Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. august 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115202251
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115202251.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: H. A.,
nar. XX.X.XXXX a G. A., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, deti rodičov: matka - MUDr. T. H., nar. XX.X.XXXX,
bytom N., D. XXX; otec - J. A., nar. XX.X.XXXX, bytom M., Q. XXX/XX, právne zastúpený advokátkou
JUDr. Natáliou Kanderkovou, so sídlom M., A. X. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na základe
odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 21P/30/2015-305 zo dňa 25. januára 2017,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že
otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého H., nar. XX.X.XXXX, zvýšeným výživným od
30.1.2015 do 31.8.2016 v sume 115 eur mesačne a od 1.9.2016 v sume 130 eur mesačne, vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky;
otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej G., nar. X.X.XXXX, zvýšeným výživným odo dňa
30.1.2015 v sume 115 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 30.1.2015 do 23.1.2017 na maloletého H., nar.
XX.X.XXXX, v sume 436 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať od právoplatnosti tohto rozsudku v mesačných
splátkach po 17,50 eur spolu s bežným výživným. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
splatnosť celého plnenia.

Nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 30.1.2015 do 23.1.2017 na maloletú G., nar.
X.X.XXXX, v sume 361 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať od právoplatnosti tohto rozsudku v mesačných
splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok

splatnosť celého plnenia.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 9P/175/2012-138 zo dňa 7.8.2013 vo výroku
o výživnom otca na maloleté deti.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi povinnosť platiť od 30.1.2015 na maloleté deti

H. a G. zvýšené výživné zo sumy 100 eur na sumu 150 eur mesačne na každé z detí. Vychádzal z
predpokladaných príjmov otca, do ktorých zahrnul jeho príjem z predaja domu po odpočítaní výdavkov
a „výplatku“ matke maloletých detí, čo zodpovedá čiastke 37.690 eur. Konštatoval, že „ďalšie pôžičky“
nezohľadnil, lebo otec tieto nepreukázal; odmietol tiež uviesť meno priateľky, ktorá by mohla objasniťjeho príjem a výdavky. Nadväzne okresný súd vyslovil, že ak by otcovi ostala z predaja domu len taká
suma, ako matke (25.000 eur), „jeho priemer na mesiac by bol približne 1.000 eur“. Zároveň má príjem
z pracovného pomeru približne 500 eur mesačne a pomoc od rodičov vo forme poskytovania stravy,

bezplatného bývania a používania motorového vozidla. Celkovo okresný súd uzavrel, že príjem otca sa
podstatne zmenil.
2. Súčasne sa zmenili aj pomery na strane maloletých detí, keď H. je žiakom prvého ročníka základnej
školy a G. navštevuje predškolské zariadenie. Okresný súd akceptoval náklady vyčíslené matkou; spolu
v sume 536 eur mesačne a po zohľadnení osobnej starostlivosti matky „určil výživné otca 300 eur“.

Vzhľadom na zvýšenie výživného od podania návrhu (30.1.2015) vyčíslil nedoplatok na zvýšenom
výživnom otca v sume 1.200 eur na každé z detí, ktoré nedoplatky mu uložil zaplatiť v dvoch splátkach
po 600 eur (prvá splatná do 30.6.2017 a druhá do 30.12.2017). O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho

zmeny tak, že návrh matky na zvýšenie výživného bude zamietnutý. Namietal nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia, ktoré zároveň budí dojem, že okresný súd bol „naklonený výlučne matke“,
ktorej tvrdenia neoveroval a ani neskúmal, naproti tomu tvrdenia otca označoval za účelové. Otec
poukazoval na to, že je nutné zohľadňovať reálne schopnosti a možnosti každého z rodičov, čo okrem
iného znamená rešpektovať aj stupeň dosiahnutého vzdelania. Rozdielny prístup okresného súdu videl

i v tom, že zatiaľ čo do jeho príjmov bol zahrnutý príjem z predaja rodinného domu, do príjmov matky
uvedená položka pripočítaná nebola. V tejto spojitosti dodal, že nemá vyriešenú bytovú otázku a nemôže
sa „doživotne spoliehať na toleranciu a veľkorysosť svojich rodičov“.
4.Otecnesúhlasilsnezohľadnenímriadnepreukázanejpôžičkyvsúvislostispredajomrodinnéhodomu,
ktorú nerozporovala ani matka. V jej dôsledku zostatok kúpnej ceny na strane otca činil 1.690 eur, a nie

