Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/921/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808209964
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3808209964.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu A., zastúpeného O. proti žalovaným
1) A., zastúpenému A. a do 30.06.2016 opatrovníčkou B., 2) J., 3) B., o zaplatenie 16.596,96 Eur
(500.000,- Sk) s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 1) proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 30. júla 2015, č.k. 6C/190/2008-164, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanému 1) n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím, v poradí druhým rozsudkom, uložil žalovanému 1) povinnosť zaplatiť
žalobcovisumu16.596,96Eurs8,5%úrokomzomeškaniaročne od21.07.2007dozaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému 1) zamietol, žalobu
v celom rozsahu voči žalovanej 2) a žalovanej 3) zamietol. Súčasne vyslovil, že o trovách konania

rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Z vykonaného dokazovania súd prvej
inštancie zistil, že dňa 17.08.2006 uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaný 1) ako dlžník a žalované 2),
3) ako ručiteľky zmluvu označenú ako Zmluva o pôžičke. V bode I. zmluvy žalovaný 1) vyhlásil, že na
základe zmluvy o pôžičke (správne Zmlúv o pôžičke), ktorú (é) uzavrel so žalobcom, si postupne ku
dňu uzatvorenia zmluvy od neho požičal celkom sumu 500.000,- Sk. Žalovaný 1) vyhlásil, že ku dňu
uzatvorenia zmluvy z uvedenej pôžičky nevrátil žiadnu sumu, a že v celom rozsahu uznáva

celú neuhradenú výšku pôžičky, teda dlh vo výške 500.000,- Sk u žalobcu. V bode II. zmluvy
sa žalovaný 1) zaviazal dlh v tejto výške žalobcovi vrátiť v mesačných splátkach, počnúc
od 20.09.2006 ako dňa úhrady prvej splátky so splatnosťou ostatných splátok vždy k 20. dňu v mesiaci
s výškou mesačnej splátky minimálne 50.000,- Sk a s konečnou splatnosťou celého dlhu najneskôr do
10 mesiacov od podpísania tejto zmluvy. V bode III. zmluvy sa strany dohodli pre prípad nesplatenia
dlhu podľa splátkového kalendára na zmluvnej pokute vo výške 1 % z nesplatenej sumy za každý deň
omeškania, účtovanú žalobcom až do úplného splatenia pôžičky. V bode IV. Zmluvy žalované 2) a 3)

vyhlásili, že so žalovaným 1) uzatvárajú dohodu podľa § 256 O.s.p. o prevzatí povinnosti dlžníka voči
jeho veriteľovi a prehlasujú, že ak žalovaný 1) neuhradí svoj dlh za podmienok uvedených v
tejto zmluve, uhradia tento dlh v celom rozsahu za žalovaného 1). Ďalej účastníci zmluvy prehlásili, že
tento úkon uzavreli na základe slobodného rozhodnutia, právny úkon nebol urobený v tiesni, za nápadné
nevýhodných podmienok. Zmluvu podpísali dňa 17.08.2006 žalobca, žalovaný 1) a žalované 2) a 3). Po
vykonanom dokazovaní výsluchom žalobcu, žalovaných 2), 3), svedka U.. O. D. a zo Zmluvy o pôžičke,

uzavretej dňa 17.08.2006, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba proti žalovanému 1) čo do istiny
a úroku z omeškania je dôvodná a proti žalovaným 2), 3) je nedôvodná. V konaní bolo preukázané, že
žalobca postupne poskytol žalovanému 1) finančné prostriedky na základe niekoľkých reálnych zmlúvo pôžičke medzi žalobcom a žalovaným 1), ktorých celková výška predstavuje sumu 16.596,96 Eur
(500.000,- Sk). Žalovanému 1) finančné pôžičky v minulosti poskytoval aj brat žalobcu - U.. O. D.,
z ktorého svedeckej výpovede vyplynulo, že úhrada sumy 200.000,- Sk žalovaným 1) pred podaním

žaloby, ktorú skutočnosť v konaní namietla žalovaná 3), sa týkala zmluvy o pôžičke uzavretej medzi U..
O.D.ažalovaným1)dňa 03.11.2005,nazákladektorejU..O..D.žalovanému1)požičalsumu253.000,-
Sk, táto skutočnosť (presnejšie čiastočné plnenie pohľadávky) tak nesúvisí s predmetom
tohto konania. Žalovaná 3) v konaní nijakým relevantným dôkazom odovzdanie peňazí žalovaným 1)
žalobcovi v sume 200.000,- Sk nepreukázala a ani nenavrhla žiadne právne relevantné dôkazy na

preukázanie svojho tvrdenia o reálnom odovzdaní týchto peňazí. Pokiaľ žalovaná 3) navrhovala v konaní
vypočutie svedka X. W., túto osobu riadne nezidentifikovala, napriek tomu, že ju súd prvej inštancie k
tomu opakovane vyzýval, pričom nie je možné povinnosť označiť dôkazy prenášať na súd. Žalobca
v konaní dostatočne preukázal, že poskytol žalovanému 1) finančné prostriedky vo výške 16.596,96
Eur (500.000,- Sk), predložil doklad označený ako Zmluva o pôžičke zo dňa 17.08.2006, ktorý právny
úkon súd prvej inštancie neposúdil ako uznanie dlhu žalovaným 1), hoci sa tento právny úkon javí ako

uznanie dlhu, ale posúdil ho ako kumulatívnu nováciu podľa § 516 Občianskeho zákonníka, nakoľko
došlo k zmene splatnosti a spojeniu dlhov žalovaného 1), boli pridané zabezpečovacie inštitúty (zmluvná
pokuta, ručenie žalovanou 2/ a 3/) a konštruoval sa dvojstranný, nie jednostranný
právny úkon. Tiež absentuje výslovne vyjadrený úmysel zrušiť pôvodný záväzok. V prípade kumulatívnej
novácie dochádza k zmene pôvodného záväzkového vzťahu, nie však k jeho zániku.

K zmene dochádza tak, že k pôvodnej právnej skutočnosti (v tomto prípade zmlúv o
pôžičke), z ktorej záväzok vznikol, pristupuje ďalšia skutočnosť (dohoda), ktorou zmluvné strany menia
svoje vzájomné práva a povinnosti. Tým dochádza k zmene obsahu ich pôvodného záväzku.
Táto zmena sa môže týkať miesta, spôsobu plnenia, splatnosti a pod. Právnym dôvodom zmeneného
záväzku je ako pôvodná právna skutočnosť, ktorá spôsobila vznik záväzku, tak aj dohoda o zmene

jeho obsahu. Pôvodný záväzok musí v dobe zmeny platne existovať, lebo neexistujúci záväzok alebo
záväzok absolútne neplatný nemožno meniť. Na základe uvedeného súd prvej inštancie listinu - Zmluvu
o pôžičke (z č.l. 4 spisu) posúdil ako kumulatívnu nováciu v zmysle § 516 Občianskeho zákonníka, kedy
došlo medzi účastníkmi záväzkového vzťahu k dohode o zmene v splatnosti celej
pohľadávky vo výške 500.000,- Sk v mesačných splátkach vo výške 50.000,- Sk, počnúc

od 20.09.2006, vždy k 20. dňu v mesiaci s konečnou splatnosťou celej dlžnej sumy do 10 mesiacov od
podpísania tejto dohody. Na zabezpečenie existujúcej pohľadávky bola dohodnutá zmluvná pokuta vo
výške 1 % z nesplatenej sumy za každý deň omeškania až do úplného zaplatenia a ručiteľky
sa v bode IV. dohody zaviazali uhradiť tento dlh za dlžníka, teda žalovaného 1) v celom rozsahu potom,
čo ho dlžník veriteľovi neuhradí. Vykonaným dokazovaním tak bolo preukázané, že žalobca poskytol

žalovanému 1) pôžičku vo výške 16.596,96 Eur (500.000,- Sk), ktorú sumu žalobcovi ani čiastočne
nevrátil, preto súd prvej inštancie žalobe v časti dlžnej sumy 16.596,96 Eur, uplatnenej proti žalovanému
1), vyhovel a zaviazal ho túto dlžnú sumu zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania. V konaní bolo preukázané, že žalovaná 2)
a žalovaná 3) si pri podpise tejto dohody boli vedomé, že vystupujú pri tomto právnom úkone v postavení

ručiteľa,namietlivšak,žeuvedenépodpísalipodnátlakomzdôvodu,žesaimU..O.D.verbálnevyhrážal
a zastrašoval ich. Túto skutočnosť v konaní žalované 2) a 3) nijako nepreukázali, neuniesli dôkazné
bremeno, a to taktiež ani čo do tvrdenia, že zo žalovanej sumy 500.000,- Sk došlo žalovaným 1) už
k čiastočnému plneniu v sume 200.000,- Sk na túto konkrétnu pohľadávku. Súd prvej inštancie voči
žalovaným 2), 3) žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že v občianskoprávnych vzťahoch

je predpokladom vzniku práva veriteľa žiadať splnenie záväzku od ručiteľa skutočnosť, že dlh nesplnil
dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Pokiaľ však žalobca pred podaním žaloby žalovaného 1) na
splneniedlhupísomnenevyzval,čovosvojejvýpovedipotvrdilsámžalobca,apokiaľnebolažalovanému
1) doručená ani žaloba, nemá výzva tie právne účinky, že na ručiteľa prechádza povinnosť dlh dlžníka
splniť. Takáto výzva je hmotnoprávnym úkonom, a preto podľa názoru súdu jej doručenie prípadnému

v konaní ustanovenému procesnému opatrovníkovi, či uložením v súdnom spise nie je postačujúce s
poukazom na skutočnosť, že v priebehu konania nebola žaloba žalovanému 1) nikdy fyzicky doručená.
Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu voči žalovaným 2), 3) zamietol. Žalobca sa domáhal
popri istine, zákonnom úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne aj zmluvnej
pokuty vo výške 1 % z nesplatenej sumy za každý deň omeškania od 21.07.2007 až do

úplného zaplatenia podľa bodu III. zmluvy, pričom pri sume 16.596,96 Eur (500.000,- Sk) takáto zmluvná
pokuta prestavuje 165,969 Eur denne, t. j. 60.578,90 Eur ročne, teda 365 % z dlžnej sumy ročne, ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia suma zmluvnej pokuty predstavovala 486.622,86 Eur, čo je 29-násobok sumy
zabezpečenej pohľadávky, ktoré dojednanie považoval súd prvej inštancie za neplatné prerozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, preto v tejto časti žalobu zamietol. O
trovách konania súd prvej inštancie vyslovil, že rozhodne samostatným uznesením v lehote 30 dní po
právoplatnosti rozsudku podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný 1) a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na § 221
ods. 1 písm. a) O.s.p. s tým, aby uložil súdu prvej inštancie vypočuť svedka X. W., aby nariadil grafické
znalecké dokazovanie ohľadne podpisov na zmluve o pôžičke a notárskej zápisnici zo dňa 03.11.2005

a znova vypočul strany sporu tak, aby mali vykázané doručenie predvolania na pojednávanie. Uviedol,
že so žalobcom nikdy neprišiel do kontaktu v súvislosti s požičiavaním akýchkoľvek
finančných prostriedkov, ktoré si požičiaval od jeho brata U.. O. D. postupne po čiastkach 5.000,- Sk,
10.000,- Sk, 20.000,- Sk, 35.000,- Sk s tým, že si celkovo požičal 170.000,- Sk v rokoch 2005 až 2006.
Dôvodil, že žalobca sa nikdy nevedel vyjadriť, ako mu požičiaval finančné prostriedky a vydokladovať, že
mu 500.000,- Sk požičal, a že mu tieto vyplatil pri podpísaní zmluvy dňa 17.08.2006. Finančné

prostriedky si požičiaval tak, že prišiel do kaviarne C. na A. ulici v Z., ktorá patrila U.. O. D.,
kde tieto peniaze vždy preberal len od jeho osoby. U.. O. D. mu finančné prostriedky odovzdával a po
pár dňoch alebo týždňoch vyvíjal nátlak, aby podpísal ďalší dlžobný úpis, na ktorej činnosti sa podieľali
aj prievidzskí notári, pred ktorými sa nové dlžobné úpisy podpisovali a tieto sa sústavne navyšovali bez
toho, aby boli požičané ďalšie finančné prostriedky. Pokiaľ by si bol okresný súd pripojil k spisu trestné

spisy, ktoré sú vedené na U.. O. D. ohľadom podvodných pôžičiek, bol by zistil, že svedok U.. D.
takýmto spôsobom navyšoval požičané finančné prostriedky do astronomických čiastok. Pokiaľ sa týka
zmluvy o pôžičke, ktorú podpísal dňa 17.08.2006 v notárskej kancelárii O.. K., bol prítomný on, jeho
matka, stará matka, U.. D., žalobca nebol prítomný. Predmetnú zmluvu o pôžičke podpísal z dôvodu, že
bol oklamaný a podvedený, keď U.. O. D. mu uviedol, že toto potrebuje len do účtovníctva pre daňový

úrad, a že je samozrejmé, že medzi nimi zostane platná len suma, ktorú mu požičal, t. j. 200.000,- Sk.
Následne sa mu vyhrážal, že ho zničí, a že mu nepožičia žiadne finančné prostriedky. Nevie vysvetliť,
prečo tomuto tlaku podľahol a zmluvu o pôžičke podpísal. Vyslovil názor, že U.. D. zmluvu o pôžičke
napísal na svojho brata - žalobcu len preto, lebo sa už množili na jeho osobu trestné oznámenia v
súvislosti s požičiavaním peňazí a chcel sa vyhnúť problémom. Poukázal na skutočnosť, že v konaní sa

bránil tým, že požičané finančné prostriedky U.. D. vrátil v celej výške, o čom by svedčil výsluch svedka
X. W., keď jeho stará matka predala byt za sumu 350.000,- Sk a pred svedkami mu odovzdala sumu
200.000,- Sk na vyrovnanie dlhov U.. D.. Pokiaľ svedok U.. D. tvrdil, že mu zaplatením uvedenej sumy
vrátil sumu na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 03.11.2005, ktorú sa zaviazal vrátiť na základe notárskej
zápisnice zo dňa 03.11.2005, ktorou uznal dlh vo výške 253.000,- Sk, nepamätal si, že by podpisoval

takúto zmluvu o pôžičke na sumu 253.000,- Sk, notársku zápisnicu, uznanie dlhu a nechápe,
aký význam by malo v ten istý deň podpísať zmluvu o pôžičke a následne notársku zápisnicu a už
vonkoncom nechápe termín vrátenia dlžnej sumy 253.000,- Sk do 09.11.2005. Navrhol, aby súd vykonal
grafologické dokazovanie, že podpisy na dlžnom úpise, ako aj notárskej zápisnici nie sú jeho podpisy.
Z výpovede U.. D. by potom vyplývalo, že v roku 2005 až 2006 mu požičal sumu 753.000,- Sk a bolo

by zaujímavé a vhodné zistiť, či v tomto období takouto sumou disponoval. Vytýkal súdu prvej inštancie,
že dňa 30.07.2015 pojednával bez jeho prítomnosti, pričom mal ustanovenú ako opatrovníčku svoju
matku B. G., ktorá takisto nebola na pojednávaní prítomná a nemala vykázané doručenie predvolania na
pojednávanie. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že dňa 23.07.2015 nahliadla žalovaná 3) do spisu
a je zrejmé, že vie o termíne pojednávania dňa 30.07.2015. Nemohol sa preto prostredníctvom svojho

opatrovníka - matky vyjadriť k tvrdeniam U.. D., ani predložiť ďalšie dôkazy, a to konkrétne navrhnúť
výsluch X. W.. Takýto procesný postup súdu prvej inštancie považuje za chybný. Súd prvej inštancie mal
pojednávanie, určené na deň 30.07.2015, odročiť pre neprítomnosť strán sporu.

3. Žalobca a žalované 2), 3) sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalovaným 1) došlo k zmene právnej úpravy
občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa
ktorého súd prvej inštancie v danej veci procesne postupoval. V prechodných ustanoveniach (§ 470

ods. 1, 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací
súd posudzoval rozhodnutie súdu prvej inštancie a dôvody podaného odvolania podľa ustanoveníO.s.p., účinných v čase vydania rozhodnutia. Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových
procesných ustanovení CSP.

5. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti
ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti voči žalovanému

1) zamietnutá a vo výroku, ktorým bola žaloba voči žalovaným 2), 3) zamietnutá, nebol stranami sporu
odvolaním napadnutý, v týchto výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a
odvolací súd sa ho v týchto výrokoch nedotýkal.
7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli žalovaným 1) v odvolaní
vznesené proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalovanému 1) uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi 16.596,96 Eur s prísl. a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu

prvej inštancie, pokiaľ ide o posúdenie obsahu zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1) dňa
17.08.2006, označenej ako „Zmluva o pôžičke“. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v danej
veci vykonal dostatočné dokazovanie, vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo, všetky vo vzájomnej súvislosti,
správnezistilskutkovýstavdanejvecianavecaplikovalsprávneprávnepredpisy,ktoréisprávnevyložil.
Námietky žalovaného 1), uvedené v podanom odvolaní, nemohli preto privodiť zmenu napadnutého

rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať
za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil zistený skutkový stav
súdom prvej inštancie, jeho právne posúdenie a v podrobnostiach na odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie v tomto rozsahu odkazuje (v zmysle § 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti rozsudku
súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:

8. Žalovaný 1) vytýkal súdu prvej inštancie nesprávny skutkový záver, že žalobca mu mal požičať
postupne finančné prostriedky vo výške 16.596,96 Eur a tvrdil, že so žalobcom nikdy neprišiel do
kontaktu v súvislosti s požičiavaním akýchkoľvek finančných prostriedkov, tieto si požičiaval od brata
žalobcu - U.. O. D. postupne vo výške 170.000,- Sk, resp. 200.000,- Sk.

9. Odvolací súd zdôrazňuje, že v sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňovala do 30.06.2016
prejednacia zásada. Strana sporu mala jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky
spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia niesla tá strana sporu, ktorá tieto
povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení

je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť
na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút i v civilnom sporovom konaní spočíva
v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa
dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla,
čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného

bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité
skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany
sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a
v § 120 ods. 1 prvej vety O.s.p., účinného do 30.06.2016, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla
byť preukázaná vôbec).

10.Vdanejvecižalobcatvrdil,žepožičalžalovanému1)sumu500.000,-Sk (16.596,96Eur),ktoré
mu žalovaný 1) nevrátil v dohodnutej dobe. Svoje tvrdenie preukázal listinným dôkazom označeným ako
„Zmluva o pôžičke“ zo dňa 17.08.2006 (pravosť podpisov účastníkov zmluvy bola overená notárom), v
ktorom žalovaný 1) vyhlásil (okrem iného), že na základe Zmlúv o pôžičke, ktoré uzavrel so žalobcom,

si postupne ku dňu uzatvorenia zmluvy od neho požičal celkom sumu 500.000,- Sk, vyhlásil, že ku
dňu uzatvorenia zmluvy z uvedenej pôžičky nevrátil žiadnu sumu, a že v celom rozsahu
uznáva celú neuhradenú výšku pôžičky, teda dlh vo výške 500.000,- Sk u žalobcu a zaviazal sa dlh v
tejto výške žalobcovi vrátiť v mesačných splátkach, počnúc od 20.09.2006 ako dňa úhrady prvej splátky
sosplatnosťouostatnýchsplátokvždyk20.dňuvmesiacisvýškoumesačnejsplátkyminimálne50.000,-

Sk a s konečnou splatnosťou celého dlhu najneskôr do 10 mesiacov od podpísania tejto zmluvy.
Žalobca na svoje tvrdenie o poskytnutí pôžičiek peňazí žalovanému 1) poskytol relevantný listinný dôkaz
a uniesol tak dôkazné bremeno. Žalovaný 1), ktorý bol v konaní pred súdom prvej inštanciezastúpený opatrovníčkou - žalovanou 3) žiaden dôkaz, ktorým by tvrdenia žalobcu a ním predložený
dôkaz spochybnil nepredložil, ani neoznačil.

11. Tvrdenia opatrovníčky žalovaného 1) o čiastočnom zaplatení dlhu žalovaného 1) vo
výške 200.000,- Sk boli vyvrátené výpoveďou žalobcu, svedeckou výpoveďou U.. O. D. a
listinnými dôkazmi - Zmluvou o pôžičke zo dňa 03.11.2005, uzavretej medzi U.. O. D. ako veriteľom a
žalovaným 1) ako dlžníkom, predmetom ktorej bola pôžička peňazí vo výške 253.000,- Sk a Notárskou
zápisnicounotárkyO..C.D. N162/2005podľa§274písm.e)O.s.p.zodňa03.11.2005,vktorejžalovaný

1) uznal pohľadávku veriteľa - U.. O. D. vo výške 253.000,- Sk na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa
03.11.2005. Pokiaľ potom žalovaný 1) vrátil U.. O. D. určitú sumu peňazí, jednalo sa o vrátenie dlhu
z iného zmluvného vzťahu ako je zmluvný vzťah, z ktorého vyplýva nárok žalobcu uplatnený v tomto
súdnom konaní.

12. K námietke žalovaného 1), že súd prvej inštancie nevypočul svedka X. W., ktorý mohol potvrdiť

prevzatie uvedenej sumy, odvolací súd poukazuje na obsah spisu, z ktorého vyplýva, že opatrovníčka
žalovaného 1) nevedela uvedeného svedka identifikovať jeho bydliskom a dátumom narodenia
(povinnosť oznámiť súdu generálie svedka bola opatrovníčke žalovaného 1) ukladaná opätovne - č.l.
121, 124, 142, 145), neúspešné bolo i zisťovanie pobytu osoby X. W. súdom prvej inštancie v Registri
obyvateľov Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu navrhovaný svedok nemohol byť súdom prvej inštancie

vypočutý.

13. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný 1) neuniesol dôkazné bremeno a musí niesť následky v podobe
pre neho nepriaznivého výsledku tohto súdneho konania.

14. K tvrdeniu žalovaného 1) v podanom odvolaní, že jeho opatrovníčka B. G. neprevzala predvolanie na
pojednávanie dňa 30.07.2015, kedy súd prvej inštancie vo veci rozhodol, čím mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že opatrovníčke
žalovaného 1) B. G. bolo doručené oznámenie súdu o odročení pojednávania na termín 17.07.2015,
ktoré táto prevzala (č.l. 146). Následne táto nahliadla do spisu dňa 23.07.2015, z ktorého nahliadnutia

jej muselo byť zrejmé, že jej je doručovaná zásielka týkajúca sa predvolania na pojednávanie určeného
na deň 30.07.2015. Uvedená zásielka bola opatrovníčke žalovaného 1) doručovaná na adresu jej
trvalého pobytu, prvý pokus o doručenie bol 29.06.2015, následne 30.06.2015 a dňa 30.06.2015 bola
uvedená zásielka s predvolaním na pojednávanie na deň 30.07.2015 uložená na pošte a vrátená
súdu dňa 21.07.2015 ako neprevzatá v odbernej lehote (č.l. 151), ktorý deň je považovaný za deň

doručenia zásielky, i keď by sa adresátka o tom nedozvedela (§ 46 ods. 2 O.s.p.). Dňa 30.07.2015 súd
prvej inštancie vo veci pojednával a rozhodol v neprítomnosti opatrovníčky žalovaného 1). Procesný
postup súdu prvej inštancie bol v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p., účinného do 30.06.2016,
umožňujúcom súdu vec prejednať v neprítomnosti účastníka (strany sporu), ktorý sa napriek riadnemu
predvolaniu nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Z tohto predpokladu vychádza aj ust. § 119 ods. 1 O.s.p., účinného do 30.06.2016, v zmysle ktorého sa
pojednávaniemôžeodročiťlenzdôležitýchdôvodov.Vtejtosúvislostitrebazdôrazniť,žeospravedlnenie
neúčasti na pojednávanie samo osebe nezahŕňa žiadosť o odročenie pojednávania. Pokiaľ súd prvej
inštancie za týchto okolností vo veci pojednával a rozhodol v neprítomnosti opatrovníčky žalovaného 1),
neporušil tým žiadne právo žalovaného 1), ktoré mu ako strane sporu patrilo.

15. Žalovaný 1) sa domáhal v podanom odvolaní nariadenia grafologického znaleckého dokazovania
na podpisy na Zmluve o pôžičke, uzavretej s U.. O. D. dňa 03.11.2005 a notárskej zápisnici zo dňa
03.11.2005.

16. Podľa § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p., účinného do 30.06.2016, odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a).

17. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p., účinného do 30.06.2016, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli

uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej
odvolacím dôvodom len vtedy, ak po a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
súdu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa§ 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť, alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa.

18. Zákon pripúšťa skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní iba výnimočne a v obmedzenom
rozsahu. Strana sporu zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré
mohol uplatniť, ale neurobil tak v konaní pred súdom prvej inštancie. Takéto dôkazy a skutočnosti
nemôžeodvolacísúdvziaťdoúvahy.Naopak,dôkazyaskutočnosti,ktorémôžubyťodvolacímidôvodmi,
aj keď neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, sú charakteristické tým, že sa viažu na konkrétne

vymedzené procesné situácie v konaní pred súdom prvej inštancie, najmä na to, že odvolateľ nebol
riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., účinného do 30.06.2016 (§ 205a ods. 1 písm. c ) O.s.p.).

19. Z ust. § 120 ods. 4 O.s.p., účinného do 30.06.2016, vyplýva, že súd je povinný okrem vecí
podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť, alebo označiť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje

pojednávanie (§ 115a), najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a
skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy, uplatnené neskôr,
sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Z ust. § 120 ods. 1 druhá veta O.s.p.,
účinnéhodo30.06.2016,vyplýva,žesúdmôževýnimočnevykonaťajinédôkazy,akonavrhujúúčastníci,
ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej.

20. Odvolací súd preskúmaním danej veci zistil, že žalobca podal svoju žalobu na
Okresný súd Prievidza dňa 22.07.2008. V priebehu konania boli strany sporu opakovane poučené
podľa § 120 ods. 4 O.s.p., účinného do 30.06.2016, o tom, že skutočnosti a dôkazy musia predložiť,
alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pretože na dôkazy a

skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada (napr. č.l. 56, č.l. 121 spisu ).
Skutočnosti a dôkazy, uplatnené neskôr, sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a
O.s.p., účinného do 30.06.2016. Pred vyhlásením dokazovania za skončené dňa 30.07.2015 strany
sporu nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

21. Pokiaľ žalovaný 1) tvrdil v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie mal sám pripojiť trestné
spisy U.. O. D. a zistil by, že tento podvodným spôsobom navyšoval pôžičky, odvolací súd sa s
jeho názorom nestotožňuje a tento záver nie je kompatibilný s ustanoveniami Občianskeho súdneho
poriadku, účinného do 30.06.2016, keď z ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účinného do 30.06.2016, vyplývalo,
že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré

z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci,
ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z citovaného zákonného ustanovenia bez
akýchkoľvek pochybností vyplýva, že dôkazná povinnosť v občianskom súdnom konaní zaťažovala
účastníkov (strany sporu). Pokiaľ súd prvej inštancie v danej veci nemal za nevyhnutné pre rozhodnutie
veci vykonávať ďalšie dokazovanie, ktoré strany sporu nenavrhovali, s ktorým záverom sa odvolací

súd stotožňuje, nie je možné ani pripustiť nové dokazovanie v odvolacom konaní, tak ako to navrhoval
žalovaný 1). Dôkazy, ktoré v odvolacom konaní navrhoval vykonať bez akýchkoľvek pochybností,
mohol navrhnúť i v konaní pred súdom prvej inštancie.

22. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p., účinného do 30.06.2016, daný nebol.

23. Z týchto dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej časti potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak,
že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, má voči žalovanému 1) nárok na náhradu

trov odvolacieho konania.

25. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).