Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315214022
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8315214022.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: S. K., nar. X.X.XXXX, s miestom
podnikania I. N. H.R. XXX, X.: XXXXXXXX, Č. W., zastúpeného JUDr. Jozefom Polákom, advokátom
so sídlom Radlinského 1718, Dolný Kubín a Mgr. Milanom Fritzom, advokátom so sídlom Holešov,
Masarykova 65/3, Česká republika, proti žalovanému: ROZARKA s.r.o., so sídlom Snina, Strojárska
2740, IČO: 45518670, o zaplatenie 453.488,- Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č.k. 12Cb/263/2015-70 zo dňa 13.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 453.488,- Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne
zo sumy 443.600,- Kč od 29.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 9.888,- Kč od 30.1.2012 do zaplatenia, a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní bolo preukázané, že medzi stranami sporu bola platne dňa

25.11.2011 uzatvorená v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka zmluva o dielo č. 8/2011, na
základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného dielo - deličku cesta DT-6 po celkovej oprave
vrátane výstupného dopravníka L90R, samostatného pohonu s jedným vystužovacím pásom naviac,
pričom dielo zahŕňalo demontáž stroja, výmenu chybných dielov s použitím vybraných renovácií, spätnú
montáž, zoradenie a nastavenie podľa TP a uvedenie stroja do prevádzky a žalovaný sa zaviazal za
vykonané dielo a dopravu zariadenia na miesto určenia zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu. Žalobca svoj
záväzokvyplývajúcimuzozmluvysplnilriadneavčas.Zdodacieholistuč.28/12/2011zodňa28.11.2011

a z protokolu o prevzatí stroja z 28.11.2011 vyplynulo, že dodávka bola realizovaná do objednávateľom
označenéhomiestavR.C..Zaplneniežalobcavystavilžalovanémufaktúryč.911634zodňa28.12.2011
a č. 911 639 z 29.12.2011, ktorých zaplatenie je predmetom tohto konania. Súd mal za preukázané,
že žalobca splnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, žalovanému poskytol plnenie, ktorého
poskytnutie riadne v súlade so zmluvou žalovanému vyúčtoval a faktúry žalovanému riadne doručil.
Naproti tomu žalovaný svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu za vykonané práce v čase
lehoty splatnosti jednotlivých faktúr nesplnil, preto súd žalobe v časti žalovanej istiny vyhovel. Nárok

na zaplatenie ceny diela právne kvalifikoval podľa cit. ust. § 536 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, § 548 ods.
1 Obchodného zákonníka. Zdôraznil pritom, že podľa § 218 ods. 2 CSP výrok rozsudku o plnení v
peniazoch môže byť vyjadrený aj v cudzej mene. Nakoľko žalovaný sa dostal do meškania so splnením
peňažného záväzku voči žalobcovi, žalobca bol oprávnený požadovať aj zaplatenie úrokov z omeškania.Zmluvné strany sa v zmluve, v článku X bod 3 dohodli, že v prípade omeškania sa dlžník zaväzuje platiť
druhej zmluvnej strane v postavení veriteľa úroky z omeškania vo výške 0,02 % z dlžnej čiastky za každý
aj začatý deň omeškania, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania tak, ako si ho uplatnil, vo výške

0,02 % denne z jednotlivých nezaplatených faktúr počnúc dňom nasledujúcim po dni ich splatnosti,
nakoľko takto uplatnený úrok z omeškania je v súlade s ust. § 365 Obch. zák. a ust. § 369 ods. 1 Obch.
zák.. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol s odkazom na ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1
CSP. Konštatoval, že v danom prípade mal žalobca vo veci plný úspech, preto mu priznal náhradu trov
konania v celom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že súd prvej
inštancie vytýčil vo veci pojednávanie na deň 13.10.2016, na ktorom aj rozhodol tak, že sa plne stotožnil
so žalobou žalobcu, ktorej vyhovel a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, nakoľko dospel
k záveru, že súd jednoznačne mal za preukázané všetky skutočnosti tvrdené žalobcom na základe

predložených listinných dôkazov, po vyhodnotení ktorých dospel k právnemu záveru, že žaloba je
dôvodná a je treba jej vyhovieť. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa žalovaný nestotožňuje. Vytýka,
že súd sa jednoznačne stotožnil iba s jednostranným tvrdením a dôkazmi predloženými žalobcom. Na
prvompojednávanírozhodolajbezúčastižalovanéhoažalovanémuaninebolodoručenépredvolaniena
pojednávanie.Žalovanýnemalvedomosťotom,žesauskutočnípojednávanie,atedaanisahonemohol

zúčastniť. Súd prvej inštancie, podľa názoru žalovaného nemal pokračovať v pojednávaní, keďže nemal
vykázané doručenie od žalovaného. Na základe uvedeného má za to, že došlo k závažnému pochybeniu
súdu prvej inštancie a že týmto nesprávnym postupom súdu sa znemožnilo žalovanému uskutočňovať
mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol,
aby krajský súd na základe podaného odvolania zrušil rozsudok súdu prvej inštancie.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že podľa jeho názoru konanie pred súdom prvej
inštancie prebehlo plne v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a súd sa vysporiadal so
všetkými spornými skutočnosťami. Rovnako prvoinštančný súd dodržal všetky ustanovenia pre riadne
vedenie procesu, vrátane doručovania účastníkom a tvrdenia žalovaného v odvolaní sú nepravdivé.

Naviac žalobca má za to, že žalovaný nedodržal 15-dňovú lehotu pre podanie odvolania. Navrhol, aby
odvolací súd zamietol odvolanie žalovaného ako nedôvodné resp. odmietol ako oneskorené podané a
žalobcovi priznal trovy odvolacieho konania.

5. V ďalšom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že námietky žalovaného uvedené

v odvolaní nie sú dôvodné a ani vo svojom súhrne nezakladajú dôvod na žalovaným navrhované
zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie. K námietke žalovaného, podľa
ktorej súd nepredvolal žalovaného na nariadené pojednávanie, uviedol, že táto je nepravdivá a nemôže
obstáť, nakoľko súd žalovaného na pojednávanie predvolal, pričom predvolanie na pojednávanie
zaslal na adresu sídla spoločnosti, ktorú má žalovaný stále zapísanú v obchodnom registri. Na

pojednávanie nariadené na deň 13.10.2016 sa žalovaný nedostavil, pričom svoju neúčasť na
pojednávaní neospravedlnil a o jeho odročenie nepožiadal. Ak potom súd prvej inštancie v súlade s §
180 CSP rozhodol, že bude konať v neprítomnosti žalovaného, otvoril pojednávanie a na pojednávaní
aj rozhodol, neporušil tým žiadne z ustanovení Civilného sporového poriadku ani akékoľvek z práv
žalovaného. K námietke žalovaného o tom, že faktúry, od ktorých žalobca odvodzuje svoj nárok

na zaplatenie, neeviduje vo svojom účtovníctve, žalobca uviedol, že takéto tvrdenie je absolútne a
objektívne nepravdivé, nakoľko zo stanoviska Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné, je zrejmé, že
v účtovníctve žalovaného sú zaevidované faktúry č. 911634 a 911639 vystavené žalobcom a žalovaný si
z nich dokonca uplatnil aj nárok na odpočet dane. Za takýchto okolností je zrejmé, že podanie odvolania
zo strany žalovaného je v celom rozsahu nedôvodné a jeho jediným cieľom je oddialiť právoplatnosť v

celom rozsahu vecne správneho rozsudku súdu prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené má žalobca za
to, že napadnutý rozsudok Okresného súdu Humenné je vecne správny a navrhuje, aby odvolací súd
odvolanie žalovaného odmietol podľa ustanovenia § 386 CSP, alternatívne aby tento rozsudok v celom
rozsahu potvrdil ako vecne správny a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané žalovaným v zmysle ustanovení 378 a nasl. CSP bez
toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie
vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jehoviazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní
napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol
oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom

odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli
v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP).

7. Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom
stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

súdov SR (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3 CSP).

8. Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP)
dospelodvolacísúdkzáveru,že uplatnenéodvolaciedôvodyniesúspôsobiléprivodiťzmenučizrušenie
napadnutého rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Prvoinštančný súd pre
účely rozhodnutia o podanom návrhu vykonal potrebné dôkazy, z nich vyvodil správne skutkové závery

a vec napokon aj správne právne posúdil. Dôvody napadnutého rozhodnutia dávajú odpoveď na pre vec
rozhodujúce skutkové otázky i na právne posúdenie nárokov. Odvolací súd pritom z obsahu prednesov
sporových strán pred súdom prvej inštancie, z obsahu ich podaní, či listinných dôkazov nemal dôvod na
pochybnosti o tom, že na právne posúdenie uplatnených nárokov sa použil právny poriadok Slovenskej
republiky.

9. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11.Rozhodnutiesúduprvejinštanciejevecnesprávne,odvolacísúdsasnímvcelomrozsahustotožňuje
a na správne zdôvodnenie aj v celom rozsahu odkazuje.

12. Nie je dôvodná odvolacia námietka žalovaného, že pochybil prvoinštančný súd, ak na prvom
pojednávaní rozhodol bez účasti žalovaného a že žalovanému nebolo doručené predvolanie na
pojednávanie.

13. Ako to vyplýva z obsahu spisu, súd prvej inštancie písomne predvolal žalovaného na pojednávanie
stanovené na deň 13.10.2016 a spolu s predvolaním zaslal žalovanému aj uznesenie zo dňa 27.6.2016,
ktorým žalovaného vyzval, aby sa v lehote 15 dní vyjadril, či súhlasí s rozhodnutím o veci bez
nariadenia pojednávania a aby sa, v tej istej lehote, písomne vyjadril k žalobe a oznámil, či nárok
uznáva. Obsahom tohto uznesenia boli aj procesné poučenia účastníkov konania podľa príslušných

ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016). Prvoinštančný súd doručoval
zásielku žalovanému na adresu jeho sídla, zapísanú v obchodnom registri. Dňa 22.7.2016 sa zásielka
vrátila súdu prvej inštancie s oznámením poštového doručovateľa, že zásielka v odbernej lehote nebola
prevzatá adresátom.

14. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok. Súd prvej inštancie opätovne, už v zmysle účinných ustanovení Civilného sporového poriadku,
uznesením č.k. 12Cb/263/2015-56 zo dňa 26.8.2016 vyzval strany sporu, aby sa v lehote 15 dní od
doručenia tohto uznesenia písomne vyjadrili, či navrhujú vykonať ďalšie dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, prípadne uviedli ďalšie skutočnosti na preukázanie nimi uvádzaných tvrdení, pripojili listiny,

na ktoré sa odvolávajú, resp. uviedli iné veci dôležité pre rozhodnutie v danej právnej veci s tým, že
na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Spolu s uznesením
zaslal prvoinštančný súd sporovým stranám poučenie o procesných právach a povinnostiach v zmysle
príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku (listiny na č.l. 56 - 57 spisu).

15. Žalovanému spolu s výzvou a s poučením o procesných právach v zmysle CSP prvoinštančný súd
zasielal aj predvolanie na pojednávanie na deň 13.10.2016 a vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného a
vyjadrenie žalobcu k veci. Aj táto zásielka bola doručovaná žalovanému na adresu jeho sídla, zapísanúv Obchodnom registri. Dňa 22.9.2016 sa vrátila súdu prvej inštancie s oznámením, že zásielka nebola
prevzatá v odbernej lehote (č.l. 58 spisu).

