Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. august 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/716/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213210546
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213210546.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci - spore žalobcu: GENERAL
FACTORING a.s., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 358 388 25, v konaní zastúpený: Jakubčák,
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47255706, proti žalovanej: C. P.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, o zaplatenie 929,25 eura istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Komárno, č. k. 10C/120/2014-96 zo dňa 16. septembra 2015, v spojení
s opravným uznesením č. k. 10C/120/2014-121 zo dňa 25. mája 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej zamietajúcej

časti výroku a v časti výroku o trovách konania strán sporu p o t v r d z u j e .

Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 14. 05. 2013 sa žalobca pôvodne domáhal zaplatenia sumy (istiny) vo výške 3.335,37
eura s príslušenstvom (úrokom, úrokom z omeškania a náhradu trov konania) na tom skutkovom
základe, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 12. 2010 nadobudol od spoločnosti
Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava pohľadávku voči žalovanej vyplývajúcu zo Zmluvy o splátkovom
úvere č. 0212154933 uzatvorenej dňa 02. 02. 2006 medzi žalovanou a jeho právnym predchodcom, na

základe ktorej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.659,90 eura (50.000,-Sk), ktorý úver
žalovaná riadne nesplácala a ku dňu postúpenia pohľadávky jej dlh pozostáva z istiny 2.909,68 eura a
úrokovzomeškaniavsume425,69eura,spolutedavsume3.335,37eura.Podanímzodňa14.04.2015
učinil žalobca čiastočné späťvzatie žaloby, keď sa domáhal zaplatenia už len sumy 929,25 eura spolu s
príslušenstvom (riadnym úrokom, úrokom z omeškania a náhradou trov konania) a v prevyšujúcej časti
zobral žalobu späť, pričom súd prvej inštancie - Okresný súd Komárno uznesením č. k. 10C/120/2014-87
zo dňa 15. apríla 2015 pripustil zmenu žalobného návrhu (žaloby) žalobcom podľa jeho čiastočného

späťvzatia žaloby.

2.1. Napadnutým zhora označeným rozsudkom (v spojení s opravným uznesením ohľadom označenia
zástupcu žalobcu) súd prvej inštancie v spore strán sporu takto rozhodol:

2.2. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 398,25 eura s úrokom vo výške 17,30 % ročne zo súm :
44,25 eura od 21. 05. 2010 do 20. 01. 2011

44,25 eura od 21. 06. 2010 do 20. 01. 2011
44,25 eura od 21. 07. 2010 do 20. 01. 2011
44,25 eura od 21. 08. 2010 do 20. 01. 2011
44,25 eura od 21. 09. 2010 do 20. 01. 201144,25 eura od 21. 10. 2010 do 20. 01. 2011
44,25 eura od 21. 11. 2010 do 20. 01. 2011
44,25 eura od 21. 12. 2010 do 20. 01. 2011

s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo súm :
44,25 eura od 21. 05. 2010 do zaplatenia
44,25 eura od 21. 06. 2010 do zaplatenia
44,25 eura od 21. 07. 2010 do zaplatenia

44,25 eura od 21. 08. 2010 do zaplatenia
44,25 eura od 21. 09. 2010 do zaplatenia
44,25 eura od 21. 10. 2010 do zaplatenia
44,25 eura od 21. 11. 2010 do zaplatenia
44,25 eura od 21. 12. 2010 do zaplatenia,
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2.3. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

2.4. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2.5. Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok v sume 137,80 eura (slovom: stotridsaťsedem eura
osemdesiat eurocentov) prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.- prevádzkovateľ systému IČO: 36 631
124, so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica.

3.1.Skutkovýstavveci-sporusúdprvejinštanciespoukazomnavykonanédokazovanienapojednávaní

v neprítomnosti riadne predvolanej žalovanej ustálil nasledovne:

3.2. Zmluvou o splátkovom úvere č. 0212154933 uzatvorenej podľa § 497 až 507 Obchodného
zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovanou
dňa 02. 02. 2006 právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 50.000-Sk (1.659,90

eura) na pevnú úrokovú sadzbu 17,30 % ročne. Úver sa žalovaná zaviazala splácať po 1.333,-Sk (44,25
eura) mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci po dobu 59 mesiacov. Prvá splátka bola splatná 20. 03.
2006, posledná 20. 01. 2011. Ročnú percentuálnu mieru nákladov účastníci Zmluvy dohodli vo výške
9,48%,poplatokzasprávuúveruvmesačnejvýške50,-Sk(1,66eura).NeoddeliteľnousúčasťouZmluvy
sú Všeobecné obchodné podmienky banky účinné od 01. 08. 2002. Úverové podmienky a Sadzobník, s

ktorými žalovaná súhlasila. Na úvere uhradila 16 splátok v celkovej výške 627,83 eura (18.914,10 Sk),
a to sumu 1.333,-Sk dňa 20. 03. 2006, 20. 04. 2006, 20. 05. 2006, 20. 06. 2006, sumu 1.310,-Sk a 23,-
Sk dňa 20. 07. 2006, sumu 1.333,-Sk dňa 20. 08. 2006, 20. 09. 2006, 20.10.2006, 20. 11. 2006, 20. 12.
2006, 30. 01. 2007, 12. 03. 2007, v sume 56,10 Sk dňa 20. 03. 2007, sumu 2.633,90 Sk dňa 30. 04.
2007, 228,10 Sk dňa 20. 05. 2007.

3.3. Dňa 21. 12. 2010 Slovenská sporiteľňa a.s. a žalobca uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávok č.
1424/2010/CE, ktorou SLSP ako postupca postúpil žalobcovi medzi inými aj pohľadávku voči žalovanej,
ktorákudňupostúpeniačinila3.335,37eura.Postúpeniepohľadávkyspríslušenstvompostupcaoznámil
žalovanej listom zo dňa 28. 12. 2010 doručeným žalovanej 07. 02. 2011. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná

uhradila na úvere iba vyššie uvedené splátky, vykonaným dokazovaním vyvrátené nebolo. Predmetom
tohto konania však sú iba splátky splatné od 20. 05. 2009 do 20. 01. 2011, t. j. 21 splátok po 44,25
eura v celkovej výške 929,25 eura.

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na citované ustanovenia Občianskeho zákonníka

(OZ - Zákon č. 40/1964 Z. z.), citované ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
citované ustanovenia Obchodného zákonníka (Ob. z. - Zákon č. 513/1991 Z. z.), citované ustanovenie
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 1. mája 2014), citované
ustanovenie § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a citované ustanovenia § 142 ods. 2 a 3
Občianskeho súdneho poriadku (OSP - zákon č. 99/1963 Z. z.) odôvodnil nasledovne:

5. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tietopodmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súčasťou formulárovej
zmluvy účastníkov o splátkovom úvere sú Všeobecné obchodné podmienky banky, ktoré však žalovaná

ovplyvniť nemohla, nakoľko neboli dohodnuté individuálne, ale boli vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov. Žalovaná ako spotrebiteľ mohla zmluvu prijať ako celok alebo ju odmietnuť.

6. Daný právny vzťah medzi účastníkmi konania (stranami sporu) súd v zmysle ustanovení Zákona č.
258/2001 Z. o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj podľa § 23a Zákona

č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a na ustanovenie § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy posúdil ako občianskoprávnu vec (spotrebiteľskú zmluvu), pretože
bola uzavretá medzi veriteľom (t. j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti okrem iného
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov) a spotrebiteľom (t. j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Súd právny
základ pohľadávky žalobcu mal za preukázaný, preto v ďalšom sa venoval otázke premlčania nároku.

7. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe
tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred
týmto dňom (viď rozsudok NS SR 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015).

8. Žaloba bola súdu doručená 14. 05. 2013. Jednotlivé splátky boli splatné k 20-mu dňu v mesiaci, preto
splátkysplatnédo20.04.2010súpremlčané.Zuvedenéhodôvodusúdžalobevyhovelibasčasti,atočo
do splátok splatných od 20. 05. 2010 do 20. 01. 2011 v počte 9, čomu zodpovedá suma 398,25 eura a vo
zvyšnej časti (čo do splátok splatných od 20. 05. 2009 do 20. 04. 2010) žalobu pre premlčanie zamietol.

