Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. júl 2017

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 10Pc/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216204782
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulgan

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2017:6216204782.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš, sudcom JUDr. Jánom Šulganom, v právnej veci navrhovateľky J. H., nar. XX.

XX. XXXX, trvale bytom XXX XX E. XX, detí D. H., nar. XX. XX. XXXX, E. H., nar. XX. XX. XXXX a J. H.,
nar. XX. XX. XXXX, všetci bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Veľký Krtíš a muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté H. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom XXX XX W., t. č. na neznámom mieste, o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že H. H., nar. XX. XX. XXXX n i e j e otcom maloletej J. H., nar. XX. XX. XXXX.

II. Vo veci maloletého D. H., nar. XX. XX. XXXX a maloletého E. H., nar. XX. XX. XXXX súd návrh

z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 17. 08. 2014 sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že jej manžel
H. H. nie je otcom maloletých D. H., E. H. a J. H.. S manželom žila v spoločnej domácnosti od 12. 03.
2008 do 17. 05. 2008. S priateľom D. P. splodili dve deti - D. a E.. So súčasným priateľom D. P. má dcéru
J.. Nechce, aby jej manžel bol považovaný za otca detí, keď ním nie je.

2. Súd uznesením č. 10Pc/5/2016-42 zo dňa 16. 03. 2017 ustanovil maloletým deťom D. H., E. H. a J.
H. kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, aby maloletých zastupoval
v konaní.

3. Matka maloletej na pojednávaní uviedla, že deti nie sú manželove, pretože intímne spolužitie s
ním ukončila v máji 2008 ako začala žiť s D. P.. Manžel ich nenavštevoval, celý čas žila so svojim
predchádzajúcimpriateľomapotomsnovýmpriateľom.Návrhnasúdnepodalaskôrpreto,žesimyslela,

že s predchádzajúcim priateľom D. P. bude mať normálny vzťah. On z obavy z krátenia sociálnych dávok
nechcel aby podala takýto návrh. Po čase sa rozišli a našla si nového priateľa D. P.Á.. Ten po narodení
dcéry chcel, aby podala návrh na zapretie otcovstva.

4. Svedok D. P. uviedol, že navrhovateľka bola jeho priateľkou ešte pred uzavretím manželstva s H.. Po
jehonástúpedovýkonutrestuodňatiaslobodysanavrhovateľkavydalaapojehonávratezvýkonutrestu
sa k nemu vrátila. D. a E. sú jeho synovia. Navrhovateľka počas ich spolužitia neudržiavala žiaden vzťah

s manželom, ani s nikým iným. Po čase sa rozišli a navrhovateľka čaká s terajším priateľom druhé dieťa.

5. Svedok D. P. uviedol, že s navrhovateľkou žije v spoločnej domácnosti dva roky a intímne sa stýkali
len počas tejto doby. J. je jeho dcéra, H. H. nemôže byť jej otcom, pretože sa s navrhovateľkou nestýka,pokiaľ by sa s ním stýkala, dozvedel by sa to, v dedine sa nič neutají. Chce aby J. bola zapísaná ako
jeho dcéra a mala jeho priezvisko. D. a E. nie sú jeho synovia, ale majú spolu dobrý vzťah. Starostlivosť
o rodinu zabezpečuje on.

6. Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že vzhľadom k tomu, že sa navrhovateľka v rozhodnom čase
intímne nestýkala s H. H., má za to, že nie je biologickým otcom maloletej. V záujme maloletého dieťaťa
je, aby vyrastala v rodine otca, ktorý zabezpečuje potreby rodiny. Navrhuje preto zaprieť otcovstvo k
maloletej J. H..

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletých, výsluchom svedkov D. P. a D. P.,
oboznámením sa s písomnými dôkazmi, najmä podaným návrhom, sobášnym listom, rodnými listami
detí.

8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav. Navrhovateľka a muža, ktorého

otcovstvo má byť zapreté uzatvorili dňa 12. 03. 2008 manželstvo, počas ktorého sa navrhovateľke
narodili 3 deti - D. H., nar. XX. XX. XXXX, E. H., nar. XX. XX. XXXX a J. H., nar. XX. XX. XXXX. Do
matriky bol ako otec detí zapísaný manžel matky H. H.. Navrhovateľka, predchádzajúci partner a terajší
partner vylučujú, že by H. H. mohol byť otcom detí, pretože sa v rozhodnom čase navrhovateľka s ním
nestýkala.

9. Podľa § 108 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku, účastníkom konania o zapretie otcovstva je
dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté.

10. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v

tomto zákone, súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

11. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

12. Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od
uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné,
možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

13. Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť,
že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa
použijú primerane.

14. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že otcovstvo k maloletým deťom bolo určené na základe

domnienok otcovstva v súlade s ustanovením § 84 a § 85 ods. 1 Zákona o rodine. Navrhovateľka a muž,
ktorého otcovstvo má byť zapreté sú doposiaľ manželmi a deti sa narodili počas trvania manželstva.
Navrhovateľka podala návrh na zapretie otcovstva. Návrh bol podaný dňa 17. 08. 2016. Súd zistil, že
návrh vo vzťahu k deťom D. H. a E. H. bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine.
Matka mohla podať návrh v lehote troch rokoch od narodenia detí. D. H. sa narodil XX. XX. XXXX, návrh

na zapretie otcovstva zo strany matky tak mohol byť podaný do 22. 11. 2012. E. H. sa narodil XX. XX.
XXXX, návrh na zapretie otcovstva zo strany matky tak mohol byť podaný do 28. 08. 2015. Matka podala
návrh dňa 17. 08. 2016, to znamená viac ako 3 roky po uplynutí lehoty v prípade maloletého D. H. a rok
po uplynutí lehoty v prípade maloletého E. H.. Súd preto návrh v tejto časti zamietol. Žalovaná v mene
detí môže uplatniť postup podľa § 96 Zákona o rodine. Pokiaľ ide o zapretie otcovstva k maloletej J. H.,

tu súd zistil, že tá sa narodila XX. XX. XXXX a návrh bol podaný v lehote. Z výsluchu navrhovateľky a
svedkov má súd preukázané, že navrhovateľka s manželom spolu v rozhodnom čase, kedy malo dôjsť
k počatiu maloletej J. nesúložili. Nesúložili spolu od roku 2008, preto v súlade s ustanovením § 87 ods. 1
Zákona o rodine považuje súd za vylúčené, že by H. H. mohol byť otcom maloletej J.. Podľa názoru súdu
je v záujme maloletej zaprieť otcovstvo manžela matky, keď tá momentálne žije s jej biologickým otcom,

ktorý zabezpečuje starostlivosť o rodinu. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že ako je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku.15. Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

16. Podľa § 53 C.m.p , v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

17. Navrhovateľka mala v konaní úspech, súd by jej mohol priznať náhradu trov konania, pokiaľ by to

bolo možno spravodlivo požadovať. Súd ale také dôvody nenašiel, navrhovateľka si nárok neuplatnila,
žiadne trovy jej nevznikli, preto súd rozhodol, že nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Aknebudepovinnosťstanovenátýmtorozsudkomdobrovoľnesplnenámožnopodaťnávrhnavykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov)