Rozhodnutie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/322/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811211658
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3811211658.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: F.. C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., C. XXX/
XX, zastúpený ius aegis, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Fereinčíkova 7, 811 08 Bratislava proti
odporcovi: K.. H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., H. XXXX/XX, o ochranu osobnosti, na odvolanie
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. apríla 2013, č. k. 6C/111/2011-129, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výrokov I., II. z r u š u j e a vec v r a c i asúdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. zaviazal odporcu doručiť navrhovateľovi písomné
ospravedlnenie do troch dní od právoplatnosti rozsudku v znení:

„Ospravedlnenie

V médiách a to: televízne spravodajstvo v TA3 odvysielané dňa XX.XX.XXXX (spravodajský príspevok:
T.), denník ,, SME" zo dňa XX.XX.XXXX (článok T. W.: U. Y..), týždenník ,, Plus 7 dní" č. XX zo
dňa XX.XX.XXXX (S. L.), regionálne noviny ,,MY" zo dňa XX.XX.XXXX (článok G. A. F. U. E. S. V.,
V. U. E. T.W..:/.. L. L. A. I. T... C. I.. Za zverejnené vyjadrenia sa mu preto ospravedlňujem. K.. H.
U. T..". Výrokom II. odporcu zaviazal povinnosťou zabezpečiť na vlastné náklady v lehote 20 dní od

právoplatnosti rozhodnutia zverejnenie písomného ospravedlnenia v regionálnom týždenníku noviny MY
Hornonitrianske noviny a to v minimálnej veľkosti formátu 1 tlačenej strany a v denníku SME a to v
minimálnej veľkosti formátu 1/8 tlačenej strany v znení uvedenom vo výrokovej časti rozsudku v bode I.
Výrokom III. v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vo výroku IV. uviedol, že o trovách konania rozhodne
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal ochrany osobnosti formou
zaslania písomného ospravedlnenia a povinnosti odporcu zabezpečiť na vlastné náklady uverejnenie
tohto ospravedlnenia v médiách, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy tvrdiac, že odporca neprimeraným
spôsobomzasiaholdojehoosobnostnejsférytým,ževmédiách,uvedenýchvovýrokovejčastirozsudku
nepravdivým a pravdu skresľujúcim spôsobom sa vyjadroval o osobe odporcu, keď ho spájal s tvrdeným
vydieraním jeho osoby a v diskreditáciou jeho osoby prostredníctvom internetovej stránky O. <., ktoré mali viesť k diskreditácií odporcu, čo v predmetnom konaní zo strany odporcu
nebolo preukázané. Uvedené články obsahujú hodnotiace úsudky, ktorých podklad nie je dostatočnevysvetlený. Z vyššie uvedených dôvodov súd priznal navrhovateľovi právo na zadosťučinenie vo forme
písomného ospravedlnenia v regionálnom týždenníku MY Hornonitrianske noviny a to v minimálnej
veľkosti formátu jednej tlačenej strany a v denníku SME a to v minimálnej veľkosti formátu 1/8 tlačenej

strany a doručenie písomného ospravedlnenia navrhovateľovi, v znení uvedenom vo výroku rozsudku,
ktorú formu ospravedlnenia považoval za primeranú a zodpovedajúcu forme a povahe zásahu. Zároveň
konštatoval, že týmto spôsobom dôjde aj k odstráneniu následkov vyvolaných zásahom odporcu, keď
ospravedlňujúci text sa dostane do povedomia čitateľov periodík, prostredníctvom ktorých došlo k
šíreniu nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich údajov. V časti náhrady nemajetkovej ujmy v sume

1.000 Eur návrh zamietol z dôvodu, že považoval morálne zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia za
postačujúce, keď podľa názoru súdu okolnosti, za ktorých došlo k zásahu a rozsahu na osobnostných
právachneboladotknutávážnosťnavrhovateľavspoločnostitak,abymusúdpriznalajprávonanáhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pokiaľ navrhovateľ zdôvodňoval požadovanú náhradu nemajetkovej
ujmy stratou podnikateľských aktivít a narušením vzťahov v rodine, konkrétne so svojím otcom, toto
tvrdenie navrhovateľ v konaní vôbec nepreukázal. O trovách konania nerozhodol s tým, že o nich

rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti konania v súlade s ustanovením § 151 ods. 3
O.s.p.

Proti rozsudku, jeho výrokom I., II. podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby
odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil E., že návrh navrhovateľa aj v tejto časti zamietne.

