Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/85/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316203496
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316203496.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803,
zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5,
IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Y. F., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Q. č. XXX, o zaplatenie
1644,61 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti istiny vo výške 435,59 eura s príslušenstvom zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1199,04 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne z dlžných súm :

- 1187,15 eura od 18. 3. 2013 do zaplatenia,
- 11,89 eura od 18. 4. 2013 do zaplatenia,
a to všetko v mesačných splátkach po 20,- eur až do úplného zaplatenia dlžnej sumy, kde splátky sú
splatné vždy do 20.-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám žalobcu, počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok.
III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
IV. Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 45,82 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29. 2. 2016 domáhal vydania platobného rozkazu na

zaplatenie sumy 1644,61 eura spolu s úrokom z omeškania z neuhradených služieb a zmluvnej pokuty a
náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosť
Slovak Telekom, a.s.) a žalovaným bola dňa 28. 1. 2013 uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných
služieb č. 9905505680, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb.

2. Právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby riadne a včas, za čo vystavil žalovanému
faktúry. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalobca uzavreli dňa 20. 11. 2014 medzi sebou Zmluvu o

postúpení pohľadávok, predmetná pohľadávka sa stala vlastníctvom žalobcu. Na základe tejto zmluvy
došlo aj k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému z titulu neuhradenej faktúry:
1/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 18. 2. 2013, na sumu 285,60 eura;
2/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 17. 3. 2013, na sumu 1192,14 eura;
3/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 17. 4. 2013, na sumu 16,88 eura;
4/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 18. 5. 2013, na sumu 149,99 eura (zmluvná pokuta).

3. Na základe zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanému plnenie riadne a včas. Podľa
účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaný faktúry neuhradil. Dlžná suma uhradená nebola, čím sa
žalovaný dostal do omeškania. Uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného do 31. 1. 2013.4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že je ochotný zaplatiť žalovanú sumu, avšak v splátkach, nakoľko
opatruje osobu s ŤZP.

5. Predzačatímpojednávania(elektronickybezzaručenéhopodpisudňa9.1.2017doplnenéoriginálom
dňa 16. 1. 2017) žalobca vzal žalobu v časti istiny vo výške 435,59 s príslušenstvom - úrokom z
omeškania späť (istina z faktúr pod č. 1/ a 4/ uvedené v bode 2. tohto odôvodnenia). Súd preto konanie
v tejto časti výrokom I. zastavil s poukazom na § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 veta druhá CSP. Čiastočné

späťvzatie bez jeho odôvodnenia je tak neúspechom žalobcu v konaní a je zapríčinené žalobcom
(navyše nároky z faktúry pod č. 1/ boli ku dňu podania žaloby premlčané). Predmetom konania tak
zostalo zaplatenie sumy 1209,02 eura s úrokom z omeškania.

6. Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou, faktúrami, oznámením o postúpení
pohľadávky a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

8. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu a dodatok tak, ako to žalobca popísal v
žalobe a to dňa 31. 1. 2013 (nie 28. 1. 2013 ako to žalobca uviedol v žalobe).

9. Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie verejných služieb - služby Doma extra s dobou viazanosti
24 mesiacov, pričom právny predchodca žalobcu služby riadne poskytol. Právny predchodca žalobcu
vystavil žalovanému faktúry tak, ako je popísané vyššie (bod 2. tohto odôvodnenia). Žalobcova
pohľadávka voči žalovanému teda pozostáva z neuhradených služieb vo výške 1494,62 eura (faktúry

pod číslom 1/ až 3/ v bode 2 tohto odôvodnenia) a zo zmluvnej pokuty vo výške 149,99 eura (faktúra
pod číslom 4/ v bode 2 tohto odôvodnenia) a úrokov z omeškania.

10. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej

straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní
zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo

asúdztohtofaktuvychádza,musípoznať,akénáležitostimusíobsahovaťžalobaarovnakomusívedieť,
že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto
súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán)
stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana
v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené

po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

11. SpoukazomnanálezÚstavnéhosúduSRpodčíslomkonaniaI.ÚS38/2013-50zodňa24.10.2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom

stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,

resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby
od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

12. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

13. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

14. Napodkladevykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalobajepodanáčiastočnedôvodne.
Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti. Žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri
uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.

15. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. Z pohľadu
právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zák. č. 351/2011 Z.z. a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinného k dátumu uzatvorenia Zmluvy (t. j. 31. 1. 2013), (1)
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, b/ a ods. 12 písm. a/, b/ zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách, účinného k 31. 1. 2013, (1) Podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

(2) Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o
poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
(12) Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o
poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

17. Súd z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalovaný využil služby právneho
predchodcu žalobcu tak, ako boli fakturované faktúrami 1/ až 3/ (bod 2. odôvodnenia). Žalobca však
v rozpore s § 150 CSP v žalobe skutkovo a ani listinnými dôkazmi neozrejmil, prečo bola žalovanému
fakturovaná (vo faktúrach 2/ a 3/) aj suma 4,99 eura za porušenie doby splatnosti (nie je zrejmé kedy a

či vôbec k nedodržaniu splatnosti pred žalovanými faktúrami došlo). Súd preto žalobcovi priznal nárok
na zaplatenie faktúr pod č. 2/ a 3/ (bod 2. odôvodnenia) v celkovej výške 1199,04 eura (výrok II.), pričom
žalobu zamietol (výrok III.) v časti 2 x 4,99 eura s príslušenstvom - úrokom z omeškania.18. Keďže žalovaný využil služby právneho predchodcu žalobcu a za tieto nezaplatil riadne a včas, súd
žalobe v rozsahu sumy 1199,04 eura vyhovel (z faktúry 2/ súd priznal dlh za poskytnuté služby vo výške
1187,15 eura a z faktúry 3/ vo výške 11,89 eura).

19. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho

plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Žalovaný
podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím
času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času
plnenia.

21. Nárok na úroky z omeškania (z faktúr pod číslom 2/ a 3/ v bode 2 tohto odôvodnenia) vznikol odo
dňa nasledujúcom po splatnosti jednotlivých faktúr a výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu (§ 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. účinný do 31. 1. 2013), pretože podľa §
10c nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,

výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

22. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená pre obdobie od 11. 7. 2012
do 7. 5. 2013 vo výške 0,75 % p.a., potom úrok z omeškania je 8,75 % p.a. (pre sumy fakturované

faktúrami 2/ a 3/).

23. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu tohoto rozsudku. O povinnosti
splnenia dlhu žalovaným v splátkach súd rozhodol na základe toho, že žalovaný opatruje osobu s ŤZP
(L. F., nar. XX. X. XXXX, bytom Q. č. XXX) a na základe Rozhodnutia ÚPSVaR Nové Zámky z 8. 2.

2017 pod č. W. - XX o určení výšky peňažného príspevku na opatrovanie s účinnosťou od 1. 1. 2014
poberá príspevok za opatrovanie vo výške 297,42 eura mesačne a iný príjem nemá. Súd sa oboznámil
s týmto rozhodnutím a z jeho odôvodnenia vyplýva, že podľa § 40 ods. 7 a 13 zák. č. 447/2008 Z.z.,
je výška peňažného príspevku 247,62 eura, a táto sa zvýšila o 49,80 eura mesačne, pretože žalovaný
nepoberá dávky dôchodkového poistenia, ani dávky výsluhového zabezpečenia a nemá ani príjem zo

zamestnania. Súd považuje splátky po 20,- eur za spravodlivé tak, aby žalovanému zostali finančné
prostriedky na živobytie a aby zároveň aj splácal svoj dlh v takej dobe, aby bol reálne splatený aj s
príslušenstvom.

24. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol (výrok IV.) podľa § 255 ods. 2 CSP, § 256
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, pričom žalobca bol v konaní úspešný vo väčšej časti ako žalovaný.
Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci
rozhodlo. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana
(žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo

veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z
22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010). Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia
žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť
pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.
Ak žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie

žalovaného, nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, potom znáša trovy žalovaného žalobca.
Keďže žalobca bol v konaní úspešnejší, vzniklo mu právo na náhradu trov konania a to vo výške rozdielu
úspechu a neúspechu. Žalobca žaloval zaplatenie istiny vo výške 1644,61 eura, pričom súd mu priznal
právo na zaplatenie sumy 1199,04 eura, t.j. žalobca bol úspešný v časti 72,91 % (1199,04 / 1644,61 x100) a žalovaný v časti 27,09 %, preto žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške rozdielu
úspechu a neúspechu, t. j. vo výške 45,82 %.

25. Žalobca má taktiež právo na čiastočné vrátenie súdneho poplatku za čiastočné späťvzatie žaloby
pred začatím pojednávania, o tomto rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.