Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. jún 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Csp/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816206120
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816206120.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: Poštová

banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31340890, zast. Advokátska
kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47232471, proti
žalovanému: G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXX, Š. E. X. H., o zaplatenie sumy 1934,39 eur s
prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie 60 eur z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.018,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5

% ročne zo sumy 1.578,72 eur od 04.02.2014 do 18.02.2014, zo sumy 1.548,72 eur od 19.02.2014 do
04.03.2014,zosumy1.518,72eurod05.03.2014do04.04.2014,zosumy1.488,72eurod05.04.2014do
05.05.2014, zo sumy 1.458,72 eur od 06.05.2014 do 04.06.2014, zo sumy 1.428,72 eur od 05.06.2014
do04.07.2014,zosumy1.398,72eurod05.07.2014do04.08.2014,zosumy1.368,72eurod05.08.2014
do09.09.2014,zosumy1.338,72eurod10.09.2014do03.10.2014,zosumy1.308,72eurod04.10.2014
do05.11.2014,zosumy1.278,72eurod06.11.2014do04.12.2014,zosumy1.248,72eurod05.12.2014
do04.06.2015,zosumy1.218,72eurod05.06.2015do03.07.2015,zosumy1.188,72eurod04.07.2015

do 06.11.2015, zo sumy 1.168,72 eur od 07.11.2015 do 04.12.2015 zo sumy 1.138,72 eur od 05.12.2015
do05.01.2016,zosumy1.108,72eurod06.01.2016do04.02.2016,zosumy1.078,72eurod05.02.2016
do04.04.2016,zosumy1.048,72eurod05.04.2016do07.06.2016,zosumy1.018,72eurod08.06.2016
do zaplatenia a to všetko sa mu povoľuje splácať v mesačných splátkach po 20 eur mesačne počnúc
mesiacom, ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 25.dňa, toho ktorého mesiaca pod
následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 5 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1934,39 eur, spolu s úrokom
z istiny vo výške 214,33 eur, úrokom vo výške 24,50 % ročne zo sumy 1934,39 eur od 04.02.2014 do
zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1934,39 eur od 08.06.2016 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.02.2013 uzatvorili žalobca ako veriteľ a
žalovaný ako dlžník zmluvu o úvere dostupná pôžička č. 9147509813. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy

boli okrem iného Obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľské úvery ( ďalej aj „ OP SÚ“), Všeobecné
obchodné podmienky žalobcu ( ďalej aj „VOP“). Žalovaný svojím podpisom na zmluve potvrdil, že
sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasí s ich obsahom. Na základe zmluvy žalobca poskytol
žalovanému peňažné prostriedky v sume 2000 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiťmu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov a plniť ostatné povinnosti v
zmysle zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného
s plnením úveru žalobca v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka, vyhlásildňa 03.02.2014 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
žalovaný časť dlžnej sumy z úveru zaplatil. Poslednú čiastkovú úhradu úveru žalovaný vykonal dňa
07.06.2016. Od tohto dňa však žalovaný žiadnu ďalšiu úhradu úveru nevykonal. Ku dňu 09.08.2016
bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu vo výške 1934,39 eur, zmluvný úrok z istiny vo
výške 214,33 eur ( od momentu poskytnutia úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru),

zmluvný úrok vo výške 24,50 % ročne zo sumy 1934,39 eur od 04.12.2014 do zaplatenia a zákonný
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1934,39 eur od 08.06.2016 do zaplatenia.

2. Podaním doručeným súdu dňa 02.05.2017 žalobca uviedol, že žalovaný odo dňa podania žaloby do
dňa 24.04.2017 vykonal platby v celkovej výške 60 eur, pričom v celkovej výške boli započítané na
úroky, preto v tejto časti žalobca zobral svoju žalobu späť a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobcovi istinu vo výške 1934,39 eur, zmluvný úrok z istiny do vyhlásenia predčasnej splatnosti vo
výške 154,33 eur, zmluvný úrok vo výške 24,50 eur zo sumy 1934,39 eur od 04.02.2014 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1934,39 eur od 08.06.2016 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

3. Žalobca k žalobe doložil Zmluvu o úvere- dostupná pôžička, Obchodné podmienky pre úver
dostupnápôžička, Všeobecné obchodné podmienky, výzvu na úhradu dlžnej sumy spolu s kópiou
doručenky, Aktuálny stav úveru ku dňu 01.08.2016.

4. Žalobca a žalovaný ako klient uzavreli dňa 21.02.2013 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol

žalovanému poskytnutý úver vo výške 2000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 72 mesačných
splátkach po 53 eur, počnúc dátumom prvej platby dňa 10.03.2013, pri výške úrokovej sadzby 24,50 %
ročne, RPMN 28,24 % a priemernej RPMN na trhu 18,86 %. Dátum konečnej splatnosti bol stanovený
na deň 10.02.2019.

5. Podľa čl. 1 bod 1.1 Obchodných podmienok pre úver- dostupnápôžička, Poštová banka, a.s. vydáva
tieto Obchodné podmienky pre úver - dostupnápôžička, dostupnápôžička - šikovnárezerva ( ďalej
len „Obchodné podmienky“ alebo „OP“) ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere dostupnápôžička,
dostupnápôžička-šikovnárezerva vrátane návrhu na uzavretie ZoÚ. ZoÚ uzavrú medzi sebou banka a
fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorej spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená

( Klient), ktorý návrhom, za ktorý sa považuje vyplnený a klientom podpísaný formulár žiadosti o ZoÚ,
žiadabankuoposkytnutiepeňažnýchprostriedkovformouúveruv maximálnejvýškeuvedenejvnávrhu.
Vzťahy neupravené ZoÚ, OP a Všeobecnými obchodnými podmienkami ( VOP) sa riadia ust. zák.č.
513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení, zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ZoSÚ) a

ďalšími súvisiacimi právnymi predpismi.

6. V zmysle čl. 4 bod 4.1 OP, klient má povinnosť platiť za poskytnutý úver banke úroky v zmysle
aktuálneho oznámenia. Údaj o výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov ( RPMN) v zmysle ZoSÚ
obsahuje Oznámenie a Formulár.

7. Z čl. 6 bod 6.2 OP vyplýva, že ak je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky v plnej,
resp. čiastočnej výške, alebo poskytol banke nepravdivé údaje, alebo na majetok klienta bol vyhlásený
konkurz alebo exekúcia, alebo klient zomrel, je banka oprávnená požadovať predčasné splatenie celej
istiny úveru vrátane príslušenstva.

8. V prípade ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2 OP, banka je oprávnená úročiť
nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej
v Oznámení o úrokových sadzbách, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia
zmluvného záväzku klienta voči banke ( čl. 6 bod 6.4 OP).

9. Podľa bodu 1.1, 1.2 a 1.3 Všeobecných obchodných podmienok, tieto všeobecné obchodné
podmienky upravujú vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom v súvislosti s poskytovaním bankových
obchodov, ako aj vzťahy vznikajúce v súvislosti s postupom, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy. TietoVOP sú v zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, na základe uvedeného odkazu uvedeného v
zmluve uzatvorenej medzi bankou a klientom, jej súčasťou bez ohľadu na to, či je bankový produkt vo
VOP upravený. V rozsahu, v akom sa ustanovenia zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom líšia

od osobitých obchodných podmienok pre produkty, ktorými môžu byť upravené vzťahy medzi bankou a
klientom a na ktoré takáto zmluva odkazuje, sú rozhodujúce ustanovenia takejto zmluvy, obchodných
podmienok a VOP v takomto stanovenom poradí. Právne vzťahy neupravené zmluvou, obchodnými
podmienkami a VOP sa spravujú príslušnými ustanoveniami obchodného zákonníka.

10. Žalobca výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 03.02.2014 žalovanému oznámil, že vzhľadom
k tomu, že svojím konaním podstatným spôsobom porušila ustanovenia Zmluvy o úvere zo dňa
21.02.2013 a obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, stáva sa
úverová pohľadávka k 03.02.2014 predčasne splatnou v celom rozsahu. Zároveň ju vyzval uhradiť
dlžnú sumu vo výške 2153,14 eur v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Výzva bola
žalovanému doručená dňa 06.02.2014.

11. Z listiny „ Aktuálny stav úveru ku dňu 01.08.2016“ je zrejmé, že žalovaný bol v omeškaní so
splácaním splátok úveru po dobu 910 dní s tým, že celkovo na predmetný úver vo výške 2000 eur
uhradil sumu 921,28 eur, z toho sumu 361,28 eur do vyhlásenia predčasnej splatnosti a sumu 560
eur po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a to platbami dňa 18.02.2014, 04.03.2014, 04.04.2014,

05.05.2014, 04.06.2014, 04.07.2014, 04.08.2014, 09.09.2014, 03.10.2014, 05.11.2014, 04.12.2014,
04.06.2015, 03.07.2015, 04.12.2015, 05.01.2016, 04.02.2016, 04.04.2016, 07.06.2016 po 30 eur a dňa
06.11.2015 po 20 eur.

12. Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca ospravedlnil

žalobcovu neúčasť vzhľadom na právny stav a najmä s poukázaním na dôvod hospodárnosti konania.

13.Žalovanýpotvrdil,žemápôžičkuodF.W...ktorúsplácalibapo20eur,pričomsipamätá,žeuhradil20
eur v mesiaci október aj november 2016, o čom následne predložil dňa 17.02.2017 aj poštové poukážky.
Žalovaná čiastka podľa neho je vysoká. V ďalšom požiadal o splácanie pohľadávky po 20 eur z dôvodu,

žepoberádôchodokvovýške400eur,jehomanželkavovýške200eur.Tentodôchodokjemuvyplácaný
až potom, ako mu stiahnu sumu na dve exekúcie. Okrem týchto dvoch exekúcii ešte spláca ďalšie
pôžičky. Platí elektrinu 51,80 eur, vodu 38 eur, plyn nehradí. V domácnosti si kúria na tuhé palivo. Ďalej
platí pre seba, ako aj svoju manželku poistku - pohrebné spolu 30 eur mesačne. Ďalej uviedol, že súhlasí
s čiastočným späťvzatím žaloby.

