Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. júl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/72/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215224502
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7215224502.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov

senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Romana Rizmana v spore žalobcu: JOHNNY SERVIS s.r.o.,
Gajary - Dolečky, P.O. Box 3, IČO 36 238 546 zastúpeného Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o.,
Kadnárova 83, Bratislava, IČO 47 232 765 proti žalovanému: MOMD s.r.o., Pražská 2, Košice, IČO
46 013 377 o zaplatenie 1.864,58 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Košice II zo dňa 17.1.2017 č. k. 38Cb/188/2015-37 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch I, II., IV. a V.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 902,49 eura istiny,
II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania následne: vo výške 9,25% ročne z
dlžnej sumy 182,40 eura od 15.11.2011 do 22.9.2015, vo výške 9% ročne z dlžnej sumy 182,40 eura od
15.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9% ročne z dlžnej sumy 277,33 eura od 17.1.2012 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne z dlžnej sumy 334,80 eura od 15.12.2011 do 22.9.2015, vo výške 9,25% ročne z
dlžnej sumy 296,40 eura od 15.11.2011 do 22.9.2015, vo výške 9% ročne z dlžnej sumy 591,25 eura od

15.12.2011 do 22.9.2015 a vo výške 9% ročne z dlžnej sumy 442,76 eura od 23.9.2015 do zaplatenia,
III. v prevyšujúcej časti konanie zastavil
IV. žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalobcu v plnom rozsahu
V. uložil žalovanému povinnosti uložené týmto rozsudkom splniť v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že strany sporu uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bola

dohoda o prenechaní hnuteľných vecí žalobcom žalovanému, a to Johnny Sport - mobilné WX s
pisoárom a Johnny Box kancelária a tiež poskytnutie s tým súvisiacich služieb. Odmenu za poskytnuté
plnenie vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. 1111304426 z 31.10.2011 splatnou 14.11.2011 na
sumu 182,40 eura, ktorú žalovaný zaplatil dňa 22.9.2014; faktúrou č. 1111305079 z 30.11.2011 splatnou
14.12.2011 na sumu 182,40 eura; faktúrou č. 1111305647 z 21.12.2011 splatnou 16.1.2012 na sumu
277,33 eura; faktúrou č. 1111305077 z 30.11.2011 splatnou 14.12.2011 na sumu 334,80 eura, ktorú
žalovaný zaplatil 22.9.2015; faktúrou č. 1111304425 z 31.10.2011 splatnou 14.11.2011 na sumu 296,40

eura, ktorú žalovaný zaplatil 22.9.2015 a faktúrou č. 1111305078 z 29.11.2011 splatnou 14.12.2011 na
sumu 591,25 eura, ktorú žalovaný zaplatil 22.9.2015 len sčasti v sume 148,49 eura.3. Nárok uplatnený žalobou posúdil súd prvej inštancie podľa § 269 ods. 2, § 340, § 536 a § 369 ods.
1 a 2 Obchodného zákonníka a § 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka a uzavrel, že strany sporu uzavreli tzv.

nepomenovanú zmluvu, ktorá obsahovo má najbližšie k nájomnej zmluve upravenej v Občianskom
zákonníku. Uviedol, že poskytnutím plnenia vznikol žalobcovi nárok na odmenu vo výške 1 864,58 eura,
z ktorej žalovaný nezaplatil sumu 902,49 eura a zostávajúcu časť zaplatil po podaní žaloby. Žalovanému
preto uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 902,49 eura a v prevyšujúcej časti konanie o zaplatenie
istiny na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom podľa § 144 a § 15 C. s. p. zastavil. Súd

prvej inštancie uviedol, že odmena bola splatná najneskôr ku dňu splatnosti jednotlivých faktúr, ktorých
neuhradením sa žalovaný dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku a žalobcovi tak vznikol
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 10% ročne, t. j. v sadzbe o 1% vyššej ako bola
v rozhodnom období základná sadzba Európskej centrálnej banky odo dňa nasledujúceho po splatnosti
faktúr až do ich zaplatenia.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi, ktorý mal v
konaní plný úspech, priznal plnú náhradu trov konania, keďže v rozsahu späťvzatia zastavenie konania
zavinil žalovaný, pretože dlžné sumy zaplatil až po podaní žaloby.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal, aby krajský súd napadnuté

rozhodnutie zrušil, lebo nedošlo k riadnemu súdnemu procesu a bolo porušené právo na spravodlivý
súdny proces. Rozhodnutie žaloby z dôvodu neposkytnutia primeranej súčinnosti žalovaného (rozsudok
pre zmeškanie) je neprijateľné, lebo žalovaný sa písomne k žalobe vyjadril. Žalovaný tvrdil, že úhrada
bola realizovaná za dohodnuté plnenie a faktúra, ktorá je predmetom konania, je nad rámec vzájomnej
dohody strán. „Z konania sa dopredu ospravedlnila strana žalobca písomne a toto sme obdŕžali. Z

uvedených dôvodov sme sa telefonicky ospravedlnili z neúčasti na pojednávaní“.

6.Žalobcavovyjadreníkodvolaniužalovanéhonavrholnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdiť.
Uviedol, že žalobou zo dňa 11.8.2015 žalobca žiadal vydať platobný rozkaz, ktorým by súd uložil
žalovanémupovinnosťzaplatiťmu1.864,58eurasprísl.Prílohounávrhunavydanieplatobnéhorozkazu

bolo uznanie záväzku žalovaným zo dňa 7.7.2015, v ktorom žalovaný uznal svoj záväzok a zaviazal sa
zaplatiť ho v dvoch splátkach v júli a auguste 2015. Žalovaný svoj dlh čiastočne splnil dňa 22.9.2015,
preto žalobca vzal žalobu o zaplatenie 962,09 eura späť. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádza, že vykonal
úhradu v rozsahu dohodnutého plnenia a predmetom konania je faktúra nad rámec vzájomnej dohody
strán, žalobca poukázal na uznanie záväzku zo 7.7.2015, ktoré je v rozpore s týmto tvrdením. Žalobca

uviedol, že sa nevie vyjadriť k telefonickému ospravedlneniu žalovaného z pojednávania, ale žalovaný
mal možnosť uviesť všetky skutočnosti a označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
čo neurobil.

7. Žalovaný sa k stanovisku žalobcu k jeho odvolaniu nevyjadril, podanie žalobcu prevzal dňa 9.5.2017.

8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a 380
Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.
s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Z obsahu žalovaným podaného odvolania vyplýva, že smeruje proti výrokom, ktorým mu súd prvej
inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnenú istinu s úrokmi z omeškania a tiež trovy konania
v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, t. j. výroky I., II., IV. a V. rozsudku. Odvolaním nebol
napadnutý výrok, ktorým súd prvej inštancie konanie v prevyšujúcej časti zastavil (III.), t. j. v časti istiny,
ktorú žalovaný zaplatil po podaní žaloby a v rozsahu vykonanej úhrady vzal žalobca žalobu späť, tento

výrok nadobudol právoplatnosť a nebol odvolacím súdom preskúmavaný.

10. S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods.
2 C. s. p.), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného
odvolací súd udáva:

11. Žalovaný v odvolaní namietal, že ním vykonané úhrady boli za dohodnuté plnenie a nezaplatená
faktúra je nad rámec vzájomnej dohody strán, teda namietal dôvodnosť žalobcom uplatnenej sumy;
tvrdil, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, lebo nedošlo k riadnemu súdnemuprocesu, že neboli dôvody na vydanie rozsudku pre zmeškanie, lebo sa k žalobe písomne vyjadril a že
sa z neúčasti na pojednávaní telefonicky ospravedlnil.

12. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd
prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 C. s. p., na základe týchto dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový
stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebolo zistené, že

by svojim procesným postupom znemožnil odvolateľovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva. Z
ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súd nemusí dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky sporné
otázky, musí však zodpovedať všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci. Napadnutý rozsudok
spĺňa túto požiadavku, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol,
z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké úvahy ho
viedli k rozhodnutiu vo veci. Žalovaný pritom ani v odvolaní neuviedol konkrétne skutočnosti, ktoré by

spochybňovali skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

13. Odvolacia námietka žalovaného, že neboli splnené podmienky pre rozhodnutie súdu prvej inštancie
rozsudkom pre zmeškanie, pretože sa k žalobe vyjadril, nie je dôvodná predovšetkým preto, že súd
prvej inštancie vo veci nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie, čo vyplýva z odôvodnenia a z poučenia

napadnutého rozsudku. Navyše je nepravdivé tvrdenie žalovaného, že sa vyjadril k žalobe, pretože
žalobu s prílohami, poučením súdu a predvolaním na pojednávanie určené na deň 17.1.2017 prevzal
žalovaný dňa 19.10.2016, v súdom stanovenej lehote sa k žalobe nevyjadril a nevyjadril sa ani k
čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom, ktoré prevzal 3.11.2016, a vytýčeného pojednávania vo veci
sa bez ospravedlnenia nezúčastnil.

14. Procesnému postupu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť vady, v dôsledku ktorých znemožnil
žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, keďže súd prvej inštancie doručil žalovanému žalobu s prílohami a poučenie o
procesných právach a povinnostiach a riadne a včas doručil žalovanému predvolanie na pojednávanie.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a pojednávania vo veci sa nezúčastnil, súd prvej inštancie preto správne
vychádzal z listinných dôkazov a prednesov žalobcu, ktoré považoval za nesporné, lebo žalovaný ich
nepoprel (§ 151 ods. 1 C. s. p.).

15. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že ním vykonané úhrady boli za dohodnuté plnenie a

nezaplatená faktúra je nad rámec vzájomnej dohody strán, odvolací súd poukazuje na to, že predmetom
konania ostali tri neuhradené faktúry - č. 1111305079 z 30.11.2011 na sumu 182,40 eura; č. 1111305647
z 21.12.2011 na sumu 277,33 eura a č. 1111305078 z 29.11.2011 na sumu 591,25 eura, ktorú žalovaný
zaplatil čiastočne vo výške 148,49 eur, teda neuhradená ostala z tejto faktúry suma 442,76 eura.
Žalovaný ani v odvolaní neuviedol dôvody, pre ktoré by žalobcom vyúčtovaná odmena za poskytnuté

plnenie uvedené v týchto faktúrach bola zo strany žalobcu požadovaná neoprávnene a nepreukázal ním
tvrdenú dohodu strán sporu, že žalovaným realizované platby sú za celé žalobcom poskytnuté plnenie.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., IV.
a V., t. j. vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu, úroky z omeškania, vo výroku o

náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie v súlade s platnou právnou úpravou a vo
výroku o povinnosti žalovaného splniť uložené povinnosti v určenej lehote podľa § 387 ods. 1 C. s. p.
ako vecne správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.

s. p. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods.
2 C. s. p.

18. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Protirozhodnutiuodvolaciehosúdujeprípustnédovolanie,aktozákonpripúšťa(§419C.s.p.).Dovolanie

môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).