Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/207/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5605204714
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:5605204714.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň

JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu S. F., A.. X.XX.XXXX, W. Q. O., D.
XX, zastúpeného JUDr. Jozefom Adamovským, advokátom so sídlom v Košiciach, Žižkova 6, proti
žalovanému: STAVOINDRUSTIA Liptovský Mikuláš a.s., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Ulica Ester
Šimerovej Martinčekovej 4505/2, IČO: 31 560 750, zastúpeného JUDr. Milanom Trnovským, advokátom
so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Ulica Ester Šimerovej Martinčekovej č. 4505/2, o určenie, že za
pracovný úraz žalobcu zodpovedá žalovaný a o zaplatenie sumy 55.243,74 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 26.11.2015 č.k. 39C/206/2008 -654 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej iba „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 26.11.2015 zamietol žalobu
ktorou sa žalobca po zmene žalobného návrhu domáhal určenia, že za pracovný úraz žalobcu zo
dňa 28.06.2002 v plnej miere zodpovedá žalovaný a zaplatenia sumy 55.243,74 eur s príslušenstvom.
Ďalším výrokom rozhodol, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že dňa 28.6.2002 v čase okolo 11.00 hodín v obci
Martin došlo k dopravnej nehode motorového vozidla značky Škoda 1203, ktoré šoféroval žalobca
ako zamestnanec žalovaného s motorovým vozidlom značky Iveco. K vzniku škody vzniklo u žalobcu
ako zamestnanca v pracovnom čase pri plnení pracovných úloh, jednalo sa teda o pracovný úraz.
Z rozhodnutia o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu PZ v Košiciach zo dňa 11.09.2002
mal súd za preukázané, že z dopravnej nehody bol obvinený žalobca, pričom hlavnou príčinou vzniku
dopravnej nehody bolo to, že žalobca nedal prednosť v jazde motorovému vozidlu značky Iveco.

Žalobca bol uznaný vinným zo spáchania dopravného priestupku. Napriek tomu, že žalobca sa proti
tomuto rozhodnutiu odvolal a dvakrát sa domáhal obnovy konania, toto rozhodnutie nebolo zrušené.
Kontrolu dopravných predpisov vykonávajú orgány polície, ktoré dospeli k záveru, že žalobca je vinný
zo spáchania dopravného priestupku, že zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej utrpel pracovný úraz. Súd
prvej inštancie musel pri rozhodovaní vychádzať z tohto právoplatného rozhodnutia. Žalobca tvrdil,
že z dôvodu pracovnej vyťaženosti sa cítil byť unavený, vyčerpaný, že v čase dopravnej nehody
mrholilo, že vozidlo, ktoré šoféroval a ktorým spôsobil dopravnú nehodu mal technické závady, na

ktoré žalovaného upozorňoval. Zo strany žalobcu však nebolo preukázané, aby na tieto okolnosti
zamestnávateľa pred pracovným úrazom upozornil. Pokiaľ sa žalobca pred začiatkom jazdy spoliehal na
to, že môže bezpečne šoférovať, hoci vedel o okolnostiach, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na jeho
schopnosť ovládať motorové vozidlo, a to únavu, či zlý technický stav vozidla a napriek tomu pracovnúcestu podnikol. Možno konštatovať, že ide o zavinené porušenie právnych predpisov o bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky práva zo strany žalobcu. Žalobca teda neporušil pracovnoprávne predpisy,
ale iné právne predpisy na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru, že zamestnávateľ

nemôže niesť zodpovednosť za to, že žalobca hrubým spôsobom porušil predpisy o premávke na
pozemných komunikáciách. To je dôvod na zabavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa podľa § 196
Zákonníkapráceúčinnéhodo30.06.2003.Súdprvejinštancienemalzapreukázanétvrdeniežalobcu,že
neexistoval preberací protokol o odovzdaní prideleného vozidla. To, že v súčasnosti neexistuje doklad o
odovzdaní vozidla žalobcovi, ani žiaden preberací protokol, nepreukazuje, že takýto doklad neexistoval v

čase, kedy bolo vozidlo žalobcovi odovzdané. Z výpovedí svedkov totiž vyplynulo, že sa vždy spisoval pri
odovzdaní vozidla preberací protokol. Navyše žalobca na vozidle jazdil pred nehodou už viac ako jeden
a pol mesiaca. Pokiaľ ide o zlý technický stav vozidla, ak mal žalobca o tom vedomosť, mal to namietať
skôr a nie až po nehode. Z dokazovania tiež vyplynulo, že vozidlo malo platnú STK. Žalobca tvrdil aj to,
že nemal platne absolvované školenie vodičov referentských vozidiel v čase dopravnej nehody, ktorého
školenia sa nezúčastnil ani v roku 2000 ani v roku 2002. Tvrdil, že dňa 06.12.2000 bol v Humennom, o

čom svedčí aj podpis v stavebnom denníku zo stavby Myslina - Lúčky v Humennom, preto sa nemohol
zúčastniť školenia v Liptovskom Mikuláši. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že účasť na školeniach sa
vyžadovala a dodržiavala a obzvlášť u žalobcu, ktorý už aj predtým mal dve dopravné nehody. Preto na
jeho účasti trvali a jeho účasť bola nevyhnutná. V prípade, žeby sa školenia nezúčastnil, bol stanovený
náhradný termín. Súd vychádzal z prezenčnej listiny zo dňa 06.12.2000, na ktorej sa nachádzal podpis

žalobcu. V čase nehody mal žalobca pri sebe platný preukaz vodiča referentských vozidiel, bez ktorého
by nemohol jazdiť na pridelenom vozidle. Naopak z výpovedí svedkov vyplynulo, že stavebný denník
mohol byť podpísaný aj dodatočne, čo znamená, že nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o tom, že sa
nemohol zúčastniť školenia v Liptovskom Mikuláši. Súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že výlučnou
príčinou škody na zdraví žalobcu bolo jeho zavinené konanie, ktorý spôsobil dopravnú nehodu počas

plnenia pracovných úloh a spôsobil si tak pracovný úraz. Zamestnávateľ preto nenesie zodpovednosť
za škodu spôsobenú pri tomto pracovnom úraze a preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
súd prvej inštancie podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa spočívajúce v okolnostiach prípadu a predmetu sporu. Ďalej súd prihliadol na to, že žalobca
po pracovnom úraze má závažné trvalé následky, ktoré poznačili jeho fyzický a psychický stav. Preto

účastníkom konania náhradu trov nepriznal.

3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý odôvodnil tým, že sa mu postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.), že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), že rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) a že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.). Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok
tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

4. Odvolateľ nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že výlučnou príčinou pracovného úrazu bolo
jeho zavinené konanie a že žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za to, že žalobca porušil predpisy
o premávke na pozemných komunikáciách. Tento záver nemá podľa názoru odvolateľa oporu vo
vykonanom dokazovaní a z rozsudku nevyplýva, ako sa súd vysporiadal s mnohými tvrdeniami a
dôkazmi svedčiacimi v jeho prospech a tiež s nezrovnalosťami vo výpovediach štatutárov žalovaného.

Nevysvetlil tiež, ktoré skutočnosti mal za preukázané a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov,
keď uprednostnil zaujaté výpovede zamestnancov žalovaného pred listinnými dôkazmi. Súd tiež
neprehľadne mieša závery súdu s tvrdeniami strán, čo vedie k tomu, že nie zrejmé, či sa jedná o
záver súdu alebo tvrdenie žalovaného. Poukazuje na § 157 ods. 2 O.s.p. a uvádza, že povinnosť súdu
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva na spravodlivé súdne konanie. Pokiaľ sa týka nesprávnych

skutkových zistení namieta žalobca, že vozidlo, na ktorom došlo k pracovnému úrazu mu nebolo
protokolárne odovzdané a nebol s ním oboznámený. Poukazuje na výpoveď svedka G.. S. P., že
poverenie pravdepodobne existovalo, protokol ani poverenie však žalovaný nikdy nepredložil napriek
vyžiadaniu súdu. Svedkovia X. Y. W. sa k protokolárnemu prideleniu vozidiel nevedeli vyjadriť a k súdnej
výpovede neprihliadol. V čase pracovného úrazu mal žalobca protokolárne pridelené vozidlo Š.O. C.