14. Z poštových poukážok predložených žalovaným vyplýva, že po podaní žaloby žalobcovi vykonal
tieto uhrady: dňa 4.10.2016 vo výške 20 eur a dňa 04.11.2016 vo výške 20 eur.

15. Podľa § 144 a § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je

žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd
v rozhodnutí vo veci samej.

16. V zmysle § 146 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa

neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168
alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

17. Žalobca zobral žalobu späť celkovo v časti sumy 60 eur, pričom žalovaný s čiastočným späťvzatím

súhlasil, preto súd v tejto časti konanie zastavil.

18. Podľa § 261 ods. 6, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. V zmysle § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ zákon
o spotrebiteľských úveroch) účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto

zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

21. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a

veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.

22. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka).

26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

29.Podľa§10cuvedenéhonariadeniaakzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.30. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

32. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Dodávateľ je povinný zdržať sa ich

používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

33. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože

ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy,
ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

34. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

35. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

36. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle

zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

37. Ďalej súd zistil, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal okrem iného riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka.38. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie

Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

39. Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani
komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je
nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o
relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

40. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj
nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa
obchádzali zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských
vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí

nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu
Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého
kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby
sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom
v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,

dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

41. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako
spotrebiteľskú zmluvu.

42. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 21.02.2013 úverovú
zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 2000 eur, ktoré žalovaný

mal splatiť v pravidelných 72 splátkach vo výške 53 eur mesačne. Zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu
celého dlhu ku dňu 03.02.2014. V prospech žalobcu žalovaný uhradil sumu 981,28 eur z toho sumu
921,28 eur do podania žaloby a sumu 60 eur po podaní žaloby. Žalobca zobral žalobu späť celkovo v
časti sumy 60 eur, pričom žalovaný s čiastočným späťvzatím súhlasil, preto súd v tejto časti konanie
zastavil.

43. V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

44. Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny v sume 1934,39 eur. Je
nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 2000 eur a žalovaný uhradil celkovo sumu

981,28 eur, pričom súd žalovaným vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle citovaného ust.
§ 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny v sume 1018,72
eur a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

45. Ďalším nárokom uplatneným žalobcom je nárok na vyčíslený úrok z úveru vo výške 214,33 eur, ako

aj na úrok vo výške 24,50 % ročne zo sumy 1934,39 eur od 04.02.,2014 do zaplatenia. Súd sa zaoberal
výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 24,50 % ročne.

46. Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( február 2013) činila úrok
10,09 % p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol

o 14,41 % vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami.

47. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnutéúroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

48. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

49. Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi viac ako 2 násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru,

preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú.
Pokiaľ sú úroky neplatné nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnutý úver je z uvedeného dôvodu
bezúročný.

50. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 vo

veci žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o. o nárok na zaplatenie zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý
v odôvodnení svojho rozsudku uviedol:
„Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere
o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne

postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.

Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

51. Žalobca skutočne poskytol žalovanému úver v sume 2000 eur a žalovaný zaplatil sumu 981,28 eur,

ktorú celú úhradu započítal na úhradu istiny, preto pri súčasnom závere o absolútnej neplatnosti o výške
úrokov z úveru zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 1018,72 eur a v časti uplatňovaného úroku z úveru
žalobu zamietol.

52. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni vyhlásenia predčasnej

splatnosti úveru dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške
požadovanej žalobcom, ktorá je v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení
s nariadením vlády a to zo súm a za predmetné obdobia tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, nakoľko žalovaný po zosplatnení vykonal úhrady dňa 18.02.2014, 04.03.2014, 04.04.2014,
05.05.2014, 04.06.2014, 04.07.2014, 04.08.2014, 09.09.2014, 03.10.2014, 05.11.2014, 04.12.2014,

04.06.2015, 03.07.2015, 04.12.2015, 05.01.2016, 04.02.2016, 04.04.2016, 07.06.2016 po 30 eur a
dňa 06.11.2015. Ku dňu omeškania tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku bola výška úroku z
omeškania vo výške 5 % ročne.

53. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca mal v konaní úspech

v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie 1018,72 eur, čo predstavuje úspech 52,66
% a neúspech 47,34 %, čo predstavuje úspech žalovaného, a to v časti, v ktorej súd žalobu zamietol
a v ktorej žalobca zobral žalobu späť a z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za trovy konania.
Žalobcovi tak po odpočítaní úspechu žalovaného vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 5 %.

55. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.56. V zmysle § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a

splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

57. Dlžnú pohľadávku súd povolil žalovanému splácať po 20 eur mesačne vzhľadom na majetkovú
situáciu žalovaného podľa § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku, a to pod následkom straty

výhody splátok.

58. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.