Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. január 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244382
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111244382.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a

členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci navrhovateľky: T. J., Z..
XX.X.XXXX, B. U. XX, B.,
zastúpenej advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 2, Bratislava, IČO:
35 955 341, proti odporcovi: Slovenská republika, v mene ktorej koná Národná banka Slovenska, so
sídlomul.ImrichaKarvaša1,Bratislava,IČO:30844789,onáhraduškodyvovýške1.541,96eursprísl.,
o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 10.9.2014, č.k.
12C/176/2011-209 a proti uzneseniam zo dňa 5.11.2014, č.k. 12C/176/2011-244 a zo dňa 10.12.2014,

č.k. 12C/176/2011-250, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 10.9.2014, č.k.
12C/176/2011-209 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 5.11.2014, č.k.

12C/176/2011-244 p o t v r d z u j e .

III. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 10.12.2014, č.k.
12C/176/2011-250 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

K výroku I.:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (v prvom výroku) zamietol návrh na začatie prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Zároveň (druhým a tretím výrokom) zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala voči odporcovi
náhrady škody vo výške 1.541,96 eur s úrokom z omeškania titulom náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska (ďalej len NBS) podľa § 9 zák. č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a o trovách prvostupňového konania
rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu v merite veci odôvodnil

právne ust. § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, a § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom v rozhodnom
čase. Vecne svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že navrhovateľka v konaní nepreukázala namietaný
nesprávny úradný postup odporcu, ako jeden z troch podmienok vzniku zodpovednosti za vznik škody.Navrhovateľka nesprávny úradný postup odporcu špecifikovala ako: 1. oneskorené zistenie
neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície a tým spôsobenej neplatnosti Prospektu

investície a následné oneskorené zakázanie činnosti Družstva; 2. prijatie nedostatočných opatrení
na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov; 3. prijatie nedostatočných
opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči
družstvu.

K tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu odporcu spočívajúcemu v oneskorenom zistení
neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície a následného oneskorenia zákazu činnosti
Družstva, súd prvého stupňa uviedol, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch.
Družstvo bolo oprávnené vypracovať podnikateľský plán pre svoje podnikanie a následne tiež prospekt
investície, ktorý bol na základe žiadosti Družstva schválený Úradom pre finančný trh. Úrad pre

finančný trh nebol povinný preverovať pravdivosť ani hodnovernosť údajov uvedených v prospekte
investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a
oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt investície. Podľa § 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001
Z.z. za pravdivosť údajov v prospekte investície zo zákona zodpovedá a zodpovedal štatutárny orgán
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej

ponuky majetkových hodnôt vykonával v obmedzenom, resp. vymedzenom rozsahu, spočívajúcom
v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt zákonom
a to zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky(§ 126 ods. 2, §
127 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z.), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty platnosti - trvania
verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt

(§ 130 zákona č. 566/2001 Z.z.), splnenie povinnosti predložiť na posúdenie oznámenie o verejnej
ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie zákazu poskytovať úvery a pôžičky z peňažných prostriedkov
zhromaždených od verejnosti (§ 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). Až od 1.6.2010 išlo aj o
dodržiavanie schváleného prospektu investície (novelizovaný § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z.).
NBS v súvislosti s výkonom dohľadu nad Obchodníkom s CP v roku 2007 boli predložené aj údaje

o štruktúre majetku družstva k 31.12.2005 a k 31.12.2006, pričom boli zistené nedostatky v oblasti
dodržiavania prospektu investície. Podľa zákona č. 566/2001 Z.z. v relevantnom znení účinnom v
roku 2007, však nebolo možné vyhlasovateľovi majetkových hodnôt uložiť sankciu za nedodržiavanie
prospektu investície a ani za jeho neaktualizovanie, pretože táto povinnosť v predmetnom období nebola
vyhlasovateľovi uložená zákonom. NBS ako štátny orgán môže podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR konať

iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a teda nemohla
si ako dohliadajúci orgán svojvoľne prisvojiť kompetencie nad rámec zákonnej úpravy. Povinnosť
aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade
vypracovaťdodatokProspektuinvestícieapredložiťhonaschválenieNBS.AkštatutárnyorgánDružstva
nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície,

NBS mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej
periodickej informačnej povinnosti Družstva. Štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej
ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§128 ods. 1 písm. h) zákona
č. 566/2001 Z.z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o
riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa

verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128
ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z.); NBS nemala právomoc vykonávať dohľad nad
celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.4.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu
Obchodníka s CP, nesignalizovalo NBS zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti
Obchodníka s CP. Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch 20.4. do 6.5.2010 NBS zistila zmeny v

údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom
neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zákona
č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov. NBS vyzvala
Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia
NBS zo dňa 26.8.2010, č. H.-XXXX/X-X/XXXX, Družstvo predmetnú žiadosť NBS síce predložilo, táto

však neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj
dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému
predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom
NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenieustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.5.2011 č. H.-
XXXXX-X/XXXX, ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS konala
v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom a súd v jej postupe nezistil nesprávny úradný postup.

Ktvrdenémunesprávnemuúradnémupostupuodporcuspočívajúcemuvprijatínedostatočnýchopatrení
na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov, súd uviedol, že predmetom
konania je nesprávny úradný postup NBS vo vzťahu k Družstvu, a nie Obchodníka s CP. Navrhovateľka
nebola v žiadnom záväzkovom či inom vzťahu s Obchodníkom s CP. Účastníkom takého vzťahu

vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len Družstvo, a preto z tohto právneho vzťahu
potomvyplývaliprávaapovinnostilenjehoúčastníkom.Akoužbolouvedené,dohľadNBSbollimitovaný
zákonom č. 566/2001 Z.z., a preto informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu
dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade, sa vzťahovali
výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade Družstvu, ako vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon

Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. NBS
na základe údajov o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v
oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka
2007 nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase
na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. NBS, ako štátny orgán, ktorého

činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a
spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala
na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24.8.2007 a súčasne dala odporúčania na
nápravu tohto stavu. NBS v danom období (po 24.8.2007) preto nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej
sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície

podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu
investície po 1.6.2010.

Ktvrdenémunesprávnemuúradnémupostupuodporcuspočívajúcemuvprijatínedostatočnýchopatrení
na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči Družstvu

súd uviedol, že z listinných dokladov - rozhodnutí NBS o uložení pokuty vo výške 500.000,- Sk
(rozhodnutie zo dňa 8.1.2008, č. H. XXXX/X/XXXX), vo výške 300.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa
20.8.2008, č. H.-XXXX-X/XXXX), je zrejmé, že NBS činnosť Obchodníka s CP sledovala. Nebolo jej
povinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž
ustanovuje v § 2 ods. 2, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo

veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo
inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta,
prípadne sankcia uložiť. Vzhľadom na záväzkový vzťah medzi Obchodníkom s CP a Družstvom,
založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky dostupné
informácie o činnosti Obchodníka s CP, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností a

dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom nemožno zanedbať ani povinnosti
samotnej navrhovateľky, ktorá sa ako členka Družstva mala aktívne a včas zaujímať o svoje práva
a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom, v zmysle zásady „práva patria bdelým“ a zamedziť tak
znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku tiež uviedol, že ďalšie podmienky zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, vznik škody a príčinnú súvislosť s nesprávnym
úradným postupom, už z dôvodu hospodárnosti konania nemusel skúmať, pretože všetky tri vyššie
uvedené podmienky musia byť pre úspešné uplatnenie práva splnené súčasne. Podľa súdu však
navrhovateľka nepreukázala ani tieto podmienky. Navrhovateľka za škodu, ktorá jej mala vzniknúť

nesprávnym úradným postupom odporcu, označila sumu 1.541,96 eur, ako Družstvom nevyplatený
vyrovnací podiel po zániku jej členstva v Družstve dňa 2.2.2011, splatný do 2.8.2011. Súd mal na základe
vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľka sa stala členkou Družstva PODIELOVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE rozhodnutím predstavenstva Družstva o prijatí za člena
družstva zo dňa 9.1.2008 a vystupovala pod poradovým číslom člena 12750. Do Družstva vložila členský

vklad. Dňa 10.1.2011doručila Družstvu žiadosť o zrušenie členského podielu a požiadala Družstvo o
vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 1.541,96 eur. Potvrdením o zániku členstva v Družstve a
o vzniku nároku na vyrovnací podiel mal súd za preukázané, že členstvo v Družstve navrhovateľke
zaniklo dňa 2.2.2011 a navrhovateľke vzniklo právo voči Družstvu na vyplatenie vyrovnacieho podieluvo výške 1.541,96 eur, ktoré bolo splatné do 2.8.2011. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 11.4.2011, sp. zn. 3K 95/2010, bol na majetok Družstva vyhlásený konkurz a do funkcie správcu
bol ustanovený F.. F. E.. Veritelia Družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní

odo dňa vyhlásenia konkurzu. Navrhovateľka si predmetnú pohľadávku prihlásila v konkurze, ale tá
bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá. Preto podala incidenčnú žalobou na
určenie oprávnenosti jej pohľadávky. Konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8Cbi
97/2011, a nie je ešte právoplatne skončené. Podľa súdu sa navrhovateľka ako bývalá členka Družstva,
s ktorým bola v právnom vzťahu, a z ktorého jej v dôsledku zániku členstva vzniklo právo na vyplatenie

vyrovnacieho podielu, prioritne musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, nakoľko
Družstvo je vo vzťahu k nej v pozícii dlžníka/povinného. Navrhovateľka si svoj nárok voči Družstvu
aj skutočne uplatnila v konkurznom konaní, vyhlásenom na majetok Družstva. V čase rozhodovania
súdu navrhovateľka nepreukázala bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči Družstvu, nakoľko
konanie o jej incidenčnej žalobe voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu - Družstvu, nie je doposiaľ
právoplatne skončené. Z vyjadrenia správcu konkurznej podstaty úpadcu - Družstva zo dňa 17.7.2014

mal súd za preukázané, že ani konkurzné konanie nie je právoplatne skončené, keď je vedených
približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných
úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na
úkor ostatných veriteľov úpadcu. Okrem toho sú vedené i konania, ktorých cieľom je prinavrátenie
majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov úpadcu a ktorý

bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený podozrivými právnymi úkonmi. Je
teda zrejmé, že toho času nie je možné ustáliť majetok úpadcu - Družstva, s ktorým bola navrhovateľka
v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mala byť uspokojená jej pohľadávka uplatňovaná i v
prebiehajúcom konaní, titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup. Na základe uvedeného súd
nemohol ustáliť, či navrhovateľke škoda vôbec vznikla a v akej výške. Súd zdôraznil, že tieto okolnosti sú

rozhodné pre konanie o nároku navrhovateľky na náhradu škody voči štátu, a preto dospel aj k záveru,
že predmetný žalobný návrh bol podaný predčasne. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 199/2005 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
25 Cdo 1404/2004, podľa ktorých nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona
č. 514/2003 Z.z., môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak

nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania
bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má
navrhovateľka pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech
vydať, resp. kým nepreukázala bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je
daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad

existencie škody. V predmetnej veci neexistuje príčinná súvislosť medzi navrhovateľkou uvádzanou
škodou a vytýkaným (nepreukázaným) nesprávnym úradným postupom odporcu.

Proti tomuto rozsudku (jeho zamietavému výroku vo veci samej) podala v zákonom stanovenej
lehote odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhla, aby odvolací súd

napadnutý výrok rozsudku zmenil tak, že návrhu navrhovateľky na náhradu škody vyhovie, alebo, aby
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietla, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že odporca nepostupoval v súlade s princípom právneho
štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty. V tejto súvislosti uviedla niektoré citáty z rozhodnutí

súdov, a to z nálezu Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 341/07, nálezu Ústavného súdu I. ÚS 243/07, ako aj
z nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 21/96. Odporcov argument o tom, že upozornil Družstvo,
že odporca vykonáva dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva,
je úplne irelevantný, ak navrhovateľka nemohla o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. V

tejto súvislosti poukázala na zák. č. 566/2001 Z.z., ktorý nepoužíva rozlíšenie medzi „činnosťou“ a
„celkovou činnosťou“ dohliadaného subjektu, pričom takéto rozlíšenie neobsahovalo ust. § 135 ods. 1
tohto zákona ani v čase, keď odporca schválil projekt Investície (2002) a Družstvo sa stalo dohliadaným
subjektom ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt. Má za to, že predmet dohľadu
nebol menený a navrhovateľka sa dôvodne spoliehala, že v rámci dohľadu bude odporca dohliadať

na dodržiavanie podmienok ustanovených povoleniami podľa zák. č. 566/2001 Z.z.. Z toho dôvodu
nie je pravdou, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou navrhovateľky a porušením zákonných
povinností odporcom, spočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zák. č.
566/2001 Z.z.. Za nepochopiteľné preto považuje konštatovanie súdu prvého stupňa, že navrhovateľkasa mala viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady, že „právo patrí bdelým“. Navrhovateľka nemala
zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou Družstva, ani obchodníka s CP, ktorými mohla
zabezpečiť dodržiavanie zák. č. 566/2001 Z.z.. Tým, že došlo k zamietnutiu jej návrhu aj z dôvodu

nedostatku príčinnej súvislosti, resp. z dôvodu, že k nezákonnému postupu zo strany odporcu nedošlo,
súd odobril výklad zák. č. 566/2001 Z.z., ktorý úplne popiera zmysel právnej úpravy dohľadu.

Navrhovateľka poukázala na to, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z. je
a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií, pričom podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z.,

ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových
hodnôt, ako aj obchodník s CP, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS, hoci
odporca tvrdil celý čas v konaní opak. Podľa § 135 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z. mal odporca zisťovať
všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS
Družstvu a obchodníkovi s CP. Zároveň NBS má podľa § 135 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z. zisťovať
všetky informácie a podklady, a to aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť,

vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty, v rámci nich aj Družstvo
činnosťou obchodníka s CP, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov
dohliadaných subjektov, teda v tomto prípade samotnej navrhovateľky. V skutkovo a právne totožnom
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo výpoveďou svedka
D.. I. P. C.. preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že Družstvo má z

hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného
emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorá v tom čase akcionársky vlastnila obchodníka s CP,
t.j. že Družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov investované v subjekte
personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom s CP a Družstvom. V uvedenom konaní bolo
ďalej zistené, že NBS sa po zistení rizikovosti portfólia Družstva uspokojila s tým, že toto portfólio bolo

následne rozložené namiesto jednej do troch zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI
REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť stopercentnými
dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a.s., a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom
predstavenstva, alebo konateľom, D.. E. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka s CP. Teda
NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio Družstva je rozložené a investované do prepojených

subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom s CP. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné
sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi s CP, v ktorom konštatovala, že obchodník s CP vo svojej
činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre Družstvo, porušil zák. č. 566/2001 Z.z.
vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia, okrem bezvýznamnej pokuty vo
výške 10.000,- eur, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému Družstvu z roku 2007, NBS

nevyužila svoje kompetencie v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z. existujúce už od roku 2007, a neprijala
žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia, ktoré podľa zák. č. 566/2001 Z.z., ako i
zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, mala a stále má. Týmto podcenením situácie
NBS umožnila ďalšiu činnosť Družstva, aj obchodíka s CP, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti
navrhovateľkou vložených prostriedkov do Družstva, pričom NBS svojou nečinnosťou a ľahostajným

prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila tiež to, že navrhovateľka už skôr nemohla rozpoznať
riziko svojej investície, resp., že túto investíciu jej NBS svojim zanedbaným dohľadom ani v minimálnej
možnej miere neochránila. NBS rozhodnutím zo dňa 30.5.2011 pod číslom H.-XXXXX-X/XXXX, ktorý bol
vydaný v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom, zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt (ďalej
len rozhodnutie o zákaze činnosti) z dôvodu neaktuálnosti prospektu vzhľadom k tomu, že sa zmenili

skutočnosti v ňom uvedené. Navrhovateľka tiež uviedla, že z výpočtu uvedených nedostatkov prospektu
Družstva uvedených v rozhodnutí o zákaze činnosti je nepochybné, že prospekt bol neaktuálny, pričom
samotná NBS uviedla, že na základe neaktuálneho prospektu nie je možné uskutočňovať verejnú
ponuku majetkových hodnôt. Údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred
májom roku 2010, a táto neaktuálnosť siahala až spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa

27.8.2008 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva Družstva D.. I. P. T. D.. F. X. za účelom
prerokovania problémov činnosti Družstva z dôvodu nedodržiavania prospektu. I na základe takéhoto
prerokovania nedostatkov vyplynulo, že Družstvo svojím konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3, v spojení
s ust. § 128 ods. 1 písm. b), c) a h), a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001
Z.z. od 31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu zasiahla až v máji roku 2011, kedy mu zakázala činnosť.

K predčasnosti žalobného návrhu navrhovateľka uviedla, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej
republiky 29Cdo/49678/2009 zo dňa 11.4.2012, ktorý je z hľadiska skutkového a právneho stavu plne
aplikovateľný aj na slovenské právne pomery, existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučujemožnosť podať veriteľom, ktorý si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu škody
proti štátu a nerobí žalobu predčasnou. Súd má v konaní o náhradu škody totiž povinnosť skúmať, či
aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia navrhovateľky ako veriteľa

v konkurznom konaní, a ak áno, v akom rozsahu, pričom pri tomto vyhodnotení súd nemá čakať až na
konečnérozvrhovéuzneseniekonkurznéhosúdu,alejepovinnýzohľadniťužnapr.správyustanoveného
správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu. Navrhovateľka má za to, že škoda na jej strane
v čase rozhodovania súdu existovala.

Zároveň navrhovateľka v odvolaní namietla, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom,
resp. predložené účastníkmi konania v značnom počte a rozsahu, neboli riadne vykonané spôsobom
ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p., keď v zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané určité presne
označené listiny, alebo ich presne označené časti. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6MCdo 11/2010 s tým, že takéto dôkazy preto nemôžu byť podkladom pre právne
posúdenie veci o základe uplatneného nároku.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca, a toto vyjadrenie bolo navrhovateľke doručené
odvolacím súdom dňa 30.11.2015. Odporca v ňom navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne a právne správny potvrdil. Podľa odporcu súd prvého stupňa v prejednávanej veci
vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil listinné dôkazy, dostatočne a správne zistil skutkový

stav a dospel aj k správnemu a riadne odôvodnenému rozhodnutiu. Poukázal na to, že podstatou na
spravodlivé konanie nie je právo na úspech v konaní, teda na rozhodnutie zodpovedajúce názorom
a predstavám navrhovateľky a jej právneho zástupcu. Navrhovateľkou uvádzané tvrdenia nesvedčia
o žiadnej predčasnosti napadnutého prvostupňového rozhodovania, pretože pojednávania v skutkovo
a právne identických veciach sa konali pravidelne už od 2.7.2012. Naopak, tvrdenia navrhovateľky

nasvedčujú, že sa účelovo snaží dodatočne navrhovať ďalšie právne irelevantné dôkazy, ktoré odďaľujú
rozhodnutie vo veci. Navrhovateľka nevyužila všetky možnosti na vymoženie svojho nároku, keď
nepodala žiaden návrh proti členom predstavenstva, ani členom kontrolnej komisie družstva, ktorí by
boli zodpovední za riadenie Družstva a tiež za hospodárenie a nakladanie s majetkom Družstva. K
námietke navrhovateľky, že odporca nepostupoval v súlade s princípom právneho štátu, uviedol, že

jeho kompetencie sú dané platnými právnymi predpismi, vrátane Ústavy SR. Odporca postupoval v
súlade s ústavou, nebol nečinný, a ani nespôsobil žiadne zbytočné prieťahy pri svojom postupe voči
Družstvu, ale aj obchodníkovi s CP, dodržiaval zákonné pravidlá ustanovené zákonom o dohľade a
zák. č. 566/2001 Z.z.. Zároveň odporca uviedol, že od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3
zák. č. 566/2001 Z.z., teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových

hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom
uloženú aj povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Až odvtedy mohol odporca dohliadať,
či družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Pri prospekte investície nešlo o také rozhodnutie
odporcu, ktorým by odporca určil, alebo stanovil vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt
nejaké podmienky, ktoré by vyhlasovateľ mal dodržať. Taktiež povinnosť aktualizovať prospekt investície

podľa § 125c ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. bola stanovená vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4
zák. č. 566/2001 Z.z. v znení zák. č. 558/2008 Z.z.. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky
majetkovýchhodnôtštatutárnyzástupcavyhlasovateľaverejnejponukymajetkovýchhodnôtzodpovedal
a zodpovedá investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície v zmysle § 128 ods. 1

písm. h) zák. č. 566/2001 Z.z.. Žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových
hodnôt,aniDružstvu,žiadnepovinnostivoblastiobmedzeniarozloženiarizíkanikrytiarizík,narozdielod
iných dohliadaných subjektov, napr. Správcovskej spoločnosti pre kolektívne investovanie a niektorých
ďalších dohliadaných subjektov, a preto údajné (reálne neexistujúce povinnosti) Družstva nemohol
odporca kontrolovať. Za činnosť Družstva celkovo zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo

Družstva ako štatutárny a výkonný orgán Družstva, ktorý riadi jeho činnosť, rozhoduje o všetkých
záležitostiach, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami a rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému
orgánu Družstva, t.j. za dodržiavanie prospektu investície Družstva bolo aj voči členom Družstva vždy
zodpovedné predstavenstvo ako štatutárny orgán, a to bez ohľadu na fakt, či vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt táto povinnosť bola alebo nebola osobitne uložená v zák. č. 566/2001

Z.z.. Odporca nevykonával dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva, ktoré malo široký predmet
činnosti. Odporca mohol kontrolovať len to, či si Družstvo plní informačné povinnosti podľa bývalých ust.
§ 126 až § 130 zák. č. 566/2001 Z.z., a to, či informácie zverejňované Družstvom obsahujú náležitosti
predpísané bývalým ust. § 129 zák. č. 566/2001 Z.z., a či Družstvo zverejňuje finančné správy v zmyslebývalého ustanovenia § 130 zák. č. 566/2001 Z.z.. Odporca nebol a ani nie je príslušný potvrdzovať
správnosť finančných ukazovateľov.

Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/4968/2009
zo dňa 11.4.2012 a tvrdí, že existujúce konkurzné konanie samo o sebe nevylučuje možnosť podať
veriteľom, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu, návrh o náhradu škody proti štátu a nerobí
žalobu predčasnou, má za to, že toto jeho tvrdenie je zavádzajúce a nezodpovedá skutočnosti.
Predmetný rozsudok primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu, a iba

sekundárne sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Najvyšší súd
Českej republiky výslovne judikoval, že akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku
škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných
nárokov osôb uvedených v § 3 ods. 2 ZKV (českého zákona č. 328/1991 Sb. o konkursu a vyrovnání
ve znení pozdějších předpisů). Tento rozsudok sa konkrétne zaoberal náhradou škody, ktorej sa
navrhovatelia domáhali proti členom štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti (teda nie proti štátu)

preto, lebo členovia štatutárneho orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie
konkurzu na majetok danej obchodnej spoločnosti. Posúdenie otázky vzniku škody je v prípade týchto
subjektov, t. j. členov štatutárneho orgánu zodpovednosti za škodu úplne odlišné, ako posúdenie
otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu a nemožno ich navzájom zmiešavať. Skutočná
existencia pohľadávok navrhovateľky a ich výška voči Družstvu sa bude zisťovať v rámci incidenčných

súdnych konaní. Až následne, ak pohľadávka navrhovateľky voči dlžníkovi nebude uspokojená v rámci
konkurzu, až vtedy jej môže vzniknúť škoda. Táto škoda nevzniká v okamihu splatnosti pohľadávky, ani v
okamihu omeškania dlžníka, ale mohla by vzniknúť až okamihom, keď sa právo veriteľa (navrhovateľky)
voči dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným. Navrhovateľka si teda zmiešava ujmu, ktorá jej ako
veriteľovi bola spôsobená doterajším neplnením záväzkov jej dlžníkom s ujmou, ktorá je jednou z

podmienok vzniku nároku na náhradu škody. Navrhovateľke zatiaľ nevznikla žiadna škoda, pretože má
ako veriteľ vymáhateľnú pohľadávku voči svojmu Družstvu ako dlžníkovi, a jej žaloba je jednoznačne
predčasná, čo objektívne a správne skonštatoval aj prvostupňový súd. K tvrdeniu navrhovateľky, že
listinné dôkazy neboli riadne vykonané spôsobom upraveným v ustanovení v § 129 ods. 1 O.s.p.,
odporca uviedol, že aj keď v zápisnici z pojednávania nie je osobitne uvedené, že na tomto pojednávaní

boli prečítané určité listiny, alebo ich presne označené časti, zo zápisnice jasne vyplýva (a skutočnosťou
je), že súd oboznámil (vykonal) jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise. Zo zápisnice
z pojednávania jednoznačne vyplýva, že účastníci prehlásili, že poznajú obsah všetkých založených
listinných dôkazov, boli s nimi riadne oboznámení, na čítaní založených listinných dôkazov netrvajú.
Obsah všetkých listinných dôkazov bol dobre známy súdu, právnemu zástupcovi navrhovateľky, aj

odporcovi. Na Okresnom súde Bratislava I sa vedú voči odporcovi stovky sporov na rovnakom
skutkovom a právnom základe, pričom vo všetkých sporoch je právnym zástupcom navrhovateľov
(veriteľov Družstva) advokátska kancelária FUTEJ & Partners s.r.o..

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

(§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.). Vo veci dňa 12.1.2016 verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3, v spojení s § 211
ods. 2 O.s.p., nakoľko preskúmaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo zistil,
že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech, keďže prvostupňový súd na základe vykonaného
dokazovania riadne zistil skutkový stav veci (§ 153 ods. 1 O.s.p.), vec správne právne posúdil, a svoje

rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Podľa
§ 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany NBS tvrdený navrhovateľkou. V tomto smere odvolací súd poukazuje na
podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

K uvedenému odvolací súd dodáva, že zákon č. 514/2003 Z. z. definuje nesprávny úradný postup v

ustanovení § 9 ods. 1 druhá veta tak, že okrem iného sa zaň považuje porušenie povinností orgánu
verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.Z obsahu pojmu „nesprávny úradný postup“ vyplýva, že vo všeobecnosti môže ísť o akúkoľvek činnosť,
spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone, alebo v súvislosti s ním
dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu, alebo k

porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie, alebo cieľov tejto činnosti. Vznik zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je viazaný na splnenie jej predpokladov. Sú nimi:
nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní
nebolo preukázané, že by odporca nesprávne úradne postupoval tým, že riadne nevykonával bankový

dohľad nad uvedenými subjektmi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že až od účinnosti
novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z.
vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt
malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od 1.6.2010 mohla
NBS dohliadať, či družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Zároveň povinnosť aktualizovať

prospekt investície v zmysle § 125 c) ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z.
bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe
novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona 566/2001 Z.z.
vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových
hodnôtzodpovedalinvestoromzapravdivosťaúplnosťúdajovvprospekteinvestícieštatutárnyzástupca

vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.)
a pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zákon č. 566/2001 Z.z. neukladá vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt, a teda ani družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od
iných dohliadaných subjektov (napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Preto tieto
neexistujúce povinnosti družstva nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad finančnými

ukazovateľmi družstva, ako sa mylne domnieva navrhovateľka. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy
kontrolovať len to, či družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 zákona č. 566/2001
Z.z.. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľka si musela byť vedomá toho, že s
jej investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov
(ustanovenie § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z., v znení platnom do 21.7.2013; § 126 až 130

boli zo zákona č. 566/2001 Z. z. vypustené novelou, vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z., účinným dňa
22.7.2013). Ak si tejto skutočnosti navrhovateľka nebola vedomá, nemožno to pričítať na ťarchu NBS v
zmyslezásady,podľaktorejneznalosťzákonaneospravedlňuje.Toistéplatíajpokiaľideoargumentáciu
navrhovateľky, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou družstva nemala vedomosť. Vzhľadom na
vyššie uvedené je nesporné, že v predmetnom konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku

zodpovednosti za škodu, ktorá mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák.
č. 514/2003 Z.z., v danom prípade NBS.

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/4968/2009, na ktorý v odvolaní
poukazovala navrhovateľka, odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s podrobnou argumentáciu

odporcu. Z rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že návrh o náhradu škody proti štátu
možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu
za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v
konkurznom konaní žiadnu sumu. To, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri
rozvrhu, a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. Na

zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ešte uvádza, že miera možného uspokojenia veriteľov
dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení
konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude
stačiť na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia
druhej triedy neobdržia pri rozvrhu v podstate nič. V predmetnej veci v konkurznom konaní, vyhlásenom

na majetok Družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty, a preto správca konkurznej podstaty
doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani
k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky nie je vyriešená, keďže nie je
zrejmé, že v konkurznom konaní navrhovateľka nedostane nič. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno
ustáliť ani výšku škody. Preto je správny aj záver súdu prvého stupňa, že návrh bol podaný predčasne.

V postupe súdu prvého stupňa odvolací súd nezistil ani procesné pochybenia alebo vady, ktoré by
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď sa nestotožnil s námietkou navrhovateľky, že
súd nevykonal riadne dokazovanie listinnými dôkazmi. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.9.2014jednoznačne vyplýva, že zástupcovia účastníkov vyhlásili, že poznajú obsah všetkých založených
listinných dôkazov, boli s nimi riadne oboznámení, na čítaní založených listinných dôkazov netrvajú.
Navyše, aj keby súd prvého stupňa všetky listinné dôkazy podrobne nečítal, v zmysle ust. § 121 O.s.p.

netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. V posudzovanej
veci je nepochybné, že obsah listinných dôkazov je účastníkom konania, ich zástupcom i súdu prvého
stupňa (i odvolaciemu súdu) všeobecne známy z jeho činnosti, nakoľko bývalí, resp. súčasní členovia
Družstva vedú pred Okresným súdom Bratislava I (a konkrétne aj pred sudkyňou P.. B.) desiatky, ba
až stovky sporov voči rovnakému odporcovi, na rovnakom skutkovom a právnom základe, v zastúpení

rovnakým právnym zástupcom, a poukazujúc na rovnaké listinné dôkazy, takže dokazovanie ich
podrobným čítaním, ani nebolo potrebné vykonať.

S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu
žiadne trovy nevznikli.

K výroku II.:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za
podané odvolanie vo výške 20,- eur podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 6 ods.
2 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb., v lehote 15 dní od doručenia uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil
a konanie o vyrubenie súdneho poplatku zastavil. Namietla nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvého stupňa s tým, že v zmysle § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch účinného
do 1.10.2012, od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Poukázala
aj na § 18ca zákona o súdnych poplatkoch účinného k 1.10.2012 (Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. októbra 2012) s tým, že poplatok za odvolanie nie je navrhovateľka povinná zaplatiť,
pretože konanie o náhradu škody podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, sa začalo do 30.9.2012. Na toto

konanie sa vzťahuje neobmedzené vecné oslobodenie od platenia súdneho poplatku ex lege, ktoré sa
týka všetkých položiek Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolacia námietka navrhovateľky o nesprávnom právnom posúdení veci spočíva v podstate v tom,
že vzhľadom na skutočnosť, že žalobu podala na súd pred 1.10.2012 (konkrétne dňa 30.12.2011),
je v zmysle ust. § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, nutné v súvislosti s podaným odvolaním
aplikovať právny stav platný do 30.9.2012, dokedy bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku
vecne oslobodené. Z toho vyvodzuje, že jej nevznikla poplatková povinnosť v súvislosti s podaným
odvolaním proti rozsudku zo dňa 10.9.2014, č.k. 12C/176/2011-209.

Tento právny názor navrhovateľky však nie je správny.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len ZoSP), súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie
súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len
"poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej

len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka
ustanovený poplatok z návrhu.Podľa § 2 ods. 4 ZoSP, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten,
kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho

orgánu a v konaní nebol úspešný.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania
alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 2 ZoSP, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na
jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok
za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa § 18ca ZoSP (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2012), z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov

účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok
vo výške 20,- eur.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa rozhodol
správne, keď uznesením uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie,
aj keď konanie o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (čo bolo predmetom konania v
prejednávanej veci) bolo do 30.9.2012 od poplatku vecne oslobodené, a teda nebolo uvedené v

