Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. jún 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5Nt/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117010154
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4117010154.1

Uznesenie

Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Alexandry Osadskej a prísediacich
Ing. Dominika Gregušku a Márie Lukačkovej, v trestnej veci odsúdeného J. J., pre zločin lúpeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s
poukazom na § 125 odsek 1 Trestného zákona, § 138 písmeno j) Trestného zákona a § 127 odsek 12
Trestného zákona, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania na verejnom zasadnutí konanom

v Nitre dňa 13. júna 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného J. J., Q. XX.XX.XXXX T. U., W. U. U.
U., Y. XXXX/XX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Banská Bystrica, na povolenie obnovy konania v trestnej veci pôvodne vedenej na Okresnom súde Nitra
pod sp. zn. 33T/95/2016 z a m i e t a , pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného
poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený J. J. (ďalej len „odsúdený“) podal dňa 10.02.2017 na Okresný súd Nitra návrh na povolenie
obnovy konania v právoplatne skončenej trestnej veci, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
33T/95/2016, v ktorej bol rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/95/2016 zo dňa 16.11.2016,
právoplatným v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/100/2016 zo dňa 12.01.2017,
na základe vyhlásenia podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku uznaný vinným zo zločinu

lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného
zákona s poukazom na § 125 odsek 1 Trestného zákona, § 138 písmeno j) Trestného zákona a §
127 odsek 12 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov so
zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 odsek
2 písmeno b) Trestného zákona. Zároveň bol odsúdenému uložený ochranný dohľad na 2 (dva) roky so
zákazom požívania akýchkoľvek návykových látok.

Návrh na povolenie obnovy konania zo dňa 10.02.2017 bol doplnený dňa 31.03.2017 o nové skutočnosti
a dôkazy, ktoré odsúdený videl v tom, že spoluodsúdený A. D. nevypovedal pravdivo a v jeho
výpovediach sa nachádzali podstatné rozdiely, ktoré podľa odsúdeného svedčili o tom, že odsúdený A.
D. účelovo klamal a zavádzal. Odsúdený tiež nesúhlasil s právnou kvalifikáciou skutku, nakoľko on mal
vedomosťotom,žespolusostatnýmiodsúdenýmiidúibakradnúť.Nakoľkoodsúdenýuvádzal,ženemal

vedomosť o úmysle ostatných odsúdených spáchať trestný čin lúpeže, žiadal oboch spoluodsúdených
A. D. G. H. W. vypočuť. Odsúdený zároveň poukázal na skutočnosť, že počas vyšetrovania navrhoval
vykonať konfrontáciu medzi odsúdenými, ale tento jeho návrh bol zamietnutý a konfrontácia vykonaná
nebola.

Odsúdený na verejnom zasadnutí dňa 13.06.2017 zotrval na svojom návrhu a zároveň sa vyjadril,

že vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku urobil na hlavnom pojednávaní z
obavy z vysokého trestu a na základe odporúčania predsedníčky senátu. Odsúdený zároveň odmietalskutočnosť, že by sa mal so spoluodsúdenými na spáchaní trestného činu lúpeže dopredu dohodnúť,
nakoľko už bol v minulosti odsúdený pre trestný čin lúpeže na vysoký trest, a preto by sa takéhoto
trestného činu druhýkrát nedopustil. Odsúdený priznal, že bol so spoluodsúdenými dohodnutý na

spáchaní trestného činu krádeže, ale vôbec nie na trestnom čine lúpeže. Okrem toho odsúdený vyjadril
svoj názor, že samotné vyhlásenie o vine by nemalo súdu postačovať na uznanie viny, pretože takýto
postup je v rozpore so zásadou prezumpcie neviny a s vyhľadávacou zásadou uvedenou v § 2 odsek
10 Trestného poriadku. Okrem vypočutia odsúdených A. D. G. H. W. odsúdený nenavrhoval vykonať
žiadne iné dôkazy.

Na verejnom zasadnutí dňa 13.06.2017 súd oboznámil návrh na povolenie obnovy konania a jeho
doplnenie ustanoveným obhajcom H.. G. J., odpis registra trestov odsúdeného, lustráciu v systéme
Zboru väzenskej a justičnej stráže, hodnotenie na odsúdeného z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
Banská Bystrica a podstatný obsah pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/95/2016, z
ktorých vyplývalo, že odsúdený bol doposiaľ desaťkrát súdne trestaný v prevažnej miere pre trestný čin

krádeže a dvakrát pre trestný čin lúpeže. Z hodnotenia z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská
Bystrica vyplývalo, že odsúdený disciplinárne potrestaný, ani odmenený nebol, ale jeho správanie a
vystupovanie bolo hodnotené pozitívne.

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/95/2016 súd zistil, že odsúdený na hlavnom pojednávaní

dňa 16.11.2016 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný
zo spáchania skutku, ktorý sa mu kládol za vinu v obžalobe Okresnej prokuratúry Nitra pod č. 1Pv
215/2016 zo dňa 19.09.2016. Súd na hlavnom pojednávaní vyhlásenie odsúdeného prijal a rozhodol,
že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutkov sa na hlavnom pojednávaní nevykoná, pretože
odsúdený, po poučení súdu, odpovedal na všetky otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a

h) kladne, pretože toto jeho vyhlásenie bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní
a konaním odsúdeného boli nepochybne naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s
poukazom na § 125 odsek 1 Trestného zákona, § 138 písmeno j) Trestného zákona a § 127 odsek 12
Trestného zákona. Následne bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/95/2016 zo

dňa 16.11.2016 uznaný vinným zo zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 odsek 1, odsek
2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 125 odsek 1 Trestného zákona, § 138
písmeno j) Trestného zákona a § 127 odsek 12 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody
vo výmere 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého bol odsúdený zaradený do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a bol mu tiež uložený ochranný dohľad na 2

(dva)roky.NazákladeodvolaniaOkresnejprokuratúryNitranadobudolrozsudokprávoplatnosťvspojení
rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/100/2016 zo dňa 12.01.2017, ktorým bol napadnutý
rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/95/2016 zo dňa 16.11.2016 zrušený vo výroku o treste a o
ochrannom dohľade uloženom odsúdenému a odsúdenému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
9 (deväť) rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia

podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona. Zároveň bol odsúdenému uložený ochranný dohľad
na 2 (dva) roky so zákazom požívania akýchkoľvek návykových látok. Uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody odsúdený vykonáva od 20.03.2016 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská
Bystrica.

ZástupcaOkresnejprokuratúryNitranavrholpodľa§399odsek2Trestnéhoporiadkunávrhodsúdeného
zamietnuť, pretože neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.

Obhajcaodsúdenéhosavkonečnomnávrhupridržiavalpísomnepodanéhonávrhunapovolenieobnovy
konania a vyjadrenia odsúdeného na verejnom zasadnutí a žiadal, aby bolo podľa § 394 Trestného

poriadku žiadosti odsúdeného o povolenie obnovy konania vyhovené.

Odsúdený vo svojom konečnom návrhu uviedol, že je si vedomý, že urobenie vyhlásenia podľa § 257
odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku v pôvodnom konaní bola chyba a skutočnosti uvedené na
verejnom zasadnutí by viedli k inému rozhodnutiu súdu, a preto žiadal, aby súd jeho žiadosti vyhovel.

Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymiodôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394.

Konajúci súd po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí a preštudovaní pripojeného spisu
OkresnéhosúduNitrasp.zn.33T/95/2016,zabezpečenýchlistinnýchdôkazov,akoajsamotnéhonávrhu
odsúdeného a po vyjadrení procesných strán na verejnom zasadnutí skúmal, či sú v danom prípade
splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania v súlade s ustanovením § 394 Trestného
poriadku.

Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je odstrániť nedostatky v skutkových
zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré neboli rozhodujúcemu orgánu skôr známe. Z hľadiska splnenia podmienok obnovy konania nie
je rozhodujúce či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú vedel v pôvodnom

konaní navrhovateľ, ale je rozhodujúce či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli známe súdu (R
10/1976). Pre povolenie obnovy konania je okrem podania návrhu oprávnenou osobou potrebné splniť
súčasne aj dve podmienky a to, že musí ísť o skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a tieto
skutočnosti samy o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi musia viesť
k inému rozhodnutiu, než aké bolo pôvodné právoplatné rozhodnutie, prípadne ak vzhľadom na tieto

nové skutočnosti a dôkazy by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo
k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.

V konaní o povolenie obnovy konania sa súd obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo
dôkazy uvedené v § 394 odsek 1 Trestného poriadku. Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie

objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, alebo ktorý môže mať vplyv na zistenie
skutkového stavu veci a ktorá nebola predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím,
ktorého sa obnova týka. Nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne
preukazovať novými dôkazmi (naplnenie prvej podmienky k povoleniu obnovy konania). Na povolenie
obnovy konania je však tiež potrebné zistiť, či nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme samy

osebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodňujú iné rozhodnutie o
vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu
alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu bol v zrejmom rozpore s účelom trestu (druhá
podmienka k povoleniu obnovy konania).

Súd po vykonanom dokazovaní nezistil žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by vyšli najavo
dodatočne, teda neboli súdu skôr známe a ktoré by následne v súlade s ustanovením § 394 Trestného
poriadku odôvodňovali povolenie obnovy konania. Odsúdený napadol pôvodné rozhodnutie z dôvodu,
že mal za to, že skutok bol vo vzťahu k nemu zle právne kvalifikovaný a to ako trestný čin lúpeže,
hoci on nemal vôbec vedomosť o tom, že jeho spoluodsúdení mali v úmysle spáchať trestný čin

lúpeže, čo chcel preukázať výsluchom oboch spoluodsúdených A. D. G. H. W. v obnovovacom konaní,
ktorí J. J. z protiprávneho konania v prípravnom konaní usvedčili ako aj vykonaním konfrontácie so
spoluodsúdenými. Odsúdený J. J. pritom súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by títo spoluodsúdení
chceli svoje výpovede, ktorými usvedčili odsúdeného J. J. z „lúpeže“ akýmkoľvek spôsobom korigovať.
Súd preto tieto novonavrhnuté dôkazy nepovažoval za nové, ktoré by neboli súdu známe v pôvodnom

konaní a pre ktoré by bolo možné obnovu konania povoliť. Súd nie je povinný vykonať akýkoľvek dôkaz
navrhnutý obžalovaným (ktorý bol, mimochodom, súdu známy už aj v pôvodnom konaní zo spisového
materiálu predloženého prokurátorkou) a ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní pred súdom len
preto, že všetci obžalovaní sa ku spáchaným skutkom priznali, preto sa ich samotný výsluch pred súdom
nekonal, len kvôli tomu, aby odsúdený dosiahol prehodnotenie dôkazov výlučne vo svoj prospech.

Takéto návrhy na vykonanie dokazovania mal odsúdený možnosť využiť a uplatniť v pôvodnom konaní,
nie v konaní obnovovacom.Bolo dôležité pripomenúť, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, nejde o ďalší riadny
opravný prostriedok, ako je to napríklad pri odvolaní, teda akýkoľvek zásah do právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia súdu je prípustný iba vo výnimočných prípadoch.

Súd znova skonštatoval, že skutočnosti, ktoré majú byť ozrejmené vypočutím spoluodsúdených a
vykonaním konfrontácie medzi spoluodsúdenými označené odsúdeným ako dôkazy nové a neznáme
v pôvodnom konaní nie sú novými dôkazmi, pretože tieto boli známe v pôvodnom konaní a preto
nemohlibyťdôvodomprepovolenieobnovykonania.Súdztohodôvodutaktooznačenédôkazyodmietol

v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania vykonať. Súd zopakoval, že skutočnosťou predtým
neznámou sa rozumie objektívne existujúcu jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom a ktorý môže myť
vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o návrhu na povolenie obnovy
konania treba preukázať novými dôkazmi. Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým
dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz síce vykonaný v pôvodnom konaní, ale s
novým obsahom, napr. aj zmena výpovede svedka. Za nové skutočnosti a dôkazy rozhodne nemožno

považovať také skutočnosti a také dôkazy, ktoré možno zistiť už z obsahu spisu, tak ako tomu bolo v
tomto prípade.

Súd dal opakovane do pozornosti, že odsúdený sa v konaní pred súdom jednoznačne a priamo za
prítomnosti aj svojho obhajcu priznal ku skutkom opísaným v skutkovej vete obžaloby ako aj k ich

právnej kvalifikácii, obžalovaný bol poučený o neodvolateľnosti vyhlásenia o vine a v rozsahu vyhlásenia
o nenapadnuteľnosti výroku o vine odvolaním a dovolaním, okrem prípadu, ak by závažným spôsobom
bolo porušené právo na obhajobu. Súd v pôvodnom konaní vyhodnotil, že bolo dostatočne preukázané,
žeskutokzavinenespáchalajodsúdenýJ.J.spôsobomuvedenýmvskutkovejveteobžaloby,vdôsledku
čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný. Súd by neprijal vyhlásenie odsúdeného o jeho

vine, ak by mal dôvodné pochybnosti o skutkových tvrdeniach uvedených v obžalobe. Preto námietky
odsúdeného, že samotné vyhlásenie o vine by nemalo súdu postačovať na uznanie viny nemajú oporu
v Trestnom poriadku. Súd navyše dodal, že vyhlásenie o vine obžalovaného je výlučným právom
obžalovaného, ktorého nemožno k takémuto vyhláseniu nijakým spôsobom nútiť, pričom obžalovaný k
takému rozhodnutiu pristupuje až po riadnom poučení o jeho následkoch a z vlastnej vôle a dobrovoľne.

Návrh odsúdeného na obnovu konania tak neobsahoval žiadne nové skutočnosti ani dôkazy skôr
neznáme, ktoré by vyšli najavo po právoplatnosti rozhodnutia v merite veci a ktoré by v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohli zmeniť pôvodné právoplatné rozhodnutie o vine a o
treste odsúdeného. Vzhľadom na vyššie popísané dôvody a absenciu podmienok obnovy konania súd

návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnásťažnosť,ktorújemožnépodaťdotrochdníododňajehooznámenia
na Okresný súd Nitra. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre. Sťažnosť má odkladný účinok.