16. Podľa § 106 ods. 1 písm. b) CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu
na doručovanie, doručuje súd písomnosti právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom
registri alebo inom verejnom registri.

17. Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa
považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom
nedozvie.

18. Citované ustanovenie upravuje následky neprevzatia doručovanej písomnosti adresátom, určenej
do vlastných rúk. Predpokladom pre to, aby mohla byť naplnená fikcia doručenia, teda aby sa písomnosť

mohla považovať za doručenú je to, že sa súdu nepodarilo doručiť písomnosť fyzickej osobe na
evidovanú adresu trvalého pobytu alebo právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom
alebo inom verejnom registri a ani na inú adresu, pokiaľ bola súdu známa. Písomnosť sa považuje za
doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu. K naplneniu fikcie doručenia nie je potrebné, aby
sa adresát o doručovaní písomnosti dozvedel.

19. V prejednávanej veci bola zásielka, obsahom ktorej bolo predvolanie na pojednávanie, výzva
a poučenia určené stranám sporu, doručovaná žalovanému na adresu jeho sídla zapísaného v
Obchodnom registri.

20. Dňa 22.9.2016 bola zásielka adresovaná žalovanému vrátená súdu ako nedoručená, preto sa v
zmysle citovaného ustanovenia § 111 ods. 3 CSP považuje za doručenú týmto dňom, t.j. 22.9.2016, aj
keď sa žalovaný o uložení zásielky na pošte a o jej obsahu nedozvedel. Reálna vedomosť adresáta o
samotnom uložení zásielky nie je podmienkou fikcie doručenia (§ 111 ods. 3 CSP).

21. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v zápisnici o pojednávaní zo dňa 13.10.2016
konštatoval, že u žalovaného je predvolanie na pojednávanie vykázané v rámci zákonnej fikcie a podľa
§ 180 CSP rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného a následne vec prejednal bez
prítomnosti žalovaného.

22. Nemožno preto akceptovať odvolaciu námietku žalovaného, že sa mu znemožnilo uskutočňovať
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

23. Skutkový stav bol súdom prvej inštancie zistený procesným postupom podľa civilného sporového
konania (§ 215 ods. 2 CSP). Žalobca v typickej sporovej žalobe na plnenie tvrdil existenciu právneho

vzťahu so žalovaným, práva a povinnosti z toho plynúce i jeho nároky súvisiace s porušením povinnosti
žalovaného. Pre úspech v konaní ako sporová strana uniesol predloženými i navrhnutými dôkazmi
dôkazné bremeno, t.j. dokázal pred súdom pravdivosť svojich tvrdení o relevantných hmotnoprávnych
skutočnostiach. Žalovaný svojou pasivitou, či nečinnosťou, súvisiacou zrejme i s tým, že si nepreberal
doručované písomnosti zo súdu, nespochybnil relevantným spôsobom tvrdenia žalobcu, či ním

predložené listinné dôkazy. Ani v podanom odvolaní netvrdí skutočnosti, ktoré by spochybnili existenciu
nárokov žalobcu na zaplatenie ceny diela. Ak vytýka, že súd prvej inštancie rozhodoval len na základe
dôkazov predložených žalobcom, je táto námietka zjavne nedôvodnou, pretože on pasívny pred súdom
prvej inštancie hodnovernosť tvrdení žalobcu i obsah listinných dôkazov ničím ani len nespochybnil.

24. Žalovaný bol v konaní pred súdom prvej inštancie nečinný, neuviedol žiadne skutočnosti na svoju
obranu, neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie jeho tvrdení, ktorými by spochybnil nárok žalobcu.
Preto správne rozhodol súd prvej inštancie, ak vyhovel žalobe vo veci samej v celom rozsahu a žalobcovi
priznal aj nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

25. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP ako vecne správny potvrdil.26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní bol žalobca plne úspešný, preto mu odvolací súd priznal voči žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie

(§ 262 ods. 2 CSP).

27. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).