Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. august 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111233118
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5111233118.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, proti žalovanému
Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, adresa pre doručovanie:
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, o zaplatenie 1.292,08 eur s príslušenstvom, na základe
odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/9/2012-390 zo dňa 5. októbra 2016
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol. Vychádzal z toho, že
žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno ním tvrdeného postihového práva (§ 813 ods. 1 Obč. zák.)
voči žalovanému; predovšetkým ohľadne toho, že ku škode na majetku klienta žalobcu (poškodeného)
došlo takým spôsobom, ako bolo žalobcom v konaní prezentované. V tejto spojitosti okresný súd
zdôraznil, že ustanovený znalec jednoznačne konštatoval, že nie je technicky možné, aby vzhľadom
ku konštrukčnému riešeniu strechy na budove Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline na ul.

Hálkovej (ďalej len „budova“) došlo dňa 21.12.2010 k pádu ľadu z nej tak, aby bolo zasiahnuté miesto,
na ktorom v tom čase stálo osobné motorové vozidlo poškodeného. Znalecké dokazovanie tak vyvrátilo
skutkovétvrdeniažalobcu(akoajsamotnéhopoškodeného)onimitvrdenompriebehuškodovejudalosti.
Okresný súd preto považoval za irelevantné, že poškodenie dotknutého vozidla vzniklo dopadom
predmetov na jeho karosériu. Doplnil, že ani výpoveď svedka, ktorý vykonal obhliadku poškodeného
vozidla, nepotvrdila, že toto v (tvrdenom) čase škodovej udalosti stálo na mieste označovanom
poškodeným; žalobca iný dôkaz v konaní neprodukoval a zotrval na skutkových tvrdeniach uvedených

v žalobe.
2. Okresný súd nadväzne uzavrel, že nie je daná zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorú si voči nemu
uplatňuje žalobca z titulu postihového práva. Pokiaľ medzi žalobcom a poškodeným vznikol zmluvný
poistno-právny vzťah na základe uzatvorenej poistnej zmluvy, poškodenému vzniklo na jej základe
právo na plnenie poistiteľa v dôsledku poistnej udalosti. Postihové právo poisťovateľa/žalobcu je však
podriadené právu na náhradu škody v rámci zodpovednosti tretej osoby za škodu, ktorá zodpovednosť
v súdenej veci preukázaná nebola.

3. O trovách konania medzi sporovými stranami rozhodol okresný súd tak, že v spore úspešný žalovaný
má voči žalobcovi právo na ich náhradu v celom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP). Žalobcu - ako neúspešnú
stranu sporu - zároveň zaťažuje povinnosť náhrady trov konania i voči štátu (§ 255 ods. 1 v spojení s
§ 253 a § 470 ods. 2 CSP).4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, že žalobe bude vyhovené. Poukazoval na jednoznačné vyjadrenie svedka/poškodeného

K. D. (identické v priestupkovom konaní i v súdenej veci), ktorý vznik škody popisoval zhodne
s tvrdeniami žalobcu; vrátane okolnosti, že pred oznámením udalosti menovaným operačnému
dôstojníkovi policajného zboru nebolo na danom mieste žiadne upozornenie na možnosť zo strechy
padajúceho ľadu. Odvolateľ mal za to, že výsluchom svedka bolo preukázané, že žalovaný nevykonal
„všetky možné zabezpečenia“, ktorými sa dalo predísť vzniku škody. V súvislosti s prevenčnou

povinnosťou žalovaného v zmysle § 415 Obč. zák. uviedol, že žalovaný má vykonať opatrenia
zamedzujúce, prípadne znižujúce možnosť zosuvu a pádu snehu zo strechy na verejne prístupné miesto
(chodník, vozovka a pod.). Umiestnenie pásky s nápisom „pozor padá ľad“, ktorú podľa vyjadrení
samotného žalovaného navyše ľudia často strhávajú, nemožno považovať za dostatočné.
5. Zároveň ani vykonané znalecké dokazovanie jednoznačne nevyvrátilo skutkového tvrdenia žalobcu
a poškodeného o priebehu škodovej udalosti. Odvolateľ v tejto spojitosti namietal, že podmienky, za

