Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. september 2017

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15C/222/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916207190
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2017:7916207190.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcu: D. L. K., B..K.., P.: XX XXX

XXX, K. K.M. R. XXXX/XXX, S., práv. zast. Advokátska kancelária O. O. K..Q..X.., P.X.: XXXXXXXX,
K. K. S. XXX/XX, R., proti žalovanému: P. M., H.. XX.XX.XXXX, R. C. K., o zaplatenie XXX,XX Eur s
prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu XXX,-Eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od
XX.XX.XXXX do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu XX%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy XXX,XX Eur s 5,05%
ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške XX,XX
Eur. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzavrel so žalovaným dňa XX.XX.XXXX Úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške XXX,-Eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal uhradiť v XX mesačných splátkach po XX,XX Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný
porušil podmienky uzavretej zmluvy, právny predchodca žalobcu ho listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzval

k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalovaný dlh nevyrovnal. Z odôvodnenia žaloby
vyplýva, že žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške XX,XX Eur, úroku vo výške XX,XX Eur,
zosplatnenej istiny XXX,XX Eur, upomienky II. vo výške XX,-Eur + XX,-Eur, zmluvnej pokuty XX,-Eur a
úroku z omeškania 5,05% ročne zo sumy XXX,XX Eur kapitalizovaného za obdobie od XX.XX.XXXX M.
XX.XX.XXXX vo výške XX,XX Eur a 5,05% ročného úroku z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia.
Uplatnil si trovy konania.

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa XX.XX.XXXX, písomne nevyjadril.

3. Súd nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, na ktoré pojednávanie boli strany sporu riadne
predvolané. Žalobca ani jeho právny zástupca, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, o
odročeniepojednávanianežiadali.Súdzasplneniapodmienokuvedenýchvust.§180CSPvecrozhodol
v ich neprítomnosti.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení pred potvrdil uzavretie zmluvy so žalobcom poukazujúc na to, že
úver mu bol poskytnutý na kúpu telefónu pre inú osobu. Bol ochotný uhradiť dlžnú sumu v mesačných
splátkach. Keďže v súčasnosti pracuje len na aktivačných prácach, nemá z čoho dlh vyrovnať. Jenemajetný,máštatútbezdomovca.Prespávauznámych,keďžerodinnýdomporodičochsestrapredala.
Jediným zdrojom jeho príjmu je dávka v hmotnej núdzi vo výške XX,-Eur mesačne.

5. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom, ako veriteľom a žalovaným, ako dlžníkom, na základe
žiadosti žalovaného uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške XXX,-Eur
nanákuptovarui9505,NOTE4,Samsung,ktorýsažalovanýzaviazal uhradiťvXXmesačnýchsplátkach
po XX,XX Eur s ročnou úrokovou sadzbou XX,XX %, s RPMN XX,XX %, s priemernou hodnotou RPMN

XX,X%. Žalovaný sa zaviazal uhradiť na splatenie úveru celkovú čiastku X.XXX,XX Eur.

6. Predžalobnou upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalobca žalovaného k úhrade istiny vo výške
X.XXX,XX Eur jednorázovo do XX dní od odoslania výzvy.

7. Žalovaný úver nesplatil, neuhradil žiadnu splátku.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa ust. § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva.

10. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
t.j. ku dňu XX.XX.XXXX, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

11. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

12. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od

spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

14. Podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia

§ 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie
najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na

účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.17. V zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej

podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

18. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať podľa písm. j) ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v

čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

19. Podľa § 11 ods. 1 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a)

zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1; b) zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y); c) zmluva o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov,
neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo; d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa; e) veriteľ spotrebiteľský úver

poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. V konaní nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému úver. Sporné však bolo, či zmluva, na
základe ktorej bol žalovanému, ako spotrebiteľovi, teda slabšej strane sporu, úver poskytnutý, je platnou
a či teda žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie uplatnenej pohľadávky.

22. Zmluvný vzťah účastníkov založený uzavretou zmluvou o úvere spadá pod úpravu Zákona o

spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by
aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere
je tzv. absolútny obchod (§ 261 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené,
vychádzajúczozásadylexspecialisderogatlexgeneralis,podľaktorejšpeciálnaprávnaúprava,ktorouv
danom prípade je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ust. § 52 a násl. Občianskeho

zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný
právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných
ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

23. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd úverovú

zmluvu uzavretú medzi žalobcom, ako veriteľom a žalovaným, ako dlžníkom, dňa XX.XX.XXXX
vyhodnotil ako zmluvu formulárovú. V uzavretej zmluve bola v časti výšky odplaty za poskytnutie úveru
dohodnutá odplata XXX,XX Eur (výška úrokov a poplatkov) za poskytnutie sumy XXX,-Eur. Zo zmluvy
vyplývala pre žalovaného, ako dlžníka, povinnosť splatiť pre žalobcu sumu X.XXX,XX Eur. Žalobca teda
požadoval od žalovaného sumu o takmer XX% vyššiu ako výšku úveru, ktorú žalovanému poskytol.

Novelou Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka sa v § 1 s účinnosťou od XX.XX.XXXX upravuje odplata, ktorú možno od spotrebiteľa
požadovať pri poskytnutí peňažných prostriedkov, pričom ide o vykonávacie ustanovenie k § 53 ods. 6
Občianskehozákonníka.Odplatutvoríúrok,poplatkyaakékoľvekinéodplatnéplneniaaleboinénáklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných

prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. V ust. § 1a Nariadenia vlády,
ktorévykonáva §56ods.6sazaviedlazásada,žeodplatapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovnesmie
prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 nariadenia
vlády pri obdobnom úvere alebo pôžičke. Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty sa
použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk

pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu
(§ 21 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej
zmluvy. Keďže v danom prípade dohodnutá odplata vo výške XXX,XX Eur predstavuje takmer XX%
poskytnutého úveru a najvyššia prípustná odplata XX,X% (Min financií SR „Súhrné informácie o údajochnovoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2014“ - 2 x 13,95), súd konštatuje,
že táto odplata presahuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty (§ 1a ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.) a
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy (§ 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Takéto praktiky žalobcu nemôžu požívať súdnu ochranu.

24. Súd ďalej po preskúmaní obsahu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej
zákonom predpísanou písomnou formou dospel k záveru, že žalobca pri uzatváraní zmluvy na ním
vyhotovenom formulári nedôsledne aplikoval citované ust. § 9 ods. 1 písm. j) a k) zák. č. 129/2010

Z.z., nakoľko zmluva neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Pritom zákonom stanovené
povinné náležitosti nie sú zákonodarcom stanovené samoúčelne, ale v záujme ochrany spotrebiteľa, aby
sa tento mohol aj na základe takýchto parametrov majúcich významnú výpovednú hodnotu zodpovedne
rozhodnúť, či do zmluvného vzťahu s veriteľom vstúpi alebo nie (či je pre neho uzavretá zmluva
akceptovateľnáaleboideonevýhodnúzmluvu)aabytietobolizozmluvyužnaprvýpohľadspotrebiteľovi
zrejmé. Preto musia byť tieto náležitosti uvedené jednoznačne.

25. Pokiaľ ide o náležitosti požadované v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., a síce výška, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky
XX,XX Eur bez bližšej špecifikácie. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru
predstavuje prehľadné vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby

zároveňnebolomožné,abysiveriteľvočidlžníkoviuplatňovalajnároky,naktorénemáprávo.Spotrebiteľ
musí mať od uzavretia zmluvy prehľad z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky, ako dlho bude
úver splácať, aká suma zo splátky predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade
riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené nemožné nahradiť uvedením celkovej
výšky splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom ust. § 9

ods. 2 písm. k) je informovať spotrebiteľa, aby sa vedel zorientovať aká časť splátky bude použitá na
istinu, úrok a ďalšie poplatky. Len tak je dostatočne určité akú časť istiny z úveru zaplatil, ako bude s
jeho platbou naložené, akú časť úveru platí na úroky a poplatky, teda odplatu veriteľa. Zmluva uzavretá
medzi stranami sporu tieto údaje neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy.

26. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy súd zameral pozornosť na
splnenie povinnosti veriteľa a to uvedenie údajov podľa § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. -
uvedenieúdajovoročnejpercentuálnejmierenákladovacelkovejčiastke,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,
vypočítanýchnazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvyospotrebiteľskomúverestým,žesa
uvedúvšetkypredpokladypoužiténavýpočettejtoročnejpercentuálnejmierynákladov(RPMN).Účelom

povinného uvedenia RPMN daného úveru na príslušný spotrebiteľský úver platného ku dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v konkrétnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je poskytnúť spotrebiteľovi
možnosť porovnať si tento údaj s údajom o priemernej hodnote RPMN na príslušný spotrebiteľský úver,
prípadne ich porovnať s údajmi od iných poskytovateľov úverov a slobodne sa rozhodnúť, či za daných
podmienok úverovú zmluvu s veriteľom uzavrie alebo nie. Z obsahu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere

súd, že RPMN uvedená v bode 46 citovanej Zmluvy mala byť 21,1%, pričom v Zmluve nie sú uvedené
všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN. Navyše prepočtom RPMN interaktívnou kalkulačnou
na webovej stránke www.finpoint.sk na výpočet RPMN súd zistil, že v prípade
úveru poskytnutého v sume XXX,-Eur a pri splátke XX,XX Eur mesačne, RPMN uvedená v zmluve nie
je správna. Podľa prepočtu súdu pri výške úveru XXX,-Eur, ročnej úrokovej sadzbe XX,XX%, mesačnej

splátke XX,XX Eur a pri počte splátok XX, RPMN predstavuje XX,XX%. Keďže žalobca v zmluve
neuviedol, aké všetky predpoklady použil žalobca na výpočet RPMN, a správnosť údajov o RPMN nie
je možné overiť dostupnými prostriedkami (je odlišný od výpočtu po zadaní údajov zo zmluvy), dospel
súd k záveru, že žalovaný ako spotrebiteľ, nemal žiadny prehľad a zrejme ani odborné znalosti na to,
aby dospel k zisteniu, akým spôsobom veriteľ určil RPMN. Pokiaľ zákon uložil informačnú povinnosť

veriteľovi, ten bol povinný podľa § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. uviesť RPMN vypočítanú
na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a rovnako mal uviesť i
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Údaj o RPMN určený
len percentuálnym vyjadrením v zmluve nie je možné kvalifikovať ako prepočet postupu pri výpočte
RPMN. Keďže bežný spotrebiteľ nie je zorientovaný v pojmoch ako RPMN, je len logické, že neodhalí

tento zásadný nedostatok zmluvy. Obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj dôsledky
ich nedodržania sú kogentné. Vzhľadom k uvedenému sa uvedený úver v dôsledku absencie údajov
použitých pre výpočet RPMN v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zák.č. 129/2010 Z.z., resp. skutočnosti,
že úverová zmluva (po zadaní údajov zo zmluvy) obsahuje nesprávne uvedenú RPMN v neprospechspotrebiteľa § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný
je teda povinný žalobcovi vrátiť len to, čo mu žalobca poskytol (nesplatenú výšku poskytnutej sumy).

27. Súd v ďalšom poukazuje i na štatistiku vedenú Národnou bankou Slovenska (htp://www.nbs.sk/
sk/statisticke-udaje/financne/urokove-sadzby//priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank), v
zmysle ktorej priemerná úroková miera z úverov obchodných bánk predstavovala v čase uzavretia
zmluvy v M. XXXX pre spotrebiteľské úvery od X M. X Q. XX,XX%. V zmluve bol úrok z úveru
dohodnutý ročnou úrokovou sadzbou XX,XX%, čo je viac ako obvyklá úroková miera. Pokiaľ žalobca

požadoval od žalovaného úrok z úveru vo výške XX,XX%, nepochybne to odporuje zákonu a dobrým
mravom. Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi v zmluve podstatne prevyšuje úroky v prípustnej
výške a preto možno vyvodiť neplatnosť takéhoto dojednania pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Súd dáva do pozornosti, že ani pri zmluvách o úvere, ktoré sú absolútnym
obchodom sa právna úprava spotrebiteľských vzťahov obsiahnutá v Občianskom zákonníku a zameraná
na ochranu práv spotrebiteľa nemôže vylúčiť a preto sa musí použiť aj v danom prípade. Smernice

Európskej únie totiž ukladajú štátu explicitnú povinnosť zabezpečiť, aby sa ochranné opatrenia na
ochranu práv spotrebiteľa neobchádzali.

28. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu
žalovanému považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) zák.č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez

poplatkov.Zuvedenéhovyplýva,žežalobcanároknazaplatenieúrokuzpôžičky,anižiadnychpoplatkov,
len na vrátenie sumy, ktorú poskytol žalovanému po odpočítaní plnenia, ktoré žalovaný zaplatil.

29. Pokiaľ ide o rozhodnutie Súdneho dvora G. Ú. T. M. XX.XX.XXXX S. T.. L.-XX/XX, D. L. K.,
B..K.. L. E. C., ktorým žalobca obvykle argumentuje, k tomu súd uvádza, že v predmetnej zmluve

o spotrebiteľskom úvere súd nevytýka žalobcovi len absenciu výšky, počtu a termínu splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, ale aj nesprávne uvedené RPM a absenciu úplných podkladov pre výpočet
ročnej percentuálenj miery nákladov, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zák. č.
129/2010 Z.z., ale aj v K. XXXX/XX, pričom čl. 23 K. sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu,
aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje

všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu
bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie správneho RPMN a všetkých údajov pre jeho prepočet,
môžespochybniťmožnosťspotrebiteľaposúdiťrozsahsvojhozáväzku,pretoajvzmyslečl.23Smernice
2008/48 sa táto zmluva považuje za zmluvu bez úrokov a bez poplatkov. Po vydaní rozsudku Súdneho

dvora Európskej únie zo dňa XX.XX.XXXX S. T.. L.-XX/XX, bol zvažovaný rozsah aplikácie záverov
uvedeného rozsudku v porovnaní s vnútroštátnou úpravou, konkrétne zákonom č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Výklad obsiahnutý v rozsudku SD EU bol v určitom období (po vydaní
rozsudku) aplikovaný v rozhodovacej činnosti súdov. Po prehodnotení účinnosti a aplikovateľnosti
uvedeného výkladu pre rozhodovanie vo veciach podľa právnej úpravy platnej v Slovenskej republike

bolo konštatované, že Súdny dvor Európskej únie vykladá výlučne právo Európskej únie a ako taký
nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. Súdny dvor Európskej únie v označenej veci
poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady XXXX/XX/ES T. XX. B. XXXX o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a zrušení K. Q. XX/XXX/EHS. nevyjadroval sa k výkladu zákona o
spotrebiteľských úveroch. Súdom aplikované ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods.

2 písm. f) a § 9 ods. 2 písm. k)) sú odlišné od ustanovení K. Č.. XXXX/XX/ES (čl. 10 ods. 2 písm. c),
čl. 10 ods. 2 písm. h)) a nakoľko súd aplikoval vnútroštátny zákon o spotrebiteľských úveroch, a nie
K. XXXX/XX/ES, výklad dotknutých ustanovení K. Súdnym dvorom EÚ vo N. L.-XX/XX nemá vplyv na
rozhodovaciu činnosť v spore. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry K. M. G. (L.-XXX/XX, L.-XX/
XX, L.-XXX/XX) na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami, v zásade platí zákaz

horizontálneho priameho účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice, zaručujúce
jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti, sa ako také nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom
stoja proti sebe výhradne jednotlivci, v prejednávanom spore dodávateľ proti spotrebiteľovi. Z uvedených
dôvodov v predmetnom spore rozsudok K. M. G. Ú.H. T. M. XX.XX.XXXX pod T.. L.-XX/XX, nemá vplyv
na právne posúdenie veci vnútroštátnym súdom.

30. Keďže žalovaný nezaplatil z pôžičky, ktorá mu bola poskytnutá vo výške XXX,-Eur ani jednu splátku,
súd mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zostávajúcu sumu XXX,-Eur.31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

32. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase omeškania, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu vzniklo žalobcovi podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Výšku úrokovej sadzby ustanovuje
§ 3 ods. 1 Nariadenia, a to navýšením piatich percentuálnych bodov nad základnú úrokovú sadzbu
stanovenú Európskou centrálnou bankou.

34. Žalovanému bola preto uložená povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške X,XX% ročne z
dlžnej sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia, kedže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá.

35. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Pri celkovej žalovanej sume XXX,XX Eur bol žalobca úspešný v sume XXX,-Eur, čo predstavuje
XX%, úspech žalovaného predstavuje XX%. Žalovanej v konaní žiadane preukázateľne trovy nevznikli,
preto súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo Čistý úspech žalobcu je XX

% , v ktorom rozsahu súd žalobcovi priznal náhradu trov konania.

37. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v troch písomných vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).
Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).