Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Tóth
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/163/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114228466
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114228466.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: C. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom V..
O.. K. Č.. X, S., právne zastúpeného: JUDr. Patrik Palša, AK Palša a partneri, so sídlom Masarykova 13,
Prešov, proti žalovaným: 1/ Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1,
IČO:30807484,2/RAVILs.r.o.,sosídlomLermontovova18,81105Bratislava,IČO:36790869,právne
zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, o určenie neplatnosti
právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 22.6.2016 č. k.
16C/378/2014-117, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
Prisudzuje žalovanému v 2. rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.
Nepriznáva žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1) Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 16C/378/2014-117 návrh žalobcu na prerušenie konania
postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. zamietol. Žalobu zamietol. Ďalej uviedol, že o trovách
konania rozhodne v lehote 30-tich dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení
súd uviedol, že žalobou z 24.10.2014 sa žalobca domáhal určenia, že Zmluva o postúpení pohľadávky č.
X zo dňa XX.X.XXXX a Dodatok č. X, uzavreté medzi žalovanými, sú voči žalobcovi neplatné. Žalovaný v
1. rade prostredníctvom svojej organizačnej zložky Sociálnej poisťovni, pobočka S., vydal rozhodnutie z
XX.XX.XXXX, ktorým predpísal žalobcovi poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie
vo výške 38.003,- Sk. Ďalším rozhodnutím z XX.XX.XXXX predpísal žalobcovi penále 1.033.858,-
Sk. Iným rozhodnutím z XX.XX.XXXX predpísal žalobcovi za obdobie od 1.11.2003 do 31.12.2003
penále v sume 24.798,- Sk. Vyššie uvedené pohľadávky žalovaný v 1. rade postúpil na žalovaného
v 2. rade na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z XX.X.XXXX. Uvedené rozhodnutia sa týkajú
zverenej právomoci rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb, a to na základe predpisov
verejného práva, najmä zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Na základe tejto skutočnosti sa
verejnoprávnu pohľadávku snaží vymáhať súkromnoprávny subjekt, žalovaný v 2. rade. Podľa žalobcu
zmluva o postúpení pohľadávok je absolútne neplatný právny úkon, keďže odporujú zákonu a zároveň
sa prieči dobrým mravom. Nadobudnutie pohľadávky žalovaným v 2. rade je zneužitím práva. Žalovaný
v 2. rade je založený za účelom podnikania, pričom vymáha pohľadávku na penále, ktoré autoritatívne
uložil žalovaný v 1. rade Sociálna poisťovňa na základe zákona č. 261/2003 Z.z.. U žalobcu vzťah
k Sociálnej poisťovni bol vzťahom založeným na predpisoch verejného práva. Výťažok sankcií za
porušenie práva žalobcom má slúžiť na pokrytie výdajov spojených s plnením sociálnych úloh štátu.Postúpenie pohľadávky, ktorá vznikla v systéme verejného práva, pri postúpení na súkromnú osobu, je
podľa žalobcu nezákonné, najmä v tom prípade, keď sa potom stane predmetom exekúcie a vymoženia
pohľadávky. Dochádza k nevyváženosti práv a povinností a k zneužitiu práva, ak absentuje verejný
záujem v dôsledku zbavení sa sankcií v prospech súkromných osôb. Pohľadávky štátu majú spravovať
štátne orgány, pričom takéto poplatky majú predstavovať zdroj príjmu štátu.
2) Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil. Žalobcovi ako dlžníkovi boli predpísané poistné za obdobie
od 12/2003, pričom tieto pohľadávky neboli predmetom vymáhania v exekučnom konaní. Predpísané
penále nie sú len za neuhradené poistné.
3) Žalovaný v 2. rade takisto so žalobou nesúhlasil. Žalovaní splnili zákonné podmienky na uzavretie
Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1 v znení jej Dodatku.
4) Súd pri hodnotení nároku vychádzal z § 27 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni
v znení účinnom do 31.12.2003, kde osobám uvedeným v § 19 ods. 1 až 3 zákona, ktoré neodviedli
poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny mesiac včas
alebo v správnej výške, pobočka predpíše penále vo výške 0,2 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania
odo dňa splatnosti poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie do dňa poukázania
dlžnej sumy na účet pobočky Sociálnej poisťovne v banke alebo v hotovosti v príslušnej pobočke.
Podľa § 149 ods. 1 zák. č. 261/2003 Z.z. o sociálnom poistení účinnom v čase postúpenia pohľadávky,
pohľadávku okrem pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie pred
rokom 1994 vrátane penále, ktoré súvisí s týmto poistením, a okrem pohľadávky na dávkach môže
Sociálna poisťovňa za podmienok ustanovených týmto zákonom postúpiť tretej osobe, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa ods. 4 uzatvára Sociálna poisťovňa s treťou osobou písomnú zmluvu o
postúpení pohľadávky za odplatu. Na zmluvu sa vzťahuje Obchodný zákonník.
5) Súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Absolútnej neplatnosti sa môže domáhať každý,
kto preukáže naliehavý právny záujem. Postavenie žalobcu ako dlžníka sa postúpením pohľadávky
nezmenilo. Či došlo ku skutočnému postúpeniu pohľadávky je sporom medzi postupcom a postupníkom.
Nezaplatením penále nedošlo k zhoršeniu postavenia zamestnancov žalobcu, ani ostatní poistenci
Sociálnej poisťovne neboli na svojich právach ukrátení. Čo sa týka neprimeranosti penále vo výške 0,2
% denne, tak táto sankcia bola uložená podľa zákonných ustanovení verejného práva a žalovaný v 1.
rade ako verejnoprávna inštitúcia vykonáva správu verejných záležitostí, ktoré sa realizujú ako prejav
výkonnej moci štátu. Nemožno hovoriť ani o rozpore s dobrými mravmi, keďže tento pojem sa používa
v oblasti súkromného práva. Samotný žalobca v konaní nespochybnil výšku penále, ani nedal proti
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne opravný prostriedok. Preto okresný súd vyhovel obrane žalovaných a
žalobu zamietol.
6) O trovách konania účastníkov bolo dohodnuté podľa § 151 ods. 3 O.s.p..
7) Proti rozsudku okresného súdu dal v celosti odvolanie žalobca. Nesúhlasí s tým, že prostriedky z
verejnoprávnych sankcií prešli do súkromných rúk na základe Dohody o postúpení práv. Ak Sociálna
poisťovňa bola zriadená ako verejnoprávna inštitúcia poverená výkonom nemocenského poistenia,
dôchodkového zabezpečenia, potom postúpená pohľadávka, ktorá vznikla v systéme verejného práva,
nemôže byť postúpená na súkromnú osobu. Pri postúpení sa jedná o zneužitie práva. Penále je
autoritatívne uloženie pokuty za porušenie povinnosti, pričom výťažok má slúžiť zo zákona na pokrytie
verejných výdavkov spojených s plnením sociálnych úloh štátu. To práve absentuje vtedy, ak držiteľom
takejto pohľadávky sa stane súkromná spoločnosť. Verejný záujem tu absentuje. Ak štát sankcionuje
niekoho 0,2 % denne, tak postúpenie pohľadávky a jeho vymáhanie je zneužitím práva zo strany
súkromnej osoby. Má byť zachovaný charakter pohľadávky a nemá byť menený ani vtedy, keď sa
pohľadávka postupuje. Naviac sankcia je vysoká, predstavuje 72 % z istiny. Takáto sankcia pri postúpení
na súkromnú osobu znamená porušenie zásady poctivého obchodného styku. Keďže úkon postúpenia
pohľadávky odporuje zákonu, obchádza ho alebo prieči sa dobrým mravom, navrhuje rozhodnutie
zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať náhradu trov konania.
8) Zástupca žalovaného v 2. rade navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne. Úkony postúpenia pohľadávky sú platné, pričom boli splnené všetky zákonné podmienky na
uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávok. Do 1.1.2014 mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok zverenéhopráva súkromnej spoločnosti. Žalovaný v 2. rade poukazuje na to, že výťažok z predaja postúpenej
pohľadávky predsa ide na pokrytie výdavkov spojených s plnením sociálnych úloh štátu. Tu nemôže
absentovať verejný záujem, ako to tvrdí žalobca. Naviac Sociálna poisťovňa mala postúpiť pohľadávku
na poistnom, dávkach a náhradách škody, ako aj príslušenstvo pohľadávky, teda aj penále. Navrhuje
potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne.
9) Zástupca žalobcu naďalej trvá na zneužití práva a považoval postúpenie pohľadávky najmä v časti
penále za právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom. Absentuje tu verejný záujem najmä pri sankciách
vo výške 0,2 % denne, pretože účelom vyberania poplatkov ustanovených zákonom je realizácia politiky
štátu v oblasti sociálneho zabezpečenia. Tieto poplatky predstavujú zdroj príjmu štátnej inštitúcie, ktorej
ukladá povinnosť plniť autoritatívnym rozhodnutím. Peniaze, ktoré vznikli v systéme verejného práva,
by nemali z neho odchádzať zmluvami o postúpení pohľadávok.
10) Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne
správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387
ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia ďalej uvádza:
11) Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému (postupníkovi). Žalobca podal žalobu na určenie
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, pretože podľa jeho názoru pohľadávky, ktoré vznikli v
rámci verejného práva, mali sa vrátiť štátu na pokrytie výdavkov spojených s plnením sociálnych
úloh štátu. Došlo k postúpeniu pohľadávky z verejného práva na súkromnú osobu. Jedná sa o
rozpor so zákonom, resp. zneužitie práva. Odvolací súd v tejto veci poukázal na to, že rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR z 24.6.2003 vo veci sp. zn. 2Cdo 36/2003, ktoré jasne uvádza, že postúpením
pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje; zmena veriteľa nemá vplyv na obsah pohľadávky. Zo
zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je zdravotná poisťovňa v postavení dlžníka a zdravotnícke
zariadenie v postavení veriteľa, ktorému nič nebráni, aby svoju pohľadávku postúpil veriteľovi, ktorý
môže byť aj iný subjekt, než zdravotnícke zariadenie. Ak zákon v čase postúpenia pohľadávky
nezamedzoval postúpeniu pohľadávky, potom žalovaný v 1. rade nepostupoval v rozpore so zákonom,
keď pohľadávku z verejného práva postúpil na súkromnú osobu. Práve výťažok z takého predaja je
príjmom verejného práva. Nemožno hovoriť o zneužití práva, pokiaľ postupník vymáha aj pohľadávku
na sankciu vo výške 0,02 % denne, pretože takú sankciu ustanovuje zákon. S postúpenou pohľadávkou
prechádza na postupníka aj príslušenstvo pohľadávky. (§ 524 ods. 2 OZ č. 40/1964 Zb.). Preto aj
odplata za postúpenie pohľadávky má vyjadrovať celkovú hodnotu postúpenej pohľadávky vrátane
príslušenstva. Nemožno hovoriť o zneužití práva, ak pohľadávky z verejného práva sú postúpené
na súkromné osoby, a ak to neodporuje zákonu. Opak zatiaľ žalobca nepreukázal. Keďže na platné
postúpenie pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, pretože postúpením pohľadávky sa dlžníkove
postavenie nemení, potom ani zmena veriteľa peňažnej pohľadávky nemá vplyv na obsah pohľadávky.
Charakter pohľadávky vyplývajúci z práv verejných sa teda nemení ani tým, že sa pohľadávky postúpili
na iný subjekt. Ak došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky, tak potom odplata je príjmom verejného
práva, ale nároky z postúpenej pohľadávky sú už „príjmom“ súkromnej osoby. Preto nemožno hovoriť o
zneužití práva, ak nároky vyplývajúce z postúpenej pohľadávky sú zákonnými nárokmi. Samotnú výšku
pohľadávky žalobca nerozporoval, výška sankcií je stanovená zákonom. Nemožno hovoriť ani o rozpore
so zákonom pri samotnom základe nároku a nemožno ani spochybňovať postúpenie pohľadávky, ak
takýto postup neodporoval zákonu. Preto odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne. Krajský súd takisto potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov
konania, pretože žalovaní ako úspešní účastníci konania majú právo na náhradu trov konania proti
neúspešnému žalobcovi. O tom je aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie s odkazom na § 151 ods.
3 O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania súdu, pretože podľa vtedy platného Občianskeho
súdneho poriadku podľa § 142 ods. 1 O.s.p. úspešný účastník má právo na náhradu trov konania proti
neúspešnému účastníkovi.
12) Žalovaný v 1. rade si náhradu trov konania nežiadal, preto ani odvolací súd nemohol žalovanému
v 1. rade priznať náhradu trov odvolacieho konania. Úspešný žalovaný v 2. rade má nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti neúspešnému žalobcovi podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu v odvolacom konaní.13) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.