Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Kmeťová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714200093
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714200093.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Kmeťovej, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v exekučnej
veci oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484,
pobočka Sociálnej poisťovne Topoľčany, Ul. M. R. Štefánika 2269/18, 955 37 Topoľčany proti povinnému
Q.. F. V., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. R. X, D., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Václavom

KunomsosídlomExekútorskéhoúraduPiaristická2,97901Nitrapodsp.zn.EX3932/2013ovymoženie
pohľadávky vo výške 855,30 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Zvolen č. k. 7Er/3/2014-15 zo dňa 29. septembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 7Er/3/2014-15 zo dňa 29. septembra 2016 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím zastavil okresný súd exekúciu a zároveň oprávnenému uložil povinnosť

nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 Eur.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že Okresný súd vo Zvolene poverením zo dňa 15.01.2014 poveril
vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu na uspokojenie pohľadávky oprávneného
vo výške 855,30 Eur s príslušenstvom na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Zvolen
č. k. 10Ro/228/2013-17 zo dňa 24.09.2013.

3. Dňa 22.09.2016 okresnému súdu doručil súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko
povinný dňa 07.02.2016 zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, pričom
uvedené preukázal predložením uznesenia č. k. 8D/18/2016, Dnot 41/2016, 6716201564. Súdny
exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur, na ktorých úhradu žiadal zaviazať oprávneného
podľa § 203 Exekučného poriadku.

4. V prejednávanej veci súd zistil, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie povinný zomrel, čím
stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Keďže ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania,
súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, keďže zistil že aj dedičské
konanie po povinnom bolo z dôvodu nedostatku majetku povinného zastavené (8D/18/2016).

5. O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle

§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č.
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom
od 01.01.2009. Ustanovenia § 14-16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora
z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor
vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon
exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19

Eur. Podľa ods. 2 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.6. Podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov si súdny exekútor
uplatnil právo na odmenu exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky minimálnou paušálnou sumou vo výške
33,19 Eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi 20 % DPH počítanú zo základu dane 33,19 Eur vo výške

6,64 Eur, t.j. spolu trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur, na ktoré súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku zaviazal oprávneného.

7.Protiuzneseniupodalvzákonomstanovenejlehoteoprávnenýodvolanie.Navrholvňom,abyodvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil. V odvolaní tvrdil, že strata spôsobilosti byť účastníkom konania je

neodstrániteľnoupodmienkoukonania,naktorúsúdprihliadaexoffovzmysle§161Civilnéhosporového
poriadku. Povinný zomrel dňa 07.02.2016, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Oprávnený
mal za to, že uznesenie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej
tvrdil, že súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie musí dbať na to, aby dôvod zastavenie a exekúcie
existoval v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie. Skutočnosť, že dedičské konanie bolo
zastavené pre nemajetnosť povinného, nie je v tomto prípade dôvodom aj na zastavenie exekúcie

pre nemajetnosť povinného, nakoľko tu nastala iná skutočnosť - smrť povinného, pričom posudzovanie
majetnosti povinného prichádza do úvahy iba vtedy, keď povinný právne existuje, nie v prípade smrti,
t. j. za života povinného by súd na základe oznámenia súdneho exekútora po vykonanom šetrení
majetku povinného usúdil, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Pri zastavení
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku by nevznikla oprávnenému povinnosť na

náhradu trov exekúcie, nakoľko oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie, pretože pri dôvodne
podanom návrhu na vykonanie exekúcie nemihol ani pri náležitej opatrnosti predvídať smrť povinného
v priebehu exekučného konania. Na záver uviedol, že v čase rozhodovania údu o zastavení exekúcie
povinný nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, čím nebola splnená jedna z podmienok vedenia
konania, a preto mala byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená podľa § 57 ods.

1 písm. g) Exekučného poriadku.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

9. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 23.12.2013 bol súdnemu exekútorovi doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne bola okresnému súdu dňa
08.01.2014 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný
súd vydal dňa 15.01.2014 poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 Zákona

č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu
Zvolen č. k. 10Ro/228/2013-17 zo dňa 24.09.2013 na vymoženie sumy 855,30 Eur a trov exekúcie. Dňa
22.09.2016 súdny exekútor doručil okresnému súdu podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný
dňa 07.02.2016 zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, pričom uvedené
preukázal predložením uznesenia č. k. 8D/18/2016, Dnot 41/2016, 6716201564. Súdny exekútor si

uplatnil trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur, na ktorých úhradu žiadal zaviazať oprávneného podľa § 203
Exekučného poriadku.

10. Okresný súd následne napadnutým uznesením exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku zastavil a zároveň oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie

v sume 39,83 Eur.

11. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok) v znení účinnom od 01.07.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.14. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

15. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

16.Podľa§203ods.1,2Exekučnéhoporiadku,akdôjdekzastaveniuexekúciezavinenímoprávneného,

súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o
vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie
súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

17. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu

zastaviťbezohľadunato,čitoúčastníkexekučnéhokonanianavrhol(§58ods.1Exekučnéhoporiadku).
Medzi takéto dôvody patrí aj tzv. nemajetnosť povinného, kedy majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. Zastavenie exekúcie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať
podľa písmena g) § 57 ods. 1) Exekučného poriadku prichádza do úvahy, ak pokračovanie v nej by sa
priečilo zásadám exekučného konania. Zákon takéto dôvody nešpecifikuje, avšak za takýto dôvod treba

považovať aj existenciu neodstrániteľnej procesnej podmienky konania, ktorou je aj strata spôsobilosti
byť účastníkom konania. V prípade, že má súd preukázateľne splnené predpoklady na zastavenie
exekúcie podľa viacerých dôvodov upravených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, je povinný pri
zastavení exekúcie poukázať na všetky takéto dôvody a exekúciu zastaviť s poukazom na všetky
zákonné ustanovenia, podľa ktorých sú splnené podmienky na jej zastavenie, a to okrem iného aj preto,

že dôvody, pre ktoré bola exekúcia zastavená, môžu mať význam pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

18. Exekučný poriadok súdnemu exekútorovi priznáva právo na náhradu trov exekúcie, ktoré v zásade
uhrádza povinný. Výnimku z tejto zásady ustanovuje § 203 Exekučného poriadku, ktorý dáva súdu
možnosť v prípade zastavenia exekúcie uložiť povinnosť na náhradu nevyhnutných trov exekúcie

oprávnenému, a to v prípade, že zastavenie exekúcie zavinil. V odseku 2 cit. ust. upravuje povinnosť
oprávneného znášať trovy exekúcie, ak exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

19. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd rozhodol správne, keď exekúciu zastavil podľa

§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.Uvedenáskutočnosťvyplývazrozhodnutiavdedičskejvecipoporučiteľovi-povinnom,ktorým
bolo dedičské konanie po povinnom zastavené podľa § 175h O.s.p. pre jeho nemajetnosť, t.j. povinný
po smrti nezanechal žiadny majetok. Z uvedeného dôvodu prípadní dedičia nevstúpili do povinností
poručiteľa - povinného, v dôsledku čoho na nich nemohla prejsť ani zodpovednosť za poručiteľove

(povinného) dlhy v zmysle § 470 Občianskeho zákonníka. Dôvodom pre zastavenie exekúcie bola aj
samotná neprípustnosť vedenia exekúcie, keďže v konaní nastala neodstrániteľná prekážka konania, a
to strata spôsobilosti povinného byť účastníkom exekučného konania, na čo okresný súd v odôvodnení
rozhodnutia o zastavení exekúcie nepoukázal. Exekučný súd na nemajetnosť povinného prihliadol aj pri
rozhodovaní o trovách exekúcie a na rozhodnutie o trovách exekúcie správne aplikoval § 203 ods. 2

Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva povinnosť oprávneného znášať trovy exekúcie, ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, (obdobne uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 30. mája 2011).

20. Na základe vyššie uvedených dôvodov okresný súd správne rozhodol, keď exekúciu zastavil a na

náhradu trov súdneho exekútora zaviazal podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného, preto
odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.