Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. august 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/358/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812204958
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3812204958.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej
v právnej veci žalobcov: 1/ B. s.r.o. so sídlom Dr. I. Z. XXXX/X, XXX XX H. Z. nad N., IČO: 44 391 871
a 2/ E., s. r. o. so sídlom E. XXX/X,
XXX XX P., IČO: 43 862 489, obaja právne zastúpení: A.. E., advokátka
s. r. o. so sídlom S. XX, XXX XX C. proti žalovanému: X. E.,
IČO: 00 518 239, právne zastúpenú advokátom A.. M. Z. so sídlom D. 3, S., v spore o určenie neplatnosti
odstúpenia od zmluvy, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 23.

apríla 2014,
č. k. 14Cb/48/2012-296, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkom,vydanýmzaúčinnostiO.s.p.,súdprvejinštanciežalobuzamietolažalobcom
1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 795,12 Eur.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali proti žalovanému určenia
toho, že jeho odstúpenie od zmluvy
o spolupráci a zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 27.09.2009 (ďalej len Zmluva) vykonané listom zo dňa
28.02.2011 je neplatné. Na zistený skutkový a právny stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 80 písm.
c) O.s.p., § 37 ods. 1 Obč. zák., § 41a ods. 1 Obč. zák. § 41a ods. 2 Obč. zák. § 39 Obč. zák., § 9 ods.
2 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, § 269 ods. 2 Obch. zák., § 289 ods. 1 Obch. zák., §
344 Obch. zák., § 345 ods. 1 Obch. zák., § 346 ods. 1 Obch., § 350 ods. 1 Obch. zák.. Z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že žalovaný, žalobca 1/ označený ako stavebník a žalobca 2/ ako ručiteľ uzavreli
dňa 29.07.2009 Zmluvu,
v ktorej bolo konštatované, že obecné zastupiteľstvo žalovaného na svojom zasadnutí dňa 11.03.2009
schválilo výstavbu obchodného centra s príslušenstvom a odpredaj pozemkov za cenu jedno euro
za meter štvorcový po ukončení výstavby. Napriek konštatovaniu v zmluve jej prílohou nebola
žiadosť žalobcu 1/ o umožnenie výstavby. Slovné vymedzenie budov, ktoré mal postaviť žalobca
1/ nezodpovedalo jeho pôvodnej žiadosti, ale štúdii, ktorú dal následne po zasadnutí obecného

zastupiteľstva žalovaného vypracovať žalobca 2/. Táto štúdia však prílohou Zmluvy nebola a zmluva
obsahovala len strohý opis budov bez akéhokoľvek nákresu a bližšej charakteristiky. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že predmetom záväzku žalobcu 1/ malo byť zhotovenie viacerých stavieb,
ktoré po ich postavení mal do svojho vlastníctva nadobudnúť žalobca 1/, pričom niektoré z týchtostavieb mal do svojho vlastníctva nadobudnúť žalovaný. Tomuto záväzku žalobcu zodpovedal záväzok
žalovaného previesť na žalobcu pozemky za dohodnutú, trhovej hodnote zjavne nezodpovedajúcu,
odplatu. Vymedzenie záväzku žalobcu 1/, za splnenie ktorého sa zaručil žalobca 2/,

v uzavretej zmluve bolo vyjadrené dvoma spôsobmi. Na strane jednej išlo o slovné vymedzenie, ktoré
vychádzalo z nákresu, ktorý dal vypracovať v grafickej podobe žalobca 2/. Na strane druhej išlo o
vymedzenie odkazom na predchádzajúci iný nákres, ktorý bol vypracovaný žalobcom 1/ a ktorý na
rozdiel od nákresu žalobcu 2/, bol prerokovaný
v obecnom zastupiteľstve žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že záväzok žalobcov bol vymedzený

neurčitým spôsobom, keďže zo zmluvy nie je možné dospieť k určitému záveru,
o tom, či malo byť predmetom výstavby to, čo pôvodne v procese uzavierania zmluvy navrhol
žalovanému žalobca 1/ vo svojej žiadosti, ktorá bola prerokovaná obecným zastupiteľstvom žalovaného
dňa 11.03.2009 alebo to, čo mu pred uzavretím zmluvy navrhol žalobca 2/ predložením svojho nákresu,
ktorý bol stroho slovne opísaný v texte uzavretej zmluvy. V tejto súvislosti treba uviesť, že nejasne bol
vymedzený predmet záväzku žalobcu 1/ a nie predmet budúcej zmluvy, ktorou mali byť na žalobcu

1/ prevedené pozemky pod stavbami, ktoré mal nadobudnúť do výlučného vlastníctva. Preto na túto
neurčitú časť dojednaní nemožno aplikovať § 289 ods. 1 Obch. zák., keďže nešlo o všeobecné
vymedzenie predmetu budúcej zmluvy ale o neurčité vymedzenie záväzku žalobcu 1/ v zmluve, ktorá
obsahovala kvalitatívne iný záväzok ako zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, a to z dôvodu, že išlo
o záväzok vykonať určitú stavebnú činnosť spočívajúcu v zhotovení stavieb. Pre neurčitosť vyjadrenia

záväzku žalobcu 1/ preto treba považovať zmluvu uzavretú medzi účastníkmi za neplatnú, a to pre je
neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Obč. zák.. Zmluvu uzavretú medzi stranami sporu treba považovať za
neplatnú i podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. v spojení s § 41a ods. 1 a 2 Obč. zák.. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobca 2/ v čase uzavretia zmluvy mienil vo vzťahu k žalobcovi vystupovať nie ako osoba
ručiaca za záväzok žalobcu 1/ ale ako osoba zaviazaná a priamo oprávnená vo vzťahu k žalovanému.

V zmluve vyjadreným ručením žalobcu 2/ za záväzok žalobcu 1/ sa zastieralo to, že stavby do svojho
vlastníctva mal zhotoviť žalobca 2/. Dojednania medzi účastníkmi v zmluve sú však také, že z nich
nemožno vyvodiť to, že by boli splnené všetky náležitosti tohto právneho úkonu, keďže žalobca 2/ je
v zmluve jednoznačne označený len ako ručiteľ. Je zrejmé, že uzavretá zmluva nezodpovedala vôli
účastníkov, pričom dojednaniami obsiahnutými v zmluve nie sú splnené náležitosti zmluvy, z ktorej by

bolo možné vyvodiť základný zmluvný vzťah medzi žalovaným a žalobcom 2/. Preto treba zmluvu medzi
stranami sporu považovať za neplatnú, a to podľa
§ 37 ods. 1 Obč. zák. z dôvodu, že nezachycovala vôľu jej účastníkov a v zmluve vyjadrené záväzky
nespĺňajú náležitosti potrebné na to, aby bolo možné ich právny úkon považovať za platný podľa §
41a ods. 2 prvá veta Obč. zák.. I keby súd prvej inštancie odhliadol od uvedených dôvodov neplatnosti

uzavretej zmluvy, nebolo by možné túto zmluvu považovať za platnú, a to s ohľadom na to, že táto
zmluva je neplatná podľa § 39 Obč. zák., keďže svojím obsahom odporuje zákonu, konkrétne § 9 ods.
2 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí v znení neskorších predpisov, a to z toho dôvodu, že touto zmluvou sa nakladalo
s nehnuteľnosťami, ktorých vlastníkom bola obec, no toto nakladanie nebolo riadne schválené

obecným zastupiteľstvom žalovaného. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetom rokovania
obecného zastupiteľstva bol prevod nehnuteľností vo vlastníctve obce. Z uznesenia prijatého obecným
zastupiteľstvom vyplynulo, že toto schválilo predaj nehnuteľností celkom neurčitým spôsobom čo do
výmery nehnuteľností, keďže žiadnym bližším spôsobom nie je vymedzená výmera nehnuteľností, ktoré
mal žalobca 1/ nadobudnúť za symbolickú cenu jedného eura za meter štvorcový. Okrem toho obecné

zastupiteľstvo schvaľovalo záväzok žalobcu 1/, a to v rozsahu jeho pôvodného záväzku na omnoho
menšej výstavbe, ako tej, ktorá bola vyjadrená slovným spôsobom v uzavretej zmluve. Z textu uznesenia
obecného zastupiteľstva je ďalej zrejmé, že uzavretie zmluvy bolo podmienené posúdením zmluvy v
komisii, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že takáto komisia ani nezasadla a v uznesení
predpokladaná „zmluva o dielo“ ani uzavretá nebola, keďže došlo k uzavretiu celkom inej zmluvy.

