Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. december 2016

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/500/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110205361
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3110205361.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivice Čelkovej
v právnej veci žalobcu: I. P., a.s. so sídlom W. X/A, XXX XX Q., IČO: 35 758 601, právne zastúpeného
Q. & Co. s.r.o., J. kancelária so sídlom R. XX, XXX XX Q., IČO: 47 876 034, proti žalovanej S. U., nar.
XX.XX.XXXX s miestom podnikania a bytom K. I XX/XXX, XXX XX R. nad F., I.: XX XXX XXX, ktorá
ukončila podnikateľskú činnosť k 31.05.2013,
v spore o zaplatenie 375,55 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín, zo dňa 22. mája 2014, č. k. 38Cb/192/2010-118, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zaviazal súd prvej inštancie žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu
375,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 375,55 Eur od 18.09.2009
do zaplatenia, nahradiť súdny poplatok vo výške 22,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške
171,30 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa voči
žalovanej domáhal zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar vyúčtovaný faktúrou č. 1090713116 so
splatnosťou dňa 17.09.2009 vystavenú na sumu 375,55 Eur. Súd prvej inštancie vo veci rozhodoval
opätovne po tom, čo rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 38Cb/192/2010-57 zo dňa 06.10.2011 v spojení
s opravným uznesením č. k. 38Cb/192/2010-84 zo dňa 14.12.2011 kedy žalobu žalobcu zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Krajský súd v Trenčíne ako
odvolací súd uznesením č. k. 8Cob/33/2012-94 zo dňa 30.04.2013, právoplatným dňa 05.06.2013,
vyššie uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Nariadil vykonať ďalšie dokazovanie za
účelom riadneho zistenia skutkového stavu. Súd prvej inštancie v intenciách uznesenia odvolacieho
súdu doplnil dokazovanie výsluchom svedka T.a oboznámil záznamy vodičov o prijatých a neprijatých
platbách a sumár tržieb za deň 18.09.2009. Na skutkový stav následne aplikoval ust. § 409 ods. 1 Obch.
zák., § 443 ods.1 Obch. zák., § 447 Obch. zák. a § 324 ods.1, 2 Obch. zák.. Z vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že podaná žaloba je dôvodná. Zákon pre uzavretie kúpnej zmluvy nepredpisuje
obligatórne písomnú formu; táto môže byť uzavretá aj ústne, musí však obsahovať podstatné náležitosti.
K týmto okrem iných patrí záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej zmluvy (tovar) kupujúcemu a
záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. S poukazom na uvedené možno v danom prípade konštatovať,
že medzi žalobcom a žalovanou došlo k ústnemu uzavretiu kúpnych zmlúv podľa § 409 ods. 1 Obch. zák.,
a to na základe objednávok žalovanej. Na podklade týchto zmlúv bol žalobca ako predávajúci povinný
dodať žalovanej ako kupujúcej objednaný tovar a žalovaná bola povinná za tento žalobcovi zaplatiť.

Z vykonaných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca si svoje povinnosti
predávajúceho splnil, a to tým, že tovar žalovanej dodal, čo vyplýva najmä z tvrdení žalobcu, ktoré
žalovaná nijak nerozporovala, a tým splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu
z ustanovenia § 411 Obch. zák.. Naproti tomu žalovaná si splnila len jednu zo svojich zákonom
ustanovených povinností, keď dodaný tovar prevzala, avšak kúpnu cenu fakturovanú faktúrou č.
1090713116 zo dňa 17.09.2009 vo výške 375,55 Eur za neho doposiaľ nezaplatila, čím porušila
povinnosť vyplývajúcu jej z ustanovenia § 448 ods. 1 Obch. zák.. Žalovaná sa bránila tvrdeniami, že
predmetnú faktúru za dodaný tovar zaplatila,
o čom predložila aj príjmový pokladničný doklad. Vykonanými dôkazmi však súd prvej inštancie zistil, že
toto jej tvrdenie sa napriek predloženému dokladu nezakladá na pravde. Žalovaná tvrdila, že predmetnú
faktúru uhradila vodičovi pri prebratí tovaru dňa 18.09.2009. Zo záznamu vodiča zo dňa 18.09.2009,
ktorý si vodič viedol za účelom evidencie prijatých platieb, je však zrejmé, že vodič takúto platbu
od žalovanej neprijal. Práve naopak, predmetná faktúra je v zozname uvedená medzi nezaplatenými
faktúrami a táto faktúra nie je evidovaná medzi zaplatenými faktúrami ani v zázname vodiča zo
dňa 22.09.2009, kedy vodič žalovanú opätovne navštívil. To, že faktúra skutočne uhradená nebola,
nasvedčujú aj výpovede svedkyne Ing. R. P., ktorá uviedla, že pri kontrole pohľadávok zistila, že
predmetná faktúra uhradená nebola, hoci príjmový pokladničný doklad zostal pripojený k faktúre, ako
aj z výpoveď svedka L. W., ktorý uviedol, že kolegyňa, ktorá preberá tržby od vodičov, ho upozornila,
že faktúra uhradená nebola, pričom príjmový pokladničný doklad zostal u žalovanej. Z výpovede
tohto svedka tiež vyplynulo, že žalovanú kontaktoval za účelom úhrady predmetnej faktúry, avšak túto
neuhradila ani jemu.
S poukazom na uvedené možno prisvedčiť žalobcovi, že príjmový pokladničný doklad nechal žalovanej
nedopatrením. Vzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaná si nesplnila
svoj záväzok včas a riadne, v dôsledku čoho nedošlo k zániku jej záväzku, a preto rozhodol tak, že
ju zaviazal k zaplateniu kúpnej ceny. Keďže žalovaná nesplnila svoj záväzok včas a riadne, dostala
sa do omeškania, v zmysle ust. § 365 Obch.zák., § 369 ods. 1 Obch.zák. a § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal vo výške 9%
ročne zo sumy 375,55 Eur od 18.09.2009 do zaplatenia, pričom deň, od ktorého je žalovaná povinná
úroky z omeškania platiť, je dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry. O trovách konania rozhodol súd
prvej inštancie v zmysle, v čase rozhodovania platného, ust. § 142 ods. 1 O.s.p..V danom prípade mal
plný úspech vo veci žalobca, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 22,50 Eur titulom
zaplateného súdneho poplatku a vo výške 171,30 Eur titulom trov právneho zastúpenia.

2. Proti tomuto rozsudku podala za účinnosti O.s.p. odvolanie v zákonnej lehote žalovaná a navrhla
odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť, resp. žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.
Namietala, že súd prvej inštancie neúplne zistil stav skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, pričom jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených pred súdom prvej inštancie. Záznamy vodiča T., vypočutého
ako svedka, boli urobené len v tvare poznámok, ktoré mu pomáhali pri konečnom vyúčtovaní tržieb,
neboli postupne očíslované, chýbali podpisy o prevzatí resp. o neprevzatí súm vodičom, ako aj podpis
žalovanej, ktorý by nasvedčoval prijatiu súm. Dala do pozornosti odvolaciemu súdu, že tieto poznámky
sa dali kedykoľvek dopísať, alebo upraviť, preto je ich dôkazová a výpovedná hodnota zanedbateľná,
oproti príjmovému dokladu o zaplatení vystaveného žalobcom. Poprela, že by vodič mohol nedopatrením
nechať u nej doklad o zaplatení bez prevzatia peňazí. Z účtovníctva žalovanej vyplýva, že uvedený
doklad o zaplatení má riadne vedený v účtovníctve. Pokiaľ žalobca tvrdí, že tento je neplatný z dôvodov
absentujúcej pečiatky, číselného označenia a podpisu príjemcu, v odvolacom konaní predložila doklady
iných subjektov obchodujúcich so žalobcom, na ktorých rovnako tieto údaje absentujú. Zotrvala na
tvrdení, že žalovanú faktúru riadne uhradila, preto dostala doklad o úhrade a je jedno, či od vodiča, či od
obchodného zástupcu. Mala za to, že chyba nastala na strane žalobcu, ktorý nesprávne nahodil údaje
do účtovného systému spoločnosti žalobcu, jej platba nebola zaevidovaná, a preto ju žalobca vedie ako
neuhradenú.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne
správny potvrdiť. Zdôraznil, že žalovaná v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré
by mohli mať význam pre rozhodnutie v merite veci. Žalovaná nenamietala v konaní tvrdenie žalobcu
o relevancii predmetnej pohľadávky, rovnako však nepredložila dôkazy, ktoré by jej tvrdenie o uhradení
žalovanej faktúry potvrdzovali. Žalobca naopak predložil rozsiahle podklady pre rozhodnutie, ktorými

potvrdil oprávnenosť svojho nároku, ktorý preukázal výpoveďami svedkov L. a Ing. R. P.. Tieto dôkazy
žalovaná nevyvrátila, predložila iba listiny, ktoré majú údajne predstavovať údaje o zaplatení. S týmito sa
súd vysporiadal už v skoršom štádiu konania. Žalovaná žiadnym relevantným dôkazom nepreukázala
zaplatenie kúpnej ceny. Pokiaľ v konaní predložila doklady iných subjektov, tieto sa žiadnym spôsobom
netýkajú predmetnej veci a sú pre toto konanie irelevantné. Žalovaná v konaní neuniesla dôkazné
bremeno vo vzťahu k jej tvrdeniu o zaplatení jej pohľadávky, a preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie
správne.

4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. (O.s.p.)

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v
spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359
a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti
podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej
povinnosti posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré
sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní,
ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním obsahu spisu, konštatuje,
že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a/ a b/ CSP.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2
CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným
spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so
zásadami podľa § 191 CSP (do 30.6.2016 podľa § 132 OSP) a zo zisteného skutkového stavu vyvodil
správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Obch. zák. žalobe vyhovel
a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 podľa
§ 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku
a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

9. V súlade s § 387 ods. 3 CSP odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s
podstatnými vyjadreniami strán sporu.
10. Posúdením obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatné odvolacie námietky žalovanej
tvrdenia o tom, že zaplatenie kúpnej ceny preukázala predloženým príjmovým pokladničným dokladom
a že poznámky svedka - vodiča, ktorý tovar doručoval, nemôže súd považovať za relevantné. Tieto
odvolacie námietky žalovanej odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie nepovažoval za
dostačujúce na preukázanie zaplatenia kúpnej ceny. Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno a
preukázal dodanie tovaru žalovanej. Tá jeho prevzatie nerozporovala, neuniesla však dôkazné bremeno
a nepreukázala, že riadne zaplatila cenu za dodaný tovar. Výsluchom jednotlivých svedkov v konaní a
predloženými listinnými dôkazmi bolo zaplatenie kúpnej ceny žalovanou spochybnené do tej miery, že
odvolací súd sa zhodne so závermi súdu prvej inštancie, priklonil k záveru, že k zaplateniu kúpnej ceny
nedošlo, a preto bolo potrebné žalovanú k tejto povinnosti zaviazať.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje
správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, na jeho úvahy
vo vzťahu ku všetkým odvolacím námietkam a na ich právne posúdenie. Žalovaná v odvolaní proti
rozsudku súdu prvej inštancie neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní
nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania. Predloženie dokladov iných subjektov
obchodujúcich so žalobcom nepovažoval odvolací súd za relevantný dôkaz, ktorým by žalovaná
dokázala preukázať zaplatenie kúpnej ceny.

12. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o náhrade trov konania.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vo výroku vecne správne
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
a § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, pretože bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 1. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.