Ako odvolací dôvod uviedol ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. V odvolaní poukázal na to, že
navrhovateľ v priebehu konania nijakým spôsobom nepreukázal, že nebol organizátorom a aktívnym
účastníkom konania, vo veci ktorého bolo vedené trestné stíhanie, teda v konaní nebola vyvrátená
pravdivosť jeho tvrdenia a informácií, ktoré poskytol médiám. Ďalej poukázal na to, že zo všetkých
formulácií,ktoréonuviedol,jezrejmé,žetočoprezentovalpredmédiamiboliibajehodomnienky,úsudky

a pocity, ktoré v ňom vyvolal spôsob konania navrhovateľa a jeho komplicov, išlo o jeho subjektívne
názory bezprostredne po tom, E. I.. Z výpovede tejto osoby a z výpovede navrhovateľa pred orgánmi
činnými v trestnom konaní mal jednoznačne za preukázané, že za uvedeným skutkom sú títo V.
pričom navrhovateľ sa priznal k tomu, že všetko zorganizoval. Napriek tomu sa on ani raz nevyjadril
spôsobom, ktorým by navrhovateľa označil za páchateľa trestného činu. Ak z názvu publikovaných

článkov vyplýva niečo iné, alebo ak ich samotné znenie vyvolalo podľa názoru navrhovateľa v čitateľoch
iné domnienky, poukázal na práva a povinnosti vydavateľa periodickej tlače upravené zákonom č.
167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve, ktoré v ustanovení § 5 ods. 1 upravuje, že
za obsah periodickej tlače zodpovedá vydavateľ periodickej tlače a za obsah agentúrneho spravodajstva
zodpovedá tlačová agentúra. Uviedol, že on iba vyslovil skutočnosti, ktoré boli všeobecne známe a

dokázané a svoj subjektívny názor na spôsob, akým F.. Mal za to, že primárne treba prihliadnuť k tomu,
že tento jeho hodnotiaci úsudok sa zakladal na pravdivej informácií, bol prezentovaný v primeranej forme
a jeho primárnym cieľom nebolo zhanobiť alebo zneuctiť osoby, ktoré so skutkom spájal, a preto ani
tento nemohol zasiahnuť do chránenej osobnostnej sféry navrhovateľa. V danom prípade, kedy pravdivo
informoval médiá o skutočnostiach, ktoré sa reálne stali, nemôže ísť o zásah objektívne spôsobilý znížiť

dôstojnosť, česť a vážnosť fyzickej osoby, ktorá skutok vykonala vo vzťahu k spoluobčanom, ani nemôže
ohroziť jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Poukázal ďalej na to, že navrhovateľ v konaní ani
nijako nepreukázal, ako konkrétne malo dôjsť k narušeniu jeho súkromia a pokiaľ ide o kariéru M. dal do
pozornosti, že túto funkciu navrhovateľ vykonáva aj dva roky po uverejnení článkov. Súd nevzal do úvahy
ani to, že navrhovateľ v žiadnom článku, resp. príspevku nebol označený celým menom a priezviskom,

ktoré by malo byť práve na základe výroku súdu zverejnené.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok
prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdiť. Mal za to, že skutkové okolnosti prípadu, prístup
odporcu (pravidelné porušovanie vydaného predbežného opatrenia), snaha odporcu o neustálu

medializáciu osoby a konanie navrhovateľa, klamlivé a osočujúce vyjadrenia, ktorým sa prezentoval na
pojednávaní okresného súdu vo vzťahu k osobe navrhovateľa a existujúca rozhodovacia prax súdov
v danej oblasti sú dostatočným podkladom na to, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu
potvrdil.

Krajský súd preskúmal vec v napadnutej časti výrokov I., II. a dospel k záveru, že rozsudok okresného
súdu je potrebné v tejto časti podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 citovaného
zákonného ustanovenia vec vrátiť v tejto časti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo veci
rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 od. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebnénariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Odvolaním nenapadnutej časti, t. j. výroku, ktorým bol
návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý sa krajský súd nedotýkal, pretože proti tomuto výroku odvolanie
nesmerovalo a tak nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle
ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a) - e) citovaného
zákonného ustanovenia. Odporca vo svojom odvolaní uplatňuje dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2
písm. f) O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

Za dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. sa podľa súdnej praxe považuje nesprávne
právne posúdenie veci, ktorým je mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo
použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V prejednávanej veci odporca v odvolaní vidí nesprávne právne posúdenie veci zo strany

prvostupňového súdu pri aplikácií ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, spočívajúcich
najmä v nesprávnom subsumovaní konania odporcu pod ustanovenie citovaného zákonného
ustanovenia.

V súvislosti s rozhodovaním o žalobách na ochranu osobnosti v zmysle ustanovenia § 11 a nasl.

Občianskeho zákonníka je potrebné predovšetkým ustáliť predmet všeobecného osobnostného práva,
ktorý je citovanými zákonnými ustanoveniami chránený. Podľa právnej teórie a praxe je ním osobnosť
každej fyzickej osoby ako individuality, resp. jednotlivé hodnoty, poprípade prejavy fyzickej osoby, ktoré
tvoria celistvosť jej osoby v jej fyzickej a morálnej jednote, s ktorými fyzická osoba ako oprávnený subjekt
nakladá v spoločnosti, voči všetkým ostatným subjektom. Za hodnoty osobnosti každej fyzickej osoby

ako celku sa považuje život, zdravie fyzickej osoby, telesná integrita a jej nedotknuteľnosť a ďalej osobná
sloboda fyzickej osoby a jej meno.

Ďalšou z významných hodnôt osobnosti každej fyzickej osoby ako individuality je občianska česť
a ľudská dôstojnosť. Pokiaľ ide o ľudskú dôstojnosť, túto majú všetky fyzické osoby rovnakú a to

nezávisle na svojom postavení v spoločnosti. Naproti tomu česť fyzickej osoby je výrazom úcty,
uznania a ocenenia, teda vážnosti konkrétnej fyzickej osoby, ktorú požíva pre svoje postoje a chovanie
ostatných členov spoločnosti a ktorá ovplyvňuje posudzovanie jej postavenia a uplatnenie v spoločnosti.
Neoprávnený zásah do cti a dôstojnosti fyzickej osoby môže teda spočívať buď v skutkových tvrdeniach
alebo v kritike, t. j. v hodnotiacich úsudkoch.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak skutočnosť, že došlo
k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti a ďalej skutočnosť, že tento zásah bol
objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Tieto náležitosti musia byť splnené súčasne. Účastníkom, ktorý je nositeľom povinnosti

upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti alebo odstrániť následky zásahov
alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie, je vždy tá fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila
určitého konania, neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných práv.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporca svojimi výrokmi verejne

prednesenými na osobu navrhovateľa neoprávnene zasiahol do jeho osobnostných práv tým, že bez
ukončenia vyšetrovania mal obviniť navrhovateľa zo spáchania trestného činu vydierania, pričom jeho
vyjadrenia si čitateľ a poslucháč mohol vysvetľovať tak, že vina navrhovateľa bola súdom preukázaná.
Ďalej za zásah do osobností navrhovateľa považoval tvrdenia odporcu, že navrhovateľ bol zakladateľom
domény novaky.com, ktorá mala byť zriadená za účelom jeho diskreditácie. Súd prvého stupňa pritom

k takémuto záveru dospel bez toho, aby konkretizoval výroky, t.j. uviedol, ktorými presne vymedzenými
výrokmi vyslovenými odporcom (a nie vydavateľom, resp. tlačovou agentúrou) v konkrétnom médiu,
vykazujúcom znaky neoprávneného zásahu, malo dôjsť k zásahu, objektívne spôsobilému privodiť
navrhovateľovi ujmu na jeho osobnostných právach. Súd prvého stupňa pritom žiadnym spôsobom
nerozlišoval, v prípade jednotlivých médií, vyjadrenia, ktoré boli urobené priamo odporcom od vyjadrení,

vyslovených autorom článku, resp. redaktorom televízneho spravodajstva a bez tohto rozlíšenia obsah
uverejnených článkov resp. relácie v celku označil za také, ktoré je treba považovať za neprípustné
v oblasti zásahu do osobnostných práv navrhovateľa. Treba pritom poukázať na to, že súd prvého
stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje na to, že pokiaľ niektorý z novinových článkovobsahuje hodnotiace úsudky poskytovateľa informácie, je potrebné, aby v ňom bol opísaný relevantný
skutkový dej takým spôsobom, ktorý umožňuje čitateľovi alebo divákovi urobiť si vlastný hodnotiaci
úsudok (pričom inkriminované články obsahujú hodnotiace úsudky odporcu, ktorých skutkový podklad

nie je dostatočne vysvetlený), avšak dostatočne si neuvedomuje to, že obsah vydaných článkov odporca
nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a zodpovedá len za výroky, ktoré sám uviedol.

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia cituje časti uverejnených článkov, ktoré v prevažnej
časti obsahujú tvrdenia autorov článku a taktiež niektoré tvrdenia, vyslovené priamo odporcom, pričom

z odôvodnenia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, akými úvahami sa pri hodnotení týchto dôkazov
riadil, keď z odôvodnenia jeho rozsudku nie je možné zistiť, ktoré konkrétne tvrdenia odporcu mali
byť takými, ktoré považoval za neoprávnený zásah odporcu do osobnostných práv navrhovateľa.
Závery prvostupňového súdu sú v tomto smere rozporné, nejednoznačné a tým nepreskúmateľné, preto
nemožno zistiť, či došlo k naplneniu základného predpokladu práva na ochranu osobnosti, t. j. či došlo
k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa práve odporcom a či sa jednalo

o taký zásah, ktorý bol objektívne spôsobilý privodiť mu ujmu na právach chránených ustanovenia §
11 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa mal preto v prvom rade najmä dôsledne posúdiť, či konaním odporcu (vyslovením
konkrétnych výrokov) mohlo byť zasiahnuté do vymedzených osobnostných práv navrhovateľa. Len

v prípade, ak by dospel k jednoznačnému záveru, že sú dané všetky znaky neoprávnenosti zásahu,
a to konkrétnymi a presne špecifikovanými výrokmi, majúcimi charakter skutkových tvrdení alebo
hodnotiacich úsudkov odporcu, do vymedzených osobnostných práv navrhovateľa, bolo treba, aby
riadne vysvetlil, či a ako neoprávnený zásah spočívajúci v porušení alebo ohrození osobnosti
navrhovateľa skutočne vyvolá následok predpokladaný v ustanovení § 13 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Treba pritom poukázať tiež na to, že výrok rozsudku musí byť materiálne vykonateľný, aby
mohol byť riadnym podkladom pre výkon rozhodnutia, je preto nutné, aby rušivý skutok alebo jeho
následky boli vo výroku rozsudku nezameniteľne popísané, inak by nebolo možné posúdiť totožnosť
skutku. Nestačí, aby zásah alebo jeho následky boli individualizované len v odôvodnení rozhodnutia.

Keďže v preskúmavanej veci, v dôsledku skutkovo a právne neodôvodnených záverov nie je možné
zistiť, akými konkrétnymi neoprávnenými zásahmi odporcu (keďže články, resp. relácia v jednotlivých
médiách sú rôzneho obsahu) došlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, preto rozsudok
prvostupňového súdu v napadnutej časti odvolací súd považoval za nejednoznačný a tým za predčasný
a v dôsledku toho za nepreskúmateľný.

Pokiaľ sa jedná o výrok II. napadnutého rozhodnutia, tu súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť
zabezpečiť na vlastné náklady v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia zverejnenie písomného
ospravedlnenia v regionálnom týždenníku noviny MY Hornonitrianske noviny, a to v minimálnej veľkosti
formátu 1 tlačenej stránky a v denníku SME, v minimálnej veľkosti formátu 1/8 tlačenej stránky, v

znení uvedenom vo výrokovej časti rozsudku v bode I. Odporca vo vzťahu k tejto povinnosti však
nemá vecnú pasívnu legitimáciu, teda nemôže byť osobou z hmotného práva povinnou, keďže takúto
povinnosť - uverejniť opravný článok v príslušnej tlači, by nemohol splniť pre zásadný nedostatok
svojich rozhodovacích a technických podmienok, pretože by si nemohol vynútiť uverejnenie takéhoto
ospravedlnenia v súdom stanovenom rozsahu, a preto takéto rozhodnutie je voči nemu nevykonateľné

(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, 3Cdo 18/1992, uverejnené pod R 28/1993).

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa odstrániť predovšetkým
nedostatky návrhu a vyzvať navrhovateľa, aby upresnil petit návrhu v tom zmysle, že v prípade,

pokiaľ žiada od odporcu povinnosť ospravedlniť, uvedie presne text navrhovaného ospravedlnenia,
najmä presne konkretizuje, za ktoré konkrétne nepravdivé tvrdenia o osobe navrhovateľa (v danom
konkrétnom médiu) sa má odporca ospravedlniť. Následne vykoná podrobné a dôsledné hodnotenie
dôkazov v zmysle ustanovenia § 132 O.s.p., pokiaľ ide o vyhodnotenie uverejnených článkov,
pričom vyhodnotí, ktoré tvrdenia sú tvrdeniami vydavateľstva, resp. autora článku alebo agentúrneho

spravodajstva a ktoré sú tvrdeniami odporcu. Následne vec správne právne posúdi v zmysle ust. §
11 Občianskeho zákonníka, t. j. vyhodnotí, či boli splnené predpoklady pre úspešné uplatnenie práva
na ochranu osobnosti, t. j. či zo strany odporcu došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu
osobnosti, vyhodnotí, či tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránenýchv ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom zároveň aj vysvetlí, v ktorých sférach a
oblastiach a akým spôsobom sa prejavila ujma spôsobená navrhovateľovi.

V novom rozhodnutí rozhodne znova aj o všetkých trovách účastníkov konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .