Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/39/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112211393
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3112211393.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.

Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej, v právnej veci navrhovateľky: JUDr. Ing. A.
G., trvale bytom V. - H., V. XXX, zast. JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom Trenčín, Nám.
sv. Anny 15/25 proti odporcovi: Mgr. G. D., trvale bytom F., L., O. XXX/XX, o určenie manželského
výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. januára 2016, č.k.
34P/101/2012-348, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Navrhovateľka m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol o návrhu navrhovateľky na určenie manželského
výživného 200 eur mesačne tak, že určil manželské výživné na navrhovateľku zo strany odporcu vo
výške 200 eur mesačne, určil nedoplatok na takto určenom výživnom a podmienky jeho splácania.
Navrhovateľke priznal náhradu trov konania 648,59 eur.

2. Vec právne posúdil podľa § 71 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine a prijal záver,
že v posudzovanom období účastníci neviedli spoločnú domácnosť, odporca neprispieval na výživu

navrhovateľky a navrhovateľka bola v posudzovanom období na rodičovskej dovolenke a poberala len
rodičovský príspevok a prídavky na dieťa, starala sa o maloleté dieťa účastníkov, ktoré v tom čase bolo
vovekuodjednéhoapolrokaaždodvaapolroka.Vkonaníbolozistené,žeživotnáúroveňodporcubola
resp. mohla byť nadštandardná. Odporca bol v minulosti vlastníkom novopostaveného rodinného domu
v hodnote 107.000,-Eur, ktorý po prerušení spolužitia s navrhovateľkou bezodplatne previedol na svojho
otca s odôvodnením, že nebol schopný splácať hypotekárny úver viažuci sa k predmetnej nehnuteľnosti,
aktoréhozostatokúverubolpodľajehoudaniacca52.000,-Eurbezúrokov.Tiežbolozistené,žeodporca

poprerušeníspolužitiasnavrhovateľkouvroku2011previedolcelýmajetokspoločnostiAgentúraTrenity
s.r.o., v ktorej bol on jediným spoločníkom, za kúpnu cenu 122.445,60 Eur s DPH, na novozaloženú
spoločnosť Trenity s.r.o., v ktorej bol on jediným konateľom a jediným zamestnancom, ale nemal na
spoločnosti majetkovú účasť s tým, že spoločníkom s 50 % -ným obchodným podielom bol jeho otec.
Použitie uvedených finančných prostriedkov nezdokladoval, uviedol, že financie sa minuli na prieskum
trhu. S poukazom na takto zistený skutkový stav mal súd zhodne s názorom Krajského súdu v Trenčíne
vyjadrený v konaniach vedených tunajším súdom pod sp. zn. 27C/79/2011 a 32P/52/2011 za to, že

odporca sa svojim konaním sám vzdal výhodného zamestnania, majetkového prospechu a vzal na seba
neprimerané majetkové riziká, preto aplikoval ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine, ktoré ustanovenie je
spoločné pre všetky druhy výživného. V danej veci súd vychádzal z toho, že výživné medzi manželmi je
založené na princípe solidarity a rovnakej životnej úrovne. Bolo zistené, že životná úroveň navrhovateľkybola podstatne nižšia, pretože sa musela starať o maloleté dieťa, bola na rodičovskej dovolenke a
jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok a prídavky na dieťa a mala len nejaké úspory, zatiaľ čo
odporca pracoval a po prerušení spolužitia účastníkov sa zbavoval svojho hodnotného majetku, ktoré

konanie sa javí ako špekulatívne. Preto možno konštatovať, že jeho životná úroveň bola napriek jeho
tvrdeniam nadštandardná, keďže si mohol dovoliť podľa svojho tvrdenia preinvestovať takúto veľkú
sumu, pričom ani nevedel preukázať ako tieto finančné prostriedky preinvestoval. Taktiež sa darovacou
zmluvou zbavil svojho domu, čiže vzdal sa majetku, ktorý prepísal na svojho otca. Všetky jeho kroky
svedčia o tom, že v žiadnom prípade nebol v tiesni ako to on tvrdil a súd považuje jeho tvrdