Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. júl 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/158/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312206924
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1312206924.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: M. U., D.. XX.XX.XXXX, N. G.
XX, N., v zast.: L.. T. U. Y.., D.. XX.XX.XXXX, N. D. R. L., N. proti žalovanej: O. U., D.. XX.XX.XXXX, N. N.
XX, N., v zast.: Čarnogurský ULC s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom: Tvarožkova 5, Bratislava,
o zaplatenie 1.939,33 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k.
10C/51/2012-186, zo dňa 20.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Svojím druhým výrokom
žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v plnej výške.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa
01.06.2012, sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu 1.939,33 eur s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.06.2012 do zaplatenia.

3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, vykonal dokazovanie výsluchom strán
sporu, ohliadkou nehnuteľnosti a z takto zisteného skutkového stavu považoval za preukázané, že
stranysporusúpodielovíspoluvlastnícinehnuteľnostinachádzajúcejsavkatastrálnomúzemíSlovenská
S.. Strany sporu sú súrodenci, žalobcov podiel predstavuje 5/6 a žalovanej 1/6. Ide o starší rodinný
dom, pôvodne rodičovský so záhradou. V konaní nebolo sporné, že žalovaná nehnuteľnosť neužíva,
žalobca potvrdil, že sa dožadovala vydania kľúčov od nehnuteľnosti, avšak z dôvodu, že sa nepodieľa
na financovaní, jej ich nevydá. Ohliadkou bolo zistené, že nehnuteľnosť je užívaná. Pod pojmom

hospodáreniesospoločnouvecoutrebarozumieťúkonytýkajúcesaekonomickejstránkyspoločnejveci,
spočívajúce v údržbe, oprave, v zhodnocovaní a podobne. Pod pojmom hospodárenie so spoločnou
vecou, o ktorej majú spoluvlastníci rozhodovať podľa ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka
možno zaradiť aj rozhodovanie o tom, aké investície, t.j. náklady akého druhu a výšky, majú byť do
spoločnej veci vykonané (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo/599/99). V tomto konaní
žalobca nepreukázal žiadnu dohodu spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou a to ani
konkludentne uzatvorenú. Žalovaná namietala, tvrdila, že nebola ani informovaná o potrebe investícii

do spoločnej nehnuteľnosti, v nehnuteľnosti nebola desiatky rokov. Žalobca tvrdil, že do nehnuteľnosti
investoval a žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia.4. Pre rozhodovanie o vydaní bezdôvodného obohatenia je potrebné rozlišovať aké investície boli na
spoločnú vec vynaložené, či ide o investície vynaložené na nevyhnutú údržbu a opravu, alebo žalobca
vynaložil iné investície, ktoré nehnuteľnosť zhodnotili, ale nešlo o nevyhnutnú opravu alebo úpravu.

5. V občianskom súdnom konaní sporového charakteru spočíva dôkazné bremeno na strane sporu,
ktorá je v právnom postavení žalobcu (ustanovenie § 132 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok), to znamená, že žalobca je povinný označiť, respektíve predložiť všetky dôkazy, ktorými by
sa preukázali ním tvrdené skutočnosti osvedčujúce jeho nárok. Ak svoju dôkaznú povinnosť splní iba

tak, že jeho tvrdenia sa napokon nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledok
neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu. Žalobca, ktorého v tomto konaní
zaťažuje dôkazné bremeno, nepreukázal, že vynaložené investície, ktorých úhrady sa domáhal, mali
charakter investícií vynaložených na nevyhnutnú údržbu, či opravu nehnuteľnosti. Tvrdil, že pôvodné
okná boli zdeformované, nebolo možné ich otvárať, svoje tvrdenia však v konaní nepreukázal. Ďalej
tvrdil, že pôvodné kúrenie tvorené kovovými rúrami a kotlom na tuhé palivo v pivnici opakovane

prehrdzavelo, takže ho nebolo možné používať a preto bolo nutné nahradiť ho novým kúrením, avšak
ani toto tvrdenie v konaní ničím nepreukázal.

6. V prípade vydania bezdôvodného obohatenia súdna prax odlišuje, či ide o investície nevyhnutné,
alebo investície, ktoré nebolo nevyhnutne potrebné vynaložiť. Pokiaľ by išlo o investície na

nevyhnutné opravy alebo údržbu, povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie by vznikla už počas
trvania spoluvlastníckeho vzťahu. Avšak v prejednávanom prípade to preukázané nebolo. Pokiaľ by
nešlo o investície na nevyhnutnú opravu alebo údržbu, povinnosť neinvestujúceho spoluvlastníka
vydať bezdôvodné obohatenie by vznikla až pri zániku jeho spoluvlastníctva, napríklad pri zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, alebo pri predaji spoluvlastníckeho podielu a to vo výške

zhodnotenia podielu v dôsledku investície k okamihu zrušenia spoluvlastníctva.

7. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že keďže žalobca v konaní nepreukázal, že investície, ktoré
tvrdil, že vynaložil, boli nevyhnutné, čiže nejednalo sa o nevyhnutnú opravu alebo údržbu a touto žalobou
sa nevyporiadava zaniknuté podielové spoluvlastníctvo, súd žalobu zamietol. Jediný prípad nevyhnutnej

opravy, ktorý bol v konaní preukázaný, bola oprava zámku poškodeného v súvislosti s trestným činom,
avšakzpredloženéhorozsudkuOkresnéhosúduKežmarokč.k.7T/162/2013-95vyplýva,žeopovinnosti
nahradiť škodu poškodenému žalobcovi bolo v tomto konaní rozhodnuté.

8. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci.
Žalovaná mala vo veci úspech, súd preto zaviazal žalobcu ku náhrade trov konania v plnej výške.

9. Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil

podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p. Žalobca namieta, že súd nedbal počas konania na ust. §
139 ods. 2 OZ. Odvolateľ tvrdí, že právny zástupca žalovanej v záverečnej reči zreteľne potvrdil, že
dohoda bola uzatvorená postupom podľa § 139 ods. 2 OZ. Žalobca má za to, že dôvodenie súdu
spochybnením existencie a platnosti dohody o hospodárení so spoločnou vecou, len preto, že žalovaná
namietala avnehnuteľnostineboladesiatkyrokovpovažujezairelevantné.Žalobcanamieta,žetvrdenie

súdu o užívaní nehnuteľnosti je nepravdivé. Žalobca ďalej tvrdí, že z odôvodnenia rozhodnutia nemožno
zistiť, ako súd užívanie zistil a čo pod ním chápe. Žalobca považuje tvrdenie súdu o tom, že v konaní
nepreukázal, že investície, ktoré vynaložil boli nevyhnutné, za klamlivé, s ohľadom nielen na nutnosť
vykonanej údržby, ale aj na okolnosť, že súd spochybňuje, či tieto náklady boli vôbec vynaložené.
Žalobca v rámci svojho odvolania žiada odvolací súd, aby zohľadnil taktiež aj svedectvo jeho starej

mamy,ktoréuvádzavpríloheodvolaniaoznačené,ako„Čestnéprehlásenie“.Odvolateľďalejupozorňuje
na to, že predmetom konania nie je zrušenie spoluvlastníctva.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej
inštancie, ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná

tvrdí, že jej žalobca neumožňuje užívať jej podiel, nedoručil jej ani kľúče a žalobca bez právneho
dôvodu užíva podiel žalovanej a odmieta jej za toto užívanie poskytnúť akúkoľvek odplatu. Žalovaná
tvrdí, že žalobcom uvedené zakúpené veci do nehnuteľnosti (vysávač, kuchynská linka atď...), slúžia na
výlučné osobné potreby žalobcu, resp. jeho zástupcu. Vysávač ani pracovné potreby nezvyšujú hodnotunehnuteľnosti a takéto podľa žalovanej ani nie je možné chápať ako bežnú či nutnú údržbu. Žalobcom
údajne vykonané investície v roku 2010 neboli odsúhlasené žalovanou ako spoluvlastníčkou a žalovaná
taktiež tvrdí, že o nich nebola ani informovaná. Žalovaná ďalej tvrdí, že žalobca nedokázal podložiť

svoje tvrdenie o tom, že jej dal možnosť vyjadriť sa k zamýšľanej investícii. K námietke žalobcu, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva,
žalovaná uvádza, že nesprávne právne posúdenie a subjektívny názor žalobcu, ktorým namieta údajné
nerešpektovanie zákona súdom samo o sebe nezakladá procesnú vadu rozsudku. Odvolanie žalobcu
považuje žalovaná za zmätočné, rozporné a emotívne útočné. Žalovaná poukazuje na to, že bolo na

žalobcovi, aby uniesol dôkazné bremeno nevyhnutnosti vykonanej údržby, čo neuniesol. Podľa názoru
žalovanej, žalobca v rámci svojho odvolania priamo potvrdil, že jej bráni v prístupe do nehnuteľnosti,
do časti do ktorej žalobca údajne investoval v rámci údajnej nevyhnutnej údržby. Žalovaná poukazuje
na to, že žalobca mohol dôkaz „Čestné prehlásenie“ predložiť kedykoľvek počas konania na súde prvej
inštancie a to až do vyhlásenia uznesenia o ukončení dokazovania.

11. K vyjadreniu žalovanej zaslal súdu repliku žalobca. Žalobca tvrdí, že žalovaná nikdy v konaní
netvrdila, že bola poškodená a nikdy netvrdila, že vchod cez druhé dvere jej spôsobuje problémy
sa do nehnuteľnosti dostať. Tvrdenie žalovanej, že nemala možnosť vyjadriť sa k hospodáreniu s
nehnuteľnosťou považuje žalobca za klamstvo a poukazuje na písomné prehlásenie žalovanej z
17.08.2014, „čestné prehlásenie V. U. z 21.10.2016“. Žalobca tvrdí, že dôkaz „Čestné prehlásenie“ V.

U. z 21.10.2016 je účelové a malo by sa naň prihliadať.

12. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

13. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C.s.p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C.s.p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,

jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C.s.p.).

14. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387

ods. 2 C.s.p.

15. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods.

1 C.s.p.. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, úspešnej
žalovanej náhradu trov konania priznáva v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262
ods. 2 C.s.p.).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).