Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/92/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113239748
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113239748.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkýň: 1/ Ing. B.
L., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., P. č. XXXX/XX, 2/ Ing. E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., E. č. X,
oboch zastúpených splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom O., L.
T. č. XXXX/XA, proti žalovanému: Bc. N. R., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. - T., P. č. XX/XX, o
vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
17C/319/2013-66 zo dňa 29. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobkyne 1/, 2/ majú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 17C/319/2013-66 zo dňa 29. 10. 2014 uložil žalovanému
(odporcovi) povinnosť zaplatiť každej zo žalobkýň (navrhovateliek) sumu 5.204,24 eur spolu s úrokom
z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 5.204,24 eur od 25. 11. 2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalovanému zároveň uložil povinnosť zaplatiť žalobkyniam 1/, 2/ spoločne a
nerozdielne trovy konania vo výške 1.626,34 eur (súdny poplatok 624,- eur, trovy právneho zastúpenia

1.002,34 eur), na účet právnej zástupkyne žalobkýň, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení uviedol, že žalobkyne 1/, 2/ sa žalobným návrhom doručeným dňa 25. 11. 2013
domáhali voči žalovanému každá zaplatenia sumy 5.204,24 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného
obohatenia predstavujúceho cenu nájmu pozemku v ich spoluvlastníctve za obdobie od 09. 11. 2011 do
25. 11. 2013, ktorý žalovaný užíva bez právneho titulu.
Súd aplikujúc na danú vec ust. § 123, § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel
k záveru, že žalobkyne 1/, 2/ sa dôvodne domáhajú súdnej ochrany, keďže je zasiahnuté do ich

práva vlastniť majetok, pričom svoje vlastnícke oprávnenie nemôžu realizovať práve v dôsledku zásahu
žalovaného.
Súd mal za preukázané, že žalobkyne 1/, 2/ sú podielovými spoluvlastníčkami pozemkových
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. T. zapísaných na LV č. XXX pozemky parc. č. KNC
669/1 záhrady o výmere 1.337 m2 a KNC 669/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 252 m2
(ďalej len „pozemkové nehnuteľnosti“) každá v 1/2 a stavba súp. č. XX evidovaná na pozemku parc.
č. KN-C č. 669/2, zapísaná na LV č. XXX, kat. úz. T., je vo vlastníctve žalovaného, rovnako tak

vedľajšie stavby (garáž pre osobné motorové vozidlo a hospodárska časť, garáže a sklady) na pozemku
parc. č. KN-C č. 669/1. Žalovaný pozemok, ktorý je v celosti oplotený, užíva bez oprávnenia, pričom
dlhodobo (od roku 2005, kedy domovú nehnuteľnosť nadobudol) nemá záujem na právnom usporiadaní
vzťahov s vlastníkom pozemku. Žalovaný ako vlastník stavieb, ktorý nie je vlastníkom pozemku,na ktorom je stavba zriadená, a ktorý v celosti užíva, sa tým, že nemusel vynaložiť prostriedky na
nadobudnutie pozemku a neplatí odplatu za užívanie, obohatil na úkor vlastníka pozemku. Žalovaný je
teda zodpovednostným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovanému nesvedčí žiadne

zmluvné alebo vecné právo užívania predmetných pozemkových nehnuteľností žalobkýň 1/, 2/ a z
dôvodu neexistencie titulu oprávnenia užívania nehnuteľností žalovaný ušetril to, čo by musel vynaložiť
na odplatu za užívanie takýchto nehnuteľností za obdobných podmienok a o výšku takto určených aktív
sa obohatil.
Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z predloženého listinného dôkazu, a to

znaleckého posudku, kedy znalec s ohľadom na všeobecnú trhovú hodnotu pozemku za m2 49,91 eur
stanovil všeobecnú hodnotu nájmu, ktorá za posudzované obdobie od 09. 11. 2011 do 25. 11. 2013
predstavuje sumu 10.408,48 eur.
Nakoľko v konaní bolo nesporné, že vzťahy medzi stranami konania neboli právne usporiadané a
predmetné pozemkové nehnuteľnosti (parc. č. KN-C č. 669/2, 669/1) v čase vzniku bezdôvodného
obohatenia boli v rozsahu ich výmery 1.589 m2 v celosti oplotené a tieto užíval žalovaný, dospel súd k

záveru, že žalobkyne 1/, 2/ ako spoluvlastníčky predmetných pozemkov, každá v podiele 1 majú nárok
na finančné vyporiadanie titulom bezdôvodného obohatenia podľa výšky ich spoluvlastníckeho podielu.
Z tohto dôvodu žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 5.204,24 eur každej zo žalobkýň.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z. súd žalovanému uložil zároveň povinnosť zaplatiť žalobkyniam úrok z omeškania zo žalovanej

sumy vo výške 5,5 % ročne odo dňa podania návrhu, keď žalobkyne preukázali, že už listom zo dňa
10. 07. 2013 vyzvali žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkovej
nehnuteľnosti, avšak úroky z omeškania si uplatnili až od podania žaloby, t. j. od 25. 11. 2013.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného
do 30. 06. 2016 (ďalej len „O. s. p.“) a žalobkyniam ako úspešnej strane konania priznal náhradu trov

konania, a to náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 624,- eur (každá z nich po 312,- eur)
a trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné
podanie vo veci samej zo dňa 25. 11. 2013 a účasť na pojednávaní dňa 29. 10. 2014, jeden úkon á
270,54 eur + režijný paušál á 7,81 eur + 20 % DPH, t. j. 1.002,34 eur (§ 10 ods. 1, § 13 ods. 2, §
13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), ktoré trovy konania (spolu vo výške 1.626,34
eur) podľa § 149 ods. 1 O. s. p. uložil žalovanému zaplatiť žalobkyniam spoločne a nerozdielne na účet
ich splnomocnenej zástupkyne.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku

a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
V odôvodnení uviedol, že dňa 29. 10. 2014 sa konalo pojednávanie. Deň pred pojednávaním sa
ospravedlnil, nakoľko mal neočakávané pracovné povinnosti. V noci na 29. 10. 2014 mal zdravotné
ťažkosti, o čom ráno oboznámil zamestnávateľa a ospravedlnil sa. Nahlásil si dovolenku, lebo lekár mu
dal lieky a nariadil prísnu diétu s tým, že ak by problémy pretrvávali, má sa bezpodmienečne na druhý

deň zastaviť. Preto nechcel ísť na PN, ak to nebude nevyhnutné. Počas doobedňajších hodín mu na
služobný telefón zo súdu oznámili, že ak sa na pojednávanie nedostaví, bude sa pojednávať v jeho
neprítomnosti. Neskôr zistil, že zo súdu volali predtým na číslo jeho kolegu, ktorého sa pýtali, či pracuje a
vyžiadali si jeho číslo. Kolega bol v tom čase mimo pracovisko, preto nemohol vedieť o skutočnom stave.
Z objektívnych príčin sa teda nemohol zúčastniť pojednávania, ospravedlnil sa, aj keď nemohol vedieť

ako to nakoniec dopadne a požiadal, aby súd bez jeho prítomnosti nekonal a pojednávanie odročil, z
čoho by sa dalo usúdiť, že sa chce pojednávania zúčastniť. Súd vec napriek tomu prejednal bez jeho
prítomnosti a vykonal dokazovanie výsluchom žalobkýň a na základe toho rozhodol. Z výsluchu vie však
preukázať že obe vedome zavádzali a klamali, pretože im nemal kto oponovať.
V ďalšom sa vyjadroval k priebehu rokovaní medzi žalobkyňami a jeho otcom ohľadne odkúpenia

spornýchpozemkovýchnehnuteľností.Mimoinéhouviedol,žežalobkyneklamali,keďtvrdili,žedotknuté
pozemky užíval bez nájomnej zmluvy, nakoľko neboli vlastníčkami pozemku. Pri prvom predaji tvrdili,
že sú vlastníčkami rodinného domu aj pozemku, a potom sa zistilo, že vlastníčkami nie sú. Urobila sa
preto kúpna zmluva len na rodinný dom s tým, že spornú vec ohľadne pozemku dajú do poriadku. Za
rodinný dom prevzali sumu 850.000,- Sk a za pozemok ostalo doplatiť 600.000,- Sk. Trvalo to však viac

ako 13 rokov, počas ktorých sa staral o pozemok a investoval doň prostriedky. Rovnako nie je pravda,
že nevedeli a nesúhlasili so stavebnými úpravami na pozemku, čo môžu dosvedčiť svedkovia. Keďže
sa nemohol zúčastniť pojednávania, nemal možnosť na ich tvrdenia reagovať.3. Žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu podanom prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne navrhli
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
Mali za to, že súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p. konal v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa napokon

sám zbavil možnosti predkladať a navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k predloženým dôkazom. Hoci mu
bol doručený návrh do vlastných rúk, vo veci sa písomne nevyjadril a v konaní bol nečinný, pričom už
predchádzajúce pojednávanie, ktoré bolo vytýčené na termín 10. 09. 2014 bolo odročené z dôvodu jeho
pracovnej neschopnosti. Žalovaný mal včas doručený termín pojednávania na deň 29. 10. 2014, deň
pred pojednávaním svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu neočakávanej služobnej cesty do zahraničia,

pre ktorý dôvod žiadal pojednávanie odročiť. Dôvod pre odročenie pojednávania však nepreukázal, z
ktorého dôvodu sa sudkyňa kontaktovala so žalovaným prostredníctvom jeho zamestnávateľa a zistila,
že žalovaný na služobnú cestu nešiel, a teda bolo na ňom, aby sa dostavil na pojednávanie. Napriek
tomu, že mu bolo oznámené, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania sa nevyhovuje, rozhodol sa
pojednávania nezúčastniť. Žalovaný účelovo až po doručení rozsudku v odvolaní tvrdí, že na jeho
strane boli zdravotné dôvody, pre ktoré nebola možná jeho prítomnosť. Zdravotný stav neumožňujúci

prítomnosť na pojednávaní však nepreukázal potvrdením od lekára, z ktorého by vyplývalo, že nie je
schopnýbezohrozeniaživotaalebozávažnéhozhoršeniazdravotnéhostavusapojednávaniazúčastniť.
V ďalšom uviedli, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav vo veci v rozsahu potrebnom pre
náležité zistenie skutkového stavu pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Ani v odvolaní žalovaný
nespochybňuje, že za obdobie, za ktoré si uplatňovali vydanie bezdôvodného obohatenia, mal v užívaní

predmetné nehnuteľnosti, na časti ktorých je postavená stavba rodinného domu v jeho vlastníctve,
ktoré pozemky sú v celom rozsahu oplotené trvalým oplotením. Výška bezdôvodného obohatenia je
vypočítaná podľa znaleckého posudku, ktorý bol na ten účel vypracovaný znalcom Ing. Mariánom
Mrázikom.
Ďalej poukázali na to, že i keď je pravda, že od roku 2001 sa na Okresnom súde Žilina viedol spor

ohľadne predmetných pozemkových nehnuteľností, návrh voči žalobkyniam bol zamietnutý. Tvrdenie
žalovaného v odvolaní, v zmysle ktorého by nemali byť vlastníčkami predmetných nehnuteľností je v
rozpore s právnym stavom a aj v období, za ktoré si uplatňujú bezdôvodné obohatenie, boli a naďalej
sú vlastníčkami predmetných pozemkov.
Žalobkyne si zároveň uplatnili náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho

zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 334,72 eur.

4. Vyjadrenie žalobkýň odvolací súd zaslal na vedomie žalovanému, ktoré vyjadrenie žalovaný prevzal
dňa 02. 07. 2015.

5. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobkýň (tzv. replika), doručenej odvolaciemu súdu dňa 28. 07.
2015 odmietal tvrdenie žalobkýň o vyhýbaní sa pojednávaniam z jeho strany. Opätovne poukázal na
okolnosti zisťovania jeho prítomnosti na pracovisku súdom v deň pojednávania, pričom poukázal na to,
že v odvolaní situáciu a súvislosti spojené s daným problémom dostatočne vysvetlil. V ďalšom namietal,
žeznaleckýposudok,nazákladektoréhožalobkyneodvodilivýškubezdôvodnéhoobohatenia,munebol

doručený a nebol mu poskytnutý ani k nahliadnutiu. Napriek tomu slúžil ako podklad pre rozhodnutie
súdu. Poukázal na to, že žalobkyne sa vlastníkom pozemkov stali až 25. 09. 2012. V minulosti nedošlo
k realizácii predaja predmetných nehnuteľností z dôvodu, že žalobkyne boli v kúpnej zmluve uvedené
ako vlastníčky, čo nebola pravda. Nie je pravdou ani to, že by so žalobkyňami nekomunikovali. So
žalobkyňami sa v roku 2013 dohodli na kúpnej cene 43.000,- eur, nakoľko však jeho otec mal vážne

zdravotné problémy, nemohol sa so žalobkyňami stretnúť. Následne žalobkyne požadovali vyššiu kúpnu
cenu. Žalovaný zároveň z dôvodu, že bol zavádzaný tak on, ako aj jeho právny predchodca, vzniesol
námietku premlčania.

6. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že napadnutý rozsudok okresného súdu už bol raz predmetom

preskúmania odvolacím súdom, ktorý dospejúc k záveru o neopodstatnenosti odvolania žalovaného
tento rozsudkom č. k. 8Co/86/2015-121 zo dňa 29. 06. 2015 potvrdil a žalovanému uložil povinnosť
nahradiť žalobkyniam trovy odvolacieho konania.

7.Proticitovanémurozsudkukrajskéhosúdupodalžalovanýdovolanie,namietajúc,mimoiného,odňatie

možnosti konať pred súdom, pokiaľ mu súd vyjadrenie žalobkýň k jeho odvolaniu zaslal len formálne,
nakoľko mu nedal možnosť sa k tomuto vyjadriť. Vyjadrenie žalobkýň k odvolaniu mu bolo doručené
dňa 02. 07. 2015, avšak odvolací súd vo veci rozhodol už dňa 29. 06. 2015. O vyhlásení rozsudkuodvolacieho súdu pritom nemal žiadnu vedomosť a o termíne jeho vyhlásenia sa dozvedel až pri jeho
doručení.

8. Na základe predmetného dovolania žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací
uznesením sp. zn. 3 Cdo 62/2016 zo dňa 06. 03. 2017 rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.
8Co/86/2015-121 zo dňa 29. 06. 2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vychádzal zo záveru,
že vzhľadom na to, že vyjadrenie žalobkýň k odvolaniu žalovaného bolo odvolacím súdom doručené
žalovanému dňa 02. 07. 2015 a odvolací súd vyhlásil dovolaním napadnutý rozsudok už 29. 06. 2015,

odvolací súd svojim postupom založil procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných práv
žalovaného (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.), ktorému nebola vytvorená účinná možnosť vyjadriť sa k
úkonu protistrany svojou replikou. Záverom dovolací súd konštatoval, že v novom rozhodnutí rozhodne
súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania.

9. Následne, po vrátení veci z dovolacieho súdu, krajský súd doručil rozhodnutie dovolacieho súdu obom

sporovým stranám, žalobkyniam (resp. ich splnomocnenej zástupkyni) súčasne s replikou žalovaného.

10. Žalobkyne k replike žalovaného zaujali stanovisko (tzv. duplika), v ktorom opäť žiadali napadnutý
rozsudokokresnéhosúduakovecnesprávnypotvrdiť.Vreakciinavyjadreniežalovanéhokokolnostiam,
za ktorých súd rozhodoval v jeho neprítomnosti na pojednávaní dňa 29. 10. 2014, poukázali na

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 62/2016 zo dňa 06. 03. 2017, v ktorom
dovolací sú zo všetkých skutočností vyvodil záver, že súd prvej inštancie postupoval v súlade so
zákonom, nakoľko žalovaný nepreukázal dôležitý dôvod na odročenie pojednávania.
K námietke žalovaného o nedoručení znaleckého posudku rovnako poukázali na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR v bode 14., s ktorými závermi sa stotožnili.

V ďalšom uviedli, že predmetné pozemky, ktoré žalovaný v celom rozsahu užíva, neboli predmetom
predaja, teda pokiaľ došlo k prevodu vlastníckeho práva k stavbe č. s. 93, predmetná stavba
bola prevedená najskôr na firmu COMPAKT a. s., Žilina, zastúpenú Ing. L. R. (otcom žalovaného)
kúpnou zmluvou, neskôr bola odpredaná uvedenou spoločnosťou synovi predsedu predstavenstva, t.
j. žalovanému. Podľa slovenského práva stavba a pozemkové nehnuteľnosti môžu mať rozdielneho

vlastníka. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že sa vlastníčkami uvedených nehnuteľností stali až dňa
25. 09. 2012, pretože ako vlastníčky predmetných nehnuteľností sú zapísané na základe osvedčenia o
vlastníckom práve č.N 169/96, Nz 411/99 zo dňa 16. 11. 1999, so zápisom dňa 17. 11. 1999 na LV č. XXX
pre kat. úz. T., každá v podiele 1. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
16C/23/2001 bola žaloba J. I. a spol. ako dedičiek po neb. D. E., zomr. XX. XX. XXXX, ktorou žalobcovia

