Rozsudok – Vlastníctvo bytov a nebytových… ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. február 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/642/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310214765
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1310214765.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: FONDBYT s. r. o., Závadská 20,
Bratislava, zast. advokátkou JUDr. Darinou Tomčovou, Záhradná ul. č. 58, Šenkvice, proti žalovaným:
1/ A. J., 2/ V. J., P. N. Na A. Č.. XX, N., obaja zast. advokátkou JUDr. Soňou Pajerskou, Žarnovická ul. č.
3, Bratislava, o 1.020,96 eur s prísl., na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
III z 5. októbra 2011, č. k. 42C/41/2011- 167, takto

r o z h o d o l :

Späťvzatie žaloby sa n e p r i p ú š ť a .
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a.

Žalovaným sa nepriznáva náhrada trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a
nerozdielne 1.020,96 eur s 9 % úrokmi z omeškania zo sumy 487,68 eur od 16.06.2009 do zaplatenia a
zo sumy 533,28 eur od 16.06.2010 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej súd
prvej inštancie napadnutým rozsudkom priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorú
sú žalovaní povinní zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
bytu č. XX na X.. Na A. Č.. XX S. N.. Žalovaní uzavreli s podnikom Bytofond, podnik Mestskej časti

Bratislava - Rača zmluvu o výkone správy. Tento podnik bol ku dňu 31.12.2006 zrušený bez právneho
nástupcu a všetky práva a povinnosti zrušenej organizácie prešli na Mestskú časť Bratislava - Rača.
Tá nemala záujem vykonávať správu predmetného bytového domu a vlastníkov bytov preto požiadala,
aby si ku dňu 31.12.2007 zabezpečili výkon správy novým správcom. Vlastníci bytov na zhromaždení
dňa 25.06.2007 odsúhlasili, že správu domu bude vykonávať žalobca a zmluva o výkone správy bola
uzavretá dňa 01.12.2007. Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2008 vznikol
žalovaným nedoplatok vo výške 487,68 eur a za rok 2009 nedoplatok vo výške 928,36 eur, čo je spolu

1.416,04 eur. Dňa 23.06.2006 žalovaní zaplatili žalobcovi sumu 395,08 eur a dlhujú mu teda sumu
1.020,96 eur. Dlh žalovaných vznikol z dôvodu, že sa odmietali podieľať na úhradách do fondu údržby
a prevádzky spoločných častí domu, keďže v roku 2005 použili z vlastných prostriedkov sumu 28.479,-
Sk, ktorá bola použitá na havarijnú opravu strechy domu a v roku 2003 si z vlastných prostriedkov
hradili zateplenie bytu vo výške 28.500,- Sk. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver,
že žaloba je dôvodná a žalovaným s poukazom na § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 1.020,96 eur. Súd prvej inštancie poukázal na to, že vlastníci bytov dňa

25.06.2007 rozhodli o ukončení správy domu Mestskou časťou Bratislava - Rača a následne uzavreli
zmluvu o výkone správy so žalobcom. Túto zmluvu uzavrelo 36 vlastníkov bytov z celkového počtu 54
vlastníkov, čím sa stala účinnou v zmysle § 8a zák. č. 182/1993 Z.z. vo vzťahu ku všetkým vlastníkom
bytov a nebytových priestorov v dome. Preto je nedôvodná námietka žalovaných, že zmluva o výkonesprávy nie je voči nim účinná, lebo ju nepodpísali. Žalobcovi vzhľadom na to v spore nechýba aktívna
vecná legitimácia. Žalovaní nepreukázali, že by ostatní vlastníci bytov súhlasili s vynaložením nákladov
na opravu strechy a nákladov na zateplenie bytu žalovaných a na schôdzi dňa 02.06.2010 odmietli

požiadavku žalovaných na započítanie ich pohľadávky voči pohľadávke žalobcu. Žalobca zároveň
uplatnil námietku premlčania vo vzťahu k pohľadávke žalovaných. Súd prvej inštancie vychádzal z toho,
že žalovaní sa najneskôr v septembri 2005 dozvedeli o nákladoch súvisiacich s opravou strechy, keď
vykonali vyúčtovanie týchto nákladov a najneskôr týmto dňom im začala plynúť premlčacia doba na
uplatnenie týchto nárokov vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom, pretože je zrejmé, že išlo o náklady,