Sadzobníku súdnych poplatkov. Položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu ZoSP,
bola do sadzobníka vložená novelou ZoSP, vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z., ktorý nadobudol
účinnosť dňa 1.10.2012. Touto novelou bolo tiež zrušené ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP, ktorým bolo od
poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Takéto súdne konanie teda nie je od

1.10.2012 oslobodené od poplatkov. To znamená, že navrhovateľka by nebola povinná zaplatiť poplatok
za odvolanie iba v prípade, ak by odvolanie podala do 30.9.2012. Pretože odvolacie konanie sa začalo
podaním odvolania proti rozsudku zo dňa 10.9.2014, č.k. 12C/176/2011-209 až dňa 9.10.2014, t.j.
za účinnosti ZoSP v znení zákona č. 286/2012 Z.z., navrhovateľke ako odvolateľovi (navrhovateľovi
poplatkového úkonu - odvolania) vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané

odvolanie vo výške 20,- eur.

Keďže odvolacia námietka navrhovateľky o nesprávnom právnom posúdení veci neobstojí, odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

K výroku III.:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľke povinnosť v lehote 10 dní od doručenia
uznesenia zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní vo výške 36,40 eur
podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb..

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a konanie o
vyrubenie súdneho poplatku zastavil. Namietla nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa.
Zdôraznila, že predmetom konania vo veci samej je nárok navrhovateľky na náhradu škody proti
Slovenskej republike, zastúpenej NBS podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení, ktoré

konanie sa začalo do 30.9.2012, a na ktoré sa s poukazom na § 18ca ZoSP vzťahuje neobmedzené
vecné oslobodenie od platenia súdneho poplatku ex lege, ktoré sa týka všetkých položiek Sadzobníka
ZoSP. Uvedené vecné oslobodenie od platenia súdneho poplatku smeruje k vecnému oslobodeniu
od povinnosti platenia akýchkoľvek súdnych poplatkov uvedených v Sadzobníku ZoSP, účinného do
30.9.2012, teda aj poplatku uvedeného v položke 20a. S oslobodením navrhovateľky od platenia

súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP do 30.9.2012 je teda spojené aj oslobodenie
navrhovateľky od platenia poplatku za úkon súdu, uvedený v položke č. 20a Sadzobníka, t.j. poplatku
za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis. V tejto súvislosti navrhovateľka
poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 9.8.2011, sp. zn. 5MCdo 20/2010, ako aj narozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.7.2012, č.k. 5Co/313/2012-131, ktorý sa v konaní
s právne a skutkovo identickým predmetom konania stotožnil s dôvodmi uvedenými navrhovateľom v
odvolaní a rozhodol o zrušení napadnutého uznesenia.

Odvolací súd preskúmal aj toto napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Položka 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu ZoSP, bola do sadzobníka vložená

novelou ZoSP, vykonanou zákonom č. 273/2007 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2007. Zákonom
č. 286/2012 Z.z. bolo zo ZoSP vypustené ust. § 4 ods. 1 písm. k), podľa ktorého bolo od poplatku
oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Zároveň bol týmto zákonom do ZoSP vložený
§ 18ca, podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky
podľa predpisov účinných do 30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.9.2012. Z uvedeného vyplýva,

že toto konanie nie je od 1.10.2012 oslobodené od súdnych poplatkov. Posudzovaný poplatok nie je
poplatkom za konanie, ale za úkon súdu, ktorým je vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní. Iba
ak by sa poplatok vyberal za konanie súdu, tak by sa jeho sadzba týkala konania na jednom stupni
(§ 6 ods. 2 ZoSP). Pretože v danom prípade išlo o poplatok za vyhotovenie rovnopisov elektronických
podaní, oslobodenie od jeho platenia sa s poukazom na § 18ca ZoSP vzťahuje len na úkony navrhnuté

do 30.9.2012. Vychádzajúc z názoru Najvyššieho súdu SR v jeho rozhodnutí sp. zn. 5MCdo 20/2010,
je navrhovateľka oslobodená od všetkých poplatkov uvedených v Sadzobníku súdnych poplatkov, ale
len za úkony navrhnuté do 30.9.2012.

Vprejednávanejvecibolpoplatokvyrubenýzavyhotovenierovnopisovelektronickýchpodaní,celkomvo

výške 36,40 eur, z toho vo výške 3,- eur bol poplatok vyrubený za podanie doručené súdu dňa 25.1.2013
v počte 9 strán, vo výške 5,60 eur za podanie doručené súdu dňa 30.1.2013 v počte 56 strán a vo
výške 27,80 eur za podanie doručené súdu dňa 17.6.2014 v počte 278 strán. Pretože išlo o úkony súdu
navrhnuté po 30.9.2012, súd prvého stupňa v súlade so zákonom vyrubil navrhovateľke súdny poplatok
v zmysle položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Keďže odvolacia námietka navrhovateľky o nesprávnom právnom posúdení veci neobstojí, odvolací súd
aj toto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.