Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. jún 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11C/181/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106227015
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1106227015.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej

veci navrhovateľa: X.. K. J., Z. M. X, Bratislava, zastúpený: JUDr. Peter Dobrovodský, advokát,
Balkánska 144, Bratislava proti odporcovi: Exekútorský úrad Bratislava, JUDr. Ladislav Jakubec, súdny
exekútor, Zámocká 30, Bratislava, IČO: 317 82 361, zastúpený: JUDr. Miroslav Hlivák, advokát,
Šoltésovej 14, Bratislava, o zaplatenie 14.584,38 EUR/439.369,-Sk/ s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

Navrhovateľ je povinný uhradiť odporcovi trovy konania vo výške 2.709,77,-EUR na účet právneho

zástupcu odporcu V.. W. K., Č..Ú..: XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť štátu trovy konania vo výške 70,40,-EUR na účet tunajšieho súdu do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 22.8.2006 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
439.369,- Sk s príslušenstvom titulom vrátenia neoprávnene zadržanej odmeny pri výkone exekučnej
činnosti odporcu.

Svoj návrh zdôvodnil tým, že dňa 7.10.2005 uzavrel s odporcom Zmluvu o výkone exekúcie,
ktorou sa odporca zaviazal uskutočniť pre navrhovateľa, ako oprávneného, exekúciu v súlade s
ustanoveniami zákona č. 233/1995 Z.z. Predmetom exekúcie bolo vymoženie pohľadávky v sume
3.500.000,-Sk vrátane príslušenstva od povinného 1/ AVANT, a.s. Lučenec a X/Ing. F.. V. X., Z.
Y., na základe právoplatnej a vykonateľnej notárskej zápisnice N 666/2004, Nz 84524/2004 zo dňa
25.11.2004 (exekučný titul). Podľa článku VI. bod 4 citovanej Zmluvy sa navrhovateľ s odporcom
dohodli, že popri zákonnej odmene exekútora, v prípade, ak dôjde k celkovému, alebo čiastočnému

uspokojeniu pohľadávky s príslušenstvom a trovami exekúcie preukázateľným pričinením oprávneného
(navrhovateľa) a zároveň exekútor ešte nezačal s vykonávaním exekúcie podľa § 63 a nasl. zákona č.
233/1995 Z.z., tak nárok exekútora na zmluvnú odmenu zaniká. Listom zo dňa 9.1.2006 označeným
ako Vyúčtovanie exekučného konania vyúčtoval odporca navrhovateľovi sumu 355.990,90,-Sk ako 10%
zmluvnej odmeny a o túto čiastku, zvýšenú o DPH súčasne znížil plnenie, ktoré navrhovateľovi ako
oprávnenému poukázal z čiastky vymoženej od povinného. Navrhovateľ s uplatnením zmluvnej odmeny
nesúhlasí, nakoľko má za to, že odporcovi nárok na výplatu zmluvnej odmeny nevznikol. Navrhovateľ

v tomto smere uviedol, že podľa chronológie úkonov vykonaných exekútorským úradom v danej
veci, dňa 18.11.2005 tento obdržal poverenie na vykonanie exekúcie od Okresného súdu v Lučenci.
Listom zo dňa 22.11.2005, ktorý bol povinným doručený dňa 28.11.2005 odporca vydal Upovedomenie
o začatí exekúcie spolu s výzvou na dobrovoľné plnenie. Povinným zákonná 14 dňová lehota nadobrovoľné splnenie záväzku márne uplynula dňom 12.12.2005. Na základe márneho uplynutia lehoty
na dobrovoľné plnenie povinných, mal byť podľa § 52 exekučného poriadku vydaný exekučný príkaz
na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov ustanovených zákonom. Až na základe tohto príkazu

možno relevantným spôsobom pristúpiť k samotnému výkonu exekúcie. Napriek tomu, že zo strany
odporcu bolo vykonané množstvo úkonov voči tretím osobám, tieto nenaplnili podmienky vzniku nároku
na výplatu zmluvnej odmeny, nakoľko boli vykonané pred vydaním exekučného príkazu, boli vykonané
v lehote, kedy povinní mohli splniť svoj záväzok dobrovoľne, boli vykonané v čase, kedy bol na
exekútorskom úrade dňa 29.11.2005 spísaný záznam o záväzku povinného na dobrovoľné splnenie

povinnosti do 15.12.2005.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že exekučné konanie začalo
dňa 10.10.2005 podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Exekútor a oprávnený uzavreli zmluvu o
výkone exekúcie dňa 7.10.2005. Z článku VI. bodu 4 citovanej zmluvy vyplývajú dve kumulatívne
podmienky, kedy nevzniká exekútorovi nárok na zmluvnú odmenu. Podľa odporcu tieto podmienky

neboli naplnené. V zmysle exekučného poriadku mal odporca nárok na 20% zákonnú odmenu, ale
po stretnutí s povinným (R.. F.. V. X.) mu tento navrhol, že pohľadávku oprávneného (navrhovateľa)
okamžite vyplatí s podmienkou, že odmena odporcu bude polovičná t.j. 10% z vymoženej pohľadávky.
Odporca s uvedeným návrhom súhlasil. Týmto konaním sa dobrovoľne vzdal polovice svojej zákonnej
odmeny v záujme včasného a riadneho uspokojenia pohľadávky navrhovateľa. Odporca ďalej uviedol,

že pohľadávka oprávneného bola uspokojená dňa 21.12.2005, avšak trovy exekúcie vrátane DPH až
15.3.2006. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ v žiadnom prípade neovplyvnil konanie povinného,
ktoré by mohlo byť kvalifikované ako preukázateľné pričinenie v zmysle citovanej zmluvy. Druhou
podmienkou na vyplatenie zmluvnej odmeny bolo začatie vykonávania exekúcie prikázaním pohľadávky
z účtu v banke podľa § 95 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Na základe § 63 ods. 1 písm. b

Exekučného poriadku možno exekúciu na peňažné plnenie vykonať prikázaním pohľadávky. V rámci
vykonávania exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke exekútor poverený vykonaním exekúcie
v zmysle § 95 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku začína tento spôsob exekúcie už tým, že prikáže
banke, ktorá vedie účet povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky
z účtu v banke zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného. Dňa

21.11.2005 odporca vydal v zmysle § 95 EP príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu
do viacerých peňažných ústavov v SR. Uvedeným úkonom zablokoval účty povinných v bankách a tým
došlo k začatiu vykonávania exekúcie v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b)EP v spojitosti s § 94 a nasl. EP.
K úhrade celého dlhu vrátane príslušenstva a trov exekúcie došlo až dňa 15.3.2006, z čoho je zrejmé, že
exekútor začal s vykonávaním exekúcie predtým, ako došlo k uspokojeniu pohľadávky s príslušenstvom

a trovami exekúcie. Odporca zároveň uviedol, že exekúciu proti povinnému začal aj v zmysle § 131 a
nasl. predajom cenných papierov a aj postihnutím iných majetkových práv podľa § 113 a nasl. EP.

Tunajšísúdrozsudkomzodňa8.4.2009žalobnýnávrhvcelomrozsahuzamietolazaviazalnavrhovateľa
zaplatiť odporcovi trovy konania.

Na odvolanie navrhovateľa, odvolací súd uznesením zo dňa 28.2.2011 napadnutý rozsudok zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie dôvodiac, že súd prvého stupňa, tým, že konal a rozhodol v neprítomnosti
navrhovateľa, odňal mu tým možnosť (právo) konať pred súdom.

Pretosúdvovecivykonalopätovnedokazovanievýsluchomnavrhovateľa,odporcu,právnychzástupcov
účastníkov konania, navrhnutého svedka W. O.Š., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to žalobným
návrhom, zmluvou o výkone exekúcie, vyúčtovaním exekučného konania, korešpondenciou medzi
účastníkmi, výzvami na vrátenie časti odmeny, pokusmi o zmierne riešenie veci, písomnosťami
založenými v pripojenom exekučnom spise, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Po opätovnom prejednaní veci súd rovnako dospel k záveru o nedôvodnosti žalovaného nároku, preto
žalobný návrh opätovne v celom rozsahu zamietol. Napokon odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
výlučne len pre procesné pochybenie prvostupňového súdu, keď vecnú nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia odvolací súd nekonštatoval.

Z pripojeného exekučného spisu mal súd za preukázané, že dňa 25.11.2004 spoločnosť AVANT, a.s.
so sídlom v Lučenci a R.. F.. V. X. v notárskej zápisnici N 666/2004, Nz 84524/2004 uznali dlh vo
výške 3.500.000,-Sk voči navrhovateľovi a zároveň súhlasili s exekúciou v zmysle ust. § 41 Exekučnéhoporiadku (v ďalšom len "exekučný titul"). Exekučný titul sa stal vykonateľným dňa 2.10.2005. Dňa
10.10.2005 navrhovateľ doručil na S. Ú., V.. Y. V. návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy
uvedenej v exekučnom titule. Dňa 7.10.2005 účastníci konania uzavreli zmluvu o výkone exekúcie, kde

si v článku VI. dohodli nasledovné:

1. exekútor a oprávnený sa dohodli na zmluvnej odmene podľa § 17 vyhlášky MS SR č. 288/1995 vo
výške 10% bez DPH z vymoženej čiastky.
2. zmluvnú odmenu hradí oprávnený a exekútor má na ňu nárok v plnej výške, ak došlo k uspokojeniu

pohľadávky oprávneného alebo došlo k splneniu toho, čo ukladalo vykonávané rozhodnutie. Zmluvnú
odmenu si exekútor môže započítať s nárokom oprávneného na vyplatenie výťažku exekúcie. Takisto
má exekútor nárok na zmluvnú odmenu, ak došlo k zastaveniu konania na základe späťvzatia návrhu
oprávneného alebo bezdôvodného návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie.
3. V prípade, ak došlo k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky oprávneného alebo k čiastočnému
splneniu toho, čo ukladalo vykonávané rozhodnutie, má exekútor právo na zmluvnú odmenu v zmysle

bodu 1 vo výške zodpovedajúcej vymoženej pohľadávke.
4. V prípade, ak došlo k celkovému alebo čiastočnému uspokojeniu pohľadávky s príslušenstvom
a trovami exekúcie, vzniknutými do zaplatenia, preukázateľným pričinením oprávneného a zároveň
exekútor ešte nezačal s vykonávaním exekúcie podľa § 63 a nasl. EP, tak nárok na zmluvnú odmenu
zaniká.

Dňa 11.10.2005 odporca požiadal Okresný súd v Lučenci o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v zmysle § 44 EP. Okresný súd Lučenec dňa 10.11.2005 vydal požadované poverenie. Dňa 21.11.2005
odporca požiadal Sociálnu poisťovňu o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie zisťovaním
platiteľa mzdy povinného v 2. rade. V rovnaký deň požiadal o súčinnosť Okresný dopravný inšpektorát

Lučenec, Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s.. V rovnaký deň (21.11.2005) odporca vydal
príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke adresovaný Dexia banke Slovensko,
a.s. (prevzala dňa 25.11.2005), HVB Bank Slovakia, a.s. (prevzala dňa 23.11.2005), Istrobanke, a.s.
(prevzala dňa 23.11.2005), Komerční banke Bratislava, a.s. (prevzala dňa 23.11.2005), OTP banke
Slovensko, a.s. (prevzala dňa 23.11.2005), Poštovej banke, a.s. (prevzala dňa 25.11.2005), Slovenskej

sporiteľni, a.s. (prevzala dňa 23.11.2005), Tatra banke, a.s. (prevzala dňa 23.11.2005), UniBanke, a.s.
(prevzala dňa 23.11.2005), Všeobecnej úverovej banke, a.s. (prevzala dňa 23.11.2005), Ľudovej banke,
a.s. (prevzala dňa 23.11.2005), ČSOB, a.s. (prevzala dňa 23.11.2005), s tým, že odo dňa doručenia
týchto príkazov predmetné banky zablokovali sumu vo výške vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva
na všetkých účtoch vedených pre povinných v 1 a 2 rade. Dňa 22.11.2005 odporca vyzval na poskytnutie

súčinnosti aj samotných povinných s tým, aby mu do jedného týždňa oznámili informácie o stave ich
majetku a predložili posledné daňové priznania, výkaz ziskov a strát, zoznam pohľadávok, vlastníctvo
motorových vozidiel, existenciu uzavretých nájomných zmlúv, vlastníctvo nehnuteľného a hnuteľného
majetku, zoznam vedených exekúcií, a pod. Toho istého dňa (22.11.2005) vydal odporca upovedomenie
o začatí exekúcie, ktoré bolo povinným doručené dňa 28.11.2005. Dňa 23.11.2005 odporca žiadosťami

o poskytnutie súčinnosti žiadal vyššie uvedené banky o oznámenie, či odporcovia majú u nich vedené
účty a či je predpoklad uspokojenia pohľadávky s príslušenstvom z týchto účtov. Dňa 25.11.2005
oznámila odporcovi VÚB, a.s., že vedie účty povinných a uviedla v akej výške je na týchto účtoch
stav ku dňu 25.11.2005. Rovnako odpovedali aj ďalšie banky - Tatra banka, a.s. dňa 28.11.2005,
Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 28.11.2005, ČSOB, a.s. dňa 28.11.2005, UniBanka, a.s. dňa 25.11.2005,

Komerční banka dňa 30.11.2005, OTP banka, a.s. dňa 29.11.2005, Istrobanka, a.s. dňa 1.12.2005,
Poštová banka dňa 7.12.2005, Ľudová banka dňa 1.12.2005, Dexia banka, a.s. dňa 12.12.2005 a pod.
Dňa 1.12.2005 na žiadosť odporcu odpovedal aj Okresný dopravný inšpektorát v Lučenci s uvedením
zoznamu motorových vozidiel evidovaných na povinných. V dňoch 7.12.2005 sa odporca obrátil so
svojimi žiadosťami aj na leasingové spoločnosti ČSOB leasing, a.s., VOLKSWAGEN Finančné služby

Slovensko, s.r.o., DaimlerChrysler Services Slovensko, s.r.o.. Dňa 7.12.2005 vydal odporca príkaz na
začatie exekúcie v ktorom uvedeným leasingovým spoločnostiam prikázal, aby odo dňa doručenia tohto
príkazu nevydali povinným právo kúpy prenajatých motorových vozidiel. Leasingové spoločnosti príkazy
na začatie exekúcie obdržali v dňoch 8.12.2005- 9.12.2005. Dňa 13.12.2005 odporca vydal príkaz na
pozastavenie práva nakladať s cennými papiermi adresovaný Okresnému súdu v Lučenci, v ktorom

súd po doručení príkazu na začatie exekúcie predajom cenných papierov rozhodne uznesením do 30
dní o registrácii pozastavenia výkonu práva povinného nakladať so zaknihovaným cenným papierom
a vydá príkaz Centrálnemu depozitárovi cenných papierov SR, a.s. na pozastavenie výkonu práva
povinného nakladať so zaknihovaným cenným papierom. Príkaz bol súdu doručený dňa 19.12.2005.Dňa 13.12.2005 odporca požiadal okresný súd o udelenie osobitného poverenia na vykonanie exekúcie
predajom zaknihovaných cenných papierov (súdu doručená dňa 19.12.2005).

Dňa 20.12.2005 prevzal povinný v 2. rade písomné prehlásenie odporcu, ktorým odporca žiadal
povinných, aby pohľadávku navrhovateľa uhradili na účet vedený vo VÚB, a.s. s tým, že ak pohľadávka
navrhovateľa bude uhradená do 20.12.2005, povinný zaplatí súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v
zmysle § 47 ods. 3 EP. V ten istý deň (dňa 20.12.2005) prebehlo rokovanie medzi povinnými a odporcom,
na ktorom bola uzavretá dohoda nasledovného znenia:

1. trovy (spolu všetky náklady) pre exekútora predstavujú 10% zo sumy 3,5 mil. Sk + DPH.
2. Trovy budú uhradené 16.2.2006 tiež na účet vo VÚB
3. Uvoľnenie (doklad) budú poskytnuté v deň úhrady 3,5 mil. Sk.

Dňa 21.12.2005 povinný uhradil pohľadávku oprávneného čo do vymáhanej istiny a úrokov z omeškania,

neuhradil však trovy exekúcie.

Dňa 21.12.2005 odporca vydal príkazy na odblokovanie účtov, ktorými prikázal vyššie uvedeným
bankám, aby odblokovali všetky účty povinných len do výšky istiny a úrokov z omeškania spolu vo výške
3.555.386,30,-Sk z dôvodu dohody uzavretej medzi oprávneným a povinným, zároveň žiadal, aby účty

povinných zostali zablokované do výšky 50% predbežných trov exekúcie a 19% DPH z trov exekúcie.

Dňa 23.12.2005 vydal odporca upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, ktorým upovedomil
povinných, že exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky vo výške 356.000,-Sk vykoná
prikázaním pohľadávky z účtu, nakoľko povinný uhradili len pohľadávku vo výške 3.500.000,-Sk,

úroky z omeškania vo výške 59.989,-Sk. Upovedomenie bolo povinným doručené dňa 18.1.2006. Dňa
23.12.2005 vydal odporca exekučný príkaz, ktorým prikázal Istrobanke, a.s., Slovenskej sporiteľni, a.s.,
Tatra banke, a.s., VÚB, a.s., ČSOB, a.s., po doručení tohto exekučného príkazu odpísať príslušenstvo
pohľadávky vo výške 439.369,40,-Sk z účtov povinných.

Dňa 9.1.2006 zaslal odporca navrhovateľovi vyúčtovanie exekučného konania v ktorom uviedol, že trovy
exekúcie vo výške 369.218,-Sk a 19%DPH mu do dnešného dňa neboli uhradené povinným.

Dňa 18.1.2006 povinný v 2. rade oznámil odporcovi, že odmenu exekútora a hotové výdavky bude
realizovať z účtu v Tatra banke, a.s. a preto žiada odporcu, aby pri ostatných účtoch v iných bankách

uvoľnil blokáciu účtov povinných. Toho istého dňa odporca vydal príkazy na odblokovanie účtov vo VÚB,
a.s., ČSOB, a.s.. v Istrobanke, a.s. a Tatra banke, a.s. až dňa 16.3.2006 Dňa 16.3.2006 požiadal odporca
Okresný dopravný inšpektorát Lučenec o odblokovanie všetkých vozidiel povinných.

Listom zo dňa 23.3.2006 právny zástupca navrhovateľa konštatoval, že podmienky k zaplateniu

zmluvnej odmeny podľa zmluvy o vykonaní exekúcie neboli v celom rozsahu naplnené a tak odporcovi
nevznikol nárok na zmluvnú odmenu. Súčasne odporcovi navrhol mimosúdne riešenie sporu tak, že mu
navrhovateľ vyplatí odmenu vo výške 100.000,-Sk. V predmetnom liste právny zástupca zdôraznil, že
"....smenikdynespochybňovaliprávnekrokyaúkony,ktoréboliVami(odporcom)vdanejvecivykonané,
ani sme nespochybňovali Vaše pričinenie vedúce k zaplateniu záväzku povinného, na základe čoho sme

aj ponúkli odmenu vo výške 100.000,-Sk. Náš názor v danej veci sa však neopieral o Vaše pričinenie, ale
o obojstranne zmluvne dohodnutú podmienku vzniku nároku na zmluvnú 10%-nú odmenu, ktorú Vám
bol môj klient ochotný zaplatiť, popri Vašom zákonnom nároku na 20% - nú odmenu od povinného".
V odpovedi na predmetný list zo dňa 24.3.2006 odporca uviedol, že "............po stretnutí s povinným v
2. rade mi tento navrhol, že pohľadávku navrhovateľa okamžite vyplatí s podmienkou, že moja odmena

bude polovičná, t.j. 10% z vymoženej pohľadávky. S prihliadnutím na osobu navrhovateľa a okolnosti,
za ktorých sa exekúcia vykonávala som s návrhom povinného súhlasil. Týmto mojím konaním som
Vás dúfam presvedčil, že v prvom rade mi išlo o uspokojenie pohľadávky Vášho klienta, ktorá mu bola
uhradená dňa 21.12.2005, hoci mne boli trovy exekúcie uhradené až dňa 22.2.2006".

Dňa 11.4.2006 odporca vrátil Okresnému súdu v Lučenci poverenie na vykonanie exekúcie.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že dňa 18.11.2005 obdržal od súdu poverenie na vykonanie exekúcie,
a následne dňa 21.11.2005 zablokoval povinným účty v bankách. Potom ako to povinní zistili, že majúblokované účty v bankách, dňa 29.11.2005 sa u odporcu stretli povinný v 2. rade, odporca a navrhovateľ
s tým, že sa dohodli na tom, že povinný v 2. rade uhradí istinu a úroky z omeškania navrhovateľovi do
15.12.2005 po tom, čo odporca si zníži trovy exekúcie. V dohodnutej lehote do 15.12.2005 však povinný

svoj dlh neuhradil a až dňa 20.12.2005 povinný v 2 rade kontaktoval odporcu s tým, že aby si odporca
zriadil účet vo VÚB, a.s. kam mu pošle peniaze. Zároveň spísali dohodu, že istinu a úroky z omeškania
uhradí navrhovateľovi, ak odporca zníži trovy exekúcie na 10%. Na uvedenú dohodu odporca pristúpil.
Rovnako v ten deň povinný v 2. rade svoj záväzok (pokiaľ ide o istinu a úroky z omeškania) splnil. Trovy
exekúcie však uhradil až 15.3.2006.

Právny zástupca navrhovateľa k tejto situácii uviedol, že dňa 29.11.2005 sa na exekútorskom úrade
odporcu uskutočnilo stretnutie medzi navrhovateľom a povinným v 2. rade, kde navrhovateľ súhlasil
s úhradou istiny a úroku z omeškania do 15.12.2005 s tým, že trovy exekúcie uhradí povinný podľa
ustanovení exekučného poriadku. I napriek uvedenému odporca povinnému odpustil časť trov exekúcie.

Svedok V.. W. O. vo svojej výpovedi uviedol, že ho navrhovateľ kontaktoval s tým, či mu nevie poradiť
v otázke vymáhania jeho pohľadávky, ktorú mal voči B.. X.. Išlo o exekučný titul vo forme notárskej
zápisnice. Svedok mu poradil ako exekútora odporcu. Odporca predložil navrhovateľovi návrh zmluvy o
výkone exekúcie, svedok ju dal pretlmočiť do nemeckého jazyka a následne ju predložil navrhovateľovi,
ktorý k nej mal výhradu v tom, že tam bola uvedená zmluvná odmena pre exekútora 10% s tým,

že túto by bol navrhovateľ ochotný uhradiť len v prípade, že dôjde k skutočnému výkonu exekúcie.
Navrhovateľ chcel mať istotu v tom, že v prípade ak sa dohodne s B.. X. a nedôjde k exekúcii, nebude
musieť odmenu platiť resp. pokiaľ nedôjde k dohode medzi navrhovateľom a B.. X. L.. B. X. zaplatí
pohľadávku skôr ako dôjde k výkonu exekúcie, v takomto prípade tá zmluvná odmena nebude vyplatená.
Úmysel navrhovateľa bol teda ten, že pokiaľ exekútor nebude niektorou z foriem výkonu exekúcie

podľa §63 EP vykonávať exekúciu, tzn. že predá majetok, zrazí peniaze z účtu a pod., neprináleží mu
dohodnutá zmluvná odmena. Svedok uviedol, že najprv bola podpísaná dohoda o vykonaní exekúcie
až potom bol podaný návrh na vykonanie exekúcie. Svedok bol prítomný aj pri uzatváraní dohody medzi
navrhovateľom ako oprávneným, povinným 2 (p. X.) a odporcom, na základe ktorej sa povinný 2 zaviazal
uhradiť pohľadávku do 15.12.2005. Stalo sa to tak, že prišli s navrhovateľom do kancelárie odporcu,

návrh tejto dohody bol svedkovi na e-mail zaslaný odporcom vopred, dohodu pripravil a sformuloval
odporca.

Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, súdny
exekútor a oprávnený sa môžu dohodnúť vopred aj o zmluvnej odmene; túto odmenu uhrádza

oprávnený. Tým nie je dotknutý nárok súdneho exekútora na odmenu určenú touto vyhláškou.

Podľa § 17 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, zmluva
podľa odseku 1 musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Súdny exekútor a oprávnený sa nesmú
dohodnúť o zmluvnej odmene v inej ako ustanovenej forme.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) exekučné konanie sa začína na návrh.

Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) exekučné konanie sa začína dňom, v
ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať

exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie.

Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) exekútor poverený vykonaním exekúcie
sa postará o jej vykonanie.

Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) exekútor upustí od vykonania exekúcie,
ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak
povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí.

Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) ak povinný uhradí pohľadávku po

začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na
náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom 4f) v rovnakom rozsahu ako v prípade
upustenia od vykonania exekúcie.Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) exekútor môže vyzvať oprávneného,
aby uviedol, akým spôsobom má vykonať exekúciu a aby označil platiteľa mzdy povinného, prípadne
fyzickú osobu alebo právnickú osobu, voči ktorým má povinný pohľadávku, a dôvod tejto pohľadávky;

ak ide o pohľadávku z účtu v banke, aby uviedol číslo účtu a označil banku.

Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) exekútor môže predvolať povinného
a vyzvať ho na splnenie povinnosti, ktorú mu ukladá rozhodnutie, a na vyhlásenie o svojom majetku.
Povinný musí odpovedať exekútorovi do jedného týždňa od doručenia výzvy. Ak túto povinnosť nesplní

alebo ak v odpovedi uvedie úmyselne nepravdivé alebo neúplné údaje, môže mu súd na návrh exekútora
uložiť poriadkovú pokutu. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty je prípustné odvolanie.

Podľa § 62 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) exekúciu možno vykonať len spôsobmi
uvedenými v tomto zákone.

Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) ak podkladom na exekúciu je exekučný
titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,

c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že oprávnený a súdny exekútor sa môžu dohodnúť vopred aj na
zmluvnej odmene za výkon exekučnej činnosti. Túto odmenu uhrádza oprávnený, pričom dohodnutím
zmluvnej odmeny nie je dotknutý nárok súdneho exekútora na odmenu určenú touto vyhláškou (zákonná
odmena). Zákon viaže platnosť takto dojednanej odmeny na písomnú formu zmluvy. V danom prípade,
ako už bolo vyššie uvedené, účastníci konania sa v písomnej forme dohodli na zmluvnej odmene

exekútora vo výške 10% bez DPH z vymoženej čiastky. Zároveň si dohodli, že zmluvnú odmenu hradí
oprávnený a exekútor má na ňu nárok v plnej výške, ak došlo k uspokojeniu pohľadávky oprávneného
alebo došlo k splneniu toho, čo ukladalo vykonávané rozhodnutie. V článku VI. bod 4 zmluvy si dohodli,
že v prípade, ak došlo k celkovému alebo čiastočnému uspokojeniu pohľadávky s príslušenstvom
a trovami exekúcie, vzniknutými do zaplatenia, preukázateľným pričinením oprávneného a zároveň

exekútor ešte nezačal s vykonávaním exekúcie podľa § 63 a nasl. EP, tak nárok na zmluvnú odmenu
zaniká. V zmysle uvedeného článku na zánik nároku exekútora na zmluvnú odmenu sa vyžadovalo
splnenie dvoch kumulatívnych podmienok:

1. došlo k celkovému alebo čiastočnému uspokojeniu pohľadávky s príslušenstvom a trovami exekúcie,

vzniknutými do zaplatenia, preukázateľným pričinením oprávneného

a zároveň

2. exekútor ešte nezačal s vykonávaním exekúcie podľa § 63 a nasl. EP.

Pokiaľ ide prvú z kumulatívnych podmienok, vyžadovalo sa preukázateľné pričinenie oprávneného
(navrhovateľa), ktorého následkom bolo celkové alebo čiastočné uspokojenie pohľadávky s
príslušenstvom a trovami exekúcie. Pod pojmom "preukázateľné pričinenie" treba rozumieť vyššiu formusúčinnosti oprávneného smerujúcu k uspokojeniu pohľadávky jej príslušenstva a trov exekúcie. Bežná
súčinnosť je totiž samotnou povinnosťou oprávneného k dosiahnutiu účelu exekúcie (§54 EP), preto
tieto pojmy nemožno stotožňovať. Pod preukázateľným pričinením sa oprávneného tu treba rozumieť

situáciu, že zo strany povinného by nebolo došlo k plneniu dlhu s príslušenstvom, keby sa oprávnený
voči povinnému určitým dohodnutým spôsobom nesprával (t.j. niečo konal, zdržal sa určitého konania,
niečo strpel, alebo opomenul konať). Inak povedané, k plneniu povinného došlo len v dôsledku určitého
konania (správania sa) oprávneného. Ak by totiž išlo o akúkoľvek súčinnosť oprávneného pri vymáhaní
dlhu, tak by predmetné ustanovenie zmluvy postrádalo zmysel a účel pre ktorý bolo dohodnuté. Z

vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca vykonal v čase od doručenia poverenia
na vykonanie exekúcie do uzavretia dohody (dohoda bola uzavretá dňa 29.11.2005) o tom, že povinní
uhradia dlžnú pohľadávku do 15.12.2005 (čo však ani nesplnili, nakoľko istinu a úroky uhradili až
21.12.2005 a trovy exekúcie až 15.3.2006) nasledovné úkony:

a) požiadal Sociálnu poisťovňu o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie zisťovaním platiteľa

mzdy povinného v 2. rade.

b) požiadal o súčinnosť Okresný dopravný inšpektorát Lučenec, Centrálny depozitár cenných papierov
SR, a.s..

c) vydal príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke adresovaný Dexia banke
Slovensko, a.s. (prevzala dňa 25.11.2005), HVB Bank Slovakia, a.s. (prevzala dňa 23.11.2005),
Istrobanke, a.s. (prevzala dňa 23.11.2005), Komerční banke Bratislava, a.s. (prevzala dňa 23.11.2005),
OTP banke Slovensko, a.s. (prevzala dňa 23.11.2005), Poštovej banke, a.s. (prevzala dňa 25.11.2005),
Slovenskej sporiteľni, a.s. (prevzala dňa 23.11.2005), Tatra banke, a.s. (prevzala dňa 23.11.2005),

UniBanke, a.s. (prevzala dňa 23.11.2005), Všeobecnej úverovej banke, a.s. (prevzala dňa 23.11.2005),
Ľudovej banke, a.s. (prevzala dňa 23.11.2005), ČSOB, a.s. (prevzala dňa 23.11.2005), s tým, že odo
dňa doručenia týchto príkazov predmetné banky zablokovali sumu vo výške vymáhanej pohľadávky a
jej príslušenstva na všetkých účtoch vedených pre povinných v 1 a 2 rade.

d) vyzval na poskytnutie súčinnosti aj samotných povinných s tým, aby mu do jedného týždňa oznámili
informácie o stave ich majetku a predložili posledné daňové priznania, výkaz ziskov a strát, zoznam
pohľadávok, vlastníctvo motorových vozidiel, existenciu uzavretých nájomných zmlúv, vlastníctvo
nehnuteľného a hnuteľného majetku, zoznam vedených exekúcií, a pod.

e) vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinným doručené dňa 28.11.2005.

Zvyššieuvedenéhomalsúdzato,žeprávekonaniaodporcuuvedenépodpísmenamic),d),f),e)(najmä
blokácia účtov v bankách, blokácia motorových vozidiel, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie)
primäli povinných dňa 29.11.2005 sadnúť si za spoločný stôl a uzavrieť dohodu o čase a spôsobe úhrady

dlžnej pohľadávky s príslušenstvom (čo pripustil vo svojej výpovedi aj samotný navrhovateľ). Uvedenú
skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že k takémuto stretnutiu došlo práve v priestoroch odporcu. V prípade,
ak by oprávnený a povinní chceli uzavrieť dohodu o splnení dlhu (bez súčinnosti exekútora), tak by
sa ich stretnutie neodohrávalo na exekútorskom úrade, ale by jednoducho uzavreli dohodu, ktorú by
následne iba predložili exekútorovi, ktorý by ju musel akceptovať. Rovnako tak svedok Višňovský vo

svojej výpovedi potvrdil, že návrh dohody o tom, že povinný splní pohľadávku do 15.12.2005 sformuloval
a vypracoval samotný odporca, ktorý ju ešte pred stretnutím na exekútorskom úrade zasielal e-mailom
svedkovi (svedok v tom čase pôsobil ako právny zástupca navrhovateľa).

Aj napriek tomuto stretnutiu povinní svoj dlh do 15.12.2005 neuhradili, preto odporca dňa 20.12.2005

vyzval povinných, aby pohľadávku navrhovateľa uhradili na účet vedený vo VÚB, a.s. s tým, že ak
pohľadávka navrhovateľa bude uhradená do 20.12.2005, povinný zaplatí súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie v zmysle § 47 ods. 3 EP. V ten istý deň (dňa 20.12.2005) súčasne prebehlo rokovanie medzi
povinnými a odporcom, na ktorom bola uzavretá dohoda nasledovného znenia:

1. trovy (spolu všetky náklady) pre exekútora predstavujú 10 % zo sumy 3,5 mil. Sk + DPH.(t.j. exekútor
sa vzdal časti svojej zákonnej odmeny vo výške 10 %)
2. Trovy exekúcie budú uhradené 16.2.2006 tiež na účet vo VÚBSúd preto považoval za dôveryhodnú a pravdivú časť vyjadrenia odporcu v ktorom uviedol, že mu
povinný sľúbil, že pohľadávku oprávneného (navrhovateľa) okamžite vyplatí pod podmienkou, že
odmena odporcu bude polovičná t.j. 10% z vymoženej pohľadávky a že týmto konaním sa vlastne

odporca dobrovoľne vzdal polovice svojej zákonnej odmeny v záujme včasného a riadneho uspokojenia
pohľadávky navrhovateľa.

Preto vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 17.4.2007 o tom,
že "na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo dňa 29.11.2005 na exekútorskom úrade odporcu navrhovateľ

súhlasil s úhradou istiny a úroku z omeškania do 15.12.2005 s tým, že trovy exekúcie uhradí povinný
podľa ustanovení exekučného poriadku a napriek uvedenému odporca povinnému odpustil časť trov
exekúcie" vyznieva nelogicky, nakoľko, ak by došlo k takejto dohode (t.j. k dohode, že povinný uhradí
navrhovateľovi istinu a príslušenstvo pohľadávky do 15.12.2005 a trovy uhradí podľa ustanovení
exekučného poriadku) vyvstáva otázka, prečo by sa odporca, po takto uzavretej dohode, dobrovoľne
vzdal časti zákonných trov exekúcie, keď sa teda dohodlo, že mu povinný uhradí trovy podľa ustanovení

exekučného poriadku. Tento argument sa javí nelogickým, pretože, keď sa niekto zaviaže, že uhradí
exekútorovi zákonné trovy exekúcie, prečo by sa mal exekútor bez ďalšieho vzdať časti svojich zákonom
priznaných trov. V tomto smere sa skôr javí logickým vyjadrenie odporcu, že na stretnutí sa dohodlo, že
povinný ihneď vyplatí oprávnenému pohľadávku s príslušenstvom, ak sa exekútor vzdá polovice svojej
odmeny. Aj toto je skutočnosť preukazujúca, že k splneniu dlhu povinným došlo v dôsledku pričinenia

odporcu a nie navrhovateľa. Navrhovateľ sa podľa vykonaného dokazovania pričinil o uspokojenie svojej
pohľadávky iba tým, že sa dostavil na stretnutie, ktoré sa konalo u odporcu dňa 29.11.2005 a uzavrel s
povinným dohodu (ktorú rovnako pripravil odporca) o tom, že tento zaplatí dlh do 15.12.2005. Uvedené
konanie však nemožno hodnotiť ako preukázateľné pričinenie sa o uspokojenie svojej pohľadávky v
dôsledku svojho konania, ale len za všeobecnú súčinnosť, ktorá bola v jeho záujme a na ktorú by bol

povinný za každých okolností.

O pričinení sa práve odporcu na uspokojení pohľadávky navrhovateľa resp. skutočnosť, že povinný z
exekučného titulu dobrovoľne plnil v dôsledku konania odporcu a nie navrhovateľa, svedčí aj samotná
výpoveď navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 4.4.2012, ktorý uviedol, že mal dlhé roky obchodné

vzťahy s B.. X. (povinným z exekučného titulu), ohľadom kúpy bytu na ulici E.. B.. X. bol generálny
riaditeľ spoločnosti, ktorá tieto byty realizovala a predávala. Bohužiaľ mnoho dôhôd, ktoré boli uzavreté
aj na základe uvedenej kúpnej zmluvy B.. X. nedodržal. V novembri 2004 došlo nakoniec k opätovnému
zavretiu kúpnej zmluvy s B.. X.. Aby bolo možné realizovať túto kúpnu zmluvu, B.. X. ho požiadal, aby
mu poskytol úver vo výške 3,5 mil. Sk., resp. úver bol na firmu AVANT a B.. X. bol ručiteľom. Na to,

aby bol dodržaný bod vrátenia peňazí do 30.9.2005, bola spísaná notárska zápisnica o uznaní dlhu.
Dňa 30.9.2005 úver splatený nebol a medzitým prebiehalo viacero rokovaní ohľadne stavebných prác,
navrhovateľ v tejto veci kontaktoval B.. X., dohodli si stretnutie na 6.10.2005, kde sa zúčastnilo viacero
osôb. Výsledkom bolo, že B.. X. požiadal o odloženie termínu splatenia dlhu na 25.11.2005. Medzičasom
kontaktoval odporcu na to, aby mohol B.. X. povedať, že na tú záležitosť už má najatého exekútora a

že bude musieť znášať následky. Navrhovateľ mal za to, že B.. X.Ý. nie je chudobný človek, vedel, že
mu peniaze zaplatí, avšak pod tlakom. Pokiaľ ide o jeho vzťah s odporcom, cieľom bolo vytvoriť tlak na
B.. X.. Koniec koncom navrhovateľ vychádzal z toho, že náklady exekúcie bude povinný zaplatiť dlžník.
Termín splatenia dlhu do 25.11.2005 tiež nebol dodržaný, koncom novembra (29.11.2005) prebehlo
rokovanie u odporcu za účasti p. X., odporcu F. V.. O.T.. Cieľom tohto rokovania bolo zistiť, kedy p. X.

teda zaplatí, dohodli sa na termíne do 15.12.2005. Napokon boli navrhovateľovi peniaze doručené na
účet 21.12.2005, ale iba vo výške 3,1 mil. Sk, pričom bol prekvapený z tak nízkej čiastky. Na to sa obrátil
na odporcu, ktorý mu oznámil, že z tejto sumy bolo stiahnuté 10% + DPH ako zmluvná odmena.

Navrhovateľ na otázky súdu čo bolo účelom dojednania zmluvnej odmeny pre exekútora uviedol, že

mal za to, že bude musieť dohodnutú odmenu exekútorovi platiť len v prípade, že dôjde k vymoženiu
sumy speňažením majetku (t.j. ak exekútor speňaží majetok povinného). Na ďalšiu otázku či odporca (ak
navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že p. X. bude ochotný plniť avšak len pod tlakom) nevyvolal tento
tlak na B.. X. práve začatím exekúcie, navrhovateľ uviedol, že s B.. X. mal minimálne ďalších 10 termínov
stretnutí a pri každom z nich B.. X. navrhovateľ oznámil, že si najal exekútora a pokiaľ nezaplatí bude

musieť postupovať týmto spôsobom. Na otázku súdu či vôbec bola potrebná exekúcia, ak navrhovateľ
vedel vyrokovať uspokojenie pohľadávky aj bez exekúcie, navrhovateľ uviedol, že bolo dôležité sa brániť
aj prostredníctvom exekúcie resp. sa týmto vyhrážať. Na otázku, či bez tej hrozby exekúcie by nebol B..
X. plnil, navrhovateľ uviedol, že to nevie, ale tá hrozba mala svoj účinok a nevie, či by B.. X. plnil aj beztoho. Na otázku čo si teda myslí, že prinútilo povinného dobrovoľne dlh plniť, navrhovateľ odpovedal,
že sa B.. X. stále vyhrážal exekúciou, že koniec koncov príde k exekúcii. Na otázku, či navrhovateľ
nemá pocit, že práve upovedomenie o začatí exekúcie a blokácia účtov povinného v bankách prinútila

povinnéhodobrovoľneplniť,navrhovateľuviedol,žemyslížeáno,žeB..X.sibolvedomý,ženavrhovateľ
do tohto zapojil aj exekútora a že musí platiť. Na otázku prečo má teda navrhovateľ za to, že odporcovi
neprináleží zmluvná odmena, navrhovateľ uviedol, že pokiaľ si pamätá tak bolo dohodnuté, že odmena
sa bude platiť ak príde k aktívnemu zhodnoteniu, t.j. ak príde k samotnému výkonu exekúcie.

Z predmetnej výpovede navrhovateľa mal teda súd za to, že práve konanie odporcu (blokovanie účtov
povinných v bankách a pod.) primälo povinného 2 (B.. X.) uhradiť vymáhaný dlh (rovnako tak uzavrieť
dohodu, že dlh splní do 15.12.2005). Samotná hrozba exekúciou bol spúšťačom tohto, že sa povinný
2 dostavil do kancelárie odporcu, kde bola spísaná dohoda o plnení dlhu do 15.12.2005. Navrhovateľ
v konaní nepreukázal, že k splneniu dlhu došlo jeho preukázateľným pričinením, keďže v tomto smere
nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci túto skutočnosť. Sám navrhovateľ nemal ani vedomosť o tom,

že odporca a povinný uzavreli dohodu, kde sa odporca vzdal časti svojej zákonnej odmeny v prospech
urýchlenia splnenia dlhu povinným.

V tomto smere súd poukazuje aj na to, že navrhovateľ v podstate vznik nároku na zaplatenie zmluvnej
odmeny viazal len na skutočnosť, že odporca začne so skutočným výkonom exekúcie niektorým zo

spôsobov upravených v §63 EP (t.j. len na jednu z kumulatívnych podmienok) resp. opačne, navrhovateľ
zánik nároku na zmluvnú odmenu viazal len na skutočnosť, že odporca nezačal so skutočným výkonom
exekúcie niektorým zo spôsobov upravených v §63 EP. Ako keby navrhovateľ nemal vedomosť o tom,
že zánik nároku na zmluvnú odmenu bol viazaný aj na ďalšiu z kumulatívnych podmienok, a to na
preukázateľné pričinenie sa navrhovateľa k celkovému alebo čiastočnému uspokojeniu pohľadávky.

Uvedené potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok Višňovský. Navrhovateľ teda opomína, že zánik nároku
na zmluvnú odmenu nebol viazaný len na nezačatie konkrétneho výkonu exekúcie odporcom, ale aj na
to, že k uspokojeniu pohľadávky dôjde výlučne preukázateľným pričinením navrhovateľa.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa

ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

Sporný obsah výslovného právneho úkonu možno interpretovať (nie však neprípustne dopĺňať) podľa
zmyslu použitých slov. Rôznemu výkladu slov, ktoré vyjadrujú vôľu, bráni zákonný pokyn na interpretáciu

s osobitným zreteľom na vôľu konajúceho za predpokladu, že táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým
prejavom. Prihliada sa teda predovšetkým na to, čo konajúci chcel použitými slovami vyjadriť. Limitom
je to, že slová, ktoré sa použili, taký výklad pripúšťajú. Nemožno vylúčiť, že výraz alebo slovné spojenie
pripúšťa rozmanitý výklad. Ak vzniknú v tomto smere pochybnosti, potom zaťažujú toho účastníka, ktorý
prvý použil nejednoznačné slová.

Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve je najskôr vykladané prostriedkami
gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska
vzájomnej nadväznosti použitých pojmov) či systematickými (z hľadiska radenia pojmov v štruktúre
celého právneho úkonu). Okrem toho treba obsah právneho úkonu posúdiť podľa vôle strán v čase

uzavierania zmluvy, ale za podmienky, že táto vôľa nie je v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového
vyjadrenia úkonu.

Je teda zrejmé, že pri výklade právneho úkonu sa predovšetkým uprednostňuje jazykové vyjadrenie
úkonu a až v prípade pochybností sa prihliada na vôľu konajúcich strán.

Prejav vôle obsiahnutý v predmetnej dohode o vykonaní exekúcie (pokiaľ ide o predpoklady zániku
nároku na dohodnutú zmluvnú odmenu) je dostatočne (z hľadiska použitých slov) určitý a zrozumiteľný,
pričom výkladom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka je aj objektívne pochopiteľný, t.j.
nevzbudzuje pochybnosti o jeho obsahu. Z písomného prejavu vôle bolo teda zrejmé, že nárok na

zmluvnú odmenu zanikne za splnenia dvoch podmienok (nie jednej), a to podmienky, že k uspokojeniu
pohľadávky došlo preukázateľným pričinením navrhovateľa a súčasne exekútor nezačal s vykonávaním
exekúcie podľa § 63 a nasl. EP. Nenaplnením čo i jednej z týchto kumulatívnych podmienok, nárok na
zmluvnú odmenu exekútorovi vznikol (a contrario).Ak by mal teda nárok na zmluvnú odmenu zaniknúť len za predpokladu, že exekútor ešte nepristúpil
k samotnému speňažovaniu majetku povinného (ako sa domnieval navrhovateľ), tak tento úmysel by

musel korešpondovať aj obsahu, a najmä jazykovému (slovnému) vyjadreniu tohto úmyslu v samotnej
dohode o zmluvnej odmene, a nebolo by potrebné v zmluve dohadovať aj prvú z kumulatívnych
podmienok a to "preukázateľné pričinenie sa navrhovateľa o uspokojenie pohľadávky". Súd mal za to,
že v tomto smere k vzniku samotného sporu došlo preto, že navrhovateľ mal (mylne) za to, že nárok na
odmenu vzniká len vtedy, ak exekútor pristúpi ku skutočnému (reálnemu) výkonu exekúcie, čo mohlo

byť spôsobené nedostatočným vysvetlením obsahu zmluvy samotnému navrhovateľovi. V tomto smere
však súd poukazuje na to, že na zakomponovaní uvedeného ustanovenia (čl. VI bod. 4 zmluvy - t.j.
dojednanie o podmienkach zániku nároku na zmluvnú odmenu) do zmluvy trval práve navrhovateľ, to
znamená, že tento výraz v zmluve použil navrhovateľ a preto v prípade pochybností ho treba vykladať
na jeho ťarchu (je tu prejavená zásada ochrany dobromyseľnosti adresáta právneho úkonu, t.j. v tomto
prípade odporcu).

Podľa predmetnej zmluvy bol nárok na zmluvnú odmenu viazaný na to, že došlo k uspokojeniu
pohľadávky oprávneného (viď čl. VI bod 2 zmluvy), čo v danom prípade skutočne nastalo. V konaní
navrhovateľ potom však nepreukázal, že by boli naplnené podmienky pre zánik takto vzniknutého nároku
na zmluvnú odmenu (hoci v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno navrhovateľa).

Súd teda nemal za preukázanú prvú z dvoch kumulatívnych podmienok pre zánik nároku odporcu na
dojednanú zmluvnú odmenu.

K tomuto bodu súd ešte poukazuje aj na to, že preukázateľným pričinením navrhovateľa muselo podľa

uzavretejzmluvydôjsťajkuspokojeniutrovexekúcie.Vtomtosmerevšaknavrhovateľnevykonalžiaden
úkon, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako preukázateľné pričinenie sa o uspokojenie trov exekúcie. V
tomto smere vykonával potrebné úkony iba samotný odporca, čo dokumentuje prehľad úkonov odporcu
smerujúcich k uspokojeniu jeho trov.

Okrem uvedeného sám právny zástupca navrhovateľa vo svojom liste zo dňa 23.3.2006 uviedol, že
nespochybňuje pričinenie odporcu vedúce k zaplateniu záväzku povinného.

Podľa druhej kumulatívnej podmienky nárok odporcu na zmluvnú odmenu zaniká, ak exekútor ešte
nezačal s vykonávaním exekúcie podľa § 63 a nasl. EP.

Podľa § 63 EP ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť
peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať: zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku,
príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Podľa § 36 ods. 2 EP exekútor môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej
vykonanie. V danom prípade poverenie na vykonávanie exekúcie bolo udelené dňa 10.11.2005. Od
tohto okamihu bol exekútor oprávnený a zároveň povinný začať vykonávať exekúciu niektorým so
spôsobov uvedených v § 63 a nasl. EP (viď § 46 ods. 1 EP). Odporca už dňa 21.11.2005 začal

vykonávať úkony (začal s vykonávaním exekúcie) smerujúce k dosiahnutiu uspokojenia pohľadávky
navrhovateľa, a to tým, že požiadal Sociálnu poisťovňu o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie
zisťovaním platiteľa mzdy povinného v 2. rade, požiadal o súčinnosť Okresný dopravný inšpektorát
Lučenec, Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., vydal príkazy na začatie exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu v jednotlivých peňažných ústavoch v SR, vyzval na poskytnutie súčinnosti aj

samotných povinných a pod. Nemožno teda prisvedčiť argumentácii navrhovateľa v tom, že až na
základe exekučného príkazu (§52 EP) mohol odporca relevantným spôsobom pristúpiť k samotnému
výkonu exekúcie, a keďže k jeho vydaniu nedošlo nevznikol mu ani nárok na zmluvnú odmenu. Okrem
toho treba zdôrazniť, že účastníci si v zmluve dohodli, že nárok na zmluvnú odmenu zaniká, ak exekútor
nezačal s vykonávaním exekúcie a nie ak nepristúpil k samotnému výkonu exekúcie podľa § 52 EP. Tieto

situácie treba od seba odlišovať, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené, exekútor môže začať vykonávať
exekúciu už udelením poverenia súdu na jej vykonanie, avšak vydať exekučný príkaz (t.j. príkaz na
vykonanieexekúcieniektorýmzospôsobovustanovenýchtýmtozákonom)môžeexekútoražpouplynutí
lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutiesúdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, čo však v zmluve o výkone exekúcie dohodnuté
nebolo. Ak by mal článok VI. bod 4 Zmluvy na mysli situáciu, že nárok na zmluvnú odmenu zanikne, ak
exekútor ešte nevydal vo veci exekučný príkaz podľa § 52 EP, tak by to tak bolo v predmetnej dohode

takto aj výslovne vyjadrené (naproti tomu však Zmluva v uvedenom článku používa pojem "nezačal s
vykonávaním exekúcie").

Ustanovenie § 63 EP upravuje už len konkrétne spôsoby výkonu exekúcie, ak exekučný titul znie na
peňažné plnenie. Podľa § 94 ods. 1 EP exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke sa vykoná jej

odpísaním z účtu do výšky prisúdenej pohľadávky a jej príslušenstva. Podľa § 95 ods. 1 EP exekútor
poverený vykonaním exekúcie prikáže banke, ktorá vedie účet povinného, aby po doručení príkazu
na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (ďalej len "príkaz na začatie exekúcie")
zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného s výnimkou plnenia
za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie bezhotovostným
prevodom na účet určený exekútorom. Podľa § 95 ods. 2 EP exekútor doručí príkaz na začatie

exekúcie banke do vlastných rúk. V príkaze označí účet, na ktorý môže povinný plniť pohľadávku
oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie. Podľa § 95 ods. 3 EP povinný stráca dňom, keď
sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie, právo na vyplatenie prostriedkov na účte až do výšky
vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že v prípade ak si
exekútor zvolí ako spôsob vykonania exekúcie na uspokojenie peňažnej pohľadávky oprávneného,

prikázanie pohľadávky z účtu v banke povinného, tak za okamih, kedy začne vykonávať exekúciu týmto
spôsobom možno jednoznačne považovať okamih, keď prikáže banke, ktorá vedie účet povinného, aby
po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (ďalej len "príkaz na
začatie exekúcie") zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného. V
danom prípade odporca takýto príkaz doručil jednotlivým bankám nasledovne: Dexia banke Slovensko,

a.s. (prevzala dňa 25.11.2005), HVB Bank Slovakia, a.s. (prevzala dňa 23.11.2005), Istrobanke, a.s.
(prevzala dňa 23.11.2005), Komerční banke Bratislava, a.s. (prevzala dňa 23.11.2005), OTP banke
Slovensko, a.s. (prevzala dňa 23.11.2005), Poštovej banke, a.s. (prevzala dňa 25.11.2005), Slovenskej
sporiteľni, a.s. (prevzala dňa 23.11.2005), Tatra banke, a.s. (prevzala dňa 23.11.2005), UniBanke,
a.s. (prevzala dňa 23.11.2005), Všeobecnej úverovej banke, a.s. (prevzala dňa 23.11.2005), Ľudovej

banke, a.s. (prevzala dňa 23.11.2005), ČSOB, a.s. (prevzala dňa 23.11.2005). Nemožno teda prisvedčiť
názoru navrhovateľa, že odporca do uspokojenia pohľadávky navrhovateľa (do 21.12.2005) nezačal s
vykonávaním exekúcie podľa § 63 a nasl. EP.

Vzhľadom na uvedené súd nemal za preukázané splnenie ani druhej kumulatívnej podmienky na zánik

nároku odporcu na dojednanú zmluvnú odmenu.

Je síce pravdou (tak ako tvrdí navrhovateľ), že po doručení upovedomenia o začatí exekúcie má
povinný možnosť dobrovoľne v lehote 14 dní splniť svoj záväzok, alebo podať voči exekúcii námietky, na
druhej strane si však treba uvedomiť, že (bez zablokovania účtov v banke) môže povinný svoje likvidné

prostriedky v tomto období aj previesť na tretie osoby a týmto spôsobom zmariť celú exekúciu prípadne
ju neprimerane predĺžiť až do fázy svojej "nemajetnosti" následného zastavenia exekučného konania a
úhrady trov exekúcie samotným oprávneným. V tomto smere sa exekútor v čo najkratšom čase snaží
vykonať také úkony, ktoré zabezpečia do budúcnosti možnosť uspokojenia pohľadávky oprávneného
z majetku povinného. Preto nemožno dávať na ťarchu exekútorovi to, že mal začať s vykonávaním

exekúcie až po vydaní exekučného príkazu podľa § 52 EP.

Navrhovateľ napokon namietal aj absolútnu neplatnosť samotnej zmluvy o vykonaní exekúcie z dôvodu,
že zmluva o vykonaní exekúcie odkazuje (v čl. I) na návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 3.10.2005,
avšaktakýtonávrhodporcovidoručenýnikdynebol,askutočnýnávrhbolažzodňa7.10.2005,odporcovi

doručený dňa 10.10.2005. Inak povedané, zmluva o výkone exekúcie bola podpísaná skôr ako bol
odporcovi doručený samotný návrh na začatie exekúcie.

V tomto smere súd poukazuje na §17 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov, v zmysle ktorého súdny exekútor a oprávnený sa môžu dohodnúť vopred aj o

zmluvnej odmene; túto odmenu uhrádza oprávnený. Tým nie je dotknutý nárok súdneho exekútora na
odmenu určenú touto vyhláškou. Zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Súdny exekútor a
oprávnený sa nesmú dohodnúť o zmluvnej odmene v inej ako ustanovenej forme.Z vyššie uvedeného je zrejmé, že: 1. na zmluvnej odmene sa môže oprávnený a exekútor dohodnúť
aj vopred, 2. vyhláška pre platnosť zmluvy vyžaduje len písomnú formu (čo splnené bolo), 3. vyhláška
neupravuje v akom časovom okamihu (okrem slovného spojenia "aj vopred") musí dôjsť k uzavretiu

písomnej zmluvy o zmluvnej odmene exekútora, 4. vyhláška nesankcionuje neplatnosťou zmluvu
o zmluvnej odmene, ak táto bola uzavretá pred podaním samotného návrhu na začatie exekúcie
(práve naopak slovné spojenie "aj vopred" umožňuje pred začatím samotnej exekúcie dohodnúť sa s
exekútorom aj na zmluvnej odmene (exekútora si totiž vyberá sám oprávnený).

Samotný priebeh pred začatím exekučného konania popísali účastníci tak, že odporcu oslovil práve
svedok O., aby pomohol jeho klientovi (navrhovateľovi) s exekúciou voči p. X.. Žiadna zo strán
nespochybňovala existenciu rokovania strán o uzavretí predmetnej zmluvy o výkone exekúcie, dokonca
to bol sám navrhovateľ, ktorý žiadal, aby bol do zmluvy zapracovaný bod 4 č. VI. Je potom nelogické
tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa, že navrhovateľ bol odporcom do tohto zmluvného vzťahu
nútený. Veď predsa navrhovateľ mohol podať návrh na výkon exekúcie u ktoréhokoľvek iného exekútora,

napriek tomu si sám zvolil odporcu. Ak by nechcel uzavrieť takúto dohodu, tak ju uzavrieť nemusel a
mohol sa s návrhom obrátiť na iného exekútora. Je teda prirodzené, že rokovania o zmluvnej odmene
prebiehajú pred samotným podaním návrhu na výkon exekúcie (zákon takúto možnosť nevylučuje).
Napokon samotná zmluva o výkone exekúcie bola podpísaná dňa 7.10.2005, pričom rovnakého dňa
bol podpísaný a spísaný aj návrh na vykonanie exekúcie (len bol odporcovi doručený o tri dni neskôr).

Žiadna z týchto skutočností však nespôsobuje neplatnosť takejto dohody, nakoľko zákon pre platnosť
vyžaduje len písomnú formu a táto dodržaná bola. Napokon skutočnosť, či návrh na vykonanie exekúcie
bol zo dňa 3.10.2005 alebo 7.10.2005 nemôže sama o sebe spôsobovať neplatnosť zmluvy o vykonaní
exekúcie, keďže je nepochybné, že takáto vôľa prejavená bola a bola prejavená v predpísanej forme.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Preto súd úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania

vo výške 2.709,77 EUR.

Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia nasledovne:

osem úkonov právnej služby vykonané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (§11 ods. 1), cena za 1 úkon

303,74,-EUR :

- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, §14 ods. 1 písm.
a)........... ...........................................303,74,-EUR + 5,91,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 17.4.2007, § 14 ods. 1 písm.
d)........................................................303,74,-EUR + 5,91,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 8.4.2009, § 14 ods. 1 písm.

d)........................................................303,74,-EUR + 6,95,-EUR (režijný paušál)

- vyjadrenie odporcu k odvolaniu - 19.8.2009 - §14 ods. 1 písm. c)......303,74,-EUR + 6,95,-EUR (režijný
paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 20.6.2011, § 14 ods. 1 písm. c), §14 ods. 5 písm.
b)........................................................75,94,-EUR + 7,41,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 1.2.2012, § 14 ods. 1 písm.
c)........................................................303,74,-EUR + 7,63,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 4.4.2012, § 14 ods. 1 písm.
c)........................................................303,74,-EUR + 7,63,-EUR (režijný paušál)- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 6.6.2012, § 14 ods. 1 písm.
c)........................................................303,74,-EUR + 7,63,-EUR (režijný paušál)

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa
odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa
osobitného predpisu.

Trovy právneho zastúpenia bez DPH spolu..............................2.202,12,-EUR
Režijný paušál spolu bez DPH: 56,02,-EUR
Trovy právneho zastúpenia vrátane DPH (20%) spolu (odmena + režijný paušál): 2.258,14,-EUR +
451,63,-EUR (20% DPH)......2.709,77,-EUR.

Trovy právneho zastúpenia celkom: 2.709,77,-EUR.

Trovy konania prevyšujúce súdom priznanú odmenu za právne zastupovanie odporcu, súd nepriznal,
nakoľko odporca si neoprávnene účtoval za účasť na pojednávaní konanom dňa 20.6.2011 odmenu
v plnej výške, napriek tomu, že pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci a odporca mal
postupovať v tomto smere pri výpočte podľa §14 ods. 5 písm. b) vyhlášky (t.j. vznikol mu nárok len na

odmenu vo výške ?).

Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

V predmetnej veci bol navrhovateľovi ustanovený tlmočník z jazyka nemeckého uznesením zo dňa

16.2.2012. V tejto súvislosti štát uhradil tlmočníkovi odmenu v celkovej výške 70,40,-EUR. Keďže bol
navrhovateľ v konaní neúspešný, pričom u neho neboli splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych
poplatkov, je povinný uhradiť štátu trovy konania, ktoré štát platil. Vzhľadom k tomu súd zaviazal
neúspešného navrhovateľa aj k úhrade trov štátu tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.