Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/607/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206812
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213206812.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o.,
so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: U. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, W., o zaplatenie zmenkovej sumy 839,42 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 10C/291/2013-125 zo dňa 20.06.2016,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a o trovách konania
p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva nárok náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie o žalobe žalobcu v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 844, 42 eur od 27.05.2009 do 18.10.2011, vo
zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Súd konštatoval, že žalobca
podal žalobu došlou súdu 28.3.2013 podanej na predpísanom vzorovom tlačive A podľa článku 4
ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „NEPR“), sa domáhal zaviazania žalovanej na
zaplatenie zmenkovej sumy 839,42 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 844,42

Eur od 27.5.2009 do 18.10.2011, 839,42 Eur od 19.10.2011, ďalej úroku vo výške 6% zo sumy
844,42 Eur od 1.10.2009 do 18.10.2011, zo sumy 839,42 Eur od 19.10.2011 do zaplatenia, taktiež
zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, t.j. 2,81 Eur a trov konania, ktoré pozostávajú
zo súdneho poplatku 50,-Eur a z trov právneho zastúpenia 138,74Eur. Žalobu odôvodnil tým, že
ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 17.12.2008,
pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 27.5.2009. Indosovaná
zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

Zmenka bola vystavená 17.12.2008, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za
túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25%-ným denným
úrokom od 27.5.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant
predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ mu zaplatil 5,- Eur, ktorá suma mu bola
započítaná na zmenkovú sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant
nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Vzhľadom na uvedené s poukazom na
článok 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES č.861/2007) formou tlačiva podľa nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa upravuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "Nariadenie"), a domáhal sa zaplatenia zmenkovej sumy 839,42
eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 844,42 eur od 27.05.2009 do 18.10.2011, do
zaplatenia, 6% úroku zo zmenkovej sumy 142 eur od 06.05.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmenyvo výške 0,47 eura. Výrok o zastavení časti konania súd odôvodnil späťvzatím časti žaloby s odkazom
na ustanovenie § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len "OSP"). Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s

odkazom na ustanovenia Čl. I. § 75,Čl. I § 5 ods. 1, Čl. I § 5 ods. 2, Čl. I § 5 ods. 3, Čl. I § 10 ZZŠ, Čl. I.
§ 11 ods. 1, 3, Čl. I. § 14 ods. 1, Čl. I. § 20 ods. 1, Čl. I § 33 ods. 1, 2, Čl. I. § 34 ods. 1, Čl. I. § 48 ods. 1
zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len "zákon zmenkový a šekový"), ustanovenia §
495, § 3 ods. 1, § 34, § 39, Občianskeho zákonníka, § 79 ods. 3, 4, § 372y ods. 1 OSP, § 4 ods. 6 zákona
č. 258/2001 Z. z v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2010 a Čl. 4. ods. 1 Nariadenia. Na základe

vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom v Prahe, t.j. na
území Českej republiky, a žalovaná je fyzická osoba s trvalým bydliskom na území Slovenskej republiky.
Predmetná zmenka bola vystavená na Slovensku, kde je i platobné miesto. Ide teda o cezhraničný spor v
zmysleČl.3Nariadenia,pričomhodnotapohľadávkynepresahuje2.000eur.Použitieprávnehoporiadku
Slovenskej republiky vyplýva z ustanovenia § 10, 11 a 19 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom.

2. Súd v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že žalobca ako indosatár je nadobúdateľom všetkých
práv zo zmenky vystavenej žalovanou dňa 17.12.2008 pričom zmenkou sa žalovaná zaviazala zaplatiť
zmenkovú istinu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne od 27.05.2009. V zmenke je odkaz
na číslo zmluvy 4670310. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou "bez protestu",

"na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Za miesto splnenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa: Pohotovosť s.r.o. IČO: 35807598, Pribinova 25, Bratislava. Na rube zmenky je
uvedený indosament, spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., zastúpený konateľom, ktorá indosovala svoje práva
zo zmenky na žalobcu bez uvedenia dátumu. Indosant predložil zmenku k zaplateniu a vystaviteľ, t.j.
žalovaná, na zmenku podľa tvrdenia žalobcu uhradila sumu 5 eur , ktorú započítal na zmenkovú

sumu. Žalovaná tvrdila, že zaplatila 75 eur. Predmetná zmenka obsahuje údaj o tom, že ide o zmenku,
údaj o zročnosti - na videnie, údaj miesta, kde sa má splniť - Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, meno toho, komu alebo na rad koho sa má plniť - Pohotovosť s.r.o., dátum
a miesto vystavenia zmenky - v Komárne dňa 17.12.2008 je podpísaná žalovanou - povinnou zo zmenky.
Podpísaním zmenky žalovaná prejavila súhlas so zmenkovou sumou a aj so zmenkovým úrokom. Zo

zmenky jednoznačne vyplýva doba splatnosti, pretože obsahuje údaj: zaplaťte pri predložení, teda ide
o zmenku splatnú na videnie v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 zákona zmenkového a šekového.
Splatnosť zmenky nastala v momente jej predloženia, pričom predložiť ju bolo možné podľa § 34 ods.
1 zákona zmenkového a šekového v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote
4 rokov nastáva jej splatnosť. Na zadnej strane zmenky sa nachádza nedatovaný indosament, ktorým

remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., indosoval svoje práva zo zmenky na žalobcu.

3. Zo spisu sp. zn. 7Er/546/2010 súd prvej inštancie zistil, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., ako
oprávnená sa domáhala nariadenia exekúcie na vymoženie pohľadávky od povinnej v sume 844,42 eur
spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne z dlžnej sumy od 27.05.2009 do zaplatenia, so zákonným

úrokom vo výške 6% ročne z dlžnej sumy od 01.10.2009 do zaplatenia, trov konania a trov exekúcie
na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 20116/09 zo dňa
23.11.2009.Totoexekučnékonaniebolozastavené,uznesenímz29.07.2011 zdôvodu,žesúdzamietol
žiadosť exekútora na udelenie poverenia. V spise sa nachádza aj kópia Zmluvy o úvere uzatvorenej

medzi veriteľom Pohotovosť, s.r.o., a dlžníčkou a kópia predmetnej zmenky. Úver bol podľa tejto zmluvy
poskytnutý vo výške 464,71 eur, avšak podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. nejde o spotrebiteľský
úver, ale zmluva ako taká je spotrebiteľská, pričom obsahuje nekalú obchodnú praktiku a takej sa
ochrana neposkytuje. Dojednanie o vyplňovacom práve zmenky sa neuskutočnilo individuálne, preto
podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto zmluvná podmienka neplatná. Remitent na základe

neplatnej dohody o vyplnení zmenky nemohol doplniť chýbajúce náležitosti zmenky a v dôsledku toho
je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd konštatoval, že pri svojej rozhodovacej činnosti
musí hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku
aplikácie zmenkového inštitútu neprimerane v prospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu.
V tomto smere poukázal aj na judikované závery vyplývajúce z rozhodnutí Súdneho dvora EU, podľa

ktorých súdy sú povinné aj bez návrhu posúdiť nekalý charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, aby
sa skutočne dosiahol sledovaný zmysel a cieľ článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, ukladajúci
členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva neboli záväzné prespotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, len ak je jej ďalšia
existencia je možná bez nekalých podmienok. Občiansky súdny poriadok s účinnosťou od 23.12.2015
v ustanovení § 79 ods. 3 zaviedol povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky

táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom, a zaviedol nové povinnosti účastníka uplatňujúceho nárok
zo zmenky, s cieľom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. Od 01.05.2014
začalo navyše platiť ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré ukladá orgánu rozhodujúcemu
o nárokoch, zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na
oslabenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku,

alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie veriteľa voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd poukázal aj na novelizované
ustanovenie § 17 ods. 2 zákona zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z.z., podľa ktorého
v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na
skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaná zo zmenky mohol
uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

4. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. má procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú
činnosť súdu a vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia sa vzťahuje aj na konania začaté na
súde predo dňom jeho účinnosti. V tejto súvislosti súd spomenul rozsudky Európskeho súdneho dvora
sp. zn. C-419/2011 zo dňa 14.03.2013, C-76/2010 zo dňa 16.11.2010, podľa ktorých pri uplatnení práva

zozmenkysúdzúradnejpovinnostisamáskúmaťpostaveniespotrebiteľaavtejtosúvislostiposudzovať
otázku prijateľnosti podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Súd zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení
zmenky - vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, poškodzujúcu práva spotrebiteľa so zámerom
obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky
za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, ktoré mení vzťah medzi stranami na vzťah zo zmenky a ten nie je

zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, súd vyhodnotil ako neprijateľné a neplatné
v zmysle § 54 ods. 5 a § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmenka je v tomto prípade pre rozpor
so zákonom neplatná. Navyše vôľa spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy vrátane zmluvného dojednania
o vyplnení zmenky nemôže byť považovaná za slobodnú, čo je ďalšou vadou zmenky spôsobujúcou
jej neplatnosť. Na tom základe súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol. Výrok o trovách konania súd

oprel o ustanovenie § 142 ods. 1 OSP, pričom úspešnej žalovanej náhradu trov nepriznal, pretože si
ich neuplatnila.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, súd
mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietal, že účastníci nenavrhli dokazovanie, ktoré súd prvej inštancie
vykonal, pričom ustanovenie § 120 ods. 1 OSP súdu umožňuje v sporovom konaní vykonať aj iné
než navrhované dôkazy len výnimočne. On predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,

preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva.
Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť,
ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvej inštancie mal rozhodnúť o práve na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaná mohla na základe
čl. 5 ods. 3, 6 nariadenia vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobila, akékoľvek iné námietky

musia byť odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej nariadením. Súd
nesprávnevykonávalahodnotildôkazynaskutočnosti,ktoréniktonetvrdil,pretodospelkrozhodnutiuna
základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych
predpisov a práva Európskej únie. V ďalšom texte odvolania poukázal na rozhodnutia iných súdov, ktoré
rozhodli v obdobných veciach v jeho prospech. V odvolaní ďalej uviedol, že je majiteľom zmenky na

základeindosamentuaniejeúčastníkomžiadnehospotrebiteľskéhovzťahu,pričompredmetomkonania
je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na ustanovenie § 17 Zmenkového a
šekového zákona žalovaná nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Podľa neho súd porušil poučovaciu
povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade

neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovanou a remitentom je irelevantný; jemu nie je známy obsah
údajného zmluvného vzťahu. Pokiaľ súd v odôvodnení rozsudku poukázal na ustanovenie § 79 ods. 3
OSPponovelizáciizákonomč.438/2015Z.z.súčinnosťouod23.12.2015,takjepravda,žeustanovenie
§ 372y ods. 1 OSP uvádza, že ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, na konania začaté predo dňomúčinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona, ale na porovnanie
zákonodarca v súvislosti s novelizáciou zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") uložil povinnosť oprávneného doplniť návrh na vykonanie

exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti zákona, no pri ustanovení § 79 ods. 3 OSP to
obdobne neupravil. Ak by ustanovenie § 79 ods. 3 OSP malo pôsobiť spätne aj na návrhy podané pred
účinnosťou uvedenej novely, tak zákonodarca by musel postupovať rovnako ako pri novele Exekučného
poriadku a musel by stanoviť "doplniť" návrh. Ak to zákonodarca neurobil, súd svojím výkladom nemal
dotvárať nedostatky účinku procesného predpisu vzhľadom na absenciu výslovného zákonného príkazu

doplniť návrh na začatie konania v prechodných ustanoveniach. Povinnosť vyplývajúca z ustanovenia §
79 ods. 3 OSP sa preto nemôže aplikovať na podania podané pred účinnosťou zákona č. 438/2015 Z.z.
On poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke z platnej zmenky,
ktorej originál predložil, a zmenkové informácie preniesol presne do návrhu. Vzhľadom na to neostáva z
jeho strany čo doplniť alebo opraviť; on disponuje len indosovanou zmenkou a iné primerané a presné
údajealebolistinynemákdispozícii.Aksúdkonštatoval,žedohodaovyplňovacompráveblankozmenky

by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov, tak samotný
zákon č. 258/2001 Z. z. pripúšťal vystavenie zmenky na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského
úveru. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia.
Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou
ani v prostredí spotrebiteľských úverov.

6. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 1. júla 2016, ďalej len "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP"), viazaný rozsahom a

odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3
CSP) a po prejednaní veci vo výroku o zamietnutí zvyšnej časti a vo výroku o trovách konania urobil
záver, že podľa § 387 ods. 1 CSP je daný dôvod na potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie. V časti, v
ktorejsúdkonaniezdôvoduspäťvzatiačastižalobyzastavil,rozsudoknadobudolprávoplatnosť;žalobca

svoje odvolanie zameral výslovne len na zamietajúci výrok a odvolacie dôvody smerovali len k tomuto
výroku.Keďžeodvolacísúddospelktomu,ženapadnutýrozsudokjesprávnyadostatočneodôvodnený,
nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie
isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení
právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

8. Predmetom tohto konania je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia. Podľa
predloženej žaloby je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
žalovaná, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou "na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia". Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku

doposiaľ neuhradil. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti zmenky a
jeho námietky boli prejavom snahy o nepripustenie akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku
zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou
spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo
zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo

zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou
hodnotousporuupravenéhoNariadením.Odvolacísúdurobilzáverotom,žeakbysúdprvejinštancievo
všeobecnosti nemal na základe vyplneného tlačiva žalobcu predstavujúceho žalobu podľa uvedeného
Nariadenia k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol žalobcu vyzvať na
doplnenie a mohol realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom. Cieľom

Nariadenia totiž nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci,
ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo
čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno preto
vykladať tak, že by na základe neho nemal mať súd k dispozícií aj iné dôkazné prostriedky než príslušné
tlačivá, a nemal by aj možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou

zmluvou. Z Čl. 8 a 9 uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou
sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie,
ak to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s
judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienokv spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je
ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z
Čl. 19 Nariadenia. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na spoločné stanovisko občianskoprávneho

a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu
súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane
spotrebiteľa, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí SR pod číslom 93/2015.

9. Z článku 19 Nariadenia vyplýva, že ak nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo

veciach s nízkou hodnotou sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Nariadenie nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať
procesnoprávne predpisy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu znalostí
určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých
mravov. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, účinný v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie, ako základný procesný predpis dôkaznú povinnosť umožňoval

súdom v ustanovení § 120 ods. 1 tretej vety výnimočne vykonať aj iné než účastníkmi navrhnuté
dôkazy, ak ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danom prípade predložená
zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových
podmienkach právneho predchodcu žalobcu spojených so spotrebiteľskou zmluvou. S ohľadom na
výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a všeobecne uznávanej potreby súdnej ochrany spotrebiteľa

súd prvej inštancie správne skúmal charakter tohto vzťahu a výnimočne vykonal aj tie dôkazy, ktoré
nikto z účastníkov konania nenavrhol. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere bol preukázaný bez
akýchkoľvek pochybností. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre
spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa, pričom súčasťou

zmluvy o úvere boli všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, lebo boli vopred
pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov
a v priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý žalovanej za účelom výkonu povolania
(ako je to uvedené v predmetnej zmluve). S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu
uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského

charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce pochybnosti sa v súdnom konaní
odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter
musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným
preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania,
resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania,

zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní
zmluvy skutočne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z
ustanovenia § 120 ods. 1 prvej vety OSP si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu
vzniknutého medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel
jej uzatvorenia uvedený nebol.

10. Odvolací súd neprijal právny názor žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku
zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný
záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského

úveru, síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice
jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak
zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať
so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu
spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z

predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex
offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa
jeabstraktnýcharakterzmenky,ktorýinaknepripúšťa,abysúdpriuplatňovaníprávazozmenkyprihliadal
na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a
skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

11. V zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o
úvere ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdanízmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z tohto zákonného ustanovenia, ktoré bolo novelizované
zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.12.2015, vo všeobecnosti vyplýva, že dlžník - s
uvedenou výnimkou - nemal oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na

jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský
úver. Takéto zjednodušené chápanie citovaného ustanovenia preferuje žalobca, ktorý nepripúšťa právny
záver o možnosti skúmania okolností, za ktorých bola zmenka vystavená, a ani záver o jej možnej
neplatnosti, či neexistencie. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je vo svetle
judikatúry Súdneho dvora EÚ neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle

ktorej špecifiká súdneho konania prebiehajúceho v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje
aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky
vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi

a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je nemožné alebo minimálne neprimerane
ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo
možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok.

12. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Podľa tohto ustanovenia v
súvislostisposkytovanímúveruodspotrebiteľaaleboinejosobybolozakázanésplniťdlhzmenkoualebo
šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia

bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

V tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku
napriekvýslovnémuzákazuprijalanáslednejupreviedolnažalobcu.Zmenkabolavystavenávrozpores
právnympredpisom,apretoje-akotouzavrelajsúdprvejinštancie-podľa§39Občianskehozákonníka
neplatným právnym úkonom.

13. Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody
však pre žalovanú nevyplývajú žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky. Neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu

nemôže byť na ujmu. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na
povahu tohto cenného papiera bolo žalovanej zhoršené jej zmluvné postavenie. Pritom je podstatné aj
zistenie, že potreba vystavenia a odovzdania zmenky dodávateľovi nevyplývala zo samotnej zmluvy,
ale len zo všeobecných úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie
§ 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa,
odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto dojednania

zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.

14. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty
povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa
nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to

aplikáciouprocesnéhoprávamásúdtútopovinnosťnaplniť,čoznamená,ževprípadeuplatnenianároku
zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna
právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie
zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti odporuje právu EÚ na ochranuspotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa v
súlade so Smernicou 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil
až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako také v súdnom
konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá
umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, môže

byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej zmenky v
nadväznosti na spotrebiteľskú zmluvu nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok. Z vyššie uvedených
dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o
trovách konania ako vecne správny potvrdil.

15. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, u ktorej by bol dôvod na to, aby jej odvolací súd podľa

§ 396 ods. 1, § 255 a § 262 ods. 1 CSP priznal v celom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho
konania s tým, že o výške tohto nároku by podľa § 252 ods. 2 CSP rozhodol súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Podľa obsahu spisu jej však v tomto štádiu konania
žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že sa jej nárok na náhradu týchto trov nepriznáva.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).