spochybňovali ich vlastnícke právo k pozemkovým nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, ktorú
žalobu súd zamietol ako nedôvodnú. Napriek tomu, že v uvedenom konaní bolo spochybňované ich
vlastnícke právo, nikdy neprestali byť po vydaní osvedčenia vlastníčkami predmetných nehnuteľností.
Za rozporné so skutočnosťou považujú žalobkyne i tvrdenia žalovaného o tom, že bol nimi zavádzaný.
Viackrát sa sťažovali na postup jeho právneho predchodcu vo vzťahu k Okresnému úradu Žilina,

odboru životného prostredia, v súvislosti s tým, že bez súhlasu vlastníčok predmetných pozemkových
nehnuteľností vykonávali také stavebné práce, výsledkom ktorých bolo neoprávnené vykonávanie
stavebných úprav rodinného domu č. s. XX, pričom Okresný úrad Žilina rozhodnutím zo dňa 14. 04.
2000, č. j. 2000/00334/OÚ-OŽP/Kd prerušil výkon stavebných prác z dôvodu, že právny predchodca
žalovaného nepreukázal vlastnícke právo k predmetným pozemkovým nehnuteľnostiam.

11. Odvolací súd dupliku žalobkýň doručil žalovanému.

12. Žalovaný dňa 28. 06. 2017 predložil odvolaciemu súdu vyjadrenie vo veci a znalecký posudok č.
14/2017 vyhotovený znalkyňou Ing. Ľubicou Širovou s tým, že táto predmetné parcely ocenila na sumu

27.900,- eur a určila cenu za nájom vo výške 1.750,- eur ročne. Konštatoval, že uvedený znalecký
posudok potvrdil jeho tvrdenia o tom, že cena za pozemky uvedená v znaleckom posudku Ing. Mariána
Mrázika je cenou nereálnou a neprimerane nadhodnotenou. Znalkyňa Ing. Ľubica Širová v posudku
uviedla, že cez pozemok vedie kanalizačný zberač BT DN 1800/2200 mm, ktorý je zakreslený, čo
obmedzuje využitie pozemku. V posudku je zároveň uvedená skutočnosť, že pozemky sa nachádzajú v

ochrannom pásme železníc, čo tiež ovplyvňuje využitie pozemku, jeho bonitu a neumožňuje stavebné
využitie. Uvedený znalecký posudok predložil ako novotu v odvolacom konaní, nakoľko bol vypracovaný
až v máji 2017. Ing. Mrázik vo svojom posudku tiež neuviedol, že na pozemkoch sú postavené aj drobnéstavby, spevnené plochy a nebytová budova - sklad, preto je jeho konštatovanie o variabilnom využití
pozemku zavádzajúce.
Uviedol, že o pozemky sa jeho právny predchodca a jeho rodičia počas užívania riadne starali a navrhol,

aby súd tieto skutočnosti zobral do úvahy. Od roku 1997 do konca roku 2012, t. j. 15 rokov užívali
predmetné pozemky ako svoje a neboli nikým rušení. Má preto za to, že jeho právni predchodcovia
nadobudli vlastnícke právo aj vydržaním.
Žalobkyne si uplatňujú voči nemu bezdôvodné obohatenie za obdobie od 09. 11. 2011 do 25. 11. 2013
z dôvodu, že užíval pozemkové nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Za toto obdobie však pozemky

nikdy reálne neužíval a nemá ani vedomosť, že by sa mal na úkor žalobkýň nejakým spôsobom
obohatiť. V uvedenom období býval spolu so svojou manželkou a deťmi v byte na ulici P. XXXX/XX,
O. a nikomu nedal a ani nemohol dať súhlas, aby tieto pozemky užíval. V dome bývala v tom čase
iba jeho matka spolu so svojou opatrovateľkou. Skutočnosť, že je vlastníkom rodinného domu nemôže
automaticky založiť jeho povinnosť vydať žalobkyniam bezdôvodné obohatenie. Namietal preto svoju
pasívnu legitimáciu a aj z toho dôvodu žiadal, aby súd žalobu zamietol

V roku 1998 došlo ku kúpe rodinného domu spoločnosťou jeho otca s tým, že žalobkyne prisľúbili dať
zapísať svoje vlastnícke právo k predmetným pozemkom na list vlastníctva. Za dom a jeho príslušenstvo
tvoriace garáž, oplotenie a vonkajšie úpravy bola žalobkyniam vyplatená suma 800.000,- Sk a za
pozemky po nadobudnutí vlastníckeho práva im mala byť vyplatená kúpna cena 600.000,- Sk. Kúpna
zmluva bola zavkladovaná dňa 05. 02. 1998. Nakoľko však žalobkyne po obdržaní peňazí za dom

prestali mať záujem dať právne do poriadku predmetné pozemky, až po takmer 2 rokoch od kúpy
domu, dňa 16. 11. 1999 bola spísaná notárska zápisnica na Notárskom úrade v Žiline JUDr. Ľudmilou
Martincovou č. N 169/96 Nz 411/99, ktorá vydala osvedčenie, že žalobkyne sú od 17. 11. 1999 uvedené
ako oprávnené držiteľky pozemkov v zmysle zákona č. 293/1992 Zb. Žalobkyne sa stali právoplatnými
vlastníčkami sporného pozemku až dňa 25. 09. 2012, t. j. dňom právoplatnosti rozsudku sp. zn. 16C

23/2001. Začiatkom roka 2013 však už vzájomná dohoda o zaplatení sumy 600.000,- Sk za pozemky
neplatila a žalobkyne oznámili, že zvyšujú cenu na sumu 33.000,- eur. Neskôr aj toto svoje rozhodnutie
bezdôvodne zmenili a požadovali za pozemok a nájom už sumu 172.700,- eur.
Tvrdenia žalobkýň o tom, ako dlhodobo nemôžu užívať predmetné pozemky je zavádzajúce a
rozporuplné už i vzhľadom na to, že im výlučne vlastnícky nepatrili. Žalobkyne mali vedomosť o tom,

že nemajú vlastnícke právo zapísané na liste vlastníctva, avšak tieto pozemky užívali až do odpredaja
domu jeho právnemu predchodcovi a od uvedeného času neprejavili o pozemky žiaden záujem. Pokiaľ
žalobkyne tvrdia, že sa na pozemok nemôžu dostať, lebo pozemky sú oplotené, z listinných dôkazov
je zrejmé, že plot, garáž, vonkajšie úpravy a iné príslušenstvo existovali už v čase, kedy žalobkyne
predávali nehnuteľnosti, a teda mali vedomosť, že pozemok bol oplotený a boli na ňom postavené okrem

domu aj ďalšie stavby. Podnet na prerušenie stavebného konania, na ktorý sa žalobkyne odvolávali,
podala p. D. E., nie žalobkyne.
S poukazom na to, že žalobkyne od roku 1981 až do dňa právoplatnosti rozsudku vo veci sp. zn.
16C/23/2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 25. 09. 2012, neboli vlastníčkami predmetným
pozemkov a nemali svoje vlastnícke právo zapísané na liste vlastníctva, namieta, aby im bolo priznané

bezdôvodné obohatenia aj za obdobie od 09. 11. 2011 do 25. 09. 2012, ktorý nárok pokladá za rozporný
s dobrými mravmi.
Poukázal tiež na vznesenú námietku premlčania, z dôvodu, že žalobkyne si uplatňovali bezdôvodné
obohatenie od 09. 11. 2011 do 25. 10. 2013 a návrh podali dňa 25. 10. 2013.
S poukazom na všetky uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie zrušil a žalobu zamietol, resp. aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové
konanie a rozhodnutie.

13. Nakoľko stranám konania už boli doručené všetky podania v zmysle § 373, § 374 C. s. p., odvolací
súd vzhľadom na ust. § 379, § 380 a § 366 C. s. p. nepovažoval za potrebné doručovať vyjadrenie

žalovaného žalobkyniam (§ 374 ods. 3 C. s. p.).

14. Vzhľadom na to, že odvolací súd opätovne rozhodoval už za účinnosti nového procesného kódexu,
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), ktorý nadobudol účinnosť dňa
01. 07. 2016, bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým,

že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30. 06. 2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.“).

15. Odvolací súd opätovným preskúmaním napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového
materiálu a vyhodnotením toho čo uviedli v rámci odvolacieho konania jednotlivé strany konania, dospelk záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132
O. s. p., pričom so záverom z neho vyplývajúcim, tak skutkovým ako aj právnym, sa v plnom rozsahu
stotožňuje. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej

veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil s poukazom na ust. § 157 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (v súčasnosti
obdobne § 220 ods. 2 C. s. p.). V odôvodnení preskúmavaného rozsudku sa riadne zaoberal so
všetkými otázkami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie z hľadiska právneho posúdenia veci podstatné, preto
odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch

na ne odkazuje. Okresný súd správne konštatoval, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému
obohateniu spočívajúcemu v užívaní pozemkov v spoluvlastníctve žalobkýň bez právneho titulu a pri
určení výšky bezdôvodného obohatenia správne vychádzal z výšky nájomného, ktoré mohli žalobkyne
dosiahnuť prenájmom predmetných nehnuteľností v danom mieste a čase. Odvolanie žalovaného
vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

16. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
danej veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom
prvoinštančného súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám,
ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. V nadväznosti na odvolaciu námietku žalovaného spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred
súdom vykonaním pojednávania dňa 29. 10. 2014 v jeho neprítomnosti, odvolací súd uvádza, že
postup súdu prvej inštancie bol v súlade s ust. § 101 ods. 2 v tom čase účinného Občianskeho
súdneho poriadku. Žalovaný bol na pojednávanie dňa 29. 10. 2014 riadne a včas predvolaný, keď
predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 04. 09. 2014. Dňa 28. 10. 2014 o 14:09 hod.

žalovaný doručil súdu ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania, ktoré sa malo konať
nasledujúci deň, z dôvodu neočakávanej služobnej cesty, ktorú skutočnosť však nijakým spôsobom
nepreukázal (nepripojil cestovný príkaz či nariadenie služobnej cesty zamestnávateľom). V konaní bolo
následne preukázané, že žalovaný žiadnu služobnú cestu daného dňa neabsolvoval. Uvedené potvrdil
i samotný žalovaný, i keď namietal, že služobnú cestu neabsolvoval len z dôvodu náhlych zdravotných

problémov. Ani túto skutočnosť (zdravotné problémy) však žalovaný súdu nepreukázal (najneskôr v
deň konania pojednávania), či už predložením potvrdenia o práceneschopnosti alebo aspoň potvrdením
lekára o vyšetrení. Potvrdenie o vyšetrení žalovaný nepriložil ani k podanému odvolaniu, toto predložil
odvolaciemu súdu až ako prílohu repliky, pričom z potvrdenia nie je zrejmé kedy v daný deň žalovaný
lekára navštívil. V tejto súvislosti zároveň odvolací súd uvádza, že zmysle ust. § 119 ods. 2 O. s.

p. v prípade návrhu na odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov účastníka konania, musel
tento návrh obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka neumožňuje
jeho účasť na pojednávaní, resp. že účastník nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného
zhoršenia zdravotného stavu sa pojednávania zúčastniť. Zo záznamu o vyšetrení žalovaného však
takáto skutočnosť nevyplýva, a to napriek tomu, že žalovaný bol v zmysle § 119 ods. 2 O. s. p. súdom

poučený, ktoré poučenie žalovaný prevzal dňa 26. 05. 2014 (doručenka na č. l. 21 spisu). Vedomosti
žalovaného o náležitostiach návrhu na odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov svedčí i jeho
ospravedlnenie z účasti na skôr nariadenom pojednávaní dňa 10. 09. 2014, ktorého súčasťou bolo i
potvrdenie o zdravotnom stave, z ktorého vyplýva, že žalovaný nebol schopný cestovať (č. l. 30 spisu).
Z uvedeného vyplýva, že podmienky pre odročenie pojednávania dňa 29. 10. 2014 splnené neboli a

pokiaľ súd prvej inštancie na tomto pojednávaní konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, na ktorú
skutočnosť žalovaného vopred i upozornil, postupoval v súlade s ust. § 101 ods. 2 v tom čase účinného
O. s. p. Súlad postupu okresného súdu so zákonom napokon konštatoval i dovolací súd vo svojom
rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 62/2016 zo dňa 06. 03. 2017 (bod 15. odôvodnenia uznesenia).

18. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i námietku žalovaného spočívajúcu v nedostatočnom
vykonanídokazovaniasúdomprvejinštancie,hodnotiacvýpovedežalobkýňakoklamlivéazavádzajúce.
Žalovaný bol v priebehu celého konania nečinný, k žalobe, ktorá mu bola riadne doručená, sa nevyjadril
a vo veci ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Žalovaný síce v odvolaní proti rozsudku uvádza, že
je mnoho svedkov, ktorí môžu dosvedčiť, že žalobkyne klamú, v priebehu konania pred súdom prvej

inštancie, ale ani v rámci podaného odvolania (odhliadnuc od toho, že žalovaný bol v konaní poučený v
zmysle v tom čase účinného ust. § 120 ods. 4 O. s. p.) nenavrhol žiaden konkrétny dôkaz na preukázanie
svojich tvrdení. Žalovaný nakoniec v odvolaní ani nerozporoval, že užíva predmetné pozemky, ktoré sú v
spoluvlastníctve žalobkýň, a to bez toho, aby im za toto užívanie poskytol adekvátnu náhradu, vyjadrovalsa len k priebehu rokovaní medzi ním a žalobkyňami ohľadom odkúpenia uvedených pozemkov. Pokiaľ
žalovaný následne v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 28. 06. 2017 namietal svoju pasívnu
vecnú legitimáciu s poukazom na skutočnosť, že v rozhodnom období predmetné pozemky neužíval,

odvolací súd na uvedené tvrdenie žalovaného neprihliadal. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na
zodpovednosť žalovaného za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou
odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 C. s. p.), keď v prípade
skutkových tvrdení žalovaného ohľadne užívania pozemkových nehnuteľností ide o nové skutkové
tvrdenia, ktoré mal možnosť produkovať už v konaní pred súdom prvej inštancie (rovnako i v odvolaní, čo

však neurobil). Z rovnakého dôvodu sa odvolací súd nezaoberal ani námietkou premlčania vznesenou
žalovanýmvrámcirepliky,čitvrdenímžalovanéhoovydržanípozemkovýchnehnuteľnostíjehoprávnymi
predchodcami.

19. Na zodpovednosť žalovaného za obsahové vymedzenie odvolania odvolací súd poukazuje aj v
súvislosti so znaleckým posudkom žalovaného predloženým odvolaciemu súdu dňa 28. 06. 2017. Pokiaľ

žalovaný žiadal, aby odvolací súd prihliadal na uvedený znalecký posudok ako novotu v odvolacom
konaní, odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v
odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo
nesprávnehoobsadeniasúdu,c)mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťza

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie. O žiaden z týchto prípadov v prejednávanom spore nejde, keď žalovaný
mal možnosť nechať si vyhotoviť vlastný znalecký posudok už v priebehu konania na prvoinštančnom
súde. Nejde teda o dôkaz nový, ktorý žalovaný nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s
povinnosťoutvrdenia(§132ods.1,§150ods.1C.s.p.,obdobne§79,§101O.s.p.).Povinnosťtvrdenia
a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto
procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Poslednou procesnou
možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§

154 C. s. p., obdobne § 120 ods. 4 O. s. p.). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie
dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu
na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu,
ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom
postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Skutočnosti a

dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno v zásade pred odvolacím
súdom uplatniť (výnimky formuluje vyššie citované ustanovenie § 366 C. s. p., predtým obdobne § 205a
O. s. p.). Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy,
či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom konaní neboli produkované (hoci strane
konania v ich produkovaní nič nebránilo).

21. V súvislosti s námietkou žalovaného spočívajúcou v nedoručení znaleckého posudku tvoriaceho
prílohu podanej žaloby, v čom žalovaný videl odňatie možnosti konať pred súdom, odvolací súd uvádza,
že uvedená námietka nebola súčasťou odvolania, nedoručenie znaleckého posudku žalovaný namietal
až v rámci svojej repliky. Odvolací súd však konštatuje, že i v prípade, ak znalecký posudok nebol

žalovanému doručený spolu so žalobou, nedošlo postupom súdu k odňatiu možnosti žalovanému konať
pred súdom. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 29. 10. 2014, znalecký posudok bol na
predmetnom pojednávaní oboznámený, a teda žalovaný, v prípade účasti na pojednávaní, mal možnosť
sa s predmetným znaleckým posudkom oboznámiť a k tomuto sa i vyjadriť. Žalovaný zároveň mal
možnosť po doručení žaloby kedykoľvek nahliadnuť do spisu a v prípade zistenia pochybenia súdu

pri doručovaní žaloby a jeho príloh o doručenie znaleckého posudku požiadať. Žalovaný však bol
v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie nečinný. V súvislosti s uvedenou námietkou
žalovaného odvolací súd zároveň odkazuje na bod 14. odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 62/2016 zo dňa 06. 03. 2017.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožniac so závermi súdu
prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozhodnutí, napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitnenapadnutý odvolaním, keď okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval zásadu
úspechu v spore (§ 142 ods. 1 O. s. p.).

23.Onárokunanáhradutrovodvolaciehoadovolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.
1, § 453 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou konania (ako celku) boli žalobkyne,
a to v celom rozsahu, preto im súd priznal voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho a
dovolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)