ktoré boli uhradené na opravu spoločných častí bytového domu. 2 - ročná premlčacia doba na uplatnenie
predmetného nároku žalovaných tak uplynula dňom 29.09.2007. Žalovaní si započítali tieto náklady na
svojupovinnosťplniťdofonduoprávaúdržbyod01.01.2008,pretožepredmetomsporubolovyúčtovanie
za roky 2008 a 2009. Súd prvej inštancie mal za to, že ak by aj tieto náklady bolo možné považovať za
nevyhnutné, nemožno ich uznať vzhľadom na premlčanie, pretože tieto pohľadávky by sa eventuálne
mohli stretnúť najskôr v mesiaci január 2008, kedy najskôr mohol byť splatný poplatok do fondu údržby,

opráv a prevádzky za január 2008. Eventuálna pohľadávka žalovaných voči vlastníkom bytov, ktorá
vznikla vykonaním nevyhnutných opráv sa stretla s pohľadávkou ostatných vlastníkov bytov vo vzťahu k
žalovaným,ktorávzniklaztituluichpovinnostiplatiťúhradydofonduoprávnajskôrvjanuári2008,pričom
v tomto čase pohľadávka žalovaným bola premlčaná a preto súd prvej inštancie nemohol prihliadať
na takéto započítanie. Pokiaľ sa jednalo o započítanie vo vzťahu k zatepleniu bytu súd prvej inštancie

poukázal na to, že pokiaľ vlastník bytu vykonal investíciu tohto druhu do spoločných častí bytu bez
súhlasu ostatných vlastníkov bytov, tak sa nemôže jednať o nevyhnutné náklady spojené s údržbou
bytu, resp. spoločných častí. Žalovaní sa dobrovoľne rozhodli, že vykonajú takéto zateplenie na vlastné
náklady a bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov a pokiaľ nebola preukázaná dohoda spoluvlastníkov
na znášanie týchto nákladov, nie je možné takéto náklady vo vzťahu k spoluvlastníkom účtovať. Z

tohto dôvodu súd prvej inštancie aj v tejto časti námietku žalovaných na započítanie neuznal. Súd prvej
inštancie mal za preukázané, že náklady na studenú vodu neboli účtované na základe osobomesiacov,
ale na základe pomerových meračov, pričom výška odobratej vody na pomerovom merači nikdy nie
je totožná s množstvom skutočne odobratej vody na hlavnom merači. Vlastníkom bytov a nebytových
priestorov bola pomerne rozúčtovaná skutočná spotreba vody nameraná na hlavnom merači a to podľa

pomeru skutočne odobratej vody podľa pomerových meračov nainštalovaných v jednotlivých bytoch.
V tomto smere strany nenavrhli žiadne dokazovanie. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie zaviazal
žalovaných na zaplatenie nedoplatkov z titulu vyúčtovania za úhrady spojené s užívaním bytu za roky
2008 a 2009. O povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania súd prvej inštancie
rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.. O trovách konania rozhodol podľa

§ 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že po právoplatnosti rozhodnutia rozhodne o
výške náhrady samostatným uznesením.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalovaní. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázali na to, že predošlý správca
predmetného bytového domu Bytofond zanikol bez právneho nástupcu a všetky jeho práva a povinnosti

prešli na zriaďovateľa. Predošlý správca ukončil svoju činnosť dňa 31.12.2007 a preto žalobca nemohol
vykonať vyúčtovanie za obdobie od 01.08.2007 do 31.12.2007. Vyúčtovania za obdobie od 01.08.2007
do 31.12.2007 a za roky 2008, 2009 a 2010 zo strany žalobcu sú podľa žalovaných neplatné. Napokon
žalovaní v odvolaní uviedli, že z titulu vydania bezdôvodného obohatenia požadujú od žalobcu vrátenie
sumy, ktorú mu zaplatili.

4. Žalobca podaním z 25.11.2011 (č. l. 203) vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaní
mu po vyhlásení napadnutého rozsudku zaplatili žalovanú istinu 1.029,96 eur s príslušnými úrokmi z
omeškania ako aj časť náhrady trov konania.
5. Žalovaní 1/ a 2/ listom z 22.03.2012, doručeným odvolaciemu súdu dňa 27.03.2012 oznámili, že so
späťvzatím žaloby nesúhlasia. Uviedli, že zaplatili žalovanú istinu aj s úrokmi z omeškania z dôvodu,

aby zabránili navyšovaniu sa sumy z úrokovej sadzby a nie z dôvodu, že by s vyneseným rozsudkom
súhlasili. Taktiež uviedli, že žalovaný 1/ je od roku 2009 zo zdravotných dôvodov nezamestnaný a od
r. 2011 je na plnom invalidnom dôchodku, žalovaná 2/ poberá starobný dôchodok a preto žiadajú, aby
im bola zaplatená istina v plnej výške vrátená, pretože písomne požiadali o odstránenie havarijného
stavu na bytovke, ktorá je spoločná a nie ich a boli priamo ohrozené ich životy, museli havarijný stav

odstrániť na svoje náklady. Realizované práce patrili do kompetencie predchádzajúceho správcu, ktorý
bol na ne v rokoch 2004 - 2006 sústavne upozorňovaný a boli mu aj v listoch vyčíslené, pričom listy
sú potvrdené a prevzaté mestskou časťou. Aj pri zateplení bytovky boli tieto prostriedky použité taktiežešte za predošlého správcu jednorazovým vkladom do fondu opráv a preto nemôžu za tú istú vec platiť
dvakrát.
6. Keďže z ust. § 208 O.s.p. vyplýva, že žalovaný nemusí svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby

odôvodňovať (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12.09.2013, sp. zn. 3Cdo/254/2012, ktorým
najvyšší súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu z 30.04.2012, č. k. 6Co/249/2011- 217), odvolaciemu
súdu nezostalo iné, než späťvzatie žaloby nepripustiť a pokračovať v konaní.
7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý

rozsudok treba zmeniť.
8. Vzhľadom na to, že žalovaní v priebehu konania - po vyhlásení napadnutého rozsudku žalobcovi
zaplatili žalovanú sumu s príslušenstvom, odpadol predmet sporu. Preto odvolaciemu súdu nezostalo
iné, než podľa § 388 C.s.p. napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.
9. Žalovaní v odvolaní požadovali, aby im žalobca vrátil sumu 1.020,96 eur s prísl., ktorú mu zaplatili po
vyhlásení napadnutého rozsudku. Vrátenie tejto sumy žiadali z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

K tomu odvolací súd uvádza, že žalobcovia nepožadujú viac, než čo uplatnil žalobca a preto je tento
ich prejav obranou proti žalobe (§ 98 druhá veta O.s.p.). Táto ich obrana však stratila význam, keďže
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol práve z dôvodu úhrady žalovanej sumy
žalovanými.
10. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 257 C.s.p. a ich náhradu žalovaným nepriznal,

hoci žaloba bola zamietnutá a žalovaným teda vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods.
1 C.s.p.. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobu zamietol výlučne z dôvodu, že žalovaní v priebehu
konania žalovanú sumu žalobcovi zaplatili a v dôsledku toho odpadol predmet sporu. Fakticky preto
nemožno urobiť záver, že by žalovaní mali v spore úspech. Žalobca po vyhlásení napadnutého rozsudku
vzal žalobu späť a v prípade, ak by odvolací súd postupoval v zmysle § 208 O.s.p., v spojení s §

470 ods. 2 prvá veta C.s.p. a napadnutý rozsudok by teda zrušil a konanie by zastavil, žalobcovi by
vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p.. Vzhľadom na nemožnosť pripustenia
späťvzatia žaloby (v zmysle § 208 O.s.p. žalovaní nemuseli nesúhlas so späťvzatím žaloby odôvodniť)
však odvolací súd musel pokračovať v konaní.
11. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).