Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladimír Pribula
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/614/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413206262
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4413206262.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
KrajskýsúdvNitrevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.VladimíraPribuluasudcovJUDr.Renáty
Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4,
Zábrdovice, 602 00 Brno Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: I. Z., nar. XX. XX. XXXX,
bytom D. R., S. XXXX/XX, o zaplatenie 111,81 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 3. mája 2016, č. k. 6C/249/2013-96, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti výroku a výroku o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 03. 05. 2016, č. k. 6C/249/2013-96, zamietol žalobu a
zastavil konanie v časti o zaplatenie zmenkovej úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo voči
žalobcovi vo výške 100 %.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 4
písm. k/ Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka, čl. I § 77 ods. 1, 2, § 10, § 11 ods. 1,
§ 14 ods. 1, § 17, § 5 ods. 1, 2, 3, § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zmenkový a šekový zákon a § 2
písm. b/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobca si podanou žalobou uplatnil pohľadávku
podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007 v sume 111,81 eura
so zmenkovým úrokom denne zo sumy 1 704,53 eura od 01. 05. 2010 do 10. 07. 2010 vo výške 1
857,93 eura, zo sumy 1 654,53 eura od 11. 07. 2011 do 07. 08. 2011 vo výške 115,82 eura, zo sumy 1
604,53 eura od 08. 08. 2011 do 08. 09. 2011 vo výške 128,36 eura, zo sumy 1 574,53 eura od 09. 09.
2011 do 10. 10. 2011 vo výške 125,96 eura, zo sumy 1 544,53 eura od 10. 11. 2011 do 06. 11. 2011 vo
výške 104,26 eura, zo sumy 1 514,53 eura od 07. 11. 2011 do 11. 12. 2011 vo výške 132,52 eura, zo
sumy 1 484,53 eura od 12. 12. 2011do 08. 01. 2012 vo výške 103,92 eura, zo sumy 1 454,53 eura od
09. 01. 2012 do 02. 02. 2012 vo výške 90,91 eura, zo sumy 1 424,53 eura od 03. 02. 2012 do 07. 03.
2012 vo výške 121,08 eura, zo sumy 1 394,53 eura od 08. 03. 2012 do 13. 04. 2012 vo výške 128,99
eura, zo sumy 1 364,53 eura od 14. 04. 2012 do 27. 05. 2012 vo výške 150,10 eura, zo sumy 929,27
eura od 28. 05. 2012 do 27. 06. 2012 vo výške 72,02 eura, zo sumy 494,01 eura od 28. 06. 2012 do 24.
10. 2012 vo výške 146,97 eura, zo sumy 302,91 eura od 25. 10. 2012 do 08. 11. 2012 vo výške 11,36
eura, zo sumy 111,81 eura od 09. 11. 2012 do zaplatenia a so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy1 704,53 eura od 01. 05. 2010 do 10. 07. 2010, zo sumy 1 654,53 eura od 11. 07. 2011 do 07. 08. 2011,
zo sumy 1 604,53 eura od 08. 08. 2011 do 08. 09. 2011, zo sumy 1 574,53 eura od 09. 09. 2011 do 10.
10. 2011, zo sumy 1 544,53 eura od 10. 11. 2011 do 06. 11. 2011, zo sumy 1 514,53 eura od 07. 11.
2011 do 11. 12. 2011, zo sumy 1 484,53 eura od 12. 12. 2011do 08. 01. 2012, zo sumy 1 454,53 eura od
09. 01. 2012 do 02. 02. 2012, zo sumy 1 424,53 eura od 03. 02. 2012 do 07. 03. 2012, zo sumy 1
394,53 eura od 08. 03. 2012 do 13. 04. 2012, zo sumy 1 364,53 eura od 14. 04. 2012 do 27. 05. 2012,
zo sumy 929,27 eura od 28. 05. 2012 do 27. 06. 2012, zo sumy 494,01 eura od 28. 06. 2012 do 24. 10.
2012, zo sumy 302,91 eura od 25. 10. 2012 do 08. 11. 2012 a zo sumy 111,81 eura od 09. 11. 2012
do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 5,68 eura z dôvodu, že ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 09. 10. 2009 na zmenkovú sumu 1 704,53 eura,
pričomsazaviazalaajkúhradezmenkovéhoúrokuvovýške0,25%denneod01.05.2010aindosovaná
zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia".
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zo zmenkovej sumy nič nezaplatil.
Žalobca a právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili, preto
súd v zmysle § 101 ods. 2 OSP prejednal vec v ich neprítomnosti. Žalovaná na pojednávaní uviedla,
že od spoločnosti POHOTOVOSŤ mal úver vo výške 800,- eur, ktorý najprv splácala, ale potom prišla o
prácu a nevedel ho ďalej splácať. Na podpis zmenky si presne nepamätala, ale s určitosťou tvrdila, že
na zmenke nebola suma 1 700,- eur. Zmenku nepovažovala za platnú, lebo POHOTOVOSŤ si od nej
pýtala veľmi vysokú sumu, bolo 5 000,- eur.
4. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že žalobca si uplatnil zaplatenie
zmenkovejsumyvovýške111,81euraspolusozmenkovýmúrokomakoajsúrokompodľa článku4ods.
1/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a predložil zmenku totožnú so zmenkou
predloženou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., v exekučnom konaní sp. zn. 10Er/235/2011 s tým, že
na druhej strane zmenky je už spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., uvedené, že namiesto nej je na rad
CD Consulting, s. r. o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO 264 29 705.
Súd sa oboznámil s exekučným spisom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10Er/235/2011, z ktorého
zistil, že žalovaná dňa 09. 10. 2009 uzavrela so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 800,- eur , ktorý sa zaviazala zaplatiť
veriteľovi spolu s poplatkom vo výške 772,- eur, t. j. celkovo čiastku 1 572,- eur, a to v 12 mesačných
splátkach po 131,- eur, počnúc dňom 17. 11. 2009. V zmluve je uvedené, že finančné prostriedky boli
poskytnuté na výkon zamestnania a zároveň na druhej strane zmluvy o úvere sa nachádzajú všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, kde v článku 14 sú uvedené ustanovenia dohody o vyplnení zmeniek,
podľa ktorých na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z
tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú
vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že
zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky
prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní
na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal
splatnýcelýdlh.Žalovanádňa 09.10.2009podpísalaveriteľovizmenkustým,žezaplatízatútozmenku
pri predložení na rad POHOTOVOSŤ, s. r. o., sumu 1 704,53 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 01.
05. 2010, pričom zmenková suma ako aj dátum začiatku úročenia boli do zmenky dopísané dodatočne,
keď sa stal splatný celý dlh. V zmenke je uvedené, že je splatná "bez protestu", "na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia" a že je splatná pre POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava.
V exekučnom sp. zn. 10Er/235/2011 sa spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., ako oprávnený domáhala
voči žalovanej ako povinnej vymoženia sumy 1 704,53 eura s príslušenstvom, pričom k žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doložená zmluva o úvere č. 408200053 zo dňa 09. 10.
2009 a rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp. zn. SR 11757/10, ktorý bol vydaný na
základe neúplnej zmenky (blankozmenky) vystavenej dňa 09. 10. 2009. Oprávnený k svojej žiadosti
o udelenie poverenia doložil aj uvedenú zmenku, pričom súd uznesením v konaní vedenom pod sp.
zn. 10Er/235/2011 zo dňa 28. 02. 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 03. 2011. Následne ďalším
uznesením zo dňa 27. 06. 2011 bolo exekučné konanie zastavené a uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 06. 09. 2011.5. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie
zmenkovej sumy 111,81 eura s príslušenstvom nie je dôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je
súd v každom štádiu konania a v každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či v
danej veci nejde o spotrebiteľský právny vzťah, a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne
normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Aj v tomto konaní bol
súd povinný z úradnej moci skúmať, či nejde o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa
v danom konaní uplatňuje právo zo zmenky. Z činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent
- spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., v prospech ktorého odporca zmenku vystavil, a ktorý predmetnú
zmenku od odporcu prijal, sa zaoberá aj poskytovaním spotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený
v registri veriteľov a podregistri iných veriteľov, ktorý vedie Národná banka Slovenska ako iná spoločnosť
poskytujúca spotrebiteľské/iné úvery. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia článku 14 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného
na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s
údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom
podpisu zmluvy o úvere súd dospel k jednoznačnému záveru, že zmenka predložená navrhovateľom
bola vystavená odporcom ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere, pričom bola vystavená v
súlade s článkom 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako blankozmenka. Vo všeobecnosti
môže mať zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy resp. pri prevzatí úveru buď
uhradzovaciu alebo zabezpečovaciu funkciu. V danom prípade, keďže ide o spotrebiteľský úver, je
však uhradzovacia funkcia vylúčená vzhľadom na výslovný zákaz splnenia dlhu zmenkou alebo šekom
ustanovený v § 4 ods. 6/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, na rozdiel od zabezpečovacej funkcie
zmenky, ktorá bola v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi zakázaná až s účinnosťou od 01. 01. 2011.