Neurčitosť uznesenia obecného zastupiteľstva čo do výmery a rozsahu záväzku žalobcu 1/ a jeho
podmienenosť ustanovením komisie na posúdenie zmluvy nemožno považovať za riadne schválenie
zmluvného prevodu podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších
predpisov, keďže takéto schválenie vyžaduje ako každý iný právny úkon určitosť a bezvýhradnosť tak,
ako to vo svojom rozhodnutí 3Odo/21/2002 formuluje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obecné zastupiteľstvo žalovaného na svojom rokovaní
neprejavilo pozitívne vôľu žalovaného na tom, aby tento uzavrel zmluvu, z ktorej platnosti v tomto konaní
vychádzal žalobca. Z uvedených troch dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva, ktorú
za žalovaného podpísal jeho starosta je neplatná. Preto žalobcovia nemajú naliehavý právny záujemna tom, aby súd rozhodoval o určení toho, že odstúpenie žalovaného od tejto zmluvy je neplatné. Preto
žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p. zamietol. Ak by aj súd odhliadol od uvedených dôvodov a považoval
zmluvu uzavretú medzi stranami sporu za platnú, nebolo by možné dospieť k záveru, že odstúpenie

od zmluvy, ktoré urobil vo vzťahu k žalobcom žalovaný, by bolo neplatné. Z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplynulo, že žalobca 1/ a za jeho záväzok ručiaci žalobca 2/ nesplnili svoje povinnosti
postaviť v zmluve uvedené budovy v dohodnutom čase, pričom začiatok výstavby pri poslednej z budov
bol určený do 01.06.2011. Žiadna z v zmluve uvedených budov sa ani stavať nezačala. Bolo vydané
len územné rozhodnutie umožňujúce žiadať o vydanie stavebných povolení, no stavebné konania boli

skončené ešte v priebehu roka 2011 tak, že boli zastavené, keďže žalobca 2/ zobral návrhy na vydanie
stavebných povolení späť.
Z uvedeného je zrejmé, že žalobca 2/ ešte predtým ako žalovaný odstúpil od zmluvy, konal takým
spôsobom, že svojím vlastným konaním znemožnil splnenie zmluvy tak, aby mohol začať a skončiť
výstavbu dohodnutých objektov. Na základe toho, že žalobcovia si neplnili
a z ich konania bolo zrejmé, že si nemienia plniť svoje záväzky zo zmluvy, treba uzavrieť, že došlo k

omeškaniu z ich strany podľa § 345 ods. 1, resp. § 346 ods. 1 Obch. zák., pričom pre rozhodnutie, či
došlo k následkom odstúpenia od zmluvy vôbec nie je podstatné zistenie toho, či šlo o podstatné alebo
nepodstatné porušenie zmluvy, a to s ohľadom na § 350 ods. 1 Obch. zák.. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobcovia od roku 2011 až do rozhodnutia súdu neurobili žiadny úkon, ktorý by smeroval
k tomu, aby svoje zmluvné povinnosti, ktoré mali byť splnené najneskôr do konca roka 2012, čo i len

čiastočne splnili. Tým im uplynula akákoľvek do úvahy prichádzajúca dostatočná lehota na plnenie podľa
§ 350 ods. 1 Obch. zák., a preto došlo k tomu, že nastali účinky odstúpenia podľa tohto ustanovenia, a to
i pre prípad, že by súd považoval porušenie povinností žalobcov za nepodstatné. Neobstoja ich tvrdenia
o tom, že by žalovaný znemožnil plnenie zo strany žalobcov tým, že im neposkytol potrebnú súčinnosť.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný v konaniach,

v ktorých sa konalo o vydanie stavebných povolení na jednotlivé stavby žiadnym spôsobom
nespochybnil platnosť zmluvy uzavretej so žalobcami, ktorá žalobcu 1/ oprávňovala na postavenie
stavieb na pozemkoch žalovaného. To, že v čase týchto stavebných konaní boli
vobcižalovanéhoorganizovanérôznepetičnéakcieprotivýstavbe,resp.žeboliprijatécelkomzmätočné
uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného, ktorými bola na vedomie zobratá petícia občanov proti

výstavbe, uložené „predbežné opatrenie“ na zastavenie akýchkoľvek prác, resp. uložené nepodpísať
žiadnu „realizačnú zmluvu“, nemožno považovať za konanie, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
neposkytnutie spolupôsobenia potrebného na to, aby žalobcovia mohli riadne splniť svoj záväzok podľa
§ 370 Obch. zák.. Takéto konanie žiadnym spôsobom nevyplývalo na povinnosť stavebného úradu vydať
alebo nevydať žiadané stavebné povolenia. Žalobca mal v dôsledku zamietnutia žaloby v konaní plný

úspech, a preto mu súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania v plnej
výške.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote, za účinnosti O.s.p., odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ a
navrhli odvolaciemu sudu napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie, alebo ho zmeniť, a

žalobe vyhovieť a priznať im právo na náhradu trov konania. V odvolaní namietali porušenie § 205 ods.
2 písm. d) O.s.p., s tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Nesúhlasili s názorom, že schválená komisia nikdy nezasadala, mali za to, že
bolopostačujúceaksastretliniektoríčlenoviakomisie.Zmluvabolapripravovanážalovanýmajezrejmé,

žejupripravovalčlenkomisiesodbornouspôsobilosťou.Zanesprávnyzáverpovažovalajkonštatovanie
súdu prvej inštancie o tom, že zmluva nemala žiadnu prílohu, nakoľko túto predložil podaním zo
dňa 15.01.2014 sám žalovaný. Rovnako bolo nesprávne vyhodnotené zastavenie stavebných konaní
z dôvodu späťvzatia návrhov zo strany žalobcov a to v tom rozsahu, že súd prvej inštancie vôbec
nevzal do úvahy dôvody, pre ktoré tak žalobca 2/ urobil, a to existenciu petície, uznesení obecného

zastupiteľstva o zákaze pokračovania v napĺňaní zmluvy atď.. Zdôraznili, že súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil, keď uzavrel, že predmetná zmluva je absolútne neplatným právny úkonom
pre jej neurčitosť. Žalobcom bolo zrejmé z predmetu zmluvy, čo má byť ich záväzkom a rovnako
táto skutočnosť musela byť zrejmá žalovanému, ktorý ju vypracoval. V pochybnostiach mal súd prvej
inštancie použiť interpretačné pravidlá v zmysle § 266 Obch. zák. a až po zistení, že aj napriek tomu nie

je možne odstrániť neurčitosť, konštatovať jej neplatnosť. V prípade, ak by prejav vôle v tomto úkone
pripúšťal rôzny výklad, bolo potrebné ho vykladať na ťarchu strany, ktorá zmluvu koncipovala, teda
žalovaného. Uzavretá zmluva bola naviac zmluvou o spolupráci, ktorá nevyžaduje presné a detailné
vymedzenie stavieb a sám žalovaný túto považoval za platnú, keďže od nej odstúpil, čo pri neplatnejzmluve nie je možné. Žalobcovia nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že v tomto prípade ide o
simulovaný právny úkon. Zo samotnej zmluvy vyplýva, že žalobca 2/ môže realizovať záväzky žalobcu
1, naviac žalovaný takého konanie dodatočne schválil. Pokiaľ by aj bolo zámerom žalobcu 2/ rade byť

stavebníkom, disimulovaný právny úkon spĺňa všetky náležitosti, aby mohol byť platný. Je totiž zrejmé
postavenie zmluvných strán, ako aj práva a povinnosti. Rovnako žalobcovia nesúhlasili zo záverom súdu
prvej inštancie o absolútnej neplatnosti uzatvorenej zmluvy z dôvodu jej rozporu so zákonom - konkrétne
§ 9 ods. 2 písm. a) Zákona o majetku obcí. Súd prvej inštancie úplne abstrahoval od existencie dvoch
zmluvných vzťahov obsiahnutých v Zmluve a to zmluvy o spolupráci a zmluvy o budúcej zmluve. Až

v zmluve o budúcej zmluve sa nakladalo z nehnuteľnosťami, jednalo sa o budúcu zmluvu o prevode
vlastníctva nehnuteľností, v ktorej je v článku IV ods. 1 presne vymedzená výmera pozemkov, ktoré sa
majú prevádzať z vlastníctva obce a to určiteľným spôsobom - „výmera zodpovedajúca ploche stavbami
skutočne zastavanej„. Z tohto znenia je zrejmé, aká výmera má byť predmetom prevodu, nie je potrebné
presné určenie číslom, preto tento záväzok obce nie je možné považovať za neurčitý. Z Uznesenia č.
237 je zrejmé, že sa odpredaj pôdy schvaľoval a bola presne určená cena za odpredaj. Naviac súd

prvej inštancie nezohľadnil článok VIII ods. 3 Zmluvy kde je uvedené, že v prípade neplatnosti časti
uzatvorenej zmluvy nie je neplatná celá zmluva. Preto neobstojí argumentácia súdu prvej inštancie,
ktorou odôvodnil absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Zmluva je určitá, záväzok z nej bol obom
stranám zrejmý od jej uzatvorenia, znenie zmluvy navrhoval žalovaný a jeho následné tvrdenia treba
považovať za účelové. Žalobcovia nemali záujem uzatvárať simulovaný právny úkon. Mali za to,

že z predložených dôkazov vyplýva vôľa obce, sú splnené formálne aj meritórne náležitosti prejavu
vôle (schvaľovanie obecným zastupiteľstvom), pričom nie je možné vyžadovať prílišný formalizmus pri
koncipovaní jednotlivých zápisníc z obecných zastupiteľstiev, čo by sa priečilo duchu zákona a bolo by
veľmi ľahko zneužiteľné. Existencia naliehavého právneho záujmu bola v konaní preukázaná a nebola
rozporovaná. K neplatnosti odstúpenia od zmluvy žalobcovia ďalej uviedli, že k omeškaniu s plnením

ich záväzkou došlo k dôsledku správania žalovaného, rovnako ako k späťvzatiu návrhov na vydanie
stavebných povolení. Žalovaní mali záujem veci riešiť mimosúdne, avšak žalovaný bol ten, čo neplnil
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a od tejto odstúpil.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že už v priebehu
prvoinštančného konania namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na takomto
určení, ktorý zdôvodňoval absolútnou neplatnosťou predmetnej zmluvy, ku ktorému má súd prihliadať
ex offo. Uzatvorená Zmluva zo dňa 29.07.2009 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 37
ods. 1 Obč. zák. pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť, v zmluve nie je jednoznačne určený predmet

výstavby a nie sú zrejme konkrétne záväzky zmluvných strán. Podľa článku I bod 1 a článku II
bod 2 zmluvy mal byť predmetom výstavby obchodné centrum s príslušenstvom podľa uznesenia
obecného zastupiteľstva 237/2009 zo dňa 11.03.2009 v zmysle žiadosti stavebníka o umožnenie
výstavby objektov občianskej vybavenosti zo dňa 18.12.2008, ktorá mala byť prílohou zmluvy a jej
neoddeliteľnou súčasťou, ktorou však nebola. Slovné vymedzenie bolo v rozpore s nákresom zo žiadosti

prerokovanej obecným zastupiteľstvom. Pokiaľ bola súdu predložená žiadosť stavebníka o umožnenie
výstavby objektov občianskej vybavenosti zo dňa 18.12 2008, táto nebola k zmluve pripojená a ani
stranami podpísaná a nebola ani predmetom uznesenia obecného zastupiteľstva, týmto bola žiadosť
z 24.02.2009. Nie je relevantné, kto pripravoval návrh zmluvy nakoľko úpravu zmluvných dojednaní
mohla navrhnúť ktorákoľvek zo zmluvných strán. Vôľa obce nebola tvorená rozhodnutím obecného

zastupiteľstva, nakoľko bolo preukázané, že ustanovená komisia sa vôbec nezišla. Preto nemalo
význam skúmať vôľu zmluvných strán. Rovnako sa žalovaný stotožnil so závermi súdu prvej inštancie
týkajúcich sa simulovaného a disimulovaného právneho úkonu. Podotkol, že disimulovaný právny úkon
nespĺňa v tomto prípade náležitosti platného právneho úkonu, pretože je v rozpore s uznesením
obecného zastupiteľstva č. 237/2009 zo dňa 11.03.2009. Nemožno akceptovať argumentáciu žalobcov,