ktorých bol vykonaný vyšetrovací pokus, nezodpovedajú stavu, za ktorého malo dôjsť ku škodovej
udalosti; znalec si sám určil štyri technicky prijateľné miesta, z ktorých boli spúšťané ľadové kryhy
o určitých rozmeroch, pričom ale ľad, resp. zamrznutý sneh, ktorý dopadol na motorové vozidlo,
mohol mať iné rozmery, tvar a štruktúru. Taktiež, ak bol v čase škodovej udalosti na zachytávači v
spodnej časti strechy zachytený ľad alebo sneh, mohla sa ďalšia časť ľadu po už zachytenom snehu

zviesť a následne mohla dopadať do inej časti komunikácie, než bolo zdokumentované pri pokuse.
Žalobca dával do pozornosti, že samotný znalec pripustil, že konštrukčné riešenie strechy predmetnej
budovy v zimných mesiacoch vytvára vysoký predpoklad zhromažďovania snehu a zmrzkov, ktoré po
opakovanýchzmenáchteplôtsapostupnemenianaľadovékryhyatietonáslednevdôsledkuzvyšovania
hmotnosti samovoľne padajú na chodník a okraj vozovky.

6. Odvolateľ preto zhrnul, že vzhľadom na to, že vyšetrovací pokus znalca nevychádzal z totožných
podmienok, aké boli v čase vzniku škodovej udalosti, ako aj vzhľadom na uplatnenú námietku
zaujatosti znalca (ktorá nebola okresným súdom akceptovaná), nemožno predmetný znalecký posudok
považovať za objektívny. Pokiaľ za danej situácie okresný súd nevyhovel návrhu na kontrolné znalecké
dokazovanie, zamedzil žalobcovi preukázať ním tvrdené skutočnosti a uniesť dôkazné bremeno. Naproti

tomu (aj) znalec výslovne uviedol, že z fotografií vyplýva charakter poškodenia dotknutého motorového
vozidla po dopade predmetov na karosériu; čo okresný súd dôsledne nevyhodnotil.

7.Žalovanýpovažovalodvolanieprotistranyzanedôvodné.Procesnýútokžalobcuspočívallenvtvrdení,
že žalovaný nevykonal všetky možné zabezpečenia, ktoré bolo možné vykonať; čo však - vzhľadom na

všeobecnosť tejto formulácie - neobstojí. Žalobca teda nevie preukázať porušenie právnej povinnosti
žalovaného v zmysle § 420 Obč. zák. Žalovaný uviedol, že žalobný návrh žalobcu je založený iba na
výpovedi K. D., ktorý ale ako účastník dopravnej nehody porušil povinnosti vodiča v zmysle § 66 ods. 2
písm. e/ zákona č. 8/2009 Z.z., keďže sa mal zdržať konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej
nehody, t.j. najmä premiestnenia vozidla. Nadväzne, dodatočná fotodokumentácia (zaznamenaná na

inom mieste) preukazuje iba poškodenie vozidla, ale nie „žalobcom tvrdený priebeh dopravnej nehody“.
8. Žalovaný označil znalecký posudok za objektívny; o námietke zaujatosti znalca bolo rozhodnuté a
táto otázka je teda uzavretá. Doplnil, že žalobca mohol uplatniť námietky voči vyšetrovaciemu pokusu
bezprostredne v rámci jeho vykonávania, ale napriek prizvaniu k účasti sa na ňom bez ospravedlnenia
nezúčastnil. Zároveň znalec pri vyšetrovacom pokuse vychádzal z tvrdení poškodeného o spôsobe a

okolnostiach vzniku škody, keď tento uviedol, že „zo strechy budovy spadli kusy ľadu o priemere 15 cm
na jeho auto“.

9. Žalobca v následnej reakcii uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na odvolacích tvrdeniach.
Poznamenal, že pokiaľ by okresný súd vykonal kontrolné znalecké dokazovanie, bola pre preukázaná

zodpovednosť žalovaného za škodu.
10. Na dotknuté vyjadrenie žalobcu už žalovaný nereagoval.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení § 219 ods.

3 CSP) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Zásadná odvolacia argumentácia žalobcu smeruje ku znaleckému dokazovaniu, najmä k
neumožneniu vykonania kontrolného znaleckého dokazovania. Zodpovedá priebehu konania, žedotknutú požiadavku na doplnenie dokazovania vzniesol žalobca už počas prejednávania veci okresným
súdom. Na pojednávaní dňa 5.10.2016 okresný súd (zákonný sudca) uviedol/vysvetlil, z akého
titulu nevyhovel predmetnému dôkaznému návrhu. Napriek prezentovaniu jasného postoja priamo na

pojednávaní a faktu, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku je (viac ako) zrejmé, že okresný
súd nemal pochybnosti o správnosti záverov ním nariadeného znaleckého dokazovania, je možné ako
čiastočnú nedôslednosť vyhodnotiť to, že v rámci odôvodnenia rozhodnutia neuviedol svoje výslovné
stanovisko (a k nemu súvisiacu úvahu) týkajúce sa nevyhovenia návrhu na nariadenie kontrolného
znaleckého dokazovania. Dotknutá nedôslednosť však nemá vplyv na správnosť tohto dielčieho záveru

okresného súdu.

13. Predovšetkým je nutné zdôrazniť, že žalobca nespochybňuje konkrétne závery znalca, či ním
zvolenú metodiku postupu, ale namieta „len“ podmienky, za ktorých bol vykonaný vyšetrovací pokus.
Vzhľadom na to, že žalobca nielenže nepreukazuje, ale vo svojich skutkových tvrdeniach ani
bezprostredne netvrdí, „v akom stave“ bola strecha budovy dňa 21.12.2010 (t.j. aká plocha strechy bola

pokrytá snehom, resp. ľadom; aké množstvo/vrstva snehu sa na nej nachádzalo; koľko snehu, resp.
ľadu bolo zachytené v dolných zachytávačoch snehu atď.), nie je možné iné (objektívnejšie) vymedzenie
konkrétnych podmienok pokusu, než vykonal znalec Ing. Tichý.
14. Uvedenému zodpovedá i spôsob formulácie námietok žalobcom k znaleckému posudku zo dňa
29.7.2016, na ktoré vyjadrenie žalobca poukazoval i pri zotrvaní na návrhu na kontrolné znalecké

dokazovanie na pojednávaní dňa 5.10.2016. Žalobca netvrdí/ /nepreukazuje, že by podmienky v
rozhodnom dni boli iné (konkrétne aké), ale opakovane v texte vyjadrenia používa termín/y „mohol“,
resp. „mohlo“. Pokiaľ však mienil opodstatnene spochybniť závery znalca (práve s odkazom na odlišnosť
podmienok), bolo jeho povinnosťou tvrdiť a preukázať, že podmienky dňa 21.12.2010 boli zásadne
iné, než tie, z ktorých vychádzal znalec pri vyšetrovacom pokuse. V tomto smere je namieste aj

(proti)argumentácia žalovaného, že žalobca sa vykonávania vyšetrovacieho pokusu bez ospravedlnenia
nezúčastnil.
15. Z konštatovaných dôvodov okresný súd postupoval náležite, keď návrhu na nariadenie kontrolného
znaleckého dokazovania nevyhovel. Nevznikli (žalobcom neboli prezentované a hlavne preukázané)
totiž konkrétne oprávnené pochybnosti o správnosti už podaného (prvotného) znaleckého posudku.

16. V rozoberanej súvislosti je žiaduce doplniť, že v štádiu navrhnutia kontrolného znaleckého
dokazovania žalobcom už bol účinný nový procesný kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý výrazným
spôsobom modifikuje (aj) postup strán a súdu v rámci posudzovania skutočností, na ktoré sú potrebné
odborné znalosti. Žalobcovi nič nebránilo a s poukazom na uplatnenie námietok voči záverom súdom

nariadeného znaleckého dokazovania (29.7.2016) a termínu pojednávania (5.10.2016) mal i primeraný
časový priestor na to, aby predložil na základe vlastnej iniciatívy získané odborné vyjadrenie, eventuálne
súkromný znalecký posudok (§ 209 CSP).

17. Neobstojí ani spochybňovanie znaleckého posudku Ing. Jána Tichého odvolávaním sa na jeho

údajnú zaujatosť. O námietke žalobcu voči menovanému znalcovi bolo riadne rozhodnuté (uznesenie
Okresného súdu Žilina č. k. 17C/9/2012-319 zo dňa 28.4.2015 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 9Co/449/2015 zo dňa 30.7.2015). Zároveň v ďalšom priebehu konania nevyvstali
okolnosti (žalobca ich ani netvrdil; čo platí i pre posudzované odvolanie), ktoré by vzbudzovali objektívne
pochybnosti o nezaujatosti znalca Ing. Jána Tichého. Minimálne sa javí, že zaujatosť menovaného

namieta odvolateľ viac menej v súvislosti s výsledkami znaleckého dokazovania.

18. Žalobca iné dôkazy, ktoré by mali preukazovať, že došlo k pádu ľadu zo strechy budovy na vozidlo
poškodenéhostojacenamiestenímoznačenom(sodkazomnavyjadreniajehopoistníka-poškodeného
p. D.), nenavrhol, resp. nepredložil. Za takéto dôkazy rozhodne nemožno považovať požadovanie

výsluchu operačného dôstojníka a príslušníka policajného zboru (p. L.), ktorý sa na inkriminované miesto
dostavil na základe oznámenia udalosti poškodeným. Ani jedna z dotknutých osôb totiž nebola svedkom
udalosti - tvrdeného spadnutia ľadu na vozidlo poškodeného; navyše, poškodený udalosť oznámil až
po tom, čo svoje motorové vozidlo zaparkoval na inom mieste. Pre úplnosť krajský súd dodáva, že
výsluch svedka G. L. bol vykonaný na pojednávaní dňa 3.12.2014 (č.l. 291 až 292), pričom menovaný

k samotnému žalobcom tvrdenému vzniku škody („nehodovému deju“) nevedel uviesť nič konkrétne.

19. Keďže nebolo preukázané, že je technicky možné (naopak, bolo to vyvrátené), aby ľad padajúci
zo strechy budovy dopadol na miesto označené žalobcom (i poškodeným), je irelevantné podrobnéposudzovanie, či žalobca preukázal, že vozidlo poškodeného sa nachádzalo v kritickom čase na ním
tvrdenom mieste. Rovnako je bezpredmetné, že k poškodeniu vozidla pána D. došlo v dôsledku pádu
predmetov na karosériu. Pokiaľ k poškodeniu nedošlo pádom ľadu z budovy Krajského riaditeľstva

PZ v Žiline (čo vyplýva z výsledkov dokazovania; predovšetkým záverov znaleckého posudku), potom
pre vyhodnotenie zodpovednosti žalovaného za škodu nemá toto zistenie bezprostrednejší význam;
predmetnékonštatovanievyslovilužokresnýsúd(bod15,záver4.azačiatok5.stranyodôvodneniajeho
rozsudku). Uvedené zhodne platí aj pre otázky súvisiace so splnením alebo nesplnením povinností zo
strany žalovaného, ktoré je od neho prípustné požadovať z hľadiska zodpovednosti za škodu v zmysle

§ 415 Obč. zák.

20. Žalobca síce odvolaním výslovne napadol aj výroky rozsudku okresného súdu o trovách
prvoinštančného konania (tak vo vzťahu medzi sporovými stranami navzájom, ako i voči štátu), ale
výlučne v súvislosti s namietanou vecnou (ne)správnosťou rozhodnutia vo veci samej (zamietnutím
žaloby). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť (pre viazanosť

odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 379 CSP) aj od neho závislých výrokov o nároku
na náhradu trov konania.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalovaný voči

nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.