37.690 eur, ako konštatuje okresný súd. Rovnako nebolo zohľadnené vrátenie sumy 33.000 eur rodičom
otca, ktorú skutočnosť obaja potvrdili na pojednávaní. Otec uviedol, že deti by sa mali podieľať na
životnej úrovni rodičov, ktorá môže byť v niektorom období aj nižšia. Ak by zostalo zachované zvýšenie
výživného vykonané okresným súdom, otcovi by zostalo mesačne na všetky jeho výdavky cca 200 eur,
čo nepostačuje ani len na pokrytie základných potrieb. V tomto smere dával do pozornosti aj názor

vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu.
5. Za nedostatočne preukázané otec označil tiež náklady maloletých detí vyčíslené matkou (536 eur
mesačne). Tieto výdavky porovnával práve so sumou, ktorá by jemu zostala pri zvýšení výživného
vykonanom okresným súdom. Ochotný bol akceptovať zvýšenie výživného (na sumu 120 eur mesačne)
na mal. H. v súvislosti s jeho nástupom do základnej školy. Maloletá G. síce navštevuje od septembra

2016materskúškolu,alejeoslobodenáodpoplatku.Nazáverdodal,žediskriminačnýprístupokresného
súdu k jeho osobe môže vyplývať z toho, že stará matka maloletých detí z matkinej strany p. Donovalová
bola dlhoročnou pracovníčkou tamojšieho súdu.

6. Matka žiadala napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. Za neopodstatnené označila tvrdenia

otca o jeho údajnej diskriminácii. Skutočnosť, že deti netrpia žiadnym nedostatkom, rozhodne nie
je otcova zásluha. Zotrvala na vyjadrení, že otec sa voči deťom zachoval „veľmi neférovo a
podlo“. Matka uviedla, že vysokoškolské vzdelanie nie je „patentom na vyšší zárobok“. Zdôrazňovala
otcovo „manévrovanie“ (zamestnaný, dobrovoľne nezamestnaný, zamestnaný), ktoré správanie je
čisto účelovým a akúkoľvek výška príjmu potvrdenú jeho zamestnávateľom (otcom otca) označila za

„neodrážujúcu skutočný zárobok“. Navyše, otec nie je nijakým spôsobom viazaný na prácu vo firme
jeho otca; na prácu klampiara nemá ani kvalifikáciu a môže sa teda uchádzať o zamestnanie napr. v
automobilovom priemysle, kde sú vyššie zárobky. Ak by bol otec naozaj insolventný, „nemohol by si v
spore proti vlastným deťom platiť právnu zástupkyňu“.
7. V súvislosti s predajom domu matka konštatovala, že ona dostala len výplatok z vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len BSM) manželov - 25.000 eur, ku ktorému došlo ešte pred
predajom domu. Kúpnu cenu (108.605 eur) považovala za značne podhodnotenú a akceptovala iba
vyplatenie úverov v sume 45.915 eur a vrátenie pôžičky 25.000 eur na jej vyplatenie z titulu vyporiadania
BSM. Namietala však vrátenie sumy 33.000 eur rodičom otca, lebo mala za to, že pozemok im darovali,
a preto je „neslýchané“, aby sa dar vracal. V tejto spojitosti poukázala na to, že otec priznal, že si u

rodičov ponechal peniaze z predaja rodinného domu.
8. Matka trvala na správnosti vyčíslenia nákladov na výživu detí, ktoré sú absolútne primerané veku aj
ich potrebám. V čase predchádzajúceho určenia výživného ani jedno z detí nenavštevovalo kolektívne
zariadenie; medzičasom obe nastúpili do škôlky (syn od septembra 2013 a dcéra o rok neskôr) aaktuálne maloletý H. končí už prvý ročník základnej školy. Zároveň obe deti sa venujú mimoškolským
aktivitám. Matka poukázala i na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý „uznal zvýšenie výživného za
opodstatnené“.

9. Na záver matka vyjadrila nesúhlas so štylizáciou otca do role „chudáka, priam až martýra“. V
čase dobrovoľnej nezamestnanosti bol totiž schopný za seba platiť odvody, platiť advokátku i obliekať
sa do značkových vecí. Doplnila, že jej matka už na okresnom súde nepracuje 6 rokov; otec v
konaní ani nevzniesol námietku zaujatosti konajúcej sudkyne. Naproti tomu sestra otca je aktuálne
zamestnankyňou okresného súdu a v čase predchádzajúceho rozhodovania odvolacieho súdu bola jeho

zamestnankyňou.

