Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. júl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/647/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217572
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4312217572.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov

JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci - spore žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich
Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, (zastúpená advokátom a
konateľom Doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.), proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená
MinisterstvomspravodlivostiSlovenskejrepubliky,sosídlomBratislava,Župnénámestie13,ozaplatenie
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.
12C/320/2012-88 zo dňa 14. januára 2015, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 28.09.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
domáhal od žalovanej zaplatenia majetkovej škody vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške
442,56 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Levice ako exekučný súd nerozhodol o návrhu
na zmenu exekútora v zákonom stanovenom čase. Vec bola vedená exekútorom pod exekučným číslom
EX 3100/2011. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vznikla žalobcovi majetková

škoda vo výške 175 eur predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov vo veci správy a
vymáhaniapohľadávkyvčaseomeškaniaato70eurnasprávupohľadávkyprostredníctvompracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40 eur na udržiavanie a správu informačného
systému, 50 eur na administratívnu prácu, poštovné, telekomunikačné výdavky, 15 eur na poštovné
a ostané administratívne výdavky. Nemajetkovú ujmu vyčíslil na 442,56 eur za 246 dní bezdôvodnej
nečinnosti súdu, pričom vychádzal z výpočtu 55,32 eur za 1 mesiac omeškania s poukazom na nálezy
Ústavného súdu, nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že došlo k porušeniu jeho práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, považuje ju za spravodlivú satisfakciu.

2. Žalovaná sa k podanému návrhu vyjadrila písomne, žiadala návrh zamietnuť, návrh žalobcu
považovala za zmätočný, celú dôkaznú povinnosť žalobca prenáša na súd, nie je jasný ani titul nároku
na náhrady škody. Žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu, čo sa
týka prieťahov v konaní. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v konaní. Mal za to, že návrh je uplatnený na súde predčasne, keďže ešte neuplynula

lehota 6 mesiacov na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. K podmienkam úspešného
uplatnenia nároku na náhradu škody uviedol, že musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K
samotnému postupu súdu žalovaná uvádzala, že z praktického hľadiska je lehota na zmenu exekútora
objektívne nedodržateľná vzhľadom na úkony súdu spojené s týmto návrhom, ako je doručenie návrhupôvodnému exekútorovi, vyčíslenie trov pôvodného exekútora, či zaslanie originálu spisu Čo sa týka
prieťahov v konaní poukazovala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a uviedla, že žalobca vo vzťahu
k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v zmysle citovaného ustanovenia svoje

tvrdenie nepreukázal. Vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo
k uplynutiu 30 - dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009,
teda tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.
Žalovaná namietala vyčíslenie materiálnej škody, mala za to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne
a účelové. Je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, čo žalobca nepreukázal. K

nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a
podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného súdu, pričom vznik nemajetkovej ujmy
u právnických a fyzických osôb je odlišný, treba prihliadať aj na dobré mravy u poškodenej osoby.
Poukazovala na nie vždy legitímne postupy žalobcu vo vzťahu k spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že
išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné skúmanie, pri vydávaní poverenia, vzhľadom
na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu je návrh žalobcu v

rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá mala vzniknúť pri spornej a
negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej
súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, podľa žalovanej nemožno tvrdiť,
že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Žalovaná mala za to, že žalobca nepreukázal,
že by v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková

ujma, či majetková škoda.

3. Napadnutým, zhora uvedeným (v poradí druhým) rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvého
stupňa - prvej inštancie vo veci - spore rozhodol tak, že návrh (žalobu) žalobcu zamietol a súčasne o
trovách účastníkov - strán sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že žalovanej nepriznáva náhradu

( nárok na náhradu) trov konania.

4. Skutkový stav súd prvej inštancie zistil nasledovne:

Žalobca ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať

exekúciu. Exekúcia bola u exekútora vedená pod sp. zn. EX 3100/2011 a bola vedená voči žalovanej:
Monika Almaská, nar. 22.12.1978. Žalobca podal návrh na zmenu súdneho exekútora, ktorý bol
exekučnému súdu doručený dňa 25.5.2009. Exekučný súd výzvou zo dňa 8.7.2009 vyzval súdneho
exekútora, či si uplatňuje trovy exekúcie, na čo exekútor odpovedal dňa 31.8.2009. Okresný súd Levice
rozhodol uznesením zo dňa 21.1.2010 tak, že žiadosti žalobcu o zmenu exekútora vyhovel. Návrh

na zmenu súdneho exekútora bol exekučnému súdu doručený dňa 25.5.2009. Zákonná lehota na
rozhodnutie je 30 dní, teda uplynula dňom 25.6.2009, exekučný súd rozhodol dňa 21.1.2010, omeškanie
bolo 6 mesiacov a 26 dní, nie 246 dní od doručenia návrhu na súd a rozhodol v lehote necelých 5
mesiacov od doručenia vyjadrenia exekútora.

5. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na citované ust. zák. č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (§ 4 ods. 1 písm. a bod 1, § 9 ods. 1,2,
§ 16 ods. 1, § 17 ods. 1 -3), citované ustanovenia zákona č.233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok - § 41 ods. 1, § 44 ods. 6 odôvodnil nasledovne: Z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca sa podaným návrhom domáhal jednak náhrady škody

a jednak náhrady nemajetkovej ujmy, ktorý odôvodnil tým, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na
zmenu exekútora v zákonom stanovenom čase. Návrh žalobcu bol dostatočne špecifikovaný v zmysle
§ 43 O.s.p. a zákona č. 233/1995 Z. z. platného v čase podania návrhu. Žalobca v petite návrhu uviedol,
čoho sa podaným návrhom domáha, voči komu a z akého titulu. Nepredloženie dôkazov a neunesenie
dôkazného bremena je dôvodom na prípadné zamietnutie návrhu, nie na odmietnutie podania. Návrh

žalobcu súd nemohol ako predčasne podaný zamietnuť, pretože súd vo veci rozhodol po uplynutí
6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žiadosť
žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola žalovanej doručená dňa 30.5.2012,
táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nie je sporná a súdu je známa z množstva obdobných
prejednávaných vecí. Jej znenie je totožné so znením podaného návrhu na súd, čo je súdu tiež zrejmé

z ostatných súdom prejednávaných vec, táto skutočnosť nebola v konaní namietaná. Návrh žalobcu
súd nepovažoval za premlčaný, pretože návrh na zmenu exekútora bol podaný dňa 25.5.2009, žalobca
sa mohol o škode dozvedieť po 30 dňoch od doručenia návrhu na zmenu exekútora dňa 25.6.2009 a
neuplynula lehote troch rokov do podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,ktorá bola podaná v máji 2012. Žalobca sa domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy z
dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu, ktorý videl v tom, že rozhodnutie o zmene exekútora
nebolo vydané v zákonnej stanovenej 30- dňovej lehote. Súd v tomto prípade neskúmal, či prišlo k

prieťahom v konaní, pretože otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je
kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných
kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je

kompetentnýpreskúmavaťsúdvkonaníonáhradeškodypodľazákonač.514/2003Z.z.,alelenÚstavný
súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na
prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom
istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Súd v tomto
konaní zisťoval, či v exekučnom konaní platila zákonná 30 - dňová lehota, či postup exekučného súdu
vykazoval znaky zbytočných prieťahov, či v súvislosti s tvrdeným nesprávnym postupom súdu vznikla

žalobcovi škoda a nemajetková ujma tak, že bola v príčinnej súvislosti s konaním exekučného súdu.
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci, ak došlo k nezákonnému rozhodnutiu,
alebo nesprávnemu úradnému postupu, došlo k vzniku škody a medzi nezákonným rozhodnutím,
resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou je príčinná súvislosť, pričom všetky tri
podmienky musia byť splnené súčasne. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, čo znamená, že zo strany
oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, ale
stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Vzťah príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba

v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup
môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému
zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené iba týmto postupom,
ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, teda ak by nedošlo k nesprávnemu

úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Ak žalobca tvrdí, že mu vznikla škoda, mal by mať
dôkazy, ktorými by ju preukázal a za daného stavu nie je zrejmé ako mohol žalobca dospieť k výške
ním tvrdenej škody. Žalobcom tvrdená majetková škoda nebola nijako preukázaná, žalobca nepreukázal
žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku, pričom na žalobcovi je preukázať svoje tvrdenia. Žalobca
svoje tvrdenia o škode v návrhu všeobecne popísané ani v jednom prípade nijako nedokladoval. Určenie

výšky škody v návrhu nie je dôkazom o vzniknutej škode. Je na žalobcovi, aby spolu s návrhom predložil
dôkazy ujmy, resp. uviedol skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií
posúdiť vznik a rozsah ujmy. Súd mal za to, že k vzniku škody nedošlo. Súd sa nestotožňuje s názorom,
žemožnopriamoporovnávaťnemajetkovúujmuzanedodržaniezákonnejlehotynavydanierozhodnutia
a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní. Súd však nevidel dôvod, aby

sa nemajetkovou ujmou a jej výškou škody vôbec zaoberal, keďže mal za to že k vzniku škody ani
nemajetkovej ujmy nedošlo, jednak žalobca ani vznik nemajetkovej ujmy nepreukázal, len formálne
uviedol, že došlo k zániku jeho podnikateľských aktivít a jeho podnikateľských plánov, čo nebolo bližšie
odôvodnené, ani preukázané. Žalobca vo svojom návrhu tvrdil, že o návrhu na zmenu exekútora bolo
rozhodnuté po 246 dňoch. Súd zistil, že o návrhu na zmenu exekútora bolo rozhodnuté po 8 mesiacoch

od podania návrhu a po 5 mesiacoch od doručenia požadovaných dokladov. S poukazom na dátum
začatia exekúcie /3.12.2004/ poukazuje na tú skutočnosť, že podľa vtedy platného exekučného poriadku
a § 238 zák. 233/1995 Z. z. v konaniach začatých do 31.08.2005 lehota 30 dní na vydanie rozhodnutia
o zmene exekútora neplatila. V predmetnom exekučnom konaní tak neexistovala zákonná lehota na
rozhodnutie o zmene exekútora, exekučný súd tak nespôsobil nesprávny úradný postup. Vznik škody

alebonemajetkovejujmynezávisíautomatickylenodzistenianedodržaniazákonnejčiprimeranejlehoty,
pretože podstatné sú aj ďalšie relevantné okolnosti prípadu, napr. súčinnosť exekútora, oprávneného a
súd mohol vo veci rozhodnúť až po zaslaní požadovaných dokladov, za dôležité okolnosti súd považoval
aj tú skutočnosť, že žalobca ako oprávnený sa v exekučných konaniach domáhal vymoženia svojich
pohľadávok na základe rozhodnutí rozhodcovských súdov a z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že

sa jedná o veľký počet návrhov, ktoré nie je možné fyzicky reálne vybaviť v zákonom stanovenej lehote
v každom jednom prípade. Navyše v priebehu exekúcie, aj keď je podaný návrh na zmenu exekútora, ku
žiadnej škode nemôže dôjsť a žalobca vznik škody ani nepreukázal, pretože pôvodný exekútor je podľa
exekučného poriadku oprávnený a povinný vykonávať všetky úkony exekučného konania. Je oprávnenýapovinnývovecivykonávaťvšetkypotrebnéúkonyvprospechžalobcuaždoprávoplatnéhorozhodnutia
exekučného súdu o jeho zmene. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik
škody, ani príčinnú súvislosť medzi nedodržaním lehoty na rozhodnutie o zmene exekútora a prípadnou

škodou. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd návrh
žalobcu ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikovala a žiadne jej nevznikli.

6. Rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalobca domáhajúci sa jeho zrušenia a vrátenia
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že v konaní došlo
k vadám, ktorým sa mu ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
že vec bola nesprávne právne posúdená, nepoužitím správneho ustanovenia právneho predpisu a
nedostatočným zistením skutkového stavu a že skutkový stav veci bol neúplne zistený pre nevykonanie
dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností. Zásadne namieta skutočnosť, že súd

rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. §
9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. súdu vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol
stav právnej neistoty. Súdu neprisluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými
lehotami, má aplikovať platné právo. Súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s
predloženým znaleckým posudkom č. 1/ 2014, ktorý vypracoval znalecký ústav Ekonomickej Univerzity

v Bratislave. Ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu, jeho
návrh na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejuidiciálnej otázke, bol súd povinný
pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.

7. Vyjadrenie žalovanej k podanému odvolaniu podané nebolo.

8. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok („CSP“),
ktorý zákon zrušil Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého konal a rozhodoval súd prvej inštancie,
pričom ustanovil, že platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, keď právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú

zachované. Dňom 01.07.2016 bolo preto potrebné v konaní - v spore pokračovať podľa ustanovení CSP.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcu a skutkovým stavom tak, ako zistil súd prvej inštancie a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust.. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako rozhodnutie vo výroku vecne
správne, pričom súčasne o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že v odvolacom konaní úspešnej
žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, keďže jej v odvolacom konaní žiadne
trovy nevznikli a žiadne si ani neuplatnila.

10. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa v odôvodnení svojho rozhodnutia len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď na zdôraznenie jeho správnosti aj s ohľadom na odvolacie dôvody
poukazuje na to, že návrh na prerušenie konania zo strany žalobcu v konaní (spore) podaný nebol a
žalobca dôkazné bremeno o vzniku konkrétnej škody a nemajetkovej ujmy neuniesol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).