a preto nemohol mať pridelené ďalšie vozidlo. Z uvedeného považuje výpoveď svedka P. za účelovú,
pričom súd dospel k opačnému záveru. Poukazuje na to, že dodávkové vozidlo Š. XXXX je vozidlo
iného typu a kategórie (N1) ako osobné vozidlo Š.O. C., ktoré bolo žalobcovi pridelené a odovzdané.
Žalovaný tým porušil svoj vnútorný predpis o odovzdávaní vozidle a ust. § 7 písm. a) vyhlášky č.208/1991 Zb. Ďalej odvolateľ namieta záver súdu prvej inštancie, že sa žalobca zúčastnil školenia
vodičov referenčných vozidiel 06.12.2000 napriek faktu, že žalobca v tom čase vykonával práce na
stavbe v Humennom. Pokiaľ by sa zúčastnil školenia, muselo by existovať vyúčtovanie pracovnej cesty

do Liptovského Mikuláša a späť do Humenného a skúšobný test zo školenia, ktoré neexistujú. Žalobca
uviedol viackrát, že G.. P. mu odovzdal preukaz o preškolení na stavbe Humennom oproti podpisu
prezenčnej listiny. Súd tiež vychádzal z poznámky neznámej osoby, že žalobca bol na školenie pozvaný
telefonicky. Pritom svedkovia potvrdili, že pozvánky na školenie dostávali písomne z personálneho
oddelenia. Poukazuje aj na ďalšie nezrovnalosti pri evidencii školení u žalovaného. Ďalej odvolateľ

namieta, že sa súd nevysporiadal so závažným porušovaním pracovnoprávnych predpisov žalovaným
ohľadom nedodržiavania a porušovania pracovnej zmluvy, kolektívnej zmluvy a zákonníka práce
ohľadom pracovného času, čo malo značný podiel na pracovnom úraze žalobcu. Žalobca mal dohodnuté
rovnomernérozhodnutiepracovnéhočasu40hodíntýždenneapritomobdobnepredpracovnýmúrazom
pracoval minimálne 12,5 hodiny denne v 7 dňových turnusoch. Aj z pozmeneného dochádzkového listu
je zjavné, že žalobca pracoval viac ako mal. Nevhodnými pracovnými podmienkami bolo porušované

právo na denný a týždenný odpočinok. V ďalšej časti odvolania odvolateľ namieta, že súd prvej inštancie
vychádzal z tvrdenia žalovaného o tom, že vozidlo bolo po technickej stránke v poriadku a malo platnú
STK, pričom kontrolu technického stavu o vybavenosti vozidla zodpovedným referentom BOZP sa
nevykonávali. Súd prvej inštancie tiež nespomenul odborné posúdenie dopravnej nehody vypracované
17.02.2003 znalcom z cestnej dopravy a z neho vyvodzuje, že pri bežnom spomalení na mokrej vozovke

by vozidlo malo zastaviť, pričom vodič nerátal z nezvyčajne nízkym koeficientom trenia, kde pri brzdení
vozidlo by nedosiahlo bežné očakávané spomalenie, čím vodič nemohol nehode zabrániť. Žalovaný v
konaní predkladal mnohé dôkazy, avšak iba tie, ktoré mu boli na prospech. Žalobca je toho názoru,
že žalovaný nepreukázal naplnenie liberačného dôvodu, keďže v konaní žalovaný nepreukázal, že
znalosť predpisov na zaistenie bezpečnosti o ochrane zdravia pri práci sústavne vyžadoval a kontroloval

a že dodržiavanie týchto predpisov vyžadoval a kontroloval. O porušení predpisov na úseku BOZP
svedčí aj to, že žalovaný pracovný úraz žalobcu nenahlásil ako ťažký, a teda inšpektor práce ho
neriešil. S týmito okolnosťami svedčiace v prospech žalobcu sa súd nezaoberal ani nevysporiadal, preto
záver súdu, že výlučnou príčinou škody bolo zavinené konanie žalobcu je povrchný a nemá základ
vo vykonanom dokazovaní. K argumentácii rozhodnutiami Najvyššieho súdu ČR namieta odvolateľ, že

rozhodnutie R52/2002 sa na prípad nevzťahuje, pretože žalobca pracoval na pozícii stavbyvedúci a k
dopravnej nehode došlo v dôsledku porušovania ustanovení BOZP žalovaným. Žalobca v pracovnej
zmluve nemal uvedené, žeby mal viesť motorové vozidlo, keďže na iných stavbách mal k dispozícii
šoféra. Pracovný úraz sa stal pri prevoze lešenárskych kôz z centrálneho skladu v Martine na príkaz
vedúcehostrediskaG..P..Žalobcajetohonázoru,ževytrvalýmnereagovanímžalovanéhonanamietané

porušenie pracovnej zmluvy, Zákonníka práce o nedodržiavaní pracovného času a porušovaní predpisu
BOZP sám žalovaný uznal, že k porušovaniu predpisov došlo. Súd prvej inštancie navyše nevykonal
navrhnuté dôkazy, a to znalecký posudok z odboru BOZP pre posúdenie, či boli splnené podmienky na
liberalizáciu žalovaného.

5. Žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

6. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“),
ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona zostávajú zachované (§ 470 ods. 1, 2 prvá

veta CSP). Odvolateľ podal odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)
preto krajský súd ako súd odvolací posudzoval odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti a uplatnených
odvolacích dôvodov podľa ustanovení predchádzajúceho procesného predpisu.

7. Po zistení, že boli splnené procesné podmienky prípustnosti odvolacieho konania, prejednal odvolací

súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože na jeho nariadenie nebol daný dôvod podľa §
385 ods. 1 CSP. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu uvedenom v § 379 a § 380
CSP spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

8. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi. Rovnaká zásada viazanosti

odvolacieho súdu dôvodmi odvolania bola zakotvená aj v ust. § 212 ods. 1 O.s.p., preto odvolací
súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo výlučne z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov.9. Odvolateľ uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s odvolacím dôvodom
podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Následkom existencie a preukázania tohto odvolacieho dôvodu
je zrušenie rozsudku, pretože účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom. Odvolací súd konštatuje, že tento odvolací dôvod nezistil. Konanie na súde prvej inštancie
ani jeho rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté odvolaním nie je postihnuté takou procesnou vadou, ktorá
by znamenala odňatie možnosti odvolateľa konať pred súdom, či porušenie práva na spravodlivý
proces. Pokiaľ za takúto vadu považuje odvolateľ odôvodnenie rozsudku, ktoré je podľa jeho názoru
nedostatočné, uvádza odvolací súd, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (Stanovisko

č. R2/2016) nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia zakladá iba tzv. inú vadu konania, pričom o
odňatí možnosti konať pred súdom je možné hovoriť iba vo výnimočných prípadoch, keď písomné
vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu.
V prejednávanej veci sa o takýto prípad nejedná. Odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa náležitosti,
ktoré vyžaduje ust. § 157 ods. 2 O.s.p., a to bez ohľadu na to, že odvolateľ s dôvodmi uvedenými v
odôvodnení rozsudku nesúhlasí, alebo spochybňuje ich správnosť. Odvolací súd nezistil existenciu takej

vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo by bola dôvodom na zrušenie
rozhodnutia podľa § 389 CSP.

10. Ďalšími odvolacími dôvodmi je námietka, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy (§
205 ods. 2 písm. c) O.s.p.), resp. že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.). Neúplné zistenie skutkového stavu veci je relevantným
odvolacím dôvodom iba v tom prípade, ak súd nevykonal z niektorých navrhnutých dôkazných
prostriedkov a v dôsledku toho dôjde k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci. Pokiaľ sa týka
odvolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnych skutkových zisteniach, tu je odvolanie odôvodnené
v prípade, ak dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam spočívajúcim v nesprávnom hodnotení

vykonávaných dôkazných prostriedkov, najmä v tom smere, že opomenul rozhodujúce skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli, resp. vzal za preukázané skutočnosti, ktoré vykonanými dôkazmi
preukázané neboli. Pod nesprávnym právnym posúdením veci, ktoré zakladá odvolací dôvod podľa §
205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je potrebné rozumieť situáciu, ak súd na zistený skutkový stav neaplikoval
príslušnú právnu normu alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, resp. aplikoval správnu právnu normu

ale jej obsah nesprávne interpretoval, prípadne interpretoval normu správne, ale na zistený skutkový
stav ju nesprávne aplikoval. Odvolací súd dospel k záveru, že ani jeden z odvolacích dôvodov nie je
daný a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z toho, že žalobca ako zamestnanec žalovaného

utrpel pracovný úraz pri dopravnej nehode dňa 28.06.2002, avšak za tento pracovný úraz žalovaný
nezodpovedá z dôvodu, že sa zodpovednosti celkom zbavil, pretože škoda bola spôsobená tým, že
postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy, za porušenie ktorých bol uznaný
vinným zo zavinenia dopravnej nehody.

12. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom v čase úrazu žalobcu, ak u zamestnanca
došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti
úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec
v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

13. Za pracovný úraz sa považuje poškodenie zdravia zamestnanca spôsobeného pri plnení pracovných
úloh, a to v priamej súvislosti s ním, nezávisle od jeho vôle náhlym, násilným a krátkodobým pôsobením
vonkajších vplyvov. O pracovný úraz nejde, ak došlo k poškodeniu zdravia v čase, keď zamestnanec
prekročil, resp. vybočil z plnenia pracovných úloh, alebo činností, ktoré sú v priamej súvislosti s plnením
pracovných úloh.

14. Podľa § 196 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce platnom v znení v čase vzniku pracovného úrazu
žalobcu, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola
skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne
predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na

zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený
a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali.15. Ust. § 196 ods. 1 Zákonníka práce umožňuje zamestnávateľovi úplne liberalizovať zo zodpovednosti
za škodu za pracovný úraz tým spôsobom, že je potrebné preukázať zavinenie zamestnanca. Toto
zavinenie sa musí vzťahovať na porušenie právnych predpisov alebo ostatných predpisov na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia, pričom musí ísť o zavinené porušenie predpisov zo strany zamestnanca,
s ktorými bol zamestnanec riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť zamestnávateľ sústavne
vyžadoval a kontroval. Tieto skutočnosti zároveň musia byť jedinou príčinou škody.

16. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na zistení, že jedinou príčinou vzniku pracovného úrazu

bolo zavinenie žalobu pri dopravnej nehode, pretože pracovný úraz vznikol v príčinnej súvislosti s touto
nehodou. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie v tom,
že súd je viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že žalobca bol uznaný vinný zo spáchania
dopravného priestupku, v dôsledku ktorého vznikla dopravná nehoda, pri ktorej sám žalobca utrpel
pracovný úraz. Toto rozhodnutie je právoplatné a viazanosť týmto rozhodnutím vyplýva z ust. § 135 ods.
1 O.s.p.

17. Odvolací súd poukazuje na zhodnotenie bývalého Najvyššieho súdu ČSR sp.zn. Cpj/37/74,
publikované v Zbierke rozhodnutí pod č. R 11/1976, z ktorého vyplýva, že bezpečnostným predpisom
práce je aj vyhláška o pravidlách cestnej premávky, pri ktorej musí byť preukázané porušenie predpisu
upravujúceho konkrétnu povinnosť vodiča. Zbavenie sa zodpovednosti neznamená, žeby nevznikol

pracovný úraz, následkom liberalizácie je skutočnosť, že zamestnávateľ za škodu z úrazu nenesie
zodpovednosť. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že pravidlá premávky na pozemných komunikáciách
sú určené zákonom č. 315/1996 Z.z. a zaväzujú každého vodiča motorového vozidla. Povinnosť
vodiča poznať pravidlá prevádzky na cestných komunikáciách vyplýva z uvedeného zákona a preto
nie je potrebné osobitne vyžadovať, aby vodič motorového vozidla bol s týmito predpismi osobitne

oboznámený. To sa vzťahuje na situáciu, ak zamestnanec nie je zamestnaný na pozícii vodiča, ale
súčasťou výkonu jeho pracovných úloh je vedenie motorových vozidiel.

18. Za tejto situácie považuje odvolací súd za právne bezvýznamné odvolacie námietky žalobcu, ktoré
sa týkajú jeho účasti alebo neúčasti na pravidelnom školení vodičov dopravných prostriedkov, ako aj

tvrdenie o tom, že motorové vozidlo Škoda 1203 je odlišné od vozidla, ktoré mu bolo preukázateľne
riadne pridelené. Táto okolnosť nemá vplyv na to, že žalobca ako vodič dopravného prostriedku zavinil
dopravnú nehodu a toto zavinenie bolo jedinou príčinou nehody, pri ktorej vznikol jeho pracovný úraz.

19. K odvolacej námietke, že súd nevykonal dôkaz znaleckým posudkom znalcom z odboru BOZP,

uvádza odvolací súd, že ani vykonanie tohto názoru by nemalo vplyv na skutkové zistenie o zavinení
dopravnej nehody žalobcom, pričom práve toto skutkové zistenie bolo podstatné pre rozhodnutie o
zamietnutí žaloby.

20. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods.

1 CSP.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, ale trovy konania si neuplatnil.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).