že žalovaný dodatočne schválil uznesením č. 356 z roku 2010 takéto konanie žalobcov, nakoľko bolo
preukázané, že toto iba vzali na vedomie, ale neschválili investičnú výstavbu žalobcom 2). K písomnej
ani ústnej zmene zmluvy nedošlo.
Zmluva je neplatná aj podľa ust. § 39 Obč. zák. pre rozpor s ust. § 9 ods. 2 písm. a)
z.č. 138/1991 Zb. Predmetom zmluvy bolo nakladanie s nehnuteľnosťami vo vlastníctve obce, toto však

nebolo riadne schválené obecným zastupiteľstvom. Obsahom schvaľujúceho uznesenia musia byť totiž
aj obligatórne náležitosti zmluvy, teda dostatočné vymedzenie predávanej nehnuteľnosti, stanovenie
kúpnej ceny a stanovenie osoby kupujúceho ( rozsudok NS SR sp. zn. 8 Sžo 247/2008). Podľa názoru
žalovaného majú byť obecným zastupiteľstvom schválené tieto obligatórne náležitosti nielen pri zmluveo prevode nehnuteľností, ale aj pri zmluve o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej je nehnuteľnosť.
Podľa rozhodnutia
NS SR sp.zn. 3 Odo 21/2002 majetkovoprávne úkony, o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a

ktoré by urobil len starosta bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by
nezaväzovali obec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu
vôle obce majetkovoprávny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného
zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obcí s príslušnými predpismi
nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky. Žalovaný zotrval na

tvrdeniach, že aj v prípade, ak by zmluva nebola neplatná, došlo k platnému odstúpeniu žalovaného od
tejto zmluvy, pre porušenie zmluvných povinností žalobcami. Na ťarchu žalovaného nemožno prikladať
iniciatívu občanov, pričom žalovaný do stavebného konania žiadnym spôsobom nezasahoval.

4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p..

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7.Odvolacísúd,ktorýpristúpilkrozhodovaniuvtejtovecipo01.07.2016,postupovalvodvolacomkonaní
v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods.
2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci
súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti O.s.p.. Odvolací súd tak rešpektuje
základné princípy CSP o spravodlivosti, ochrane porušených práv a právom chránených záujmov a na

plnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy
procesného práva (článok 2 ods. 1 a 2 CSP).

8. Odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1

CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1
CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

9. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie

dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil
správne v súlade so zásadami v § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny
záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP.

10. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom
prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán
prednesenými v konaní, preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá veta
CSP.

11. Podľa § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 138/11991 Zb. o majetku obci v znení neskorších predpisov,
schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy zmluvné prevody vlastníctva
nehnuteľného majetku; to neplatí, ak obec je povinná previesť nehnuteľný majetok podľa osobitného
predpisu.

12. Podľa § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie
a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam spôsobom, ktorý vylučuje možnosť zámeny osôb (najmä
uvedením ich rodných čísel, prípadne identifikačných čísel organizácií),
b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,c) nehnuteľností podľa katastrálnych území, parcelných čísel pozemkov evidovaných
v súbore popisných informácií, druhov pozemkov, súpisných čísel stavieb a spoluvlastníckych podielov
vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade zápisu spoluvlastníckych podielov menších než celok

i výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel.

13. Z uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného č. 237 zo dňa 11.03.2009 vyplýva, že toto
schválilo:
a) Výstavbu obchodného centra v lokalite III. stavby P. v zmysle ponuky firmy G. - SK, s.r.o. S.

b) Po kolaudácii uvedeného objektu pôdu odpredať za cenu 1Eur/m2
c) Komisiu na posúdenie Zmluvy o dielo pred jej podpisom v zložení A.. Z., predseda finančnej komisie,
P.. P. D., predseda stavebnej komisie P.. Q. E., starosta obce G. Z. a zástupca starostu R. S.

14. Za podstatné odvolacie námietky žalobcov odvolací súd považoval ich tvrdenia
o tom, že zmluva je platná, určitá a zrozumiteľná, uzatvorená v súlade s platnými predpismi. Tieto

odvolacie námietky považoval odvolací súd za nedôvodné, pričom sa v tejto časti plne stotožnil s
argumentáciou súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:

15. Ako vyplýva z Uznesenia ÚS SR III. ÚS 165/2012 zo dňa 18.04.2012, majetkovo právne
úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné len v prípade

predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva a bez takéhoto rozhodnutia starosta obce
nemôže urobiť platný právny úkon za obec. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom
úkone nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá,
mení alebo ruší, ale je prejavom vôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného
zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Ak sa

pred súdom vyskytne
v občianskom súdom konaní ako sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou
a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom je niektorý z majetkovo právnych úkonov, ktorý
vyžadoval rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska
formálnych, ako aj z hľadiska meritórnych náležitostí, ktorého jadrom je prejav vôle.

16. Majetkovoprávne úkony, o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a ktoré by urobil len starosta
bez prechádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali obec, pretože by
tu chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon,
ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec,

pretože mu k tomu zákon
o majetku obcí s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal
právne účinky. (Rozsudok NS SR 3 Odo 21/2002 zo dňa 01.01.2002).

17. Z ust. § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov vyplýva, že

zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku obce podliehajú schváleniu obecným zastupiteľstvom
vždy, okrem prípadu, kedy je obec povinná previesť nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu (o
takýto prípad sa však v predmetnej veci nejedná). Obecné zastupiteľstvo teda schvaľuje zmluvný prevod
konkrétneho majetku a z jeho uznesenia musí byť zrejmé, aký prevod sa schvaľuje, čo je predmetom
prevodu, teda ktorá nehnuteľnosť, v prospech koho a za akú cenu. Obsahom uznesenia, schváleného

obecným zastupiteľstvom, by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje
zákon pre zmluvu v súlade s § 42 katastrálneho zákona. Nie je potrebné, aby obecné zastupiteľstvo
schvaľovalo konkrétnu zmluvu.( Rozsudok NS SR 8 Sžo 247/2008 zo dňa
4. júna 2009). Z výpisu z uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 11.03.2009 vyplýva,
že obecné zastupiteľstvo schválilo len cenu za pozemok, bez jeho riadnej špecifikácie, teda ktorého

pozemku v akej výmere, o aký druh pozemku sa jednalo, nebol vyjadrený spoluvlastnícky podiel
vyjadrenýchzlomkomkcelku,avprípadezápisuspoluvlastníckychpodielovmenšíchnežcelokivýmera
pripadajúcanaspoluvlastníckypodiel,rovnakoneboloznačenýsubjekt,vprospechktoréhobudeprevod
vykonaný. Vzhľadom k tomu, že v tejto časti sa jednalo o záväzok žalovaného v zmluve o budúcej
zmluve, ktorá v konečnom dôsledku žalovaného zaväzovala do budúcnosti a mala smerovať

k následnému uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy na odpredaj nehnuteľností, má odvolací súd za to, že
už v uznesení obecného zastupiteľstva č. 237 zo dňa 11.03.2009 mali byť nehnuteľnosti špecifikované
tak, aby spĺňali predpoklady § 42 katastrálneho zákona a mal byť v ňom označený subjekt, ktorému bude
pozemok odpredaný. Uznesenie preto nespĺňalo formálne a meritórne náležitosti riadneho právnehoúkonu,nakoľkonebolokonkrétneaurčité.Nazákladetaktoprijatéhouzneseniaobecnéhozastupiteľstva
preto nemohol starosta dňa 29.07.2009 platne uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve, kde v čl. IV.
už podbrobnejšie špecifikoval nehnuteľnosti, k odpredaju ktorých malo v budúcnosti dôjsť. Naviac,

okrem toho, že takéto znenie zmluvy nebolo obecným zastupiteľstvom schválené, ani takto formulovaný
predmet zmluvy nespĺňa náležitosti § 42 ods. 2 Katastrálného zákona.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatoval absolútnu
neplatnosť predmetnej Zmluvy v zmysle § 39 Obč.zák. pre rozpor s ust. § 9 ods. 2 zák. č. 138/1991

Zb. o majetku obcí.

19. Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že predmet Zmluvy nie je v
čl. II vymedzený dostatočne, konkrétne a určito. V Preambule čl. 1 je uvedená žiadosť žalobcu 1/ zo dňa
18.12.2008, predmet zmluvy je však v čl. II vymedzený už podľa ponuky z 24.02.2009, pričom uznesenie
obecného zastupiteľstva č. 237 je v bode a) znova nekonkrétne a neurčité a nemožno z neho zistiť,

podľa ktorej ponuky Výstavbu obchodného centra v lokalite III. stavby P. v zmysle ponuky firmy G. - SK,
s.r.o. S. schválilo. Preto nemohlo dôjsť ani k platnému uzatvoreniu predmetnej Zmluvy starostom obce v
zmysle už odvolacím súdom uvedenej argumentácie. Z týchto dôvodov odvolací súd zhodne s názorom
súdu prvej inštancie konštatoval absolútnu neplatnosť predmetnej Zmluvy o spolupráci v zmysle § 37
Obč. zák..

20. Neplatnosť zmluvy nemôže zmeniť ani fakt, že účastníci namietanej zmluvy si podľa nej poskytovali
vzájomné plnenia, pretože ani uvedené plnenia nemôžu konvalidovať právny úkon, ktorý je absolútne
neplatný podľa § 39 OZ.

21. Vo vzťahu k námietke žalobcov týkajúcej neskúmania úmyslu konajúcich osôb žalovaného podľa
výkladových pravidiel v zmysle ust. § 266 Obch. zák., teda osôb podieľajúcich sa na vytváraní vnútornej
vôle mestského zastupiteľstva súdom prvej inštancie, odvolací súd zdôrazňuje, že vôľa obecného
zastupiteľstva je inkorporovaná do jeho uznesení ako písomného prejavu, ktorý nemožno následne
meniť ani dopĺňať na základe výpovedí jednotlivých poslancov.

22. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcov, že bolo potrebné platnosť Zmluvy o spolupráci a Zmluvy
o budúcej zmluve posudzovať samostatne, napriek tomu, že sú na jednej listine, odvolací súd uvádza,
že sa zjavne jedná o zmluvy uzatvorené v režime ust.
§ 275 ods. 2 Obch. zák.. Nielen z povahy zmlúv, ako aj z účelu zmlúv známeho stranám pri jej uzatvorení

jednoznačne vyplýva, že tieto zmluvy sú na sebe závislé a boli previazané s poskytovaním vzájomných
výhod (výstavba nehnuteľnosti žalobcami a následné bezodplatné prevedenie niektorej do vlastníctva
žalovaného, odpredaj pozemkov žalovaným žalobcovi za symbolickú cenu, atď...). Takýto druh zmlúv
sleduje spoločný právny osud nielen pri vzniku ale aj pri zániku zmlúv. Táto námietka žalobcov preto
nie je rovnako odôvodnená odhliadnuc od skutočnosti, že súd prvej inštancie ako aj odvolací dospeli

zhodne k záveru o neplatnosti zmlúv v oboch jej častiach z rôznych dôvodov.

23. Vzhľadom k tomu, že sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie a zhodne s
ním dospel k záveru o absolútnej neplatnosti uzatvorenej Zmluvy, pričom od neplatnej zmluvy nemožno
odstúpiť, nebolo potrebné skúmať ostatné odvolacie námietky žalobcov týkajúce sa simulovaného či

disimulovaného právneho úkonu a samotných dôvodov odstúpenia od zmluvy.

24. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 142 ods. 1 O.s.p. platného v čase rozhodovania
vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok.

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods.
2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).