7.Vzhľadomkuvedenémupovažovalsúdzmenkupredloženúžalobcom,ktorábolanespornevystavená
v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru žalovanej, len za zabezpečovaciu zmenku, nie
za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na uhradenie dlhu žalovanej. Preto posudzoval samotnú
zmluvu o úvere č. 408200053 a uviedol, že táto je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky
spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Ide o predtlačenú formulárovú
(typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami sú
POHOTOVOSŤ, s. r. o., ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, a žalovaná ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je teda spotrebiteľom. Na tomto
nič nemení ani skutočnosť, že v zmluve bolo vyznačené, že finančné prostriedky sa poskytujú na
výkon zamestnania, avšak z rozhodovacej praxe súdu je známe, že tieto úvery neboli poskytované
na výkon zamestnania, pričom údaje do zmluvy zapisoval pracovník spoločnosti, ktorý cielene uvádzal
účel poskytnutia úveru na výkon zamestnania, aby sa zmluva neposudzovala ako spotrebiteľská.
Keďže účel vyznačený v zmluve („na výkon povolania“) súdu preukázaný nebol, súd vychádza z
toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely (teda na iný účel ako na výkon povolania,
zamestnania, podnikania). V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Po preskúmaní
celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel k záveru, že zmluva
je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán, a to najmä (ale nielen) v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (spísanie
notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej zmluvy prostredníctvom
splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka) a zároveň sú celá zmluva a
všeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky len povinnosti
dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v
takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v
rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom
spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu nemohlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., ako
veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa článku 14
všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho vyplýva, že ak zmenka vyplnená bola (napriek tomu,
že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na základe takto vyplnenej zmenky
úspešne domáhať akýchkoľvek práv.8. Právo zo zmenky, ktoré si uplatnil žalobca v tomto konaní, bolo už uplatnené jeho predchodcom
na rozhodcovskom súde, ktorý návrhu v celom rozsahu vyhovel. Rozhodcovský rozsudok vydaný
rozhodcovským súdom nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa tak exekučným titulom,
pričom na jeho základe bol podaný návrh na vykonanie exekúcie proti odporcovi na vymoženie
priznanej sumy a jej príslušenstva, avšak exekučný súd žiadosť na vydanie poverenia zamietol a
následne exekučné konanie právoplatne zastavil, pričom vo svojom rozhodnutí jednoznačne konštatoval
rozpor konania oprávneného s platnými právnymi predpismi a zaoberal sa platnosťou zmenky ako aj
označením žalovanej ako podnikateľa v úverovej zmluve. Zabezpečením nárokov zo spotrebiteľského
úveru zmenkou alebo šekom sa zaoberá § 4 ods. 6/ zákona č. 258/2001 Z. z., ktoré pripúšťa takéto
zabezpečenie len za splnenia stanovených podmienok s tým, že zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva a to vo výške
maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
9. V prejednávanej veci je jednoznačné, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah založený
zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 09.10.2009, pričom v ten istý deň žalovaná vystavila veriteľovi
zmenku v zmysle článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, avšak podľa názoru súdu
uvedená zmenka je neplatná, pretože bola vystavená v rozpore so zákonom a spôsob, akým sa pôvodný
veriteľ a následne navrhovateľ domáha svojich práv na základe takto vystavenej zmenky považuje súd
za obchádzanie zákona, čo znamená, že právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákonného
ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. O nedovolenosť a
teda aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom.
Ustanovenie článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru v zmluve o úvere zo dňa 09. 10.
2009 je jednoznačne v rozpore s § 3 OZ ako aj s ustanoveniami Občianskeho zákonníka na ochranu
spotrebiteľa (§ 53 a § 54) a spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi tohto záväzkového vzťahu
a preto zmenku, ktorá bola vystavená na základe tohto zmluvného dojednania je potrebné považovať
za neplatnú, keďže samotná dohoda o vyplnení zmenky je neplatná. Na základe neplatnej zmenky
potom nie je možné žalobcovi priznať pohľadávku, ktorú si uplatnil v tomto súdnom konaní a z toho
dôvodu súd jeho návrh v celom rozsahu zamietol. Dôkazom toho, že pôvodný veriteľ POHOTOVOSŤ,
s. r. o., a následne sa žalobca snažil zámerne použiť prostriedky, ktorými by obišli právne predpisy na
ochranu spotrebiteľa je ich samotný postup, ktorým sa chceli domôcť pohľadávky z vystavenej zmenky,
keď spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., nebola úspešná v exekučnom konaní a následne previedla
rubopisom na žalobcu zmenku a zámerne bola zmenka prevedená na spoločnosť so sídlom mimo
územia Slovenskej republiky, aby táto potom mohla uplatniť pohľadávku v súdnom konaní na území
SR podľa článku 4 ods. 1/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktoré konanie by malo byť písomné a teda
bez prejednania veci na pojednávaní, čím by sa predišlo skúmaniu spotrebiteľského vzťahu medzi
účastníkmi úverovej zmluvy, na základe ktorej bola potom vystavená zmenka. Uvedený postup odporuje
zákonu a prieči sa dobrým mravom a preto mu súd nemôže poskytnúť právnu ochranu, pričom samotnú
zmenku považuje súd za neplatnú vzhľadom na neprijateľnosť zmluvnej podmienky a to dohody o
vyplnenízmenkyvčlánku14úverovejzmluvy. Preneplatnosťzmenky,ktorábolapoužitánavrhovateľom
na uplatnenie jeho pohľadávky v súdnom konaní, nebolo možné návrhu vyhovieť, a preto súd žalobu v
celom rozsahu zamietol majúc za to, že práva spotrebiteľa požívajú takú právnu ochranu, ktorá nemôže
byť narušená ani v konfrontácii s právom zo zmenky.
10. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci plný
úspech, nepriznal náhradu trov konania, pretože v súvislosti s týmto konaním jej žiadne trovy nevznikli
a žalovaná náhradu trov konania ani nepožadovala.
11. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc
odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a vyhovel žalobe v celom
rozsahu. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, strane sporu sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Argumentoval, že súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie
oboznámením sa s úverovou zmluvou a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a ani žalovaná však takéto
dokazovanie nenavrhli. Podľa § 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou
zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tiedôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950
Sb., dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme obsahu zmenky
zo strany žalovanej neboli vznesené námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci preto súd mohol a
mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. V
danom konaní súd svoj postup vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo
výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaná mohla v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak však tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z
dôvoduuplatneniakoncentračnejzásadykonštruovanejnariadením.Súdzvlastnejiniciatívy,beznávrhu
žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo
charakter žalovanú ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala,
uplatnenú pohľadávku nerozporovala, svojím konaním ju prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval
okruh dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie
návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov
v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto konaní. Súd navyše
pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Za nesporné považoval to,
že žalovaná so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá
je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere
ako spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania.
Súd tieto nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Žalovaná, ani žalobca
sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k
nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje rozhodnutie založil na týchto nesporných skutočnostiach,
toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť.
13. Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako
aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom
zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je
samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať
inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvoinštančný súd sa aplikáciou príslušných ustanovení
o zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd vec
posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaná vo všeobecnosti nie
je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak
môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie
vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, súd porušil
ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy,
na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia
vykonané bez návrhu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002,
sp. zn. 25Cdo 1839/2000. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového
záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona spotrebných úveroch a
že tomuto zákonu odporuje. Argumentoval, že zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom
predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku, preto jeho nárok je tak v celom rozsahu dôvodný.
14. Záverom odvolateľ uviedol, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťa,
aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná
bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia. Z uvedeného vyplýva,
že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia
zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne
po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany
veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
15. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nevzhliadol dôvod
nanariadeniepojednávania(§385ods.1CSPacontrariosverejnýmvyhlásenímrozhodnutiaprisplnení
si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
17. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne
predpisy a vo veci aj správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s
presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie stupňa, na ktoré v
celom rozsahu odkazuje ( § 387 ods. 2 CSP).
19. Na zdôraznenie vecnej správnosti dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne práve posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
20. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV.ÚS 115/03 z 3.júla 2003).
21. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že žalobca sa Návrhom na uplatnenie pohľadávky
(ďalej len „žalobou“) podaným na Okresný súd Nové Zámky dňa 28. 03. 2013 domáhal voči žalovanej
zaplatenia zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého návrhu je žalobca
ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná, pričom indosovaná
zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.
22. Žalobca v odvolaní zdôrazňoval platnosť zmenky, na základe ktorej odôvodňoval svoj nárok a
namietal súdny prieskum okolností, za ktorých zmenka vznikla ako aj samotné dokazovanie vo veci.
Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou odvolateľa spochybňujúcou postup prvoinštančného
súdu pri vykonávaní dôkazov. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na
žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom
Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Článok 4 Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný
spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k
spravodlivosti. Odvolací súd poukazuje na to, že ak by súd prvej inštancie vo všeobecnosti nemal na
základe vyplneného tlačiva žalobcu k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol
by ho vyzvať na doplnenie a realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom.
Cieľom Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci,ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo
čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia preto nie je možné
vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné prostriedky než príslušné tlačivá,
a že by nemal mať ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou
zmluvou. Z čl. 8 a 9 uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou
sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie,
ak to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s
judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je
ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z
ČI. 19 Nariadenia.
23. Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov) bol v čase
rozhodovania súdom prvej inštancie základným procesným predpisom platným na území Slovenskej
republiky, ktorý v ustanovení § 120 ods.1 tretia veta upravoval dôkaznú situáciu a umožňoval súdu
výnimočne vykonať aj iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci.
24. Ďalej odvolací súd poznamenáva, že predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom
práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu
spojených so spotrebiteľskou úverovou zmluvou. Vzhľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu
a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie správne skúmal charakter tohto vzťahu.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola obsiahnutá v Zákone
o spotrebiteľských úveroch, ktorý v ustanovení § 2 písm. a) definoval spotrebiteľský úver ako dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
25. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní
o uplatnenom nároku zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej
samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986
o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru (ďalej len „Smernica“), síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách
nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek
v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem
vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť
štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový
právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EU
zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným
rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa,
aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t. j. aby
hodnotilpôvodnúzmluvuospotrebiteľskomúvereaskúmal,čitátoobsahujenekalézmluvnépodmienky.
26. V zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže
robiťmajiteľovinámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z tohto zákonného
ustanovenia vo všeobecnosti vyplýva, že dlžník, až na uvedenú výnimku, nemá oprávnenie robiť voči
majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi,
t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Takéto zjednodušené chápanie citovaného
ustanovenia preferujúce navrhovateľom, ktoré nepripúšťa právny záver o možnosti skúmania okolností,
za ktorých bola zmenka vystavená a ani záver o jej možnej neplatnosti či neexistencie, je však z pohľadu
judikatúry Súdneho dvora Európskej únie ohľadom abstraktného charakteru zmeny neprijateľné. Súdny
dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v
rámcivnútroštátnehoprávamedzipredajcomalebododávateľomaspotrebiteľom,nemôžupredstavovať
skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS
musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS.
27. Ak pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o drastickézníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom
režime je nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich
práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok.
28. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Podľa tohto ustanovenia v
súvislostisposkytovanímúveruodspotrebiteľaaleboinejosobybolozakázanésplniťdlhzmenkoualebo
šekom. Veriteľ mohol podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
V tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku
napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka bola teda vystavená v
rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s právom Európskej únie (EU).
29. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, ak tá má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musela byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody však
žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovanú nevyplývajú.
30. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolaním ani v časti, v ktorej žalobca namieta skúmanie kauzy
pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie. Odvolací
súd poznamenáva, že slovenská vláda v pripomienkach k prejudiciálnej otázke v obdobnej právnej
veci okrem iného uvádza: ,,Napriek tomu, že takáto charakteristika zmeniek je daná medzinárodnými
predpismi, je potrebné prihliadať aj na systém ochrany spotrebiteľa v práve EU, ktorý vytvoril určité
minimálne požiadavky, ktoré je potrebné uplatniť aj vo vzťahu k inštitútu zmeniek. Zákonodarca
EÚ totiž pamätal pri vytváraní rámca ochrany spotrebiteľa v oblasti spotrebiteľských úverov aj
na požiadavku zabezpečenia minimálnej úrovne ochrany spotrebiteľa v členských štátoch, ktoré
spotrebiteľovi umožňujú využívať zmenky. Uvedenú požiadavku zakotvovala smernica 87/102/EHS,
ktorá sa uplatňovala aj v čase vystavenia zabezpečovacích zmeniek vo veci samej. Podľa jej čl.
10, „členské štáty, ktoré v spojitosti s úverovou zmluvou povoľujú spotrebiteľovi: a) uskutočniť platbu
prostredníctvom zmeniek, vrátane dlžných úpisov; b) dať záruku prostredníctvom zmeniek, vrátane
dlžných úpisov a šekov, zabezpečia, že spotrebiteľ je vhodne chránený, ak používa tieto nástroje danými
spôsobmi“.
31. Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v oblasti spotrebiteľských
právnych vzťahov mu nemôže byť na ujmu. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený
limit, vzhľadom na povahu tohto cenného papiera, bolo odporkyni zhoršené jej zmluvné postavenie,
pričom potreba vystavenia a odovzdania zmenky dodávateľovi nevyplývala odporkyni zo zmluvy,
ale len zo všeobecných úverových podmienok. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na § 54
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa,
odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto dojednania
zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.
32. V Európskej únii je platná právna zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť
vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v
spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného
práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd
musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava
platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky akotakej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu
spotrebiteľa.
33. Ak teda žalobca predložil zmenku, na ktorej vydanie má právo žalovaná, súd neposkytne žalobcovi
právnu ochranu. Výkon jeho práva ako držiteľa zmenky v takomto prípade bez právneho dôvodu
zasahuje do práva žalovanej na vydanie totožnej zmenky. Súd neposkytne ochranu ani v prípade, ak sa
žalobca domáha na súde plnenia po použití nekalej obchodnej praktiky, za ktorú sa považuje aj konanie
dodávateľa vrátane zmenkového nástupcu, ktorým vyžaduje od spotrebiteľa, aby vykonal plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky.
34. Z obsahu spisu vyplýva, že po zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v prospech oprávneného, ktorým bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., táto
obchodná spoločnosť indosovala zmenku, (podpísanú pri dojednávaní vyššie uvedeného úveru) na
žalobcu CD Consulting, s. r. o. Je evidentné, že pôvodný veriteľ uplatnil v minulosti na súde plnenia
z neprijateľných zmluvných podmienok a že po nepovolení exekúcie pre rozpor s dobrými mravmi sa
teraz uplatňujú v podstate obdobné plnenia, len ich uplatňuje žalobca CD Consulting ako indosátar zo
zmenky, a to podľa nariadenia. Podľa žalobcu sa však v jeho prípade vôbec nemá prihliadať na vzťahy z
úveru. Odvolací súd sa však nestotožňuje s odvolaním odvolateľa v tej časti, v ktorej namieta skúmanie
kauzy pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie.
35. V neposlednom rade odvolací súd odkazuje aj na spoločné stanovisko prijaté občiansko-právnym
kolégiom a obchodnoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu SR dňa 20. 10. 2015 k postupu súdov
nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa,
z ktorého odvolací súd vychádzal i pri posudzovaní predmetnej veci. Podľa tohto stanoviska, ak žalobca
ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného
nástroja, ktorý použil, že I. pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu
súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný
zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok
základ; II. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženej žaloby, pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok, zohľadňujúc ich rozsah a
povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na
to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovanej, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.
36.Poukazujúcnauvedenéskutočnostiodvolacísúdpotvrdilrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutej
zamietajúcej časti ako aj výroku o náhrade trov konania ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 a
2 CSP.
37. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.
1 CSP a procesne úspešnej žalovanej v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.
38. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP
a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.