Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. august 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/540/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414208289
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4414208289.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobcu:
CD Consulting, s. r. o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705,
proti žalovanej: T. S. nar. XX. XX. XXXX, bytom W. H. T., E. XXX/XX, o zaplatenie zmenkového úroku
a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18. apríla 2016 č. k.
4C/104/2014-34 v jeho zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a konanie v rozsahu zmenkového
úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zastavil.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil článkom
2 písm. a/, článkom 3 ods. 1, 3 Smernice č. 93/13/EHS, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 4 písm. k/,
l/, § 2 písm. b/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3
ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj príslušnými ustanoveniami zák. č. 191/1950 Zb. zákona

zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov. Uviedol, že žalobca si uplatnil pohľadávku
podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 na sumu 0 eur
zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z jednotlivých splátok úveru od 27. 02. 2011 do zaplatenia
a 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 378 eur od 13. 05. 2011 do zaplatenia podľa jednotlivých
splátok úveru a zmenkovú odmenu vo výške 1,26 eura z dôvodu, že ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktoré vystavila žalovaná dňa 19. 05. 2010 na zmenkovú sumu 378 eur, pričom
sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 27. 02. 2011 a indosovaná

zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.
Žalobca k uplatnenej pohľadávke predložil zmenku totožnú so zmenkou predloženou spoločnosťou
POHOTOVOSŤ s. r. o. v exekučnom konaní sp. zn. 5Er/1103/2012 s tým, že na druhej strane zmenky
je spoločnosťou POHOTOVOSŤ s. r. o. uvedené, že namiesto nej je na rad CD Consulting, s. r. o.,
K Červenému moru 3269/25A, Praha, Česká republika. V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.
5Er/1103/2012 sa spoločnosť POHOTOVOSŤ s. r. o. ako oprávnená osoba domáhala voči žalovanej
ako povinnej vymoženia sumy 287,16 eura s príslušenstvom, pričom v žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola doložená zmluva o úvere č. 408200203 zo dňa 19. 05. 2010 a rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Bratislava sp. zn. SR07815/11, ktorý bol vydaný na základe neúplnej zmenky
vystavenej dňa 19. 05. 2010. Oprávnený k svojej žiadosti o udelenie poverenia predložil aj uvedenú
zmenku, pričom súd uznesením pod sp. zn. 5Er/1103/2012 zo dňa 05. 09. 2012 zamietol žiadosťsúdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a uvedené uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 15. 02. 2013. Následne súd ďalším uznesením zo dňa 26. 03. 2013 exekučné konanie
zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 04. 2013. Súd konanie v časti zmenkového úroku

vo výške 0,19% denne v dôsledku späťvzatia návrhu v tejto časti zastavil podľa § 96 ods. 1, 3 OSP. Na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy nie
je dôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho
dvora je súd v každom štádiu konania a v každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať,
či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský právny vzťah, a teda, či na konkrétny právny vzťah sa použijú

normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Aj v tomto konaní bol
súd povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to,
že sa v danom konaní uplatňuje právo zo zmenky. Súd nahliadol do zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
na základe ktorej bola predmetná zmenka vystavená a vykonal tento dôkaz oboznámením zmluvy.
Súd dospel k záveru, že bez ohľadu na to, či bude toto konanie považované za spor súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou - v takom prípade je potrebné aplikovať článok 6 ods. 1 Nariadenia EHS č.

593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky - alebo výlučne za spor zo zmenky - a vtedy sa
určí rozhodné právo podľa § 10 ods. 1 a 3 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom v znení neskorších predpisov - daný právny vzťah sa spravuje právnym poriadkom
Slovenskej republiky, nakoľko zmenka bola vystavená v Slovenskej republike, platobné miesto bolo v
Slovenskej republike aj sídlo pôvodného reminenta bolo v Slovenskej republike. Vzhľadom na článok

14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, súd dospel k jednoznačnému záveru, že zmenka
predložená žalobcom bola vystavená žalovanou ako zabezpečovacia zmenka - zmluva o úvere, pričom
bola vystavená v súlade s článkom 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako blankozmenka.
Predmetomtohtokonaniajetedanárokžalobcuvyplývajúcizvlastnejvistazmenkyvystavenejžalovanou
pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ s. r. o. zo

zmluvy o úvere. V prvom rade súd považoval za potrebné posúdiť, či zmluva, na základe ktorej vznikla
pohľadávka zabezpečená zmenkou je platná, a teda, či vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky.
Zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, keďže spĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 OZ.
Ide o predtlačenú formulárovú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah.
Zmluvnými stranami sú POHOTOVOSŤ s. r. o. ako veriteľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci

svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je teda spotrebiteľom. Keďže
účel vyznačený v zmluve („na výkon povolania“) súdu preukázaný nebol, súd vychádzal z toho, že
uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely a v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú
zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Pri

preskúmaní celej zmluvy o úvere, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, súd dospel k
záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán. Celá zmluva a všeobecné podmienky sú koncipované výlučne v
prospech veriteľa, obsahujú prakticky len povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na
nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá

zmluva prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Skutočnosť,
že zmluva sa prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z tohto dôvodu nemohlo
spoločnosti POHOTOVOSŤ s. r. o. ako veriteľovi z uzavretej zmluvy o úvere vzniknúť ani
právo na vyplnenie blankozmenky podľa článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho
vyplýva, že ak zmenka vyplnená bola, nie je možné sa na základe takto vyplnenej zmenky úspešne

domáhať akýchkoľvek práv. Pri konštatovaní nemožnosti vzniku práva na vyplnenie blankozmenky na
základe neplatnej zmluvy o úvere z uvedených dôvodov súd vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR zo dňa 06. 05. 2008 sp. zn. 4Obo/161/2007. Právo zo zmenky, ktoré si uplatňuje žalobca
v tomto konaní bolo uplatnené už jeho predchodcom na rozhodcovskom súde, ktorý jeho návrhu v
celom rozsahu vyhovel, ako aj rozhodcovského rozsudku, ktorý sa stal exekučným titulom, bol podaný

návrh na vykonanie exekúcie proti žalovanej, avšak exekučný súd žiadosť na vydanie poverenia
zamietol a následne exekučné konanie zastavil, pričom vo svojom rozhodnutí jednoznačne konštatoval
rozpor konania oprávneného s platnými právnymi predpismi a zaoberal sa platnosťou zmenky, ako aj
označením žalovanej ako podnikateľa v úverovej zmluve. Zabezpečením nárokov zo spotrebiteľského
úveru, zmenkou alebo šekom sa zaoberá ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z., ktoré pripúšťa takéto

zabezpečenie len za splnenia stanovených podmienok s tým, že zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva a to vo výške
maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Žalobca sa striktne pridržiava práv, ktoré sú
vo všeobecnosti priznávané majiteľovi zmenky po jej indosácii a za irelevantné považuje v predmetnejveci právo spotrebiteľa podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/ES o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého sa členské štáty majú postarať o to, aby bol spotrebiteľ
zbavený účinkov neprijateľných zmluvných podmienok a vo svetle uznesenia Súdneho dvora C-76/10

(POHOTOVOSŤ proti Korčkovská). Zmenkové právo žalobcu môže byť v rozpore so spotrebiteľskými
právami žalovanej, keďže spotrebiteľské právo vnáša osobitnosti do tradičného súkromného práva a
táto skutočnosť aj predurčuje jeho prednosť a zákaz jeho zneužitia (nález Ústavného súdu ČR vo veci
IV. ÚS 457/2010, podľa ktorého je zákaz zneužitia práva silnejší, než dovolené dané právom, a teda
výkonu práva, ktorý je jeho zneužitím, nemôžu súdy poskytovať ochranu, lebo by to bolo v rozpore

nielen v § 3 OZ, ale predovšetkým s článkom 36 Listiny). Samotná formálnosť zmenkového práva
nemôže byť preto argumentačnou základňou, s ktorou by súdy mali pri posudzovaní obnovy prípadov
vychádzať. V konečnom dôsledku je neprehliadnuteľný aj historický výklad zákonodarcu, ktorý postupne
od obmedzenia zmeniek v spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z.) uzákonil ich
úplný zákaz (§ 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z.). Indosácia zmenky je tiež v zjavnom rozpore s ust. §
54 ods. 1 OZ, podľa ktorého si spotrebiteľ ani inak nesmie zhoršiť svoje postavenie. V prejednávanej

veci je jednoznačné, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah založený zmluvou o úvere č.
408200203 zo dňa 19. 05. 2010, pričom v ten istý deň žalovaná vystavila veriteľovi zmenku v zmysle
čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podľa názoru súdu je uvedená zmenka neplatná,
nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom a spôsobom, akým sa pôvodný veriteľ a následne
žalobca domáha svojich práv na základe takto vystavenej zmenky, považuje za obchádzanie zákona, čo

znamená, že právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi
dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon nebol dodržaný. Ustanovenie čl. 14 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru v zmluve o úvere zo dňa 19. 05. 2010 je jednoznačne v rozpore s § 3 OZ, ako
aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa a spôsobuje značnú nerovnováhu
medzi účastníkmi tohto záväzkového vzťahu, a preto zmenku, ktorá bola vystavená na základe tohto

zmluvného dojednania, je potrebné považovať za neplatnú. Z tohto dôvodu aj jeho návrh v celom
rozsahu zamietol. Keďže pôvodný veriteľ POHOTOVOSŤ s. r. o. a následne žalobca zámerne sa
snažili použiť prostriedky, ktorými obišli právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, je i samotný postup,
ktorým sa chceli domôcť pohľadávky z vystavenej zmenky (spoločnosť POHOTOVOSŤ s. r. o. nebola
úspešná v exekučnom konaní) a následne previedla rubopisom na žalobcu zmenku a zámerne bola

zmenka prevedená na spoločnosť so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, aby táto potom mohla
byť uplatnená ako pohľadávka v súdnom konaní na území Slovenskej republiky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktoré konanie by malo byť písomné, a teda
bez prejednávania veci na pojednávaní, čím by sa predišlo skúmaniu spotrebiteľského vzťahu medzi
účastníkmi úverovej zmluvy, na základe ktorej potom bola vystavená zmenka. Uvedený postup odporuje

zákonu a prieči sa dobrým mravom, a preto mu súd nemôže poskytnúť právnu ochranu, pričom samotnú
zmenku považuje súd za neplatnú, vzhľadom na neprijateľnosť zmluvnej podmienky, a to dohody o
vyplnení zmenky v článku 14 úverovej zmluvy. Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech nepriznal
náhradu trov konania, pretože jej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, ani si nepožadovala náhradu

trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, strane sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. V prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho
konaním, ako aj napadnutým rozhodnutím k porušeniu práva Európskej únie. V danej veci žalovaná
nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s nariadením, preto mal súd postupovať podľa
článku 7 ods. 1 nariadenia. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje
odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vyplýva zo skutočnosti, že

žalovaná uplatnený nárok nepoprela, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, ale najmä vyplýva
z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou NS SR. Súd v odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a
ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a ani žalovaná však takéto dokazovanie nenavrhli. Podľa § 120 OSP
dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len

zo skutočností tvrdených stranami a vykonáva len tie dôkazy, ktoré strany navrhli. Žalobca predložil súdu
ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne
náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva. Voči forme obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli námietky, a preto neexistovalaokolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V
danej veci preto súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva
len z predloženej zmenky. V danom konaní súd svoj postup vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania

rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier,
ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Žalovaná mohla v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods.
6 nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej nariadením. Súd z vlastnej
iniciatívy,beznávrhužalovanejabezlegitímnehopodnetunaťarchužalobcuvykonaldokazovanie,ktoré

údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom
nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala, svojím konaním ju prakticky uznala. Súd iniciatívne
rozširoval okruh dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad
pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec
navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto
konaní. Takéto správanie súdu je neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý

súdny proces. Súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností.
Za nesporné považoval to, že žalovaná so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o. uzatvorili zmluvu o úvere,
ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaná
uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jednej zo
strán. Súd tieto nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti

nemožno považovať za nesporné. Žalovaná, ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili,
preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje
rozhodnutie založil na týchto nesporných skutočnostiach, toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá
má za následok jeho nesprávnosť. Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov práva

Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie
je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvoinštančný súd
sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a
ignorovalpredmetsporu.Predmetomkonaniajevýlučnezmenka,anieinýzáväzkovýprávny vzťah.Súd

však vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaná vo všeobecnosti
nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak
môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých

okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany
žalovanej a predovšetkým žalovaná v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu aj iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovanej. V
danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu
prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných

prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu. Súd vyhodnotil zmenku
ako vadnú zmenku, t.j. neplatný právny úkon. Uvedený záver súdu však vychádzal len z kauzálnych
námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol, ani žiadna zo strán nepreukazovala. Kauzálne námietky
sú po indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovanou a remitentom je po indosovaní

irelevantný. Navyše, žalobcovi nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. Poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000. Vzhľadom na úplnú
samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka
je zmenkou podľa Zákona spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená
v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený

nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Uviedol, že nikto v konaní netvrdil, že žalovanej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver, teda nie úver v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou a nikto
túto skutočnosť v konaní ani nepreukázal. Napriek tomu z tejto skutočnosti súd pri rozhodovaní
vychádzal. Napadnuté rozhodnutie súdu je prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred
súdom. Žalobca na záver uviedol, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z.

pripúšťa, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka.
Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia. Zmenka
preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Z uvedeného vyplýva, že prípustné
sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň je blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenkyv dohode o vyplňovacom práve. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po
vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany
veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla

byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. V ďalšom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR a rozsudky krajských súdov a uviedol, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, spĺňa všetky
náležitosti, a preto nemôže byť neplatnou z dôvodu, že by obsahom alebo účelom odporovala zákonu.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na uplatnenie

pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

3.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34CSP)preskúmalrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutej
časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania
ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.292,49 eura, zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne: zo sumy 378 eur od 27. 02. 2011 do 19. 06. 2011, čo predstavuje sumu
106,79 eura, zo sumy 358 eur od 20. 06. 2011 do 14. 07. 2011, čo predstavuje sumu 22,38 eura, zo
sumy 338 eur od 15. 07. 2011 do 18. 08. 2011, čo predstavuje sumu 29,58 eura, zo sumy 318 eur od 19.

08. 2011 do 18. 09. 2011, čo predstavuje sumu 24,65 eura, zo sumy 298 eur od 19. 09. 2011 do 16. 10.
2011, čo predstavuje sumu 20,86 eura, zo sumy 278 eur od 17. 10. 2011 do 20. 11. 2011, čo predstavuje
sumu 24,33 eura, zo sumy 258 eur od 21. 11. 2011 do 19. 12. 2011, čo predstavuje sumu 18,71 eura,
zo sumy 238 eur od 20. 12. 2011 do 17. 01. 2012, čo predstavuje sumu 17,26 eura, zo sumy 218 eur
od 18. 01. 2012 do 16. 02. 2012, čo predstavuje sumu 16,35 eura, zo sumy 198 eur od 17. 02. 2012 do

18. 03. 2012, čo predstavuje sumu 15,35 eura, zo sumy 178 eur od 19. 03. 2012 do 19. 06. 2012, čo
predstavuje sumu 41,39 eura, zo sumy 158 eur od 20. 06. 2012 do 17. 07. 2012, čo predstavuje sumu
11,06 eura, zo sumy 138 eur od 18. 07. 2012 do 15. 08. 2012, čo predstavuje sumu 10.01 eura, zo sumy
118 eur od 16. 08. 2012 do 20. 09. 2012, čo predstavuje sumu 10,62 eura, zo sumy 98 eur od 21. 09.
2012 do 16. 10. 2012, čo predstavuje sumu 6,37 eura, zo sumy 78 eur od 17. 10. 2012 do 19. 11. 2012,

čo predstavuje sumu 6,63 eura, zo sumy 58 eur od 20. 11. 2012 do 16. 12. 2012, čo predstavuje sumu
3,92 eura, zo sumy 38 eur od 17. 12. 2012 do 16. 01. 2013, čo predstavuje sumu 2,95 eura, zo sumy
18 eur od 17. 01. 2013 do 17. 02. 2013, čo predstavuje sumu 1,44 eura, 6% ročný úrok: zo zmenkovej
sumy 378 eur od 13. 05. 2011 do 19. 06. 2011, čo predstavuje sumu 2,42 eura, zo sumy 358 eur od 20.
06. 2011 do 14. 07. 2011, čo predstavuje sumu 1,47 eura, zo sumy 338 eur od 15. 07. 2011 do 18. 08.

2011, čo predstavuje sumu 1,94 eura, zo sumy 318 eur od 19. 08. 2011 do 18. 09. 2011, čo predstavuje
sumu 1,62 eura, zo sumy 298 eur od 19. 09. 2011 do 16. 10. 2011, čo predstavuje sumu 1,37 eura, zo
sumy 278 eur od 17. 10. 2011 do 20. 11. 2011, čo predstavuje sumu 1,60 eura, zo sumy 258 eur od 21.
11. 2011 do 19. 12. 2011, čo predstavuje sumu 1,23 eura, zo sumy 238 eur od 20. 12. 2011 do 17. 01.
2012, čo predstavuje sumu 1,13 eura, zo sumy 218 eur od 18. 01. 2012 do 16. 02. 2012, čo predstavuje

sumu 1,08 eura, zo sumy 198 eur od 17. 02. 2012 do 18. 03. 2012, čo predstavuje sumu 1,01 eura,
zo sumy 178 eur od 19. 03. 2012 do 19. 06. 2012, čo predstavuje sumu 2,72 eura, zo sumy 158 eur
od 20. 06. 2012 do 17. 07. 2012, čo predstavuje sumu 0,73 eura, zo sumy 138 eur od 18. 07. 2012 do
15, 08. 2012, čo predstavuje sumu 0,66 eura, zo sumy 118 eur od 16. 08. 2012 do 20. 09. 2012, čo
predstavuje sumu 0,70 eura, zo sumy 98 eur od 21. 09. 2012 do 16. 10. 2012, čo predstavuje sumu

0,42 eura, zo sumy 78 eur od 17. 10. 2012 do 19. 11. 2012, čo predstavuje sumu 0,44 eura, zo sumy 58
eur od 20. 11. 2012 do 16. 12. 2012, čo predstavuje sumu 0,26 eura, zo sumy 38 eur od 17. 12. 2012
do 16. 01. 2013, čo predstavuje sumu 0,19 eura, zo sumy 18 eur od 17. 01. 2013 do 17. 02. 2013, čo
predstavuje sumu 0,09 eura (bez sumy 211,99 eura, ktoré žalovaná už na úroky zaplatila), zmenkovú
odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 1,26 eura a náhradu trov konania v časti zaplateného

súdneho poplatku vo výške 16,50 eura. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v rozsahu
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25%
denne zastavil, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadu, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,

b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody

preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel
k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom
v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné

skutočnosti a to i tie, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti záverov
súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a preskúmateľné, preto námietka žalobcu ohľadne

nedostatočného odôvodnenia je nedôvodná.

12. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho
námietkyboliprejavomsnahyonepripustenieakéhokoľveksúdnehoprieskumuokolnostívznikuzmenky
a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu, spochybňujúcou

postup súdu pri vykonávaní dôkazov nestotožnil. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky
indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky
uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu upraveného nariadením. Článok 4 nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob
vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti.

Odvolací súd však dospel k záveru, že cieľom nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov
potrebnýchprerozhodnutievoveci,aleumožniťimvyužívanietechnickýchainýchprostriedkovvzáujme
toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku
4 nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné
prostriedky než príslušné tlačivá a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi. Z

čl. 8 a 9 tohto nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné. Zjednodušená forma konania podľa nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,

procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z čl. 19 nariadenia.

13. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30. 06. 2016, v zmysle ktorého súd prvej inštancie postupoval,
dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, ktoré umožňovalo súdu výnimočne vykonať aj
iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

V danom prípade predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky
obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu spojených so
spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a potreby
súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie správne skúmal charakter tohto vzťahu. Špeciálnaúprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola obsiahnutá v Zákone o
spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere v danej veci bol preukázaný bez
akýchkoľvek pochybností. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je, že sú väčšinou pre spotrebiteľa

vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver
poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa, pričom súčasťou zmluvy o úvere
boli všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaná nemohla ovplyvniť, lebo boli vopred pripravené
pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v
priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý žalovanej na výkon zamestnania. V

prípade pochybnosti účelu poskytnutia spotrebiteľského úveru, a teda dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Dôkaznú povinnosť
si žalobca v danej veci nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený
nebol. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, podľa ktorého bolo potrebné pri rozhodovaní
o uplatnenom nároku vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný

záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru
síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 tejto smernice
jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy,
ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Hlavným rizikovým prvkom potom v danej veci

je z pohľadu ochrany spotrebiteľa abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri
uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Rešpektovanie
výlučne abstraktného charakteru zmenky je, vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora EÚ, neprijateľné.
Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré

prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu
predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady
č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/
EHS. Ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemal možnosť
hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, išlo

by o podstatné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V
takomto právnom režime je nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol
ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné skúmať nekalosť zmluvných
podmienok. Napriek abstraktnému charakteru zmenky už ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere bolo v súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane

zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore
s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv
zo zmenky. V tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval

a zmenku, napriek výslovnému zákazu, prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka bola teda
vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s právom Európskej únie.
Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto cenného papiera
bolo zhoršené postavenie žalovanej. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na
ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade

takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná. Na takomto
závere nič nemení ani skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava platná do 31. 12. 2010 umožňovala
používaťzmenkyajvspotrebiteľskomvzťahu,pretožekeďžezmenkovéprávoakotakévsúdnomkonaní
znevýhodňuje žalovanú ako zmenkového dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá

umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, je
nepoužiteľná. Z uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že z takejto zmenky nemohol
vzniknúť platný zmenkový záväzok, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.14. Na záver odvolací súd ešte dodáva, že vzhľadom na odlišnú rozhodovaciu činnosť v týchto veciach
súdov v rámci Slovenskej republiky sa na NS SR dňa 20. októbra 2015 uskutočnilo spoločné zasadnutie

občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa
zaoberalo posúdením otázok súvisiacich s prejednávanou vecou, pričom podľa stanoviska z tohto
zasadnutia, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu
na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej
veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku,

je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu,
v ktorom má nárok základ. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky
(bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovanej, je možné preskúmať a podľa
okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými
mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. Odvolací súd pri
preskúmavaní napadnutého rozsudku zohľadnil aj záver spoločného zasadnutia občianskoprávneho a

obchodnoprávnehokolégiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzaoberajúcehosaposúdenímotázok
súvisiacich s prejednávanou vecou.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade
by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanej

žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutávzmyslečl.17CSProzhodol,žežalovanejsanáhradatrovodvolaciehokonanianepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).