Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. september 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/238/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415205744
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6415205744.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, v spore
žalobkyne U. T., nar. XX. I. XXXX, bytom U. Q. č. XX, XXX XX H., zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom
Klimom, so sídlom ul. Sládkovičova 16/61, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
5C/180/2015-41 zo 14. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, ktoré zmluvné podmienky uvedené vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru vyhotovených žalovaným k zmluve o úvere č. 600200659 uzavretej
dňa 18. januára 2012 medzi žalobkyňou a žalovaným sú neprijateľné a preto neplatné. Žalovanému
uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 218,76 € na účet jej právneho zástupcu.
Návrhu žalovaného, aby súd konanie zastavil pre nedostatok podmienky konania podľa § 104 ods.
1 v spojení s § 159 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“)

vyhovel len čiastočne, keď samostatným uznesením konanie o návrhu žalobkyne v časti, ktorej sa
domáhala určenia, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi ňou a žalovaným ako súčasť zmluvy o
úvere č. 600200659 zo dňa 18. 01. 2002 je neprijateľná zmluvná podmienka, zastavil. Po oboznámení
sa so zmluvou o úvere z 18. januára 2012, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo
výške 350,- € za poplatok 346,- €, ktorý mala žalobkyňa splatiť v 12 mesačných splátkach po 58,- €
počnúc dňom 21. 02. 2012 a všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré tvorili neoddeliteľnú
súčasť zmluvy konštatoval, že ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasledujúce Občianskeho

zákonníka zmluvu typovú, vopred pripravenú žalovaným, ktorej obsah žalobkyňa ovplyvniť nemohla.
Súd zistil, že v bode 4 a 5 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je zakompovaná zmluvná
podmienka, v zmysle ktorej "V prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou 7 dní a viac,
je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou
15 € za každý deň prípadného omeškania. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky,
prípadne len časť po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou
vo výške 30 € do rúk mandatára v hotovosti, alebo poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu

plnenia podľa pôvodného splátkového kalendára. Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú
upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4 € ako paušálnu náhradu nákladov
a administratívy s tým spojenej, do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. Dlžník je povinný
v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 €,ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov,
smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka." . Tieto zmluvné podmienky považoval súd prvej inštancie za
neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (a

preto neplatné) z dôvodu jej nerovnovážnosti vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, keď zmluvná
pokuta pre nesplnenie povinnosti bola dohodnutá len pre porušenie povinnosti žalobkyne, ale pre
prípad porušenia povinnosti žalovaného nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech žalobkyne, ale
tiež z dôvodu formálneho vyjadrenia týchto zmluvných podmienok, ktoré boli písané veľmi drobným,
ťažko čitateľným písmom s komplikovanými formuláciami, ktorým žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ

nemusela porozumieť. Všeobecné obchodné podmienky neboli podpísané žalobkyňou ako dlžníčkou.
V zmysle nálezu Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013 sp. zn. I. ÚS 3512/2011
dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných
obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej
spotrebiteľ pripája svoj podpis. Závery označeného nálezu si osvojili aj súdy Slovenskej republiky.
Konkrétnu zmluvnú podmienku, ktorú posúdil ako neprijateľnú uviedol súd prvej inštancie vo výroku

rozsudku v súlade s § 153 ods. 4 O. s. p.. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v plnom rozsahu, aj keď čiastočne konanie o určenie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky
preprekážkuvecirozsúdenejzastavildôvodiac,žežalobkyňamalaneúspechvpomernenepatrnejčasti,
čo podľa § 142 ods. 3 O. s. p. súdu umožňovalo priznať jej plnú náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný dňa 13. januára 2016 odvolanie s odvolacími
dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. f) a d) O. s. p.. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že zmluva o úvere
bola uzavretá ako nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, súčasťou ktorej
boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, s ktorými žalovaný žalobkyňu oboznámil. Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, vytlačené na zadnej strane

každého rovnopisu zmluvy o úvere. Žalobkyňa musela už pri podpise zmluvy rátať s tým, že v
prípade neplnenia svojich povinností zo zmluvy bude musieť zaplatiť žalovanému vyššiu sumu. Takéto
dojednanie nie je neprijateľnou podmienkou, ide o poplatky v súlade so zákonom. Zmluvná pokuta je
fakultatívna náležitosť, ktorá nemusí byť dohodnutá priamo v zmluve. Je na dohode veriteľa a dlžníka,
akým spôsobom si ju dojednajú. Dojednané zmluvné pokuty nedosahujú ani len 5, resp. 9 % z istiny

úveru. Náklady mandatára žalovaného k rukám, ktorého musí dlžník túto zmluvnú pokutu uhradiť z
titulu vycestovania za dlžníkom sú vyššie než dojednaná zmluvná pokuta. Zmluvná pokuta vo výške
312,- € je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov
smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka. Keďže zmluvná pokuta bola dojednaná vo všeobecných
podmienkach, žalovaný nevidí najmenší dôvod, aby ju žalobkyni vrátil. Žalovaný nesúhlasí ani s

povinnosťou nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia z dôvodu, že rozhodnutie bolo vydané
predčasne a je nesprávne. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť, prípadne
zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Konanie na súde prvej inštancie začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu
01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“). Podľa
§ 470 ods. 1, 2 C. s. p., pokiaľ nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré nastali pred nadobudnutím účinnosti

tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Odvolací súd v súlade s príkazom vyplývajúcim z § 470 ods. 1 C. s. p. prejednal vec podľa ustanovení
Civilného sporového poriadku bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) z dôvodu,
že dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie nebolo potrebné zopakovať ani doplniť. Po preskúmaní

postupu súdu prvej inštancie a rozhodnutia vo veci samej odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovaného
ako nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.7. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu
stotožňuje a na ktoré odkazuje. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu
reagujúc na odvolacie námietky žalovaného uvádza:

7.1 Správny je záver súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere z 18. januára 2012 uzavretá medzi
žalobkyňou a žalovaným pod č. 600200659 je zmluvou spotrebiteľskou. Spotrebiteľskou zmluvou podľa
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Pojem dodávateľ a spotrebiteľ vymedzuje § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho
zákonníka tak, že dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný má v predmete činnosti poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov, považuje sa teda za dodávateľa. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by žalobkyňa pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Bez ohľadu na dohodu strán sporu v zmluve o úvere o tom, že sa ich

právne vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom (platnosť tejto dohody odvolací súd neskúmal
a nevyhodnocuje z dôvodu, že pre rozhodnutie veci to nie je potrebné), musel súd prvej inštancie právne
vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v súlade
s § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

8. Prijateľnosť a platnosť zmluvných podmienok v zmluve o úvere, ktorej súčasťou boli podľa
vyhlásenia účastníkov zmluvy aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru musel súd prvej inštancie
posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Aplikácia ustanovenia § 53 ods. 2 a § 53 ods.

5 Občianskeho zákonníka na prejednávaný prípad zo strany súdu prvej inštancie je priliehavá. Podľa
týchto zákonných ustanovení spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatní, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.

9. Čo sa nepovažuje za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia vymedzoval ku dňu uzavretia
zmluvyoúvereObčianskyzákonníkv§53ods.2tak,žezaindividuálnedojednanézmluvnéustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

10. Zmluvné podmienky o povinnosti žalobkyne zaplatiť zmluvnú pokutu žalovanému v určitých
prípadoch boli dojednané vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré vyhotovil žalovaný a
teda, ak aj mala žalobkyňa možnosť pri podpise zmluvy sa s nimi oboznámiť, nemohla ovplyvniť ich

obsah, preto sa nepovažujú za individuálne dojednané.

11. Ústavný súd Českej republiky v náleze I. ÚS 3512/11 z 11. 11. 2013 poukázal na politiku
Európskej únie zabezpečujúcej vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, ktorá sa v pozitívnom práve
premieta do podoby vyššej informačnej povinnosti dodávateľa, do práva spotrebiteľa odstúpiť od

zmluvy, do podoby zákazu niektorých dohôd v spotrebiteľských zmluvách, či do podoby príkazu v
pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv prijať výklad pre spotrebiteľa najpriaznivejší. Ústavný
súd Českej republiky zdôraznil, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od
obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať
dohody technického a vysvetľujúceho charakteru. Nesmú však slúžiť k tomu, aby do nich v často

neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ podmienky, ktoré
sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú (napríklad
rozhodcovská doložka alebo dohoda o zmluvnej pokute). Takémuto nepoctivému dodávateľovi nie je
možné priznať právnu ochranu. Konečný záver Ústavného súdu Českej republiky vo vzťahu k dohode o
zmluvnej pokute vo všeobecných obchodných podmienkach vyplýva z bodu 33 tohto nálezu, že dohoda

o zmluvnej pokute v spotrebiteľských zmluvách nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných
podmienok, ale len samotnej spotrebiteľskej zmluvy (listiny, spotrebiteľ podpisuje). Aj súdom prvej
inštancie citovaný nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/2011 je použiteľný na vecprejednávanú súdom Slovenskej republiky z dôvodu, že politika EÚ na úseku ochrany spotrebiteľa je
spoločná pre všetky členské štáty EÚ.
11.1 V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/320/2013 pri

posudzovaní neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve zohráva úlohu nielen obsah
tejto podmienky, ale aj spôsob jeho formálneho vyjadrenia, zahrňujúci nekalé praktiky dodávateľa v
procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Ak je veľkosť písma minimálna, sťažujúca priemernému
spotrebiteľovi čo i len sa oboznámiť s textom zmluvy alebo úverových podmienok, nie to ešte mu
porozumieť a vyhodnotiť jeho dôsledky dopadajúce na neho ako spotrebiteľa, sú takto uvedené

zmluvné podmienky neprijateľné ako celok. Tento právny názor podporuje aj ustanovenie § 1b novely
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (k § 53c), podľa ktorého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy ako aj ustanovenia obsiahnuté vo
všeobecných obchodných podmienkach alebo akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm.

12. Občiansky súdny poriadok za účinnosti ktorého súd prvej inštancie rozhodoval v § 153 ods. 4 ukladal
súdu pre prípad, že určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky výslovne uviesť
vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie je plne v súlade s hmotnoprávnym aj procesným právom, odvolanie

žalovaného nebolo spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací
súd výšku dojednanej zmluvnej pokuty z hľadiska jej primeranosti neskúmal z dôvodu, že zmluvná
podmienka o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu bola súdom prvej inštancie
určená za neprijateľnú (neplatnú) ako celok a výška dojednanej zmluvnej pokuty pri tomto závere
nezohrávala žiadnu rolu.

13. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách konania žalovaný v odvolaní uviedol iba to,
že sa nestotožňuje s uloženou povinnosťou nahradiť trovy konania žalobkyni z dôvodu, že rozhodnutie
súdu bolo vydané predčasne (bez bližšieho vysvetlenia, prečo považuje rozhodnutie súdu o trovách
konania za predčasné) a navyše nesprávne (konkrétne námietky k rozhodnutiu o trovách konania, pre

ktoré by bolo možné ho považovať za nesprávne uvedené nie sú).

14. Odvolací súd viazaný podľa § 380 písm. 1 C. s. p. k tejto časti odvolania žalovaného uvádza len
to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania spoločne s rozhodnutím vo veci samej nie je
možné považovať za predčasné. Občiansky súdny poriadok, za účinnosti ktorého súd prvej inštancie

konal a rozhodol v § 151 ods. 1 ustanovoval, že o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na
návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V určitých zákonom vymedzených prípadoch
bolo možné odložiť rozhodnutie o trovách konania na 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
alebo rozhodnutie o trovách konania vyjadriť spôsobom neurčujúcim zároveň výšku trov. Rozhodnutie o
odložení rozhodnutia o trovách konania záviselo od posúdenia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie

podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol o trovách konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 O. s.
p. a čiastočné zastavenie konania pre prekážku veci rozsúdenej nemalo vplyv na výšku trov právneho
zastupovania, na úhradu ktorých bol žalovaný zaviazaný. Výška trov konania žalovaným osobitne
namietaná ani nebola. Napriek tomu odvolací súd konštatuje, že výška trov právneho zastupovania
bola určená v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb.

15. Žalobkynin nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vyplýva z ustanovenia §
396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu, z

tohto dôvodu jej patrí náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd podľa § 262
ods. 1 C. s. p. rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a o výške náhrady trov konania podľa §
262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).