Dopĺňací rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. november 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/802/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113206292
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113206292.1

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu B. C., L.. X.X.XXXX, T., J. XX, zast.
advokátkou JUDr. Monikou Meňhertovou, Košice, Floriánska 16, proti žalovanej C. C., L.. XX.X.XXXX,
T.Š., J. XX, zast. advokátkou JUDr. Katarínou Adamovskou, Košice, Žižkova 6, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 17C/71/2013-307 z
9.6.2015, proti uzneseniu 17C/71/2013-328 z 25.8.2015, proti uzneseniu 17C/71/2013-339 z 16.9.2015,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku 17C/71/2013-307 z 9.6.2015, proti uzneseniu 17C/71/2013-328 z
25.8.2015 a proti uzneseniu 17C/71/2013 z 28.10.2015 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o určení do podielového spoluvlastníctva účastníkov dlhu voči
Lucii Ropovikovej titulom pôžičky v celkovej výške 15 230 eur každému v podiele 1/2.

M e n í rozsudok vo výroku o určení do podielového spoluvlastníctva účastníkov dlhu voči Lucii
Ropovikovej titulom pôžičky v celkovej výške 15 230 eur každému v podiele 1/2 tak, že žalobca a
žalovaná sú povinní uhradiť dlh voči Lucii Ropovikovej titulom pôžičky v celkovej výške 15 230 eur v
rovnakom pomere každý po 7 615 eur.

P o t v r d z u j euznesenie z 25.8.2015 vo vzťahu k žalovanej.

Z r u š u j e uznesenie z 25.8.2015 vo vzťahu k žalobcovi.

Uznesenie z 28.10.2015 m e n í tak, že žalobca nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za podané
odvolanie a žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 66 eur, v lehote
10 dní.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že z majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov určuje do výlučného vlastníctva žalobcu: osobné motorové vozidlo Š.T. V.,
R.:T.vcelkovejzostatkovejhodnote800eurakoaj televíziu,notebookatlačiareňv celkovejzostatkovej
hodnote 200 eur a do výlučného vlastníctva žalovanej: členský podiel k družstevnému 4- izbovému
bytu,č.XX,E.J.XXXC,L.X.G.J.K.L.J.XXE.T.Š.v hodnote58.000eur akompletnézariadeniebytuč.
XX L. J. XX E. T. v celkovej zostatkovej hodnote 1.000 eur a do podielového spoluvlastníctva účastníkov:
dlh voči B. O. titulom pôžičiek v celkovej výške 15 230 eur, každému v podiele 1/2, že titulom úplného

vyporiadaniabezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,žežalovanájepovinnážalobcovivyplatiťsumu
29 000 eur do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, že žiadny z účastníkov nemá právo
náhradu trov konania.2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, čoho sa žalobca žalobou doručenou mu 15.3.2013 domáhal, ako
žiadal vyporiadať BSM, čím žalobu odôvodnil a čo v konaní vypovedal. Ďalej uviedol ako sa vyjadrila v
konaní žalovaná, že na základe zistenia trhovej hodnoty bytu realitnými kanceláriami oznámila, že podľa

jej názoru je možné predmetný byt predať a stanovila trhovú hodnotu členského podielu k družstevnému
bytu L. J. A.. XX E. T. na cenu 58 000 eur, že nesúhlasila s návrhom a to najmä v časti o vyporiadanie
BSM k členskému podielu k bytu, že ďalej počas konania uviedla, že súhlasí s tým, aby hnuteľné veci
pripadli do vlastníctva každého z manželov tak ako ich užívajú bez finančnej náhrady ktoréhokoľvek
z účastníkov konania z titulu vyporiadania spoluvlastníctva hnuteľných vecí. Poukázal na vyjadrenie

žalobcu, ktorý nepoprel, že im dcéra B. O. poskytla peniaze na zasklenie balkóna, avšak odprezentoval
to ako dar, že B. O. súdu pri svojej výpovedi ozrejmila, že peňažné prostriedky rodičom poskytovala
ako pôžičky, ktoré jej účastníci konania sľubovali vrátiť po získaní invalidného dôchodku žalobcu, že
tieto peniaze rodičom nedarovala z dôvodu, že im finančne pomáhala iba ona, nie jej brat a sestra,
čo nepovažovala za spravodlivé zo strany súrodencov. V ďalšom svojom vyjadrení zo 7.10.2013 zase
žalobca potvrdil, že na osobné motorové vozidlo Škoda Felícia im prispela dcéra sumou 1 000 eur, že z

výpisov z účtu žalobcu je zrejmé, že B. O. poskytovala peňažné prostriedky rodičom aj bezhotovostným
prevodom priamo na účet žalobcu, a to v mesiacoch november 2009 (60 eur), marec 2010 (20 eur), máj
2010 (20 eur), jún 2010 (50 eur), september 2010 (30 eur) a november 2010 (50 eur). Existenciu pôžičiek
potvrdila svedkyňa O. aj žalovaná. B. O. pri svojom výsluchu uviedla, že rodičom nedávala celú výplatu,
ale jej polovicu. V rámci širšieho vyporiadania napokon žalovaná nežiadala zahrnúť splácanie pôžičky

za okná, avšak žiada, aby tam bolo zahrnuté pôžičky účastníkov od ich dcéry B. za roky 2004-2008
plus pôžička z roku 2009-2010 v hodnote 230 eur a ďalšia pôžička 1 000 eur na nákup vozidla značky
Felícia žalobcom. Pokiaľ ide o pôžičky z roku 2004-2008, tam sa s dcérou dohodla žalovaná na tom,
že dcéra nebude požadovať celú sumu vo výške 16 900 eur, ale len vo výške 15.000 eur, preto v tejto
sume žiadala zaradiť tieto pôžičky do masy BSM. Pokiaľ ide o pôžičky, ktoré boli poskytované dcérou

v rokoch 2009-2010, tak bolo dohodnuté, že tieto budú uhradené, keď budú mať účastníci finančné
prostriedky, teda nebol stanovený nejaký pevný dátum. Mala za to, že keďže ona dlhy účastníkov voči
dcére uznáva, že nejde o premlčaný dlh. Ďalej súd uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie výsluchom
účastníkov konania a svedkyne a oboznámením obsahu listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový
stav veci: Z rozsudku Okresného súdu Košice I, sp.zn. 18P/11/2011-16 zo 3.2.2012 zistil, že ním bolo

manželstvo žalobcu a žalovanej rozvedené z dôvodu dlhodobého rozvratu spôsobeného ich vzájomným
citovým aj fyzickým odcudzením, rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 9.3.2012, že podľa
rozhodnutia o pridelení družstevného bytu z 15.2.1990 bol žalobcovi Stavebným bytovým družstvom
Košice pridelený 4-izbový byt č. 40 v bloku 205 C vchod II. posch. VI., že podľa zápisnice o dohode o
odovzdaní a prevzatí bytu bol uvedený byt žalobcovi odovzdaný 12.9.1990 a družstvo vzalo na vedomie,

že žije v manželstve s C., O.. Y., L.. XX.X.XXXX, že podľa nájomnej zmluvy uzavretej medzi ÚBD
Košice-Ťahanovce a žalobcom 15.7.2004 bol 4-izbový byt (avšak) pod č. XX L. X. G.. E. J. XXXC L.
J. XX E. T. prenechaný žalobcovi ako členovi družstva do užívania s tým, že spoločným nájomcom
je manželka, že žalovaná ako žalobkyňa podala 12.12.2014 návrh na zrušenie práva spoločného
nájmu družstevného bytu proti žalovanému B. C.. Podľa nájomnej zmluvy o prenechaní družstevného

bytu do užívania uzavretej medzi ÚBD Košice-Ťahanovce a žalovanou 13.4.2015 na základe dohody
rozvedených manželov z 13.3.2015 bol predmetný družstevný byt prenechaný do užívania žalovanej
ako členovi družstva. Účastníci zhodne uviedli, že v súčasnosti je predmetný byt označený číslom
XX. Podľa stanoviska ÚBD Košice - Ťahanovce z 1.7.2014 výška nesplateného investičného úveru,
ktorý bol účastníkom poskytnutý na výmenu okien pôvodne vo výške 79 878 Sk s 9% úrokom a

ktorý bol splácaný od 1.8.2004, je k 30.6.2014 vo výške 1 326,90 eur a splátka vo výške 6,67 eur je
súčasťou mesačného zálohového predpisu nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu, platby sú
uhrádzané prostredníctvom SIPO. Podľa prehľadu inzerátov predložených žalobcom zo 4.9.2012 4-
izbový družstevný byt na Ťahanovciach sa predával v cene 59 000 až 69 900 eur, išlo však o byty po
rekonštrukcii. Podľa ďalších aktualizovaných prehľadu inzerátov predložených žalobcom sa 3,4-izbový

družstevný byt na Ťahanovciach sa predával v cene 63 990 až 74 900 eur. Podľa vyjadrenia realitnej
kancelárie Tvoje bývanie s.r.o., ktorá 1.12.2014 vykonala obhliadku predmetného bytu je trhová cena
bytu 58 000 eur, vyššia cena nie je reálna. Z kópie osvedčenia o evidencii motorového vozidla č. D. zistil,
že na žalobcu je evidované osobné motorové vozidlo zn. Š. V. D. R. Č. T. od 28.9.2009. Podľa prehľadu
ohľadne trhových cien jednoizbových bytov v Žiline kúpna cena 1- izbového bytu predstavuje sumu 32

000 - 46 000 eur. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že do masy BSM okrem členského podielu k bytu ešte
patrí motorové vozidlo Felícia v hodnote 800 eur, tiež televízor, notebook, tlačiareň v celkovej hodnote
200eur,ktorésivzalaužíva žalobcaa nábytokvrátanekuchynskýchzariadenívcelkovejhodnote1000
eur, ktoré ostali v byte a užíva ich žalovaná, že žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že celý život pracoval,že 500 eur im dcéra podarovala na zasklenie balóna, že na pojednávaní 10.6.2014 uviedol, že vedel, že
dcéra dávala manželke niekedy 50, 100 eur, ale on z tých peňazí nič nevidel. Žalovaná vypovedala, že
nemôže za to, že žalobca mal vyšší príjem, že tiež celý život pracovala, starala sa o rodinu, že žalobca

každý deň chodil opitý, nebral lieky na tlak, že darčeky kupoval svojej priateľke. Dcéra B. O. im 10
rokov prispievala, tri roky im dávala celý plat, dala otcovi 35 000 Sk na auto, prispela na balkón, od
dcéry v roku 2010 dostala pôžičku 500 eur, ktoré sa použili na rekonštrukciu bytu. Ostatné prostriedky
od nej boli použité na chod domácnosti. Svedkyňa B. O. - dcéra účastníkov - vypovedala, že rodičia si
vždy požičiavali, najprv od strýka, potom aj od nej. Ona aj brat začali pracovať v trvalom pracovnom

pomere v r. 2004. Brat havaroval s autom, tak zobral na úver auto Felíciu, že rodičia nemali auto, tak jej
vtedajší priateľ sa s jej rodičmi dohodol, že im poskytne auto, ktoré on odkúpil od firmy za 200 000 Sk a
zamestnávateľmusťahovalpo5.000Skzkaždejvýplaty.Rodičiaimmalisplácaťpo 5000Sk,alesplatili
iba 15 000 Sk a ďalej už nemali peniaze. Otec žiadal o schválenie plného invalidného dôchodku, tak
musel celé dni chodiť po doktoroch a byť minimálne rok na PN-ke. Prvá splátka bola niekedy v septembri
2006, splatili iba tri čiastky a celý rok 2007 neplatili, rok 2008 neplatili. V marci 2009 sa svedkyňa s

priateľom vrátili domov zo Žiliny a pýtali to auto naspäť, keďže rodičia neplatili splátky. Bola dohoda, že
keď mu schvália ten 100% invalidný dôchodok, že budú ďalej splácať to auto, lenže k tomu už nedošlo.
Otec mal platiť havarijnú poistku, ani tú neplatil. Druhá forma pomoci rodičom bola, že im požičiavala
peniaze. To vychádzalo ročne: prvý rok okolo 3 000 eur, ďalší rok okolo 4 000 eur, dokopy to bolo cez 16
000eur,leboichvýdavky,nákladyboliveľmivysoké.Malistrašneveľkéúčtyzatelefón,maliveľasplátok,

takisto fajčili obidvaja, krabička denne minimálne. Potom to boli lieky, matka je chorá na štítnu žľazu,
otec je diabetik, kupovali sa papieriky na meranie cukru, diabetická strava, ich príjmy nestačili na ich
pokrytie. Keď otec bol na PN-ke skoro rok a trištvrte, vtedy nemali príjem, pretože prvých 10 dní uhrádza
PN-ku zamestnávateľ a ďalej to platí sociálka a po roku sociálka neplatí už nič, čiže vtedy absolútne
nemali príjem, takže vtedy im najviac pomáhala. Svedkyňa nemala žiadne výdavky, lebo mala všetko

firemné a jej priateľ, terajší manžel, zarábal 30 000 Sk a všetko platila. Telefón, stravu mala platenú
firmou a keď pracovala na hoteli, stravu a ubytovanie mala zadarmo, potom bývala u priateľa v jeho
byte, on tiež nemal žiadne pôžičky. Nekupovala si značkové oblečenie, drahé telefóny, všetky peniaze
dávala rodičom, dokonca aj stravné lístky. Dohoda bola taká s tou pôžičkou a s tým autom, že keď otcovi
uznajú ten 100%-ný invalidný dôchodok, že budú splácať, lenže keď ho otcovi priznali, aj príplatky a

benzín, tak vtedy sa zbalil a odišiel, takže dlh ostal. Auto užíval tri roky a keď ho (svedkyňa s priateľom)
zobrali, tak malo ísť na STK, dali ho do servisu a 800 eur boli náklady. Rodičom dávala polovicu zo
svojej výplaty od roku 2004 do 2009, kým nebola na úrade práce, niekedy to bolo aj niečo viac, stravné
lístky. Dávala im to ako pôžičku, ktorú vrátia, keď otcovi bude priznaný 100%-ný invalidný dôchodok, tak
jej budú splácať postupne. Výška splátok nebola dohodnutá. Vyberala z účtu peniaze a zapisovala si to.

Na ruku im dávala peniaze, raz mame, raz otcovi, podľa toho, kto bol doma alebo na stôl. Keď nemali
na zrealizovanie platby, tak im ešte na účet posielala peniaze. Z hotela, kde pracovala, im doniesla
dve nové postele, nočné stolíky úplne nové, šijací stroj, monitor. Vždy prišla požiadavka, zavolala mama
alebo otec, že nemajú peniaze, že treba kúpiť papieriky otcovi alebo že nemajú na špeciálnu diabetickú
stravu alebo bola svadba, krstiny, iné výdavky, bolo treba kupovať oblečenie, výmena pneumatík. A

potom sa to stalo pravidelnosťou, pretože nevychádzali finančne každý mesiac. Takže pravidelne im
pomáhala s tým, že prízvukovali, že keď otcovi schvália ten 100%-ný invalidný dôchodok, už budú mať
peniaze a jej to vrátia. Ústne sa rodičov pýtala v r. 2009, keď bola na úrade práce a otec mal priznaný
invalidný dôchodok, kedy začnú splácať tie pôžičky. Povedali jej, že ešte nemajú peniaze na vrátenie, že
majú nejaké výdavky, nech ešte počká. Ďalej súd uviedol, čo zistil z pracovných zmlúv uzavretých medzi

B. C. a BTG Slovensko spol. s r.o. z 1.9.2004 a výplatných pások za 11/2004 až 12/2007 C. B. zaslaných
spoločnosťou BTG Holding. Podľa čestného prehlásenia G. O. B. O. poskytovala finančné pôžičky, ktoré
boli použité na domácnosť, rekonštrukciu bytu a kúpu motorového vozidla zn. Škoda Felícia svojim
rodičom v období r. 2004-2008, kedy pracovala pre BTG Slovensko s.r.o. a ARPO s.r.o., nemala výdavky
na svoju domácnosť, nakoľko menovaná žila s ním a všetky výdavky hradil sám. On p. C. poskytol

motorové vozidlo, ktoré mu mal splácať po 5 000 Sk, no nesplácal, vozidlo využíval 2 a pol roka, spôsobil
mu škodu vo výške 1 000 eur a napriek tomu, že v r. 2009 dostal p. C. spätne vyplatené peniaze, nič
mu nevrátil, ale vraj ich použil na investíciu do bytu L. J. XX E. T.W.. Podľa výpisu z účtu B. C. v Tatra
banke B. C. vybrala z účtu hotovosť dňa 16.7.2007 5.000 Sk a dňa 19.7.2007 5.000 Sk. Podľa výpisov
z účtu účastníkov v Slovenskej sporiteľni im B. O. zaslala na účet 3.11.2009 60 eur, 5.3.2010 20 eur,

20.5.2010 20 eur, 2.6.2010 50 eur, 3.9.2010 30 eur, 25.11.2010 50 eur, spolu 230 eur. Podľa výpisov z
účtu navrhovateľa za 10/13 bol počiatočný stav účtu 1.110,30 Sk, konečný 709,20 Sk, vklad bol vo výške
14.104 Sk; za 1/04 bol počiatočný stav účtu 774,10 Sk, konečný 820,90 Sk, vklad bol vo výške 11.086
Sk, Orange Slovensko a.s. bolo uhradených 1.215,50 Sk; za 11/05 bol počiatočný stav účtu 2.649,90 Sk,konečný 547,90 Sk, vklad bol vo výške 9.723 Sk; za 3/06 bol počiatočný stav účtu 371,90 Sk, konečný
1.298 Sk, vklad bol vo výške 9.859,10 Sk, doručená výzva na inkaso Orange Slovensko a.s. 1.492 Sk,
trvalé príkazy na poistné 30 Sk, na inkaso Slovenská pošta š.p. - splátka anuity 816 Sk a realizovaná

výzva na inkaso Slovenská pošta š.p. 7.783 Sk. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0444501447 uzavretej
medziSlovenskousporiteľňoua.s.aúčastníkmizodňa2.7.2002súdzistil,žeúčastníkombolposkytnutý
úver vo výške 10.000 Sk, ktorý mal byť splácaný v splátkach po 510 Sk od 1.9.2002. Podľa splátkového
kalendára vystaveného spoločnosťou Quatro a. s.bola účastníkom poskytnutá pôžička vo výške 30 633
Sk na základe č. zmluvy 1073312, ktorá mala byť uhradená v 15 splátkach od 20.9.2004 do 20.11.2005

po 348,90 Sk. Podľa poštových ústrižkov odporkyňa spoločnosti Quatro a. s. za mesiace september
2004 - november 2005 uhradila sumy po 1.837 Sk. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0446530524
uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a. s. a odporkyňou zo dňa 13.9.2005 zistil, že žalovaná mala
splácať úver vo výške 30 000 Sk od 20.10.2005 do 20.8.2010 po 817 Sk. Podľa výpisov z účtu žalovanej
v Slovenskej sporiteľni a. s. za rok 2009 a rok 2010 žalovaná splácala úver č. 0446530524. Z listu
Consumer Finance Holding a. s. - splátkového kalendára zistil, že žalovanej poskytli pôžičku, ktorá

spolu s úrokom predstavovala sumu 19 901 Sk, ktorú mala splácať od 20.2.2006 do 20.4.2007 po
1.333 Sk. Podľa poštových ústrižkov žalovaná uhradila spoločnosti Consumer Finance Holding a. s.
sumy vo výške 1 333 Sk v mesiacoch január 2006 - marec 2007. Podľa listu spoločnosti Cetelem
Slovensko a. s. zo 16.5.2007 bol účastníkom 9.5.2007 poskytnutý úver vo výške 20.270 Sk, ktorý mal
byť splatený v 12 mesačných splátkach po 1 897 Sk. Podľa listu spoločnosti Cetelem Slovensko a. s.

z 20.11.2008 žalobca dlžil sumu 99,19 eur titulom čerpania úveru. Podľa úverovej zmluvy z 13.6.2009
uzavretej medzi Home Credit Slovakia a. s. a navrhovateľom mu bol poskytnutý úver vo výške 597,47
eur, ktorý mal splatiť v 12 mesačných splátkach po 61,65 eur. Podľa splátkového kalendára vystaveného
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s., žalovanej k evidenčnému číslu 1969052, malo byť
uhradených 24 mesačných splátok splatných od 20.8.2010 do 20.7.2012 po 36,29 eur. Zo zmluvy o

pôžičke Quatro uzavretej medzi žalovanou a spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s. z 9.9.2010
zistil, že žalovaná si požičala sumu 401,44 eur, ktorá mala byť uhradená v 26 splátkach po 15,44
eur. Citujúc znenie § 148 ods.1, § 149 ods.1,3, § 150 O. z. uzavrel, že základným predpokladom pre
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jeho predchádzajúci zánik, že v konaní bolo
preukázané, že bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov zaniklo právoplatnosťou rozsudku tunajšieho

súdu sp.zn. 18P/11/2011-16 z 3.2.2012, ktorým bolo ich manželstvo rozvedené, t.j 9.3.2012. Pod
vyporiadanímtrebarozumieťnielenrozdelenievecítvoriacichpredmetbezpodielovéhospoluvlastníctva,
ale kompletné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi, včítane pohľadávok a
dlhov vzniknutých za trvania manželstva. Vyporiadanie sa má v zásade týkať všetkých vecí patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva. S ohľadom na skutočnosť, že každý z manželov bol vlastníkom celej

veci, v rámci vyporiadania nedochádza k prevodu vlastníckeho práva vo vzťahu k tým veciam, ktoré sú
predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
súdnym rozhodnutím prichádza do úvahy v prípade, že nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, že v
danom prípade k dohode účastníkov ohľadne vyporiadania BSM pred začatím konania napriek pokusu
navrhovateľa nedošlo, žalobca 15.3.2013, t.j. pred uplynutím trojročnej lehoty od zániku BSM, podal

návrh na začatie konania o vyporiadanie BSM. Návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov je návrhom v zmysle § 80 O.s.p., že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania. Je
však povinný zisťovať, čo do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí. Vyporiadanie sa musí
týkať všetkého majetku, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktorý ako spoločný
existoval ku dňu jeho zániku. Pohľadávky a dlhy manželov, ktoré vznikli za trvania ich bezpodielového

spoluvlastníctva, sa vyporiadajú primerane podľa § 149 a § 150 OZ. Vyporiadanie týchto práv a
povinností sa však týka len vzťahov medzi manželmi a nezasahujú do práv a povinností tretích osôb.
Vo výroku súdneho rozhodnutia nemožno vysloviť, že jeden z manželov je povinný vrátiť pôžičku či
iné plnenie tretím osobám, a pod. Pri stanovení ceny veci pre účely vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sa vychádza z ceny veci v dobe vyporiadania, avšak z jej stavu v dobe

zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva by
mali byť medzi účastníkov rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom veľkosti ich podielov. V niektorých
prípadoch však taký postup nie je účelný. V takom prípade nemožno vylúčiť, aby veci boli prikázané
len jednému manželovi a aby - ak je ich hodnota vyššia, než jeho podiel na spoločnom majetku -
mu bola uložená povinnosť tento rozdiel vyrovnať druhému manželovi v peniazoch. Nie je vylúčený

ani taký spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, že spoločná vec sa prikáže
do podielového spoluvlastníctva obidvom bývalým manželom. Všeobecnou cenou členského podielu
v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť členské práva a
povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a podobne. Obvykle sa táto všeobecnácena(tiežtrhováhodnota)zisťujeporovnanímsužzrealizovanýmipredajmiakúpamičlenskýchpodielov
(podobných bytov) v danom čase a mieste (rozsudok NR SR z 31.7.2000, sp. zn. 5 Cdo 29/2000). S
poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal preukázané, že návrh

žalobcu je čo do základu dôvodný, že počas trvania manželstva účastníci nadobudli do bezpodielového
spoluvlastníctva členský podiel v družstve k bytu č. XX E. J. XXX Q. E. X L. X. G.. L. J. XX E. T..
Jeho vyporiadanie realizoval v zhode s prednesmi účastníkov. Na jeho majetkové vyrovnanie účastníkov
žalovanú zaviazal žalobcovi vyplatiť sumu 29 000 eur. Pri stanovení podielu žalobcu súd vychádzal z
hodnoty členského podielu v družstve, keď podľa ocenenia realitnej kancelárie TVOJE BÝVANIE s.r.o.

je jeho celková hodnota vo výške 58 000 eur, pričom účastníci s takto ustálenú hodnotu nerozporovali,
ako ani výšku podielu navrhovateľa na nej, t.j. v polovici, že pri vyporiadaní vychádzal zo zásady,
obsiahnutej v prvej vete ustanovenia § 150 citovaného zákona, že pre účely vyporiadania sú podiely
oboch manželov rovnaké, nakoľko nezistil podmienky pre odchylné stanovenie podielov. Taktiež medzi
účastníkmi nebolo sporné, že do masy BSM patrí motorové vozidlo Felícia v hodnote 800 eur a technika
ako je televízor, notebook, tlačiareň v celkovej hodnote 200 eur, ktoré užíva navrhovateľ ako aj nábytok

vrátane kuchynských zariadení v celkovej hodnote 1 000 eur, ktoré užíva odporkyňa, pričom každý mal
záujem o určenie uvedených vecí do výlučného vlastníctva toho účastníka, ktorý ich užíva, teda určil do
výlučného vlastníctva žalobcu osobné motorové vozidlo Škoda Felicia, televíziu, notebook a tlačiareň
a do výlučného vlastníctva žalovanej okrem členského podielu k vyššie uvedenému bytu aj kompletné
zariadenie bytu, pričom hodnota hnuteľných vecí oboch účastníkov je rovnaká. Občiansky zákonník

nemá ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané spoločné dlhy a pohľadávky manželov, ktoré vznikli
za trvania bezpodielového spoluvlastníctva v súvislosti so spotrebným a majetkovým spoločenstvom
oboch manželov. Preto treba použiť ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy im obsahom a účelom najbližšie
(§ 496 OZ), teda ustanovenia § 149 a § 150 OZ. Manželia by sa mali zásadne podieľať na spoločných
dlhoch v rovnakom pomere, v akom sa podieľajú na spoločnom majetku. Vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do
úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich
spoločného hospodárenia. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k
tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie. Týmto osobám preto zostáva zachované
ich právo žiadať napríklad splnenie dlhu od hociktorého z bývalých spoluvlastníkov. Do BSM zarátal i

dlhy účastníkov voči ich dcére Lucii. Pokiaľ ide o dlhy účastníkov voči dcére, žalobca uznal len jeho
časť vo výške 230 eur a zároveň poukázal na jeho premlčanie. Žalovaná existenciu pôžičiek v r. 2004
až 2008 od dcéry za čas trvania manželstva účastníkov v celkovej výške 15 000 eur a ich vynaloženie
na spoločný majetok (napr. zasklenie balkóna), chod domácnosti preukázala svojou výpoveďou a
výpoveďou svedkyne - dcéry B. ako aj nepriamymi dôkazmi - čestným prehlásením manžela svedkyne a

výpismi z účtu žalobcu a výplatnými páskami a potvrdením zamestnávateľa svedkyne. Samotný žalobca
v jednom zo svojich vyjadrení pripustil, že žalovaná nevedela hospodáriť, preto chodievala za mladšou
dcérou a požičiavala si od nej peniaze, o čom často (nie však nikdy) on sám nevedel. Žalovaná vo svojich
vyjadreniach uviedla, že zapožičané finančné prostriedky boli použité na domácnosť, rekonštrukciu
bytu, nákupy nábytku a stravy, hygienických prostriedkov a ostatných potrieb detí aj účastníkov, ktoré

zabezpečovala ona, takže žalobca nemusel mať vedomosť o tom, aké sú v skutočnosti náklady na
domácnosť a živobytie účastníkov konania a ich detí. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že účastníci
mali vysoké náklady, fajčili obidvaja min. krabičku denne, kupovali lieky, papieriky na meranie cukru,
diabetickú stravu, čistiace a hygienické prostriedky, benzín, dary na „svatbu“, krstiny, narodeniny a pod.,
pričom otec bol práceneschopný takmer rok a trištvrte. Skutočnosť, že účastníkom nepostačovali ich

príjmy preukazujú aj ich pôžičky, resp. úvery ktoré čerpali v r. 2002, 2004-2010. Súd vychádzajúc z
rozhodnutia ústredia Sociálnej poisťovne č. 5705060922 z 20.11.2006 zistil, že príjem žalovaného z
nemocenského bol cca 280 eur mesačne. Inak mal čistý mesačný príjem v r. 2004 - 10/2006 vo výške
cca 345 eur, v r. 11/2006 mu pribudol invalidný dôchodok vo výške približne 230 eur (priznaný spätne od
8/06) a ten bol od 7/07 zvýšený na 245 eur, od 12/2007 mal mzdu vo výške cca 423 eur a od 2/2009 mal

zvýšený invalidný dôchodok (spätne od 6/08) na 422 eur, no zároveň ukončil pracovný pomer, pričom
v mesiacoch 10/2007 - 11/2008 a 1,2/2009 bol práceneschopný, kedy teda opäť poberal nemocenské
cca 280 eur mesačne. V marci mu bolo vyplatené odchodné. Príjem žalovanej sa pohyboval v rozmedzí
280-300 eur mesačne. Príjem svedkyne B. O. bol od 9/2004 brutto 400 eur mesačne, od 3/2005 brutto
600 eur, od 4/2006 mzdu brutto 680 eur, od 5/2007 750 eur, od 11/2007 870 eur , od 9/2008 brutto

970 eur - 1 133 eur, pričom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa a čestného prehlásenia jej terajšieho
manžela, nemala takmer žiadne výdavky, teda bola schopná poskytovať pôžičky vo výške ako súdu
vo svojej výpovedi uviedla. Nie je neštandardné, že pri pôžičkách medzi blízkymi príbuznými, akými
nepochybne dcéra a rodičia sú, sa neuzatvárajú písomne zmluvy o pôžičke ani nedávajú písomnépotvrdenia.Aksasúdprivyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvazaoberáajpohľadávkamiadlhmi,
ktoré vznikli za trvania tohto spoluvlastníctva, prihliada aj na to, či už neuplynula premlčacia doba na
uplatnenie nároku na zaplatenie dlhu. Ak by výsledky objasnenia tejto otázky nasvedčovali tomu, že táto

premlčacia doba už uplynula, potom je správne, aby sa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
rozhodlo, že obaja spoluvlastníci sú povinní uhradiť takýto dlh v rovnakom pomere (R 7/1991). Nakoľko
dcéra B. vypovedala, že pôžičky mali byť vrátené v čase priznania otcovi plného invalidného dôchodku,
k čomu došlo rozhodnutím zo 17.2.2009 a žalobca poukazoval na premlčanie pôžičky od dcéry, súd
teda v súlade s platnou judikatúrou určil, že obaja účastníci majú voči dcére dlh v rovnakom pomere bez

toho, aby súd odpočítal "cenu" podielu žalobcu na ňom od podielu, ktorý má žalovaná žalobcovi vyplatiť
na majetkové vyrovnanie hodnoty členského podielu v družstve k bytu. Pokiaľ ide o ďalšie pôžičky -
z rokov 2009 a 2010 v hodnote 230 eur, ich poskytnutie a teda existencia boli preukázané výpismi
z účtu. Napokon žalobca ich už ani nespochybňuje. Ich splatnosť ešte nenastala, nakoľko bolo medzi
účastníkmi a ich dcérou B. dojednané, že ich vrátia, keď im to bude finančná situácia umožňovať, teda
vrátenie bolo ponechané na vôľu dlžníkov. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel

k záveru, že bude spravodlivé i účelné prikázať tieto dlhy účastníkov voči ich dcére do podielového
spoluvlastníctva obidvom bývalým manželom a to s rovnakým podielom každého z nich na uvedených
dlhoch, t.j. v polovici, pričom toto vyporiadanie sa týka len účastníkov, teda nezasahuje do práv ich dcéry
B. ako veriteľa, ktorej zostáva zachované právo žiadať splnenie dlhu od hociktorého spoluvlastníka dlhu.
Súd dodáva, že pokiaľ ide o ďalšiu pôžičku vo výške 1 000 eur na nákup vozidla značky ŠKODA Felícia