10. V následnej reakcii otec zotrval tak na dôvodoch odvolania, ako i na odvolacom návrhu. Rozhodne
namietal vykresľovanie jeho osoby matkou ako „bezcharakterného otca“. V danej spojitosti poukazoval
na to, že maloleté deti sa stali „rukojemníkmi“ negatívneho vzťahu matky voči nemu. V otázke matkou
tvrdenej nevieryhodnosti výšky jeho príjmu v zamestnaní dával do pozornosti daňové priznanie firmy

jeho otca, ktoré boli v konaní pred okresným súdom prezentované. Zopakoval, že sumu 33.000 eur
skutočne vrátil rodičom.
11. Otec dodal, že v čase predošlého rozhodovania odvolacieho súdu už jeho sestra JUDr. J.G.
nepracovala na Krajskom súde Žilina. Hoci stará matka detí je už na dôchodku, s konajúcou sudkyňou
okresnéhosúdumáblízkyvzťah,lebonavrhovateľka/matkaasynJUDr.Tučkovejchodilispolunavysokú

školu.

12. Rovnako matka zotrvala na svojom prvotnom vyjadrení v rámci odvolacieho konania a opakovane
uviedla jeho najzásadnejšie argumenty (nástup detí do materskej školy, resp. základnej školy;
irelevantnosť príjmov otca potvrdzovanú zamestnávateľom - jeho otcom; možnosť otca získať lepšie

platenú prácu; akceptovanie zvýšenia výživného kolíznym opatrovníkom a financovanie právneho
zastúpenia v prebiehajúcom konaní).

13. Kolízny opatrovník, okrem vyjadrenia, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia
pojednávania, zostal v odvolacom konaní nečinný.

14. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a §
66 CMP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) zmenil
napadnutý rozsudok v zmysle § 388 CSP tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozsudku.

15. Hoci okresný súd nerešpektoval dôsledne právne názory a intencie ďalšieho postupu vo
veci vyslovené v predošlom zrušujúcom rozhodnutí (uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.
10CoP/13/2016 z 31.3.2016), po doplnení dokazovania zistené skutkové okolnosti umožňujú vec
meritórne uzavrieť v aktuálnom štádiu odvolacieho konania. Krajský súd v tomto smere prihliadol
aj na doterajšiu dĺžku konania a na štandardnosť (z hľadiska problematiky tzv. poručenských vecí)

posudzovaných skutočností.

16. Ako už v predchádzajúcom rozhodnutí odvolací súd zdôraznil, základom rozhodovania o návrhu na
zvýšenie výživného, je porovnanie pomerov pri prvotnom, resp. predošlom rozhodovaní o výživnom s
pomermi v rozhodnom období. Rovnako v plnej miere platí tak konštatovanie, že samotný nástup do

predškolského (a ani školského) zariadenia Zákon o rodine výslovne nedefinuje ako zmenu pomerov,
ako i konštatovanie o všeobecnom akceptovaní nutnosti vyšších výdavkov spojených s nástupom detí
do takýchto zariadení.
17. V konkrétnostiach súdenej veci je však nutné zohľadniť pomerne vysokú sumu výživného, ktorú mal
otec určenú v období, keď maloleté deti boli v „domácej starostlivosti“ - po 100 eur mesačne. Nadväzne

nástup detí do predškolského zariadenia nie je takým „skokovým“ zásahom do výdavkov, ako v prípade
nízkeho, resp. nižšieho pôvodného výživného. Hoci matka tvrdí, že strava v materskej škole bola/je
nedostatočná, je nepochybné, že náklady na ňu v prípade domáceho stravovania by boli výrazne vyššie
ako suma cca 1,5 eur na deň.

18. Z daného titulu krajský súd nepovažuje za zodpovedajúce stavu veci zásadné zvýšenie výživného
od podania návrhu (30.1.2015, teda v období, kedy už obe maloleté deti navštevovali materskú školu),
akým zvýšením by zvýšenie o 50 %, t.j. zo sumy 100 na sumu 150 eur mesačne, jednoznačne bolo.
Je potrebné taktiež zohľadniť, že v predškolskom ročníku materskej školy nie je uhrádzaný poplatok zanávštevu zariadenia, čo potvrdila i samotná matka (č.l. 222) a nepriamo svedkyňa p. J. A. (č.l. 281).
Na základe konštatovaného krajský súd za primerané zvýšenie výživného spojené s navštevovaním
predškolského zariadenia považoval zvýšenie o 15 %, t. j. na sumu 115 eur mesačne na každé z detí.

19. Obdobne všeobecne známou skutočnosťou je nárast výdavkov na mal. dieťa vyplývajúci z nástupu
do základnej školy, k čomu došlo u maloletého H. od 1.9.2016. V tomto smere neboli zo strany
matky deklarované žiadne špecifické náklady, ktoré by sa podstatnejším spôsobom prejavili vo sfére
finančného zabezpečenia jeho potrieb. Následne ako zodpovedajúce zvýšenie výživného na maloletého

H. je nutné kvalifikovať zvýšenie výživného na sumu 130 eur mesačne. Rovnako v danej súvislosti nie je
možné opomenúť relatívne vysokú výšku prvotne určeného výživného, ktoré spolu s plnením zo strany
matky (aj po rešpektovaní jej osobnej starostlivosti) a s prídavkom na dieťa vytvára primerané finančné
zabezpečenie potrieb maloletého H..

20. Krajský súd považuje za nutné doplniť, že hoci predmetom konania je zvýšenie vyživovacej

povinnosti otca, a teda rozhodujúce okolnosti sa viažu k jeho pomerom, relevantnými sú i pomery
matky, t.j. rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa priamo nerozhoduje. Práve v jej pomeroch
oproti predošlému rozhodovaniu (r. 2013) nastala najzásadnejšia zmena, keď oproti poberaniu „len“
rodičovského príspevku v sume cca 190 eur mesačne, v rozhodnom období zarába cca 1.100 eur
mesačne. Táto skutočnosť je významná z hľadiska konkrétneho spôsobu uspokojovania potrieb detí, a

tým aj z hľadiska bezprostredne súvisiacich výdavkov.
21. Podstatu dotknutej úvahy je dobré možné vysvetliť na obsahu „komunikácie“ medzi zákonnou
sudkyňou, matkou a svedkyňou p. A. na pojednávaní dňa 1.12.2016 ohľadne ceny topánok pre
dieťa. Pokiaľ rodič, ktorý nie je osobou výživou povinnou (v súdenej veci matka), má
dostatok prostriedkov/má „lepší príjem“, zakúpi dieťaťu kvalitnejšiu obuv, ktorá - samozrejme - je

drahšia.Následneajrozsahvýdavkovnadieťaposudzuje/uplatňujepodľatejtovyššejcenovejkategórie,
ktorá však nemusí rešpektovať reálne pomery výživou povinného subjektu. Inými slovami, možnosť
uspokojovania potrieb výživou oprávnenej osoby vo vyššej kvalite (a tým aj vo vyššej cene) z titulu iného
zdroja ako je poskytované výživné (napr. dostatočný príjem rodiča, ktorý má dieťa zverené do osobnej
starostlivosti), automaticky neznamená, že pri určení/zvýšení výživného bude bez ďalšieho vychádzané

z týchto vyšších nákladov.

22. Krajský súd sa nestotožnil so spôsobom, akým okresný súd určil výšku príjmu otca. Suma
získaná z predaja rodinného domu, ktorý v predošlom období slúžil na uspokojovanie bytovej potreby
dotknutej osoby, ktorá nedisponuje inou bytovou/domovou nehnuteľnosťou, nepredstavuje príjem, ktorý

je možné paušálen vyhodnotiť ako majetkový prospech v celom rozsahu zohľadňovaných v otázke
výživného. Vzhľadom na charakter a význam nehnuteľnosti určenej na bývanie je nedostatočným už
samotné zohľadňovanie predmetného „výnosu“ len v rozmedzí cca 2 rokov, ako to učinil okresný súd.
Predovšetkýmvšakideopríjem,ktorýbymalsmerovaťkvyriešeniubytovejotázkydotknutýchsubjektov,
a teda je na mieste v otázke výživného naň prihliadať len čiastočne.

23. V tomto smere neobstojí tvrdenie matky, že otec mohol zostať bývať v predmetnom rodinnom dome,
keďže je zrejmé, že dlhové zaťaženie (aj to, ktoré bolo vyslovene matkou akceptované) a nutnosť
vyporiadania majetkových pomerov k nemu (BSM) takýto spôsob užívania nehnuteľnosti neumožňovali.
Obdobne nie je určujúce, že otec aktuálne má svoju bytovú otázku riešenú možnosťou bývania u rodičov,
eventuálne u svojej priateľky. Rozhodujúcim je, že „stratil“ vlastnícky vzťah k nehnuteľnej veci, užívaním

ktorej mohol naplniť vlastnú bytovú potrebu a získané prostriedky z predaja takejto nehnuteľnosti,
preto prirodzene majú prvotne smerovať k inému spôsobu zabezpečenia bytovej potreby, ktorý nebude
podmienený len „dobrou vôľou“ rodičov, resp. priateľky.

24. Napriek uvedenému krajský súd nepovažoval za určujúci príjem na strane otca jeho príjem v

aktuálnom pracovnom pomere. Vo vzťahu k otcovi je nutné vychádzať z princípu potenciality príjmu,
rešpektujúceho jeho relatívne mladý (plne produktívny) vek, dobrý zdravotný stav, dostatok pracovných
príležitostí (aj bezprostredne v mieste/lokalite bydliska otca). Zároveň, ako už bolo konštatované v
predošlomzrušujúcomrozhodnutí,otecnepochybnedisponujeurčitýmifinančnýmiprostriedkami,keďže
si mohol dovoliť byť dlhodobo nezamestnaný, bez evidovania na úrade práce, či poberania akejkoľvek

podpory, resp. hradenia príslušných odvodov štátom.
25. Krajský súd (potenciálny) príjem otca ustálil v rozsahu cca 750 až 800 eur mesačne, z ktorého príjmu
je schopný uhrádzať zvýšené výživné po 115 eur mesačne od 30.1.2015 na obe deti a od 1.9.2016 130
eur mesačne na maloletého H.. Je však potrebné dodať, že v pomeroch otca v porovnaní s predošlýmrozhodovaním o výživnom nedošlo k zmene (v zmysle nárastu) príjmu, a teda rozhodujúcim
faktorom pri zvýšení výživného na maloleté deti bol/je nárast ich odôvodnených potrieb.

26. V zmysle vyššie rozoberanej úvahy krajský súd nepovažoval z hľadiska rozhodovania o zvýšenom
výživnom za osobitne významnejšie zistenie, či otec vrátil jeho rodičom sumu 33.000 eur za pozemok,
na ktorom stojí rodinný dom pôvodne v BSM rodičov maloletých detí. Len pre úplnosť dodáva,
že obaja rodičia otca výslovne potvrdili na pojednávaní pred okresným súdom vrátenie predmetnej
čiastky, ktorý právny úkon je súladný s právom a rozhodne ho nie je možné označiť v konkrétnych

súvislostiach prejednávaného prípadu za niečo „neslýchané“, ako uvádza matka. Navyše, v rámci
dohody o vyporiadaní BSM spísanej do notárskej zápisnice matka potvrdila existenciu pasív/dlhu (aj) z
titulu vrátenia finančných prostriedkov poskytnutých rodičmi otca na kúpu predmetných pozemkov.

27. V prebiehajúcom konaní ani jeden z rodičov neuplatnil námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni
okresného súdu. Okolnosti prezentované nimi v rámci odvolacieho konania nie sú spôsobilé vyvolať

pochybnosti o jej nestrannosti. Len samotná skutočnosť, že príbuzní účastníkov konania sú alebo boli
pracovníkmi súdu, ktorý vec prejednáva a rozhoduje, automaticky neznamená, že by malo dôjsť k
vylúčeniu všetkých sudcov dotknutého súdu. Rovnako je úplne prirodzené, že sudcovia - osobitne, ak
dlhodobejšie pôsobia na tom istom súde - vstupujú do najrozličnejších interpersonálnych vzťahov a iba
okolnosť, že v ich rámci priamo alebo sprostredkovane (napríklad prostredníctvom osôb im blízkych)

prídu do kontaktu s niekým, kto je účastníkom konania vo veci, v ktorej sú oni (sudcovia) činní, nie je
relevantným dôvodom na spochybnenie ich nezaujatosti.

28. Krajský súd v širších spojitostiach súdenej veci považuje za nutné uviesť, že k otázke určovania/
zvyšovania výživného v prípade detí vo veľmi nízkom veku je nutné pristupovať veľmi citlivo. Neraz sa

totižstáva,ženazákladetézy„všakdoprajemedeťom“saurčíveľmivysokévýživnéužvtakomtonízkom
veku a v neskoršom období, kedy potreby detí skutočne rastú, nie je priestor na zvýšenie výživného,
lebo pomery výživou povinnej osoby uvedené neumožňujú. Inými slovami, určenie/zvýšenie výživného
na úplnej hrane možností výživou povinnej osoby, dokonca neraz až výrazne za ňou, je v konečnom
dôsledku z dlhodobého hľadiska kontraproduktívne a nerešpektuje ani kritérium najlepšieho záujmu

maloletých detí.
29. Nehovoriac o tom, že takýmto neadekvátnym prístupom sa pozícia výživou povinného rodiča
často redukuje len na platiteľa výživného. Vysoké výživné spôsobuje u neho takmer trvalý nedostatok
finančných prostriedkov a znemožňuje tomuto rodičovi finančne zabezpečiť podnetné trávenie času s
deťmi v rámci stretnutí s nimi. V danej spojitosti je určite namieste pripomenúť rodičom, že napriek

rozpadu ich manželského vzťahu naďalej zostávajú rodičmi maloletých H. a G. a je v záujme (najmä)
maloletých detí, aby dokázali prekonať sklamanie z neúspechu partnerského vzťahu.

30. V nadväznosti na zmenu v rozsahu bežného výživného krajský súd zmenil i súvisiaci výrok o
nedoplatku na zvýšenom výživnom. V prípade maloletého H. za obdobie od 30.1.2015 do 31.8.2016

ide o sumu 286 eur (rozdiel medzi pôvodne určeným výživným 100 eur mesačne a zvýšeným výživným
115 eur mesačne x 19 mesiacov + 1 euro ako alikvotná časť zvýšenia výživného za dva dni mesiaca
január 2015) a za obdobie od 1.9.2016 do 23.1.2017 o sumu 150 eur (5 mesiacov x 30 eur). Celkovo
teda nedoplatok za časový úsek od 30.1.2015 do 23.1.2017 predstavuje čiastku 436 eur, ktorú krajský
súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v splátkach 17,50 eur mesačne.

31. V prípade maloletej G. nedoplatok na zvýšenom výživnom zodpovedá sume 361 eur (24 mesiacov
x 15 eur ako rozdiel medzi pôvodne určeným výživným 100 eur mesačne a zvýšeným výživným 115
eur mesačne + 1 eur ako alikvotná časť zvýšeného výživného za 2 dni mesiaca január 2015). Taktiež
tento nedoplatok povolil krajský súd otcovi splácať v splátkach spolu s bežným výživným, a to vo výške
15 eur mesačne.

32. Predmetné výšky splátok sú v možnostiach otca a v primeranom časovom horizonte umožnia
vyrovnať dotknutý dlh, pričom postupné splácanie nedoplatku na zvýšenom výživnom neohrozí ani
bezprostredné zabezpečovanie potrieb maloletých detí, ktoré prioritne pokrýva matka tak osobnou
starostlivosťou, ako aj nevyhnutnými finančnými plneniami.

33. Splatnosť prvej splátky sa odvíja od právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu. To znamená,
že pokiaľ rozsudok nadobudne právoplatnosť od 16. dňa v mesiaci vyššie, potom prvá splátka
zameškanéhozvýšenéhovýživnéhobudesplatná(až)vnasledujúcommesiaci.Akrozsudoknadobudne
právoplatnosť do 15. dňa v mesiaci, je otec povinný prvú splátku zaplatiť ešte v danom kalendárnommesiaci. Zároveň v prípade omeškania čo i len s plnením jednej splátky sa stáva splatný celý (v
dotknutom čase aktuálny) dlh.

34.Samostatnýmvýrokomkrajskýsúdvyslovil,žetýmtorozsudkomsavčastiovýživnommenírozsudok
Okresného súdu Žilina č. k. 9P/175/2012-138 zo dňa 7.8.2013. V zmysle § 52 CMP (čiastočne v spojení
s § 396 ods. 1 CSP) o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

35. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.