9. Žalobca v tomto konaní si uplatnil aj zmluvné úroky, aj úroky z omeškania zo splátok splatných od 20.
05. 2009 do 20. 12. 2010. Posledná neuhradená splátka uplatnená v konaní bola splatná 20. 01. 2011,
avšak v čiastočnom späťvzatí žaloby z tejto splátky ani dohodnutý úrok, ani úrok z omeškania žalobca
nežiadal priznať. Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a spravidla začína na

základe návrhu na začatie konania. Vo veciach, v ktorých sa konanie môže začať iba na základe žaloby
(vždy tomu tak je v sporovom konaní), je podanie návrhu nevyhnutným predpokladom začatia konania.
Z dispozičného princípu sporového konania vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet
konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti
súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Z

uvedeného dôvodu súd nepriznal žalobcovi dohodnuté úroky a úroky z omeškania z poslednej splátky
splatnej 20. 01. 2011.

10. Nakoľko žalovaná úver riadne a včas nesplácala, dostala sa do omeškania s plnením peňažného
dlhu, a preto žalobcovi vznikol podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka nárok na úrok z omeškania

vo výške stanovenej § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z. S platbou splatnou 20. 05. 2010 sa
dostala do omeškania od 21. 05. 2010, so splátkou splatnou 20. 06. 2010 od 21. 06. 2010, atď. Základná
úroková sadzba ECB od 13. 05. 2009 do 12. 04. 2011 bola 1 %, preto súd priznal žalobcovi úroky z
omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých dlžných splátok.

11. Žalobca mal vo veci čiastočný úspech, žalovanej žiadne trovy nevznikli ani si ich neuplatnila, preto
súd s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 OSP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu
trov právo.

12.Konanieboločiastočnezastavenépredotvorenímprvéhopojednávania,pretožalobcamápodľa§11

ods. 3, 4 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel nárok na vrátenie súdneho poplatku
kráteného o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Titulom súdneho poplatku vyrubeného z ceny predmetu
konania 3.335,37 eura zaplatil súdny poplatok 200,- eur. Po zmene žalobného petitu predmetom
konania bolo zaplatenie istiny 929,25 eura, z čoho súdny poplatok vo výške 6 % podľa položky 1písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov predstavuje sumu 55,50 eura, preto súd vracia žalobcovi
prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. sumu 137,80 eura (200,- eur - 55,50 eura = 144,50 eura - 6,70
eura = 137,80 eura).

13. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalobca a to proti výroku o zamietnutí
žaloby vo zvyšku a proti výroku o náhrade trov konania, v ktorých častiach sa domáhal zmeny rozsudku
tak, aby jeho žalobe bolo v plnom rozsahu vyhovené a aby bola žalovaná zaviazaná zaplatiť mu
náhradu trov konania, alternatívne v týchto napadnutých výrokoch žiada o zrušenie rozsudku a vrátenie

veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súdu prvej inštancie vyčítal nesprávne
právne posúdenie veci tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, nedostatočné
zistenie skutkového stavu, nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov, rozhodnutie
vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a to, že účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom. Poukázal na to, že zmluva o úvere patrí medzi tzv. absolútne
obchody podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného

zákonníka a to bez ohľadu na povahu účastníkov (strán sporu). Má za to, že spotrebiteľský úver, nie
je jeden zmluvný typ, ale osobitný subtyp zmluvných typov, ktorých kauzou je dočasné poskytnutie
finančných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, na úpravu ktorých sa majú použiť pri kogentnej
či dispozitívnej zákonnej úprave jednotlivých zmluvných typov a ich ďalšie kogentné právne normy,
ktoré sú vymedzené v zákone o spotrebiteľských úveroch (lex specialis). Má preto za to, že nejde o

samostatný zmluvný typ vylučujúci použitie Obchodného zákonníka. Tvrdenia o tom, že v prípade, že
ide o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva výlučná pôsobnosť Občianskeho zákonníka na daný vzťah, nemajú
žiadnu normatívnu oporu a priečia sa pravidlu lex specialis derogat generali, pričom v tomto prípade
lex specialis je ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka. Trvá na tom, že je potrebné
aplikovať na právnu úpravu úverovej zmluvy Obchodný zákonník ako aj všeobecné ustanovenia

Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Pokiaľ ide o otázku napr. premlčania nárokov
z úverovej spotrebiteľskej zmluvy uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je aj absolútna obchodná
zmluva bez ohľadu na to, že sa riadi právnym režimom Obchodného zákonníka. Premlčanie sa teda
aj v spotrebiteľských zmluvách majúcich formu absolútneho obchodu spravuje výlučne Obchodným
zákonníkom a keďže podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé

práva inak, je premlčacia doba 4 roky. Uvedený záver neodporuje ani rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5MCdo/20/2009; neodporuje ani právnym názorom z označených súdnych rozhodnutí. Namieta,
že súd prvej inštancie sa v časti premlčania v rozsudku vôbec nevysporiadal s obsahom jeho vyjadrenia
zo dňa 14. 04. 2015, toto dokonca ani nespomína v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žiada, aby odvolací
súd osobitne a náležite posúdil túto časť odvolania vo vzťahu k arbitrárnosti konania a rozhodnutia, a k

ústavnému princípu právnej istoty. Namieta tiež to, že nie je možné len odkazom na jedno rozhodnutie
súdu bez ďalšieho neprihliadať na argumentáciu účastníka a na iné poukazované rozhodnutia. Žiada o
také rozhodnutie, ktoré sa v plnej miere vysporiada so všetkým ním uvedeným v spore. V rozhodnutí
súdu prvej inštancie nie sú uvedené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie odchýlne od
uvedených rozhodnutí s aplikovaním štvorročnej premlčacej doby. Napadnutý rozsudok je podľa neho

postihnutý i vadou nepreskúmateľnosti, a to z dôvodu nedostatočného odôvodnenia postupu súdu,
najmä v súvislosti s určením premlčania a jeho podaní k tejto problematike. Rozsudok vykazuje znaky
arbitrárnosti a nie je preskúmateľný, pričom zakladá aj porušenie ústavných práv oprávneného na súdnu
a inú právnu ochranu, logickým postupom by malo byť jeho zrušenie odvolacím súdom.

14. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

15. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (CSP),
ktorý zrušil Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého konal a rozhodoval súd prvého stupňa - prvej
inštancie a súčasne ustanovil, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (CSP) aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, keď právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Dňom 1. júla 2016 preto bolo potrebné vo
veci - spore postupovať podľa ustanovení Civilného sporového poriadku.

16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho

pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcu a skutkovým stavom sporu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých častiach výrokov podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť
ako rozhodnutie v týchto výrokoch vecne správne.17. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa v odôvodnení svojho rozhodnutia len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, keď na zdôraznenie správnosti s ohľadom na odvolacie dôvody žalobcu považuje potrebné
poukázať na to, že

- nevzhliadol napadnuté rozhodnutie v napadnutých výrokoch za nedostatočne odôvodnené, arbitrárne,
nepreskúmateľné a zasahujúce do práv strán sporu, keďže súd prvej inštancie s poukazom na § 5b

zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka v znení
od 1. mája 2014 jasne zdôvodnil, prečo v otázke posúdenia premlčania konal ex offo a prečo aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, keď poukázal aj na argumentáciu rozhodovacej praxe
Najvyššieho súdu SR v označenom rozhodnutí potvrdzujúcom správnosť jeho právneho posúdenia
premlčania,

- odvolacie dôvody žalobcu v podanom odvolaní uvedenú konkrétnu právnu argumentáciu súdu
nenapadajú, a teda žalobca svoju právnu argumentáciu = odvolacie dôvody v tomto smere neposkytol,
a že

- právny záver súdu prvej inštancie o okamžitej aplikabilite ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho

zákonníka v znení od 1. mája 2014 je vecne správny, keďže zákonodarca v prechodných ustanoveniach
nevylúčil aplikáciu tohto ustanovenia na právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou tohto ustanovenia

18. Čo sa týka trov odvolacieho konania, žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, nakoľko však jej
v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a žiadne si ani neuplatnila, odvolací súd jej nárok na náhradu

trov odvolacieho konania preto nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).