväčša občianskezdruženia s členskou základňou pozostávajúcou výhradne z obyvateľov A. t.j. susedov žalobcov, ktorí
majú byť počínaním žalovaného údajne rovnako obťažovaní. Žalovaný pri prenechávaní kultúrneho
domu týmto subjektom zakaždým zdôrazňuje, že pri uskutočňovaní kultúrnej akcie sú povinní dodržiavať

platné právne predpisy, za čo aj v zmysle zákona č. 96/1991 Zb tieto subjekty priamo zodpovedajú.
Osobitne zdôraznil, že žalobcovia sa domáhajú výroku rozhodnutia, ktorý prekračuje rámec §127 OZ,
t.j. žiadajú, aby súd z titulu porušovania susedských vzťahov zaviazal žalovaného, aby odstránil a trvalo
zamuroval existujúce okenné otvory, odstránil ventilátory, opravil plot a pod., pričom podľa gramatického
výkladu tohto ustanovenia, ale aj ustálenej judikatúry je podľa tohto ustanovenia možné domáhať sa iba

uloženia povinnosti zdržať sa presne vymedzeného rušenia a súd nie je oprávnený ukladať žalovanému
povinnosť niečo pozitívne konať.

14. Vo veci samej súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/31/2012-367 zo dňa 5.11.2015 tak, že návrhu
o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa rušenia hlukom spôsobovaným prevádzkou kultúrneho
domu č. súp. 1, na parcele č. KN-C XXX, na LV č. XXXX pre k.ú. A. tak, aby hodnota ekvivalentnej

hladiny A zvuku LAeq pre chránené vnútorné priestory stavby domu žalobcov v rade 1/ až 3/ nepresiahla
hodnoty 40 dB v referenčnom časovom intervale pre deň a večer v čase od 6:00 hod. do 22:00 hod.
a 30 dB v referenčnom časovom intervale pre noc v čase od 22:00 hod do 6:00 hod a aby hodnota
ekvivalentnej hladiny A zvuku LAeq pre chránené vonkajšie prostredie stavby domu žalobcov v rade 1/
až 3/ nepresiahla hodnoty 50 dB v referenčnom časovom intervale pre deň a večer v čase od 6:00 hod.

do 22:00 hod. a 45 dB v referenčnom časovom intervale pre noc v čase od 22:00 hod. do 6:00 hod..

15. Na základe odvolania žalobcov v 1/ až 3/ rade odvolací súd uznesením č.k. 7Co/15/2016-431 zo
dňa 20.4.2016 napadnutý rozsudok v časti, v ktorej žalobe vyhovel a v časti zamietnutia žaloby v časti o
uloženie povinnosti žalovanému na vlastné náklady zabezpečiť rekonštrukciu zdevastovaného oplotenia

celej parcely č. KN-C XXX evidovanej na LV č. XXXX pre k. ú. A., pričom výška rekonštruovaného
oplotenia bude dosahovať zo strany od nehnuteľností žalobcov v rade 1/ až 3/ minimálne 2,5 metra a
toto bude vybudované z pevných a nepriehľadných stavebných materiálov potvrdil, vo zvyšnej časti, v
ktorej žalobu zamietol rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

16. V odôvodnení poukázal na pochybenie súdu, keď nedostatočne si ujasnil predmet konania v
súvislostisjehozmenou.Ďalejzdôraznil,ževčasti,vktorejokresnýsúdzamietol návrhžalobcov,ktorým
sa domáhali zamurovania okenných otvorov v počte 12 ks, odstrániť 4 ks vzduchových ventilátorov,
zabezpečiť, aby ako hlavný vchod do dvoch jestvujúcich sál bol využívaný hlavný vchod v zmysle
právoplatného kolaudačného rozhodnutia z roku 1988 nezameral náležite dokazovanie na hroziacu

vážnu škodu, ako prvú podmienku na vyhovenie návrhu v tejto časti z dôvodov, že žalobcovia tvrdili
uvedenú hroziacu škodu v tom, že ich nehnuteľnosť stráca na hodnote z dôvodu, že susedí s
nehnuteľnosťou, ktorá je kultúrnym domom a organizujú sa v nej rôzne akcie, pri ktorých dochádza k
prekračovaniu hodnôt hluku, ako aj, že existuje vážna hrozba na ich zdraví, a to najmä u žalovaných
v 2/ a 3/ rade.

17. Súdu prvej inštancie uložil zaoberať tým, či sú splnené podmienky v zmysle ust. § 417 ods. 2 OZ, a
teda či tu existuje vážne ohrozenie škodou na majetku alebo na zdraví žalobcov prevádzkou kultúrneho
domu.

18. Na pojednávaní strany zotrvali na svojich podaniach.

19. Žalobcovia osobitne zdôraznili hrozbu na zdraví najmä u žalovaných v 2/ a 3/ rade s poukazom
na ich zdravotný stav a vyjadrenie L.. C., kardiológa, kde v súvislosti s produkciou hluku hrozí vážne
poškodenie zdravia až smrť. Vyslovili názor, že nie je potrebná hrozba bezprostredného vzniku škody,
ale postačuje, že v dôsledku vážneho ohrozenia zdravia môže vzniknúť škoda v budúcnosti, pričom

poukázali na nimi predložené dôkazy, či už merania Úradom verejného zdravia. Zdôraznili, že v konaní
niejepotrebnépreukazovaťbezprostrednúpríčinnúsúvislosťmedzizhoršenímaleboohrozenímzdravia
ani dôvod súčasného zdravotného stavu žalobcov v 2/ a 3/. Poukázali aj na neúspešné mimosúdne
konania, kde strany spoločne dospeli k záveru, že najvhodnejším riešením by bolo vykonať zamurovanie
týchto okien a ventilátorov a následné konanie žalovaného, keď pred staré okná namontoval nové okná

z vnútornej strany, pričom hodnota výmeny okien presiahla náklady na ich zamurovanie.

20. Žalovaný popieral, že by žalobcovia v konaní preukázali, že prevádzkou kultúrneho domu im hrozí
škoda. Vplyv kultúrneho domu a jeho okien na trhovú hodnotu bol spočítaný podľa subjektívnychznalostí trhu, hoci cenový rozptyl je zapríčinený možnosťami trhu a zároveň tým, že pre každého
potencionálneho kupujúceho má uvedená skutočnosť rôznu hodnotu vplyvu na cenu nehnuteľnosti
ako subjektívny názor, kde zníženie hodnoty nehnuteľnosti je spôsobené už existenciou samotného

kultúrneho domu v susedstve žalobcov a to bez ohľadu na prekračovanie alebo neprekračovanie
povolených limitov. Rozporoval skutočnosť, že by sa zhodli, že najvhodnejším riešením je zamurovať
okenné otvory, túto skutočnosť vylúčil z hľadiska požiarnej ochrany. V nehnuteľnosti boli umiestnené
nové plastové okná, dvojsklá, nepriehľadné s hrúbkou jedného skla je 8 mm, hrúbkou druhého 4 mm.
K zloženiu pôvodných nedošlo pre odmietnutie prístupu zo strany žalobcov pre ich zloženie. Zároveň

uvádzal, že v dohľadnej dobe plánuje určitú stavebnú úpravu tak, aby sa limity hluku znížili.

21. Súd opätovne vyhodnotil dokazovanie, kde strany preukazovali nimi tvrdené skutočnosti listinnými
dôkazmi, fotografiami, odbornými posudkami a meraniami hladiny hluku vo vzájomnej nadväznosti na
skutočnosti zistené ohliadkou ako aj vyjadrenie strán.

22. Umiestnenie stavieb žalovaného, pozemkov a stavieb žalobcov mal súd preukázané z
fotodokumentácie, kópie katastrálnej mapy ako aj ohliadky miesta. Stavba vo vlastníctve žalovaného
- kultúrny dom č.s. X susedí s pozemkami žalobcov na ktorých majú postavené stavby rodinných
domov. Na stene susediacej s pozemkami žalobcov, ktorá tvorí obvodovú stenu "starej" pôvodnej sály
s divadelným pódiom sa nachádza 12 ks okenných otvorov a 4 ks vyústení ventilácie - ventilačných

otvorov.

23. Podľa výpisu LV č. XXXX k.ú. A., obec S. žalobca 2/ je vlastníkom nehnuteľnosti KN parc. č. XXX/
X o výmere 149 m2 zast. plochy a nádvoria.
24. Podľa LV č. XX k. ú. A., Obec Žilina žalobcovia v 2/ a 3/ rade sú ako bezpodieloví spoluvlastníci

pozemku KN parc. č. XXX/X o výmere 171 m2 zast. plochy a nádvoria ako aj stavby č. súp. 2 postavenej
na KN parc. č. XXX/X rodinný dom.
25. Podľa LV č. XXXX k.ú. A. žalobca v 1/ rade je vlastníkom pozemku KN parc. č. XXX/X o výmere 74
m2 zast. plochy a nádvoria ako aj stavby domu č.s. 7 na KN parc. č. XXX/X ako aj vlastníkom v podiele
1/1 pozemku KN parc. č. XXX/X o výmere 222m2 zast. plochy a nádvoria.

26. Podľa LV č. XXXX k. ú. A. pre obec Žilina súd zistil, že žalovaný je vedený ako vlastník nehnuteľnosti
a to pozemku KN parc. č. XXX o výmere 2377 m2 zast. plochy a nádvoria a stavby č.s. X na KN parc.
č. XXX kultúrny dom v podiele 1/1.

27.SúdzosprávyRegionálnehoúraduverejnéhozdravotníctvazodňa25.5.2012označenejakopodnet,

vyžiadanie objektivizácie hluku vo vonkajšom prostredí zistil, že žalobcovi 1/ bolo doručené oznámenie
o výsledkoch merania zo dňa 27.7.2012 na základe ktorého boli vytypované dve meracie miesta, na
meracom mieste A 1,5 m pred fasádou r.d. č. 2/7 a 9 m od objektu kultúrneho domu bol mikrofón
umiestnený vo výške 5 m nad úrovňou zeme pred oknom spálne, orientovaným k zdroju hluku, na
meracom mieste B 1,5 m pred fasádou a 8,5 m od objektu kultúrneho domu bol mikrofón umiestnený

vo výške 1,5 m nad úrovňou zeme pred oknom obývacej izby orientovaný k zdroju hluku, pričom na
meracom mieste A bola nameraná ekvivalentná hladina A zvuku pozadia vo večernom čase 38 dB a
nameraná ekvivalentná hladina A zvuku vo večernom čase bola 41,7 dB, z čoho posudzovaná hladina
A zvuku vo večernom čase bola 41,6 dB, na meranom mieste B bola nameraná ekvivalentná hladina A
zvuku pozadia vo večernom čase 39 dB, nameraná ekvivalentná hladina A zvuku vo večernom čase bola

42,3 dB z čoho posudzovaná hladina A zvuku vo večernom čase bola 41,9 dB. Na meracom meste A
bola nameraná ekvivalentná hladina A zvuku pozadia v nočnom čase 38,3 dB a nameraná ekvivalentná
hladina A zvuku v nočnom čase bola 42,2 dB, z čoho posudzovaná hladina A zvuku v nočnom čase bola
42,2 dB. Na meracom mieste B bola nameraná ekvivalentná hladina A zvuku pozadia v nočnom čase
38,3dB a nameraná ekvivalentná hladina A zvuku v nočnom čase bola 43,5 dB, z čoho posudzovaná

hladina A zvuku v nočnom čase bola 44,2 dB, pričom hluk vo vonkajšom prostredí budov sa posudzuje
v zmysle vyhl. č. Ministerstva zdravotníctva SR č. 237/2009 Z.z. a stanovená prípustná hodnota hluku
vo vonkajšom prostredí priestor pod oknami obytných miestností bytových a rodinných domov pre hluk
iných zdrojov pre večer je 50 dB a pre noc 45 dB, teda posudzovaná hladina A zvuku vyhovuje platnej
legislatíve.

28. Súd ďalej z odpovede Úradu verejného zdravotníctva SR Bratislava z 16.11.2012, na odvolanie
voči stanovisku k podnetu A/2012/0459-OLA,A/2012/01969-HŽPZ o meraní hluku č. 14/12, súd zistil,
že Reg. úrad verejného zdravotníctva Žilina nepostupoval pri posudzovaní podania správne, nakoľkoboli zistené vážne nedostatky. Podľa posudku RÚVZ z 10.12.2012 k protokolovému č. 6151/12-6158/12
zhodnotenie protokolu o hlukovej situácii s dátumom merania 27.4.2012 vo večernej a nočnej hodine od
21:00 do 22:40 hod. v piatok, podľa ktorého posudzovaná hladina A zvuku vyhovuje platnej legislatíve

vo večernom čase, v nočnom čase posudzovaná hladina A zvuku nevyhovuje, protokol o meraní imisií
hluku č. 70/12, ktorý nahrádza Protokol o meraní imisií hluku č. 17/12 s dátumom merania 27.4.2012,
ktorým bolo merané hodnoty pred fasádou r.č. 2/7 vo večernom a nočnom čase s výsledkami merania
vo večernom čase 45,9 a 46,2 LRAeq a meranie v nočnom čase 49,8 dB a 49,3 dB pre LRAeq vrátane
prílohy a grafického znázornenia.

29. Súd ďalej zistil, že podľa protokolu úradu verejného zdravotníctva zo dňa 30.4.2013 k
protokolovému č. 4386/13-4394/13 zhodnotenie protokolu o hlukovej situácii bolo konštatované, že
podľa uskutočnených meraní dňa 26.4. a 27.4.2013 na vytypovaných troch meracích miestach,
posudzovaná hladina A zvuku vo večernom čase nevyhovuje platnej legislatíve na meracom mieste B,
na meranom mieste A,C vyhovuje platnej legislatíve, pričom posudzované hladiny A zvuku v nočnom

čase nevyhovujú platnej legislatíve na všetkých meracích miestach spolu s protokolom o meraní imisií
hluku č. 23/2013. Podľa posudku RÚVZ z 30.5.2013 označenom ako zhodnotenie protokolu o hlukovej
situácii s dátumom merania 24.5.2013 bol vyslovený záver, že požadovaná hladina A zvuku nevyhovuje
platnej legislatíve.

30. Podľa ďalšieho merania zo dňa 30.5.2014 namerané hodnoty A zvuku v referenčnom časovom
intervale noc na meracích miestach A,B nevyhovujú platnej legislatíve vrátane protokolu o meraní imisií
hluku, grafického a tabuľkového znázornenia meraných hodnôt.

31. Vo vzťahu k zákazu prekračovaniu hranice hluku nad prípustnú mieru bolo vo veci právoplatne

rozhodnuté rozsudkom č.k. 14C/31/2012-367 zo dňa 5. novembra 2015 tak, že žalovanému bolo
zakázané rušenie nad mieru primeranú pomerom tak, aby hladina hluku nepresiahla hodnoty 40 dB v
referenčnomčasovomintervalepredeňavečervčaseod6:00hod.do22:00hod.a30dBvreferenčnom
časovom intervale pre noc v čase od 22:00 hod do 6:00 hod a aby hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku
LAeq pre chránené vonkajšie prostredie stavby domu žalobcov v rade 1/ až 3/ nepresiahla hodnoty

50 dB v referenčnom časovom intervale pre deň a večer v čase od 6:00 hod. do 22:00 hod. a 45 dB
v referenčnom časovom intervale pre noc v čase od 22:00 hod. do 6:00 hod.. Zároveň bol rozsudok
potvrdený v časti zamietnutia žaloby o uloženie povinnosti odporcovi na vlastné náklady zabezpečiť
rekonštrukciu zdevastovaného oplotenia celej parcely č. KN-C XXX evidovanej na LV č. XXXX pre k.
ú. A., pričom výška rekonštruovaného oplotenia bude dosahovať zo strany od nehnuteľností žalobcov

v rade 1/ až 3/ minimálne 2,5 metra a toto bude vybudované z pevných a nepriehľadných stavebných
materiálov.

32. Vo vzťahu k uloženej povinnosti súd z ďalšieho dokazovania ani nových skutočností prednesenými
stranami nezistil, že by v období po vyhlásení rozsudku dochádzalo žalovaným k porušovaniu uloženej

povinnosti a rušenie žalobcov hlukom nad miernu primeranú okolnostiam stanovenými právnymi
predpismi.

33. Súd sa zaoberal žalobou uplatnenými nárokmi, najmä vo vzťahu, či zo strany žalovaného ide o vážne
ohrozenie žalobcov vznikom škody a či navrhované opatrenia sú vhodné a primerané na odvrátenie

hroziacej škody.

34. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade listom z 16.10.2012 na Mestský úrad Žilina stavebný odbor iniciovali žiadosť
onariadenieuskutočniťnevyhnutnéúpravynastavbeKDŽilinavzmysleust.§87ods.1zák.č.50/76Zb.

35. Stavebný úrad na podnet Mesta Žilina z 7.3.2013 č. 33200/2012-13537/2013-OS-MT odmietlo
riešenie s poukazom na skutočnosti, že podnetom sa zaoberá Mesto Žilina odbor právny a majetkový.
Listom Mesta Žilina zo dňa 26.3.2013 bolo postúpené podanie zo dňa 15.3.2013 príslušnému úradu
odboru výstavby a bytovej politiky.

36. Podľa vyjadrenia WFG firemný servis s.r.o. trhová cena nehnuteľnosti účastníkov je vplyvom
možného hluku zo susedného kultúrneho domu znížená približne o úroveň 6 až 8 % trhovej ceny. Podľa
vyjadrenia lekára kardiológa k stavu žalobcov v 1/ a 2/ rade, pacienti v čase vykonania akcie nemohli
spať a trpia srdcovocievnymi ochoreniami.37. Podľa záznamu z prejednania technického stavu budovy Kultúrneho domu v A. na Reg. úrade
verejného zdravotníctva v Žiline, 21.8.2014 úrad konštatoval, že meraním je potrebné zistiť zvukovú

nepriezvučnosť obvodového plášťa, nepriezvučnosť okien v sále a preveriť štítovú stenu s ventilátorom.
38. Súd preto opätovne vyhodnotil povinnosti, ktoré žiadajú žalobcovia uložiť žalovanému z hľadiska
prevenčnej povinnosti podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

39. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

40. Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa
domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

41. Podľa komentárov k uvedeným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, citované ustanovenie slúži

na poskytnutie preventívnej ochrany, pričom tak ako to uviedol odvolací súd, pre jeho aplikáciu nie je
podmienkou, aby vznik škody hrozil bezprostredne. Musí byť preukázané, že v dobe rozhodovania súdu
existuje vážne ohrozenie žalobcu alebo jeho majetku, avšak nie je nutné, aby hrozilo nebezpečenstvo
bezprostredného vzniku škody; postačí, ak ide zatiaľ len o ohrozenie, avšak vážne, v dôsledku ktorého
vznikne v budúcnosti škoda.

42. Ohrozený sa žalobou môže domáhať zákazu zásahov, ktoré len hrozia, nie však proti samotným
zásahom, príp. proti ich následkom. V takom prípade nie je možné postupovať podľa § 417 ods.
2 OZ. Toto ustanovenie takisto nemožno použiť proti zásahom, ktoré sú výsledkom vykonateľného
rozhodnutia súdu či správneho orgánu. Podmienkou úspešnosti žaloby podľa § 417 ods. 2 OZ je, že

okrem preukázania vážneho ohrozenia (napr. zrútenie sa stavby na susednú stavbu) musí žalobca
v žalobe uviesť, aké konkrétne opatrenia navrhuje vykonať na odvrátenie vážnej škody. Primeranosť
navrhovaných opatrení posúdi súd, ktorý musí súčasne zvážiť, či nejde o šikanózny výkon práva. O
vhodnosti a primeranosti navrhovaných opatrení rozhodne súd, ktorý môže uložiť buď zdržanie sa
určitého konania (činnosti), z ktorého môže vzniknúť škoda, alebo vykonať vhodné opatrenia, ktoré

zabránia vzniku škody (napr. odstránenie uvoľnených stavebných elementov na streche). Iné povinnosti
súd na základe ustanovenia § 417 ods. 2 OZ uložiť nemôže.

43. Podľa komentárov Eurounion k cit. ust. § 417 ods. 2 OZ žaloba na poskytnutie ochrany pred
hroziacou vážnou škodou podľa § 417 ods. 2 OZ smeruje k tomu, aby bolo žalovanému uložené

vykonanie určitých opatrení, najmä takých, ktorými sa má zabrániť hroziacej vážnej škode. Na úspech
žaloby sa vyžaduje, aby žalobcovi hrozila vážna škoda. Nestačí len obťažovanie (v takom prípade sa
možno domáhať zdržania sa rušenia podľa § 126, príp. § 127 OZ) alebo hrozba menej vážnej škody. Ak
ide o vážne ohrozenie, má ohrozený podľa ustanovenia § 417 ods. 2 OZ právo domáhať sa, aby súd
uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody (R 45/1986, s. 192 ods. 3).

44. Tak ako súd vyššie uviedol, vo vzťahu k uloženej povinnosti zdržať sa rušenia nad určenú hladinu
hluku v čase vyhlásenia tohto rozsudku (v tejto časti bolo návrhu vyhovené a rozsudok je právoplatný),
súd nezistil rušenie žalobcov hlukom nad primeranú mieru. Nepochybne takáto skutočnosť môže byť
spôsobená aj tým, že v budove kultúrneho domu sa od uloženia povinnosti prvším rozsudkom (ktorý je v

časti právoplatný) nekonali rozsiahlejšie akcie a nie následkom vykonaných stavebných úprav (výmena
okien). Záleží však na vôli povinnej osoby, ako sa rozhodne splniť povinnosť uloženú negatórnou
žalobou, teda na výbere spôsobu akým nezávadný stav dosiahne. (ak je niekomu uložená povinnosť
zdržať sa obťažovania dymom z udiarne, nevyhnutne nemusí ju vybaviť najmodernejším zariadením na
rekuperáciu plynov a odprašovaním, ale postačuje, že nebude udiareň používať).

45. Pokiaľ sa žalobcovia okrem uloženia zdržať sa obťažovania (negatórna žaloba) domáhali aj
nariadenia primeraných opatrení, súd tieto hodnotil vo vzťahu k prevenčnej povinnosti podľa ust. § 417
ods. 2 OZ vo vzťahu k hroziacej škode na majetku - znížene hodnoty nehnuteľnosti a hroziacej škode
na zdraví.

46. Žalobcovia v 1/ až 3/ rade preukazovali zníženie hodnoty nehnuteľnosti vyjadrením spoločnosti WFG
firemný servis, s.r.o. vo vzťahu k ich žiadosti o stanovenie trhovej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá uviedla,
že trhová hodnota nehnuteľností je vplyvom možného hluku zo susedného kultúrneho domu znížená naúrovni 6-8% z ich trhovej ceny s poukazom na ti, že uvedená skutočnosť má rôznu hodnotu pre každého
potencionálneho kupujúceho.

47. Súd zhodnotením zistených skutočnosti a z vykonaného dokazovania konštatuje, že sa nejedná
o bezprostredne hroziacu škodu ale škodu, ktorá už bola spôsobená, resp. vznikla bezprostredným
susedstvom nehnuteľností žalobcov so stavbou kultúrneho domu, v ktorom sa organizujú kultúrne a
spoločenské akcie, teda žaloba v tomto rozsahu nie je splnený predpoklad pre vyhovenie žalobe.

48. Súd je zároveň názoru, že prípadná škoda znížením trhovej hodnoty vznikla nie v súvislosti s
obťažovaním hlukom z kultúrneho domu nad mieru primeranú okolnostiam, ale samotnou existenciou
stavby kultúrneho domu, ktorej prevádzka je obvykle spojená s vykonávaním rôznych spoločenských
udalostí a podujatí, ktoré už len pri samotnom zvýšení koncentrácie účastníkov prirodzene produkujú
hluk. Zároveň súd súhlasí s názorom, že v danom prípade sa jedná o subjektívne vyjadrenie hodnoty,
kde určitej skupine prípadných záujemcov o stavby žalobcov (v prípade ich predaja) by nevyhovovalo

susedstvo so stavbou kultúrneho domu, pre iného záujemcu by to mohla byť výhoda. Rovnaké
subjektívnehodnotenievšakmôžebyťajnastavbuvblízkostinemocnice,kostola,verejnejkomunikácie,
na okraji obce či naopak jej situácie priamo v centre, a táto hodnota súvisí s prioritami a zámermi
záujemcu. Jednoznačne však súd môže konštatovať, že nezistil, že by stavba bola ohrozovaná a mohla
na stavbe vzniknúť škoda priamo prekročením stanovenej hodnoty hluku, ako napríklad porušenie

nosných častí stavby či stien vibráciami spôsobovanými hlukom (ako napr. otrasy z verejnej komunikácie
či železnice), porušenie statiky stavby, jej fyzické znehodnotenie či poškodenie a pod..

49. Súd vo vzťahu k tvrdenej škode o znížení hodnoty nehnuteľnosti naviac nemal vôbec preukázané,
či by k nadmerným emisiám hluku nedochádzalo aj po vykonaní stavebných úprav (napr. odborným

posudkom, znaleckým posudkom) a či by vôbec vzhľadom na existenciu susedstva samotnej
nehnuteľnosti (dlhej cca 34m) by došlo k odvráteniu škody, teda "zlukratívneniu a zhodnoteniu okolia"
nehnuteľností žalobcov, teda zvýšenia príťažlivosti pre prípadných záujemcov o kúpu.

50. V konaní vôbec nebolo preukázané, ako by zníženie straty trhovej ceny odvrátilo zamurovanie

okenných otvorov a ventilátorov, prípadne zákaz prenechania nehnuteľnosti do užívania iným osobám
alebo uloženie povinnosti vykonať stavebné úpravy s doložením akustických meraní, teda príčinnú
súvislosť so škodou (ani či by boli takéto úpravy sami osebe spôsobilé efektívne znížiť hladinu hluku).
Podľa názoru súdu, vo vzťahu na uloženú povinnosť zdržať sa rušenia nad určitú mieru, by zvýšiť trhovú
hodnotu nehnuteľnosti mohlo priniesť zrušenie prevádzky kultúrneho domu, resp. presunu činností do

inej lokality, avšak súd nemá takúto právomoc.

51. Naviac súd mal preukázané, že prestavba nehnuteľnosti žalobcov v 2/ a 3/ rade (Stavebným
povolením zo dňa 17.4.1965 bola povolená prístavba J. B., obývacej izby, kuchyne, chodby, pivnice,
kúpeľne a špajze k rodinnému domu) bola vykonaná až po výstavbe stavby kultúrneho domu č. Výst.

71/57 zo dňa 23.2.1957 bola povolená stavba obecného kultúrneho domu, teda zhotovením stavby v
susedstvekultúrnehodomumuseližalobcovia(neskôrajžalobcav1/rade)akceptovaťjejbežnúčinnosť,
teda aj realizovanie kultúrnych podujatí, spoločenských akcií a pod. (súd opätovne poznamenáva, že
nadmerné rušenie je právoplatne zakázané) a s takýmto využívaním stavby boli uzrozumení.

52. Súd preto dôvodnosť žaloby z tohto dôvodu nemal preukázanú.

53. Vo vzťahu ku škode spôsobovanej žalovaným v 2/ a 3/ rade v súvislosti s ich ohrozením zdravia súd
nepochybuje o tom, že neprimeraný hluk môže poškodiť ich zdravie a túto skutočnosť mal preukázanú
aj vyjadrením odborného lekára. Súd však poukazuje na skutočnosť, že nikomu však nemožno zakázať

produkovať "primerané emisie hluku spojené s obvyklou činnosťou", teda organizovanie kultúrnych
a spoločenských ako je prevádzka obecného kultúrneho domu pre jeho účel, ale napríklad aj napr.
samotná existencia detského ihriska, kostola s ohlasovaním bitím zvonov aktuálneho času, zvolávania k
modlitbám,naslávnostnéasviatočnéchvílealeboohlasovanímúmrtia.Súdpoukazujenauloženýzákaz
obmedzovania hlukom nad stanovenú mieru, ktorú musí dodržiavať vlastník pri akejkoľvek dispozícií s

nehnuteľnosťou a to aj pri prípadnom nájme či iného prenechania do dočasného užívania.

54. Podľa predloženej lekárskej správy, zhoršenie zdravotného stavu žalobcov môže spôsobiť
jednorazový alebo pretrvávajúci hluk tým, že bude negatívne pôsobiť na ich kardiovaskulárny systém,zvyšovanie tlaku, katecholamínov v krvi, vyvolávanie stresu či poškodzovanie spánku. Súd opätovne
poukazuje na právoplatne uložený zákaz žalovaného, obťažovať žalobcov v 1/ až 3/ rade hlukom
spôsobovaným prevádzkou kultúrneho domu č. súp. 1, na parcele č. KN-C XXX, na LV č. XXXX pre

k.ú. A. tak, aby hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku LAeq pre chránené vnútorné priestory stavby
domu žalobcov v rade 1/ až 3/ nepresiahla hodnoty 40 dB v referenčnom časovom intervale pre deň
a večer v čase od 6:00 hod. do 22:00 hod. a 30 dB v referenčnom časovom intervale pre noc v čase
od 22:00 hod do 6:00 hod a aby hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku LAeq pre chránené vonkajšie
prostredie stavby domu žalobcov v rade 1/ až 3/ nepresiahla hodnoty 50 dB v referenčnom časovom

intervale pre deň a večer v čase od 6:00 hod. do 22:00 hod. a 45 dB v referenčnom časovom intervale pre
noc v čase od 22:00 hod. do 6:00 hod.. Teda žalovaný výslovne nesmie sa dopustiť konania v rozpore
s uloženou povinnosťou, teda rušenie žalobcov v 2/ a 3/ rade neprimeraným hlukom vo vzťahu k ich
chorobe nemôže dôjsť, teda nemôže byť do budúcnosti ani obava z ohrozenia ich zdravia.

55. V niektorých prípadoch, najmä u citlivých alebo starších ľudí môže dôjsť k rušeniu aj nižšou

hladinou hluku, najmä v súvislosti s pretrvávajúcimi spormi a psychickým vypätím. Súd nemôže zakázať
vykonávať žalovanému činnosť, na ktorú je oprávnený a ktorú nevykonáva v rozpore so zákonom,
teda neporušuje žiadne povinnosti (zakázať produkovať primeranú hladinu zvuku spôsobenú jeho
činnosťou). Podľa názoru súdu sa dá predchádzať prípadnému zhoršeniu zdravotného stavu žalobcov
aj ich činnosťou napr. návštevou detí, žijúcich v inej lokalite, či inými racionálnymi opatreniami napr. aj

po vzájomnej dohode strán tak, ako to bolo v apríli v roku 2016, kde hoci podľa zistení súdu na stránke
mestskej časti A., žiadne akcie vo večerných hodinách sa v budove kultúrneho domu nekonali, avšak
žalobcovia v 2/ a 3/ rade v tej dobe sa zdržiavali na inom mieste. U. možnosť akéhokoľvek zhoršenia
zdravia hlukom, by sú musel zakázať nie len činnosti v kultúrnom dome, ale aj všetky možné verejné
podujatia v obci vrátane jarmokov, trhov, púti a pod., ktoré by mohli byť v blízkosti citlivých či chorých

osôb.

XX. Podľa názoru súdu pre zamedzenie rušenia nadmerným hlukom postačuje a je primeraná
právoplatne uložená povinnosť. Na predchádzanie vzniku prípadnej škody ohrozením majetku a zdravia
nie je potrebné vykonať stavebné úpravy a pod., pretože uložená povinnosť sama predchádza vzniku

škody na majetku žalovaných, zdraví a živote žalobcov v 2/ až 3/ rade. Žalobcovia ani v tomto prípade
nepreukázali, že by vykonanie ostatných navrhovaných opatrení bolo nie len primerané, teda možno
ich vykonanie možno oprávnene žiadať (s poukazom na nižšie uvedené závery aj možné), ale aj či by
vôbec boli spôsobilé odvrátiť hrozbu vážnej škody, teda či by sami osebe vôbec efektívne znížili prenik
hluku. V tomto rozsahu žiadne dokazovanie žalobcovia nerealizovali a svoje tvrdenia nepreukázali.

57. Súd pre prípadné stanovenie preventívnych opatrení pre možné porušenie povinností žalovaného
a zabránenie vzniku škody uložením určitých povinností žalovanému nemal vôbec preukázané, že je
možné takéto povinnosti možné uložiť a vykonať (nižšie uvádzané ust. § 58 ods. 1 zák. č. 50/1976
Zb.). V tejto súvislosti poukazuje na jeho opakované vyjadrenia, že ak má súd nariadiť vykonať

stavebné úpravy, pre ktoré je vyžadované stavebné povolenie (§ 55 zák. č. 50/1976 Zb.), musí byť
možné takéto úpravy vykonať či už z hľadiska predpisov pre bezpečnosť zdravia, účel využívania
stavby. Žalobcovia nepreukázali, či vôbec je možné zamurovať okenné otvory, ventilačné prieduchy,
pričom súdom navrhovaný odborný posudok žalobcovia nepredložili ani nenavrhli jeho vykonanie v
zmysle CSP. Podľa názoru súdu, nemožno nikoho nútiť, aby vykonal úpravu stavby podľa predstáv

tretích osôb. O prípadných úpravách sa naopak rozhoduje v stavebnom konaní, kde môžu vznášať
pripomienky všetky oprávnené osoby, nie len tie, pre potreby ktorých by mala byť vykonávaná takáto
úprava. Zároveň nariadenie úprav musí predstavovať nevyhnutné opatrenia na odvrátenie vážnej
hroziacej škody nie voľbu preventívnych opatrení. Je pritom povinnosťou žalovaného ak chce využívať
stavbu kultúrneho domu na organizáciu spoločensko - kultúrnych podujatí, aby vykonal aj vhodné

úpravy tak, aby nedošlo k neprimeranému rušeniu a porušeniu zákazu uloženého súdom. Preto je
na jeho vôli, že ak je vhodná a postačujúca výmena okien, aby vykonal takúto úpravu a nie je
dôvodnépožadovaťzamurovanieokennýchotvorov,najmäakjeexistenciaokienprípadnenevyhnutnáz
hľadiska protipožiarnej bezpečnosti. K predloženiu meraní odhlučnenia akustických meraní vykonaných
Regionálnym úradom verejného zdravotníctva SR súd musel taktiež konštatovať, že žalobcovia nie sú

žiaden orgán s právomocou kontroly, žalovaný nemá vo vzťahu k ním žiadne povinnosti a teda takéto
povinnosti mu nemožno ukladať.58. Rovnako súd nemôže nariadiť zamurovať prieduchy - otvory ventilácie, pretože bez zhotovenia
iného odvetrania by znefunkčnil jestvujúce vetrania a spôsobiť ďalekosiahlejšie škody na zdraví osôb
nachádzajúcich sa v budove kultúrneho domu, aj keby tam boli pri iných podujatiach, ktoré by

neprodukovali hluk. Súd je názoru, že je na žalovanom, či bude naďalej využívať objekt kultúrneho
domu na verejné akcie spojené s produkciou hluku. Všetky tieto skutočnosti, na ktoré súd opakovane
poukazoval, žalobcovia nepreukázali.

59. Žalobcovia však nevyhnutnosť a primeranosť nimi navrhovaných povinností vôbec nepreukázali,

preukázali len možnosť hrozby vzniku škody nadmerným hlukom v čase, pred uložením zákazu.

60. Naviac z hľadiska vykonateľnosti rozsudku, prípadné uloženie povinnosti musí byť tak určité, aby ju
bolo možné splniť prípadným výkonom rozhodnutia v exekučnom konaní, teda vykonať činnosť určitým
spôsobom,tedaurčenímhrúbkymuriva,jehoumiestnenia(sprípadnýmodstránenímjestvujúcichokien),
úpravy, rovnako pri ventilátoroch, pretože prípadné zamurovanie otvoru na jestvujúce okno výplňovým

murivom o hrúbke 50 mm, obmurovkou či primurovkou by asi nesplnilo očakávania žalobcov, hoci
povinnosť by naplnilo. Rovnako súd poukazuje na nevykonateľnosť tzv. alternatívneho výroku, ktorý
vôbec nespĺňa náležitosti alternatívneho výroku charakteristického vo viacerých voľbách, teda vykonať
potrebné stavebné úpravy vnútorných priestorov nehnuteľnosti kultúrneho domu č. súp. 1, na parcele č.
KN-C XXX, na LV c. XXXX pre k.ú. A. trvalým odhlučnením a doložiť žalobcom v rade 1/ až 3/ vykonanie

trvalého odhlučnenia akustických meraní vykonaných Regionálnym úradom verejného zdravotníctva
SR, pretože opäť nie je možné určiť, čo je trvalé odhlučnenie, či to je výmena okien za plastové,
zamurovanie otvorov alebo obklad obvodových stien zvukovou izoláciou či výstavba protihlukovej
bariéry. Vo vzťahu k povinnosti predložiť merania žalobcom súd nenašiel a nie je si vedomý takejto
povinnosti, ktorú by bolo možné na splnenie takéhoto nároku uložiť. Pritom súd môže ukladať povinnosti

lennazákladezákona,niepodľavlastnejúvahyajkeďbysasnažilourčitéurovnanievzťahovčinápravu.

61. Súd ďalej poukazuje vo vzťahu k povinnostiam, ktoré žiadali uložiť žalobcovia žalovanému, aby ako
hlavnývchoddodvochjestvujúcichsálnehnuteľnostikultúrnehodomuč.súp.1,naparceleč.KN-CXXX,
na LV č. XXXX pre k.ú. A. bol využívaný výlučne hlavný vchod v zmysle právoplatného kolaudačného

rozhodnutia z roku 1988 na skutočnosť, že nie je v jeho právomoci uložiť vlastníkovi stavby povinnosť,
aby túto stavbu užíval v zmysle kolaudačného rozhodnutia, nakoľko je takáto povinnosť daná zákonom
a takýmito právomocami disponuje stavebný úrad.

62. Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom

rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene
spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení
výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú
rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa
vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84 Stavebného zákona.

63. Ak je stavba užívaná v rozpore s kolaudačným povolením, je príslušným orgánom štátu na nápravu
stavebný úrad. Samotnú skutočnosť užívania stavby v rozpore s kolaudačným rozhodnutím však súd
preukázanúnemal.Žalobcoviasapravdepodobnesnažilitýmtovýrokomdosiahnuť,abysanaschodisku
vedúcemu k pôvodnej "starej" časti kultúrneho domu nezdržiavali ľudia počas poriadaných akcií. Podľa

predloženého kolaudačného rozhodnutia však nie je riešená zmena vstupu do pôvodných priestorov
"starej sály". Možno usúdiť, že pre vstup do novej sály a priliehajúcich priestorov, bar, chodba, slúži
novovybudovaný vstup, avšak v konaní nebolo preukázané a súdu sa zdá takmer nemožné, aby ako
jediný vstup bolo využívané pôvodné schodisko (naviac ak rozdeľujúce priestory sú zväčša zapratané
ústredňou a inými vecami (dočasný sklad), teda že by vôbec došlo k tomu, aby na vstup do prístavby bol

využívaný pôvodný vstup. Doposiaľ nebolo rozhodnuté o odstránení časti stavby (schodiska, vchodu)
alebo zmeny jej užívania a funkcia takejto stavby len samotnou prístavbou a existenciou možných
viacerých vstupov sa nemení. Užívanie stavby je dané rozhodnutím o užívaní stavby - kolaudačným
rozhodnutím, ktoré je označené číslom rozhodnutia a dátumom vydania a nie technickou správou
projektu pre stavebné povolenie. Navyše rozsudok, ktorým by bolo prikázané užívať stavbu podľa

rozhodnutia, ktorého obsah nie je zrejmý a to nie len tým, že nie je vyjadrené vo výroku, ale aj tým,
že v rozhodnutí nie je obsiahnutý príkaz, ako sa má využívať schodisko, by nebol vykonateľný. Súd
taktiež nezistil, že by v rozhodnutiach týkajúcich sa prístavby bolo riešené užívane schodiska a vchodu k
pôvodnej stavbe. Nakoniec súd vôbec nezistil, že by využívanie hlavného vchodu do dvoch jestvujúcichsál nehnuteľnosti kultúrneho domu č. súp. 1, na parcele č. KN-C XXX, na LV č. XXXX pre k.ú. A. v zmysle
právoplatného kolaudačného rozhodnutia z roku 1988 mohlo byť prevenčné opatrene pre odvrátenie
hroziacej škody a túto skutočnosť žalobcovia ani riadne neodôvodnili. Žalobcovia zároveň nepreukázali

že by nevyužívaním na vstup ako hlavného vchod do sál, vchodu povoleného užívať kolaudačným
rozhodnutím z roku 1988, hrozila vážna ujma a to ani pri extenzívnom výklade ukladanej povinnosti,
aby súd zakázal využívať pôvodný vchod pred "starou sálou" na vstup do budovy, teda že vy užívaním
schodiska vznikal hluk (mimo prípadného zdržiavania sa ľudí na schodisku a pred ním). Zdržiavanie
ľudí sa schodisku ale aj v okolí v rámci organizovanej akcie je povinný zvládnuť organizátor, či už

stavebným riešením (zahradením priestoru) alebo organizačnou službou, v čase vyhlásenia rozsudku,
v rámci uloženej povinnosti zdržať sa rušenia hlukom nad určitú hranicu.

64. Súd ďalej poukazuje aj na ust. § 87 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona, podľa ktorého
ak stavba nezodpovedá základným požiadavkám na stavby ( § 43d), a tým ohrozuje alebo obťažuje
užívateľov alebo okolie stavby, stavebný úrad vo verejnom záujme nariadi vlastníkovi stavby uskutočniť

nevyhnutné úpravy na stavbe alebo na stavebnom pozemku. Nariadené úpravy je vlastník povinný
vykonať na vlastné náklady.

65. Pokiaľ by žalobcami navrhované úpravy mali byť z dôvodu, že stavba žalovaného nezodpovedá
základným požiadavkám na stavby a tým ohrozuje alebo obťažuje užívateľov alebo okolie stavby,

príslušným úradom s právomocou je miestne príslušný stavebný úrad, avšak žalobcovia takého
skutočnosti nepreukázali a tvrdili opak - odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania. Súd však svojimi
úvahami nemôže suplovať ani zasahovať do právomoci iných orgánov štátu.

66. Vo vzťahu k záznamu z prejednania technického stavu budovy Kultúrneho domu v A. na Reg. úrade

verejného zdravotníctva v Žiline, 21.8.2014, kde úrad konštatoval, že meraním je potrebné zistiť zvukovú
nepriezvučnosť obvodového plášťa, nepriezvučnosť okien v sále a preveriť štítovú stenu s ventilátorom,
súd s poukazom aj na vyslovené závery súdu druhej inštanciu konštatuje, že takúto povinnosť nie je
možné uložiť súdu, a súd týmto nie je viazaný a v konaní, ktoré je naviac prísne kontradiktórne, súd
nemôže takéto dokazovanie vykonať. Takúto povinnosť Úrad verejného zdravotníctva môže iniciovať

nanajvýš v správnom konaní pred stavebným úradom v rámci povinností vlastníka stavby podľa § 43d
a § 87 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb..

67. Nakoľko súd v súvislosti so žalobou navrhovaným uložením povinností žalovanému s poukazom na
vyššie uvedené závery žalobu v časti, v ktorej bol zrušený pôvodný rozsudok č.k. 14C/31/2012-367 zo

dňa 5. novembra 2015 zamietol.
68. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

70. Nakoľko úspech v konaní bol u oboch strán rovnaký, čiastočne bolo žalobe vyhovené (prvším
rozsudkom) a čiastočne bola zamietnutá, súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a abykaždý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).