navrhovateľom, tento dlh do masy BSM v rámci širšieho vyporiadania súd nepojal, nakoľko v konaní
nebola preukázaná existencia žiadnej ďalšej pôžičky okrem vyššie uvedených. Z titulu vyporiadania
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva je teda žalovaná žalobcovi povinná vyplatiť sumu 29 000
eur. Na jej vyplatenie určil lehotu troch mesiacov s poukazom na skutočnosť, že k zániku BSM došlo
9.3.2012, návrh na vyporiadanie BSM bol podaný 15.3.2013, žalovaná je na základe dohody účastníkov

z 13.3.2015 jedinou nájomníčkou bytu na J. XX E. T.W. a členkou družstva, mala teda dostatočný časový
priestor, aby začala riešiť svoju finančnú situáciu a zabezpečiť si dostatočné množstvo finančných
prostriedkov na vyplatenie žalobcu, ktorý má taktiež záujem vyriešiť si natrvalo bytovú otázku a to
vzhľadom na jeho zdravotný stav a vek čo najskôr. Od žalobcu nemožno spravodlivo žiadať ďalší
odklad pri uspokojení jeho oprávnených nárokov s ohľadom na dĺžku doby, ktorá uplynula od zániku

bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z §
142 O.s.p.. V konaní o vyporiadaní BSM majú účastníci na oboch stranách sporu tak postavenie žalobcu,
ako aj postavenie žalovanej (iudicium duplex). Úspech alebo neúspech účastníka v takomto konaní nie
je možné posudzovať tak, že úspešným v konaní bol žalobca v súlade s § 142 ods.1 O.s.p. už tým,
že jeho návrhu na vyporiadanie BSM bolo vyhovené. Úspech alebo neúspech v predmetnom konaní je

až v tom, aký podiel na majetku súd tomu ktorému z účastníkov prizná a v tomto smere nie je viazaný
návrhom pri zisťovaní rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva a pri prevedení vyporiadania. V konaní
bola dodržaná pri vyporiadaní BSM základná parita podielov účastníkov, a preto nie je možné urobiť
jednoznačný záver o procesnom úspechu niektorého z nich. Súd preto s odkazom na ustanovenie § 142
ods.2 O.s.p. žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca (332) voči tretiemu výroku rozsudku, ktorý
považujezanesprávnyzdôvodovpodľa§205ods.2písm.d),f)O.s.p.,tedažesúdprvéhostupňadospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo odôvodnil tým, že - tak ako v celom konaní - popiera

existenciu akýchkoľvek pôžičiek od dcéry. Žalovaná údajný dlh voči dcére, B. O. ktorý mal vzniknúť v
rokoch 2004 - 2008 spolu s pôžičkou z roku 2009-2010 uznáva. S dcérou sa vraj nedohodla na presnom
dátume, kedy jej spolu s navrhovateľom peňažné prostriedky vrátia, keď ich budú mať k dispozícii - keď
mu priznajú 100 % invalidný dôchodok. B. O. si následne všetky peňažné prostriedky (ich výšku), ktoré
mala účastníkom konania poskytovať, zapisovala na papier - do zápisníka. Existenciu pôžičiek a ich

výšku opiera žalovaná iba o tento zápisník B. O., ktorý bol predložený konajúcemu súdu ako dôkaz. V
predmetnom zápisníku sa nachádza rukou písaný zoznam súm, celkovo vo výške 15.236,01 €, ktoré
majú tvoriť predmetný dlh. Ide o poznámky B. O., bez konkrétnych dátumov či špecifikujúcich poznámok,
rovnako bez potvrdenia o požičaní si súm či už od neho alebo žalovanej. Žiaden iný dôkaz o údajných
pôžičkách neexistuje. Má za to, že takýto zápisník - písaný rukou bez potvrdenia dlžníkom - nemôže

byť uznaný ako dôkaz o poskytnutej pôžičke a to napriek tomu, že ide vzťah rodiča a dieťa, kedy dieťa
ako veriteľ zrejme nemá potrebu svoju pohľadávku zabezpečiť. V zmysle zásad občianskeho súdneho
konania sa za dôkazný prostriedok považuje každý prostriedok, ktorým možno zistiť stav veci. Musí
však ísť o taký prostriedok, ktorý bez akýchkoľvek pochybností preukáže tvrdenia tej strany, ktorá takýtodôkazný prostriedok na získanie dôkazu na podporu svojich tvrdení súdu predložila. V opačnom prípade,
ak strana svoje tvrdenia nevie hodnoverne vykonaním dôkazu preukázať, má to procesný následok
neunesenia dôkazného bremena. Má za to, že v danom prípade žalovaná dôkazné bremeno neuniesla -

vzhľadom na povahu dôkazného prostriedku nemôže byť takýto zápisník chápaný ako nespochybniteľný
dôkaz o pravdivom tvrdení žalovanej. Poukázal na skutočnosť, že v právnom štáte a spravodlivom
občianskom súdnom konaní nie je možné zaviazať osobu na zaplatenie tak vysokej sumy, ako sa v tomto
prípade stalo, len na základe rukou písaných zápisov v zápisníku. Len tak na okraj poznamenal, že
predmetnýzápisníkboldokonaniadoloženýnapojednávaní19.5.2015,pričomnávrhnazačatiekonania

bol podaný 15.3.2013 - ak existoval predmetný zápisník už na začiatku konania, prečo nebol predložený
skôr - na začiatku konania? Má za to, že predmetný zápisník bol vypracovaný dodatočne, nie v čase
údajného požičiavania finančných prostriedkov. B. O. vytvorila zápisník v snahe pomôcť žalovanej, ktorá
tvrdí existenciu predmetných pôžičiek v snahe znížiť na čo najnižšiu sumu hodnotu masy BSM, od ktorej
sa odvíja jej povinnosť vyplatiť žalobcovi polovicu hodnoty členského podielu družstevného bytu na
J. XX E. T., ktorý nadobudla do svojho výlučného vlastníctva žalovaná. Na základe vyššie uvedených

skutočností navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu na
nové prejednanie a rozhodnutie.

4. Súd uznesením z 25.8.2015 uložil obom účastníkom konania spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet
Okresného súdu Košice I súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

vo výške 1 800 € do 30 dní od právoplatnosti uznesenia.

5. Žalobcanapadoluzneseniez25.8.2015odvolaním(335)zdôvodovpodľa§205ods.2písm.d)O.s.p.
teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
ktoré odôvodnil tým, že uznesením spis. zn. 17C/71/2013 - 328 zo 25.8.2015 zaviazal účastníkov

konania spoločne a nerozdielne na úhradu súdneho poplatku vo výške 1 800 €, pričom výška súdneho
poplatku bola vypočítaná ako 3 % zo sumy 60 000 €. Považuje takto vypočítanú výšku súdneho poplatku
za nesprávnu a žiada, aby bola výška súdneho poplatku určená vo výške 3% zo sumy 58.000 € - teda
len z hodnoty členského podielu k družstevného bytu. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol
odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové

prejednanie a rozhodnutie.

6. Súd uznesením spis. zn. 17C/71/2013 zo 16.9.2015 uložil žalobcovi zaplatiť na účet Okresného súdu
Košice I súdny poplatok za odvolanie vo výške 228 € do 30 dní od právoplatnosti uznesenia.

7. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca (341) z dôvodu, že ho považuje za nesprávne
a zmätočné z dôvodov podľa § 205 ods.2 písm. d) O.s.p., teda že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom predmetné uznesenie odkazuje na
položku č. 6 písm. b sadzobníka súdnych poplatkov v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. zákon o súdnych
poplatkoch, ktorá položka určuje spôsob výpočtu súdneho poplatku za vysporiadanie BSM, ak sa

skončilo rozsudkom, tak 3 %, a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom, 1 %, najmenej však 66 eur,
najviac 16 596,50 eura. Má za to, že takto určená výška súdneho poplatku je zmätočná a nesprávna,
pretože žalobca nerozumie, akým spôsobom dospel konajúci súd k sume 228 €. Má za to, že výška
súdneho poplatku by mala byť určená v zmysle § 6 ods.2 druhej vety zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch, v zmysle ktorej sa poplatok podľa rovnakej sadzby ako v konaní na prvom stupni vyberá i v

odvolacom konaní. Má za to, že výška súdneho poplatku by mala byť určená sumou 66 €. Poukázal na
to, že je invalidným dôchodcom ktorý trpí od roku 1976 diabetesom (ktorý sa už prejavil na obličkách)
a od roku 2009 je dialyzovaným pacientom, pričom na dialýzu chodí 3 x týždenne po dobu 5 hodím.
Jeho jediný príjem je invalidný dôchodok, z ktorého väčšiu časť vynakladá na liečbu, preto je pre neho
obzvlášť dôležité čo najskôr ukončiť toto konanie a vysporiadať si so svojou bývalou manželkou majetok,

ktorý počas manželstva nadobudli - aby si mohol vyriešiť bytovú otázku v čo najkratšom čase. Ako dôkaz
predložil - Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodom - v prílohe - Lekárske
správy potvrdzujúce navrhovateľov zdravotný stav - v prílohe Navrhol, aby rozhodnutie súdu prvého
stupňa z r u š i 1 a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, eventuálne, aby
konajúci súd oslobodil od povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

8. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná (346) v celom rozsahu najmä v zmysle
§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p. z týchto dôvodov: Nenamieta spôsob, akým boli rozsudkom medzi
účastníkov konania rozdelené hnuteľné veci ani prikázanie členského podielu k J. L. J. XX E. T. dojej výlučného vlastníctva, ani ich zostatkové hodnoty ku dňu vyporiadania. Považuje za nesprávny
spôsob, akým súd rozhodol o prikázaní spoločného dlhu účastníkov konania voči ich dcére B. O.
v celkovej výške 15 230,- eur do podielového spoluvlastníctva, každému v podiele 1 a zároveň voči

výroku o jej povinnosti vyplatiť žalobcovi sumu 29 000,- eur titulom úplného vyporiadania BSM do
troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Podľa jej názoru súd prvého stupňa postupoval
správne, keď sa v rámci vyporiadania BSM zaoberal aj otázkou spoločného dlhu účastníkov konania
voči ich dcére B. O.. Má za to, že existencia takéhoto dlhu voči dcére B. O. bola v konaní dostatočne
preukázaná, a to: účastníckou výpoveďou a písomnými podaniami, sčasti aj účastníckou výpoveďou a

písomnými podaniami žalobcu (predovšetkým písomne vyjadrenia žalobcu zo 7.6.2013 a 07.10.2013),
- svedeckou výpoveďou svedkyne B. O. na pojednávaní 30.10.2014, výpismi z účtu žalobcu aj
svedkyne O., písomnými zápiskami svedkyne O. v zápisníku za roky 2005 - 2008, písomným čestným
prehlásením G. O.. Akokoľvek to žalobca popiera, v konaní sa preukázalo, že účastníci konania mali
dlhodobo vysoko mesačné aj jednorazové výdavky, prevyšujúce ich príjmy, je teda zrejmé, že odniekiaľ
peňažné prostriedky na ich priebežné, každomesačné, resp. jednorazové uhrádzanie, museli získavať

z dodatočných zdrojov. Skutočnosť, že v možnostiach dcéry účastníkov konania B. O. naozaj bolo
poskytovať rodičom pôžičky v ňou tvrdených a ňou potvrdených výškach, vyplýva aj z jej výplatných
pások a potvrdení jej bývalých zamestnávateľov (BTG Slovensko s.r.o. a ARPO s.r.o.) o tom, že
svedkyni O. v čase trvania jej pracovného pomeru s týmito spoločnosťami boli preplácané aj náklady na
cestovné, ubytovanie, stravné a telefón (aj súkromne) v plnej výške. Ako to sama svedkyňa pri svojej

výpovedi uviedla, v čase kedy poskytovala rodičom pôžičky, nemala takmer žiadne výdavky na vlastné
živobytie, žila skromne, nekupovala si značkové oblečenie, elektroniku ani iné drahé osobné potreby.
Výpoveď svedkyne na pojednávaní bola presvedčivá a nebol dôvod spochybňovať jej dôveryhodnosť
aj napriek príbuzenskému vzťahu k účastníkom konania, keďže obaja účastníci konania sú jej rodičmi.
Súd teda dlh účastníkov konania voči svedkyni O. pri vyporiadaní zohľadnil, avšak s poukázaním na

možné a žalobcom tvrdené premlčanie tohto dlhu, prikázal dlh vo výške 15 230,-eur do podielového
spoluvlastníctva oboch účastníkov konania, a to každému z nich vo výške 1/2. S takýmto postupom
nesúhlasí a považuje ho za nesprávny z dôvodu, že ním súd nevyriešil vzťahy medzi účastníkmi konania
spôsobom, z ktorého nevystane riziko ďalšieho súdneho sporu, ale naopak. Navyše považuje tvrdenie
súdu, že by mohlo ísť o premlčaný dlh účastníkov konania voči svedkyni, za nesprávne a nepodložené.

Súd uviedol, že podľa svedeckej výpovede B. O. dlh oboch účastníkov konania voči nej sa stal splatným
dňom priznania plného invalidného dôchodku, t. j. 17.2.2009. Svedkyňa však v rámci svojho výsluchu
ďalej uviedla aj iné podstatné skutočnosti týkajúce sa dohody o splatnosti dlhu medzi ňou a účastníkmi
konania - citovala zo zápisnice z pojednávania z 30.10.2014 na str. 5. V konaní žalobca sám potvrdil,
že spoločnú domácnosť so žalovanou opustil už vo februári 2010, čím došlo k rozdeleniu domácností

účastníkov konania, a teda aj k značnému navýšeniu bežných výdavkov oboch účastníkov konania,
s čím bola spojená následná absencia peňažných prostriedkov na splácanie predmetného dlhu voči
dcére u oboch účastníkov konania. Podľa jej názoru preto doposiaľ splatnosť dlhu voči B. O. v dôsledku
uvedenýchdôvodovnenastala.Ztýchtodôvodovjepretopresvedčenáotom,žespoločnýdlhúčastníkov
konania voči B. O. nieje premlčaný a súd mal vyhovieť jej návrhu na prikázanie zostatku tohto dlhu a

polovicu tohto dlhu odpočítať od vyporiadacieho podielu žalobcu. Ak súd uzavrel, že ide o spoločný dlh
účastníkov konania, mal zároveň prihliadať k tomu, že tento dlh bol čo do dôvodu a výšky riadne uznaný,
s následkami ktoré uznanie pre plynutie premlčacej doby má. Ak by bol súd posúdil (v dôsledku obrany
žalobcu) predmetný dlh len ako jej výlučný záväzok, uplatnili si pre tento prípad v konaní voči žalobcovi
náhradu za to, že v takomto prípade by je výlučné prostriedky boli použité na úhradu spoločných potrieb

so žalobcom, teda na ich majetkové spoločenstvo. Je presvedčená aj o tom, že ak by súd vyhovel
jej vyššie uvedenému návrhu, nebolo by nutné zo strany svedkyne B. O. iniciovať ďalší súdny spor,
emotívny a psychicky náročný, voči vlastnému otcovi z titulu polovice dlhu na pôžičkách z rokov 2004
- 2010, ktoré žalobca popiera. Ona tento dlh uznala a uznáva ho čo do dôvodu aj výšky. Postup súdu
preto nepovažuje za správny a navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že dlh

účastníkov konania voči B. O. titulom pôžičiek v celkove výške 15 230,- eur prikáže žalovanej a zároveň
jej určí povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania podielov na vyporiadavanom bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov sumu 21 385,-eur do jedného roka od právoplatnosti rozsudku alebo aby
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Okresnému súdi Košice I na ďalšie konanie.

9. Uznesenie z 25.8.2015 napadla včas podaným odvolaním žalovaná (č. l. 349) v celom rozsahu z
týchto dôvodov: Súd rozhodol vo veci rozsudkom zo 9.6.2015, tento rozsudok doposiaľ nenadobudol
právoplatnosť. Citovala znenie položky č. 6 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že poplatok podľa položky č. 6 písm. b) prílohyzákona je splatný po právoplatnom skončení konania, k čomu v tomto konaní doposiaľ nedošlo, keďže
rozsudok nenadobudol právoplatnosť a v dôsledku podaných odvolaní oboma účastníkmi konania ani
nenadobudne právoplatnosť v dohľadnej dobe. Má za to, že účastníci konania majú aj v odvolacom

konaní možnosť uzavrieť súdny zmier, prípadne môže byť v odvolacom konaní celé konanie zastavené,
a teda rozhodnutie o vyrubení súdneho poplatku splatného po skončení konania považuje za predčasne
a nesprávne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto navrhla odvolaciemu orgánu, aby napadnute
uznesenie z 25.08.2015 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa.

10. Odvolaním (č.l. 377) napadala v zákonnej lehote žalovaná uznesenie z 28.10.2015 z dôvodov
podľa § 205 ods.2 písm. f) a § 205 ods.2 písm. a) v spojení s § 221 ods.1 písm. f) O. s. p. podala
odvolanie, ktoré odôvodnila nasledovne: má za to, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho
posúdenia veci. Poplatková povinnosť v konaní o vyporiadanie BSM podľa zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch z poplatku za výpis z registra trestov pozostáva z dvoch druhov poplatku, a to
z poplatku za návrh na vyporiadanie BSM (položka 6 písm. a) prílohy zákona o súdnych poplatkoch)

a z poplatku za samotne vyporiadanie BSM (položka 6 písm. b) prílohy zákona). Súdny poplatok za
vyporiadanie BSM podľa položky 6 písm. b) prílohy zákona určený percentnou sadzbou je poplatkom
za meritórne rozhodnutie súdu o predmete konania, teda za samotné vyporiadanie BSM. Povinnosť
na zaplatenie takéhoto súdneho poplatku pritom aj v zmysle judikatúry nemôže byť uložená skôr, než
v rozhodnutí vo veci samej, teda v rozsudku, ktorým sa BSM vyporiadava. Podanie odvolania proti

rozhodnutiu súdu je svojou povahou z procesného hľadiska návrhom na začatie konania (odvolacieho
konania). Je preto nedôvodné uložiť za podanie odvolania účastníkovi konania povinnosť zaplatiť súdny
poplatok vzťahujúci sa ku konečnému rozhodnutiu súdu vo veci samej, keď práv konečné rozhodnutie
vo veci sa podaním odvolania spochybňuje. Odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu je naviac
pre nedostatok svojho odôvodnení nepreskúmateľné a tak odnímajúce účastníkovi konania možnosť

konať pred súdom. Z uznesenia totiž okrem poukázania na položku č. 6 písm. b) sadzobníka súdnych
poplatkov, nie je vôbec zrejmé, ako súd dospel k záveru o jej povinnosti zaplatiť za podané odvolanie
súdny poplatok vo výške 228,- eur. Môže sa len domnievať, že ide o súdny poplatok určený vo výške
troch percent z rozdielu medzi sumou, ktorú súd jej uložil v rámci vyporiadania BSM zaplatiť žalobcovi
a sumou, ktorí by podľa svojho odvolania mala žalobcovi na vyrovnanie zaplatiť. V tejto súvislosti

poukázala na to, že určenie súm súdnych poplatkov v konaní o vyporiadanie BSM je špeciálne upravené
v položke č. 6 sadzobníka súdnych poplatkov, a preto nie je v tomto konaní na vyrubenie súdneho
poplatku možné použiť kombináciu položky č. 1 (konkrétne položky č. 1 písm. a) a je poznámky č.
3) s položkou č. 6 písm. b) sadzobníka. Citovala § 2 ods.1 písm. a), § 6 ods.2 prvej a druhej vety
zákona o súdnych poplatkoch, položky č. 6 sadzobníka súdnych poplatkov a má na základe vyššie

uvedeného za to, že súdny poplatok za jej odvolanie proti rozsudku súdu vo veci vyporiadania BSM
má byť správne vyrubený podľa § 2 ods.1 písm. a) v spojení s § 6 ods. 2 prvej a druhej vety zákona o
súdnych poplatkoch a položky č. 6 písm. b) prílohy zákona o súdnych poplatkoch, teda vo výške 66,-
eur. Na podporu svojich tvrdení predložila v prílohe tohto odvolania relevantnú časť nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 464/2010 z 10.2.2011 uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn.

10Co/190/2013 z 30.09.2014, ktoré rieši priamo otázku súdneho poplatku za podanie odvolania voči
meritórnemu rozhodnutiu súdu v konaní o vyporiadanie BSM. Na základe vyššie uvedených skutočností
navrhla, uznesenie zmeniť tak, že je povinná zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku z
9.6.2015 vo výške 66,- eur, podľa § 2 ods.1 písm. a), § 6 ods.2 prvej a druhej vety zákona o súdnych
poplatkoch a položky č. 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov.

11. Žalovaná sa vyjadrila k odvolaniu žalobcu proti rozsudku z 9.6.2015 (č. l. 351) poukázala na to,
čo žalobca uvádza, že „v celom konaní popieral existenciu akýchkoľvek pôžičiek od dcéry B. O.. Toto
jeho vyjadrenie v odvolaní je však v priamom rozpore s jeho predchádzajúcim vyjadreniami v konaní,
predovšetkýmspísomnýmipodaniamižalobcuzo7.6.2013a7.10.2013,kdeexistenciupôžičiekpotvrdil,

aj keď udával že vraj nevedel, v akej boli výške a na čo bol použité. Úplné spochybňovanie pôžičiek
od dcéry B. O. žalobcom sa preto javí ako značne účelové. Nie je pravdou, že ona (a tiež súd, ktorý
na existenciu pôžičiek vo svojom rozhodnutí prihliadol) opiera existenciu týchto pôžičiek len o zápisník
svedkyne B. O.. Existencia pôžičiek bola preukazovaná: jej výsluchom, výsluchom svedkyne B. O.,
čestným prehlásením G. O., potvrdením bývalých zamestnávateľov svedkyne B. O. o úhradách jej

nákladov na bývanie, stravu, telefón a cestovné zamestnávateľmi, výpismi z účtu žalobcu aj svedkyne
O., ako aj dôkazmi o hospodárení účastníkov konania - o ich pôžičkách od nebankových subjektov,
nákupoch na splátky, výške úhrad za telefón a pod. Všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti,
v spojení s dôkazmi o príjmoch žalobcu, ktoré predkladala v konaní jej právna zástupkyňa, vytvárajúpresvedčivý obraz o tom, že náklady účastníkov konania, či už každomesačné, alebo jednorazové,
prevyšovali príjmy účastníkov konania a potvrdzujú pravdivosť jej tvrdení o tom, že im dcéra Lucia
pravidelne požičiavala peniaze. Taktiež nie je pravdou ani to, že tieto pôžičky ona neuviedla pri svojich

prvých úkonoch v tomto konaní. Na nutnosť požičiavania si peňazí od dcéry B. O. poukázala hneď
vo svojom prvom vyjadrení k návrhu na začatie konania, ktorý bol súdu doručený 3.5.2013 a na ktorý
reagoval žalobca podaním zo 7.6.2013, v ktorom vyslovene potvrdil svoju vedomosť o tom, že si ona
„chodievala za mladšou dcérou požičiavať peniaze''. Žalobca v odvolaní poukazuje na to, že zápisník
B. O., v ktorom si od roku 2005 značila pôžičky poskytované rodičom, bol v konaní predložený až na

pojednávaní 19.5.2015, pričom návrh na začatie konania bol podaný už 15.3.2013. Aj tento argument je
však použitý účelovo a zavádzajúco. Existenciu písomných zápiskov o jednotlivých pôžičkách potvrdila
na pojednávaní v tomto konaní 30.10.2014 pri svojom výsluchu svedkyňa B. O. na otázku súdu, či si tieto
sumy niekde značila. Následne súd ju vyzval na predloženie týchto zápiskov, na čo ona požiadala B. O.
o poskytnutie týchto zápiskov a svedkyňa je predložila predmetný zápisník. Fotokópie zápiskov z tohto
zápisníka predložila súdu spolu s vyjadrením zo 15.5.2015 a na pojednávaní 19.5.2015 predložila súdu

predmetný zápisník. Poukázala pritom na to, že účastníkmi konania sú žalobca a ona, nie svedkyňa
B. O.. Predmetným zápisníkom pri začatí konania nedisponovala, keďže tento bol a aj je vlastníctvom
svedkyne. V konečnom dôsledku opätovne pripomenula, že existencia pôžičiek účastníkom konania od
dcéry B. O. nebola ani v tomto konaní od začiatku sporná, keďže sám žalobca ich existenciu v roku
2013 opakovane potvrdil, resp. pripustil. V ostatnom sa plne pridržiava svojich argumentov uvedených

v odvolaní podanom na súd 5.10.2015.

12. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

14. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok,
okrem výroku o určení do podielového spoluvlastníctva účastníkov dlhu voči B. O. titulom pôžičky v

celkovej výške 15 230 € každému v podiele 1/2 potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods.1,2 CSP,
lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemenia ani odvolania
podané účastníkmi konania.

15. Rozsudok vo výroku o určení do podielového spoluvlastníctva účastníkov dlhu voči B. O. titulom

pôžičkyvcelkovejvýške15230€každémuvpodiele1/2zmenilpodľa§388CSP,pretoženebolisplnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 387) ani zrušenie ( § 389 ods.1) tak, že žalobca a žalovaná sú povinní
uhradiť dlh voči B. O. titulom pôžičky v celkovej výške 15 230 € v rovnakom pomere každý po 7 615 €.

16. Uznesenie z 25.8.2015 ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, vo vzťahu k žalovanej

lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani odvolanie
podané žalovanou a zrušil uznesenie z 25.8.2015 podľa § 389 ods.1 CSP vo vzťahu k žalobcovi, lebo
neboli splnené podmienky na potvrdenie ani jeho zmenu.

17. Uznesenie z 28.10.2015 zmenil podľa § 388 CSP, pretože neboli splnené podmienky na jeho

potvrdenie (§ 387) ani zrušenie (§ 389 ods.1) tak, že žalobca nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za
podané odvolanie vo výške 66 eur v lehote 10 dní a žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok za
podané odvolanie vo výške 66 eur v lehote 10 dní.

18. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa 205 ods.2 písm. d) O. s. p., ktorého ekvivalentom

je § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) a týka sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne,
t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré jenesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého

zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1,2
CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť
každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.) a to vzhľadom

na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194, § 205 CSP.

19. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194, § 205 CSP.

20. Uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

21. Žalobca aj žalovaná uplatnili odvolací dôvod poľa 205 ods.2 písm. f/ O. s. p., ktorého ekvivalentom
je § 365 ods.1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci) a spočíva v nesprávnom právnom posúdení. Právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje
zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal

správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho

predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

22. Súd použil správny právny predpis a správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania.

23. Uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

24. K tvrdeniam žalobcu uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza, že dokazovaním bolo jednoznačne
preukázané, že dcéra, B. O. poskytovala stranám sporu od roku 2004 do 2009 finančné pôžičky v
rôznych výškach ako to žalobca pripustil na pojednávaní z 10.6.2014 (č. l. 95), a vyplynulo to z vyjadrenia
žalobcu z 30.7.2014 (č. l. 104), výpisu zo sporožírového účtu (č. l. 124 - 129), výpovede svedkyne B.
O. na pojednávaní 30.10.2014 (č. l. 130), zápisník - kalendár 2005. Finančné prostriedky boli použité na

chod domácnosti, lieky, stravu, telefón, splátky za auto, servis auta a poistky za auto, zasklenie balkóna
a pod.. Súd sa podrobne vyrovnal so všetkými námietkami, ktoré žalobca uplatňoval v prvoinštančnom
konaní.25. K námietke žalovanej, že za nesprávny považuje spôsob, akým súd rozhodol o prikázaní
spoločného dlhu účastníkov konania voči ich dcére B. O. v celkovej výške 15 230,- eur do podielového
spoluvlastníctva, každému v podiele 1/2 je nutné uviesť, že dlh z pôžičky predstavoval spoločný

záväzok oboch manželov, ktorý existoval ku dňu zániku BSM a nebol splnený ku dňu rozhodnutia
súdu, bez akýchkoľvek pochýb patril do BSM a pre právnu povahu nie je podstatné na čo boli finančné
prostriedky použité. Predpokladom vyporiadania týchto spoločných majetkových povinností je, že vznikli
za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným
spoločenstvom a, že v dobe jeho zániku existovali. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozhodnutie

NS SR 3Cz 6/1989 (R 7/9l), z ktorého súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, podľa ktorého
„(...) ak sa súd pri vyporiadaní BSM zaoberá pohľadávkami aj dlhmi, ktoré vznikli za trvania tohto
spoluvlastníctva, prihliada aj k tomu, či už neubehla premlčacia doba k uplatneniu nároku na zaplatenie
dlhu. Ak by výsledky objasnenia nasvedčovali tomu, že táto premlčacia doba už ubehla, potom je
správne, aby sa pri vyporiadaní BSM rozhodlo, že obaja spoluvlastníci sú povinní uhradiť takýto dlh
v rovnakom pomere (...)“. Bez ohľadu na označený judikát (s ktorým sa odvolací súd stotožňuje)

je potrebné podotknúť, že súd v konaní o vyporiadanie BSM nerieši, či spoločný dlh je premlčaný
(§100 ods.1 O. z.) lebo aj v prípade uplatnenej námietky premlčania a posúdenia jej dôvodnosti samo
subjektívne právo nezaniká, ale trvá ďalej je len oslabené o nárok, aby bolo priznané súdom. Aj
premlčaný dlh možno plniť. Rovnako v tomto konaní nemožno posúdiť, či došlo k platnému uznaniu dlhu
(§ 588 O. z.), ktoré bolo vykonané len žalovanou a či vyvolá požadované následky (existenciu čo do

dôvodu a výšky, začiatok plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby - § 110 ods.1 O. z.), k veriteľovi a
druhému dlžníkovi a to všetko z dôvodu, že predmetom konania je vyporiadanie BSM medzi stranami
sporu, nie vo vzťahu k tretím osobám. Nie je zrejmé, či veriteľka - dcéra strán sporu pristúpi k vymáhaniu
svojej pohľadávky, keďže doteraz tak nekonala. Za danej situácie, ak by súd prikázal zaplatiť dlh len
žalovanej(akotožiadalavpodanomodvolaní)aprihliadalbynatovurčenívyporiadaciehopodielu,ktorý

by o túto sumu znížil, takého rozhodnutie by bolo v rozpore s princípmi spravodlivosti a právnej istoty
(čl. 2 CSP) a rovnosti strán (čl. 4,6 CSP) ako aj v rozpore so zásadami vyporiadania BSM zakotvenými
v § 150 O. z.. Odvolací súd zmenil len formuláciu výroku, keď prikázal stranám sporu uhradiť dlh B. O.
každý po 7 615 eur.

26. Uznesením, z 25.8.2015, ktorým uložil obom účastníkom konania spoločne a nerozdielne zaplatiť
na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vo výške 1 800 € do 30 dní od právoplatnosti uznesenia súd správne určil hodnotu
vyporiadacieho podielu 60 000 eur a správne použil na vyrubenie súdneho poplatku pol. 6 písm. b) zák.
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zmien a doplnkov, keďže došlo k meritórnemu rozhodnutiu,

pričom ani jedna strana túto výšku v podanom odvolaní nenamietala.

27. Podľa pol. 6 Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. písm. a) z návrhu na vysporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov 66 eur.

28. Podľa pol. 6 Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. písm. b) za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom,
3% a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom, 1%, najmenej 66 eur, najviac 16 596,50 eur.

29. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd uznesením z 1.12.2015, právoplatným 7.12.2015 priznal žalobcovi

oslobodenie od súdnych poplatkov, preto odvolací súd zrušil uznesenie z 25.8.2015 podľa § 389 ods.1
CSP vo vzťahu k žalobcovi. Vo vzťahu k žalovanej uznesenie potvrdil, lebo aj keď poplatková povinnosť
vzniká právoplatnosťou rozhodnutia [§ 5 ods.1 písm. h)] súdny poplatok bol vyrubený v správnej výške
a táto procesná vada nemá za následok nesprávne rozhodnutie.

30. Uznesenie z 28.10.2015 zmenil tak, že žalobca nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za podané
odvolanie vzhľadom na uznesenie, ktorým bol oslobodený od súdnych poplatkov.

31. Žalovanej vzhľadom na podané odvolanie vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa pol.
6 písm. a) v nadväznosti na § 6 ods.2, lebo poplatková povinnosť podľa písm. b) je stanovená za

vyporiadanie BSM a samotným podaným odvolania nevzniká povinnosť podľa tohto písmena (viď nález
Ústavného súdu SR I ÚS 464/2010).32. Odvolací súd opomenul rozhodnúť o trovách odvolacieho konania, preto o nich rozhodne podľa §
225 CSP dopĺňacím rozsudkom.

33. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.