Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. jún 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/102/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814206117
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6814206117.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36
864421,sosídlomGrösslingova4,81109Bratislava,protipovinnému:Y.U.,nar.XX.XX.XXXX,J.M.XX,
XXX XX J. M., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky 336,60 Eur s príslušenstvom, ktoré začalo
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60,

821 08 Bratislava, pod spis. zn. EX 25872/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Revúca č.k. 3Er/261/2014-15 zo dňa 25. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Revúca č.k. 3Er/261/2014-15 zo dňa 25. júna 2015 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie. V odôvodnení bližšie
uviedol, že dňa 27.08.2014 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 08454/08 zo dňa
02.09.2008. Dňa 21.12.2007 uzatvoril oprávnený s povinným zmluvu o úvere č. XXXXXXX, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Lustráciou v príslušnom registri
exekučný súd zistil, že na podklade toho istého exekučného titulu ako v predmetnom konaní už
bola na okresnom súde vedená exekúcia pod sp. zn. 3Er/17/2009. V danej veci súd uznesením č.k.

3Er/17/2009 zo dňa 28.02.2011 exekúciu zastavil a zároveň rozhodol o trovách súdneho exekútora.
Uznesenie exekučného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 09.11.2011. Exekučný súd uviedol, že
prekážka právoplatne rozhodnutej veci bráni tomu, aby vec bola znovu prejednávaná. O rovnakú vec
ide vtedy, ak ide v novom konaní o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté
a ak sa týka toho istého predmetu konania a tých istých účastníkov. Oprávnený navrhol vykonanie
predmetnej exekúcie, ako aj exekúcie predchádzajúcej, na základe totožného exekučného titulu. Súd v

závere uviedol, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul napriek existencií prekážky právoplatne rozhodnutej veci podrobili prieskumu v zmysle
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a dospel k názoru, ktorý už právoplatne vyslovil exekučný
súd v uznesení zo dňa 28.02.2011. S poukazom na uvedené súd v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. exekučné
konanie zastavil.

Proti predmetnému uneseniu podal oprávnený v lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie. K dôvodom odvolania sa bližšie vyjadril, pričom uviedol, že oprávnený po podaní návrhu
na vykonanie exekúcie a podaní žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia legitímne očakával
postup exekučného súdu v zmysle §44 ods. 2 Exekučného poriadku. V tejto fáze exekučného konania
príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými

výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia. Exekučný súd napriek tomu o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol,ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol o zastavení exekučného konania. Uviedol aj, že v
exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením
o zastavení exekúcie aplikovať zásadu res iudicata. Odvolal sa na Exekučný poriadok, ktorý prekážku

rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu, neuvádza. Exekučný súd pritom
porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, odňal účastníkom konania možnosť konať pred
súdom, pretože v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia. Exekučný
súd zároveň neprípustným spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu
vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil vyhovieť (§374 ods. 4
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“).

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.), na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu
daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2
O.s.p., a napadnuté uznesenie exekučného súdu v prvom výroku podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

Okresný súd v napadnutom uznesení uviedol, že v rovnakej veci už na exekučnom súde prebiehalo
konanie pod sp. zn. 3Er/17/2009. Krajský súd z pripojeného exekučného spisu zistil, že Okresný
súd Revúca vydal poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie a následne uznesením
č.k. 3Er/17/2009-33 zo dňa 28.02.2011 exekúciu prvým výrokom zastavil a druhým výrokom zaviazal
oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť

v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoE/222/2011-47 zo dňa 28.09.2011.
Napriek tomu, že o tejto veci bolo právoplatne rozhodnuté, súdny exekútor znova požiadal dňa
27.08.2014 okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol ten istý
rozhodcovský rozsudok ako v predchádzajúcom, právoplatne skončenom exekučnom konaní, sp. zn.
SR 08454/08 zo dňa 02.09.2008, ktorý bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská

rozhodcovská, a.s. Exekučný titul bol vydaný na základe totožnej zmluvy o úvere č. XXXXXXX, ktorej
súčasťou boli aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 17. obsahovali rozhodcovskú
doložku. Uznesením č.k. 3Er/261/2014-15 zo dňa 25.06.2015 okresný súd exekučné konanie zastavil.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu okresného súdu

podal ten istý oprávnený proti tomu istému povinnému návrh na vykonanie exekúcie, a to na podklade
totožného exekučného titulu napriek tomu, že exekúcia už bola zastavená.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,

v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

K procesným podmienkam konania patrí prekážka rozsúdenej veci (res iudicata). Pokiaľ je v konaní
zistená, vedie k jeho zastaveniu konania bez ohľadu na to, v akom štádiu sa predmetné konanie
nachádza. Vyjadruje nemožnosť prejednať tú istú vec opätovne v novom konaní. Pri výklade pojmu „tá

istá vec“ je potrebné dbať na to, aby v konaní išlo o tých istých účastníkov a ten istý predmet konania,
teda o totožný uplatnený nárok a totožný skutkový základ. O totožnú vec teda pôjde v prípade rovnakého
nároku, o ktorom súd už právoplatne rozhodol a taktiež, ak súvisí s rovnakým predmetom konania alebo
rovnakými účastníkmi. Rovnaký predmet konania predstavuje rovnaký nárok, ktorý bol vymedzený v
žalobnom petite a vyplýva z rovnakého tvrdeného skutkového stavu, z akého bol uplatnený.

Odvolacísúdspoukazomna§219ods.1O.s.p.napadnutérozhodnutiezdôvodujehovecnejsprávnosti
potvrdil,pričomvzmysle§219ods.2O.s.p.odkazujenajehoodôvodnenie,sktorýmsavplnomrozsahu
stotožnil.

Je v záujme právnej istoty účastníkov konania, aby exekučný súd už raz posúdený exekučný titul ako

nespôsobilý, v ďalšom exekučnom konaní posúdil rovnako.

Námietky oprávneného uvedené v odvolaní s ohľadom na vyššie uvedené, nemohli byť dôvodné.
Argumentácia o nemožnosti prekážky veci rozsúdenej v exekučnom konaní podľa názoru odvolacieho
súdu nie je opodstatnená, nakoľko táto je základným pravidlom občianskeho súdneho konania (lex

generalis), ktoré sa použije aj na exekučné konanie (lex specialis), pretože prekážka veci rozhodnutej
nevyplýva z exekučného poriadku.

Ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument
strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve
na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.5.1997, Higgins vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne
Ústavný súd SR v uznesení III. ÚS 237/2012-8 zo dňa 13.06.2012 konštatoval, že súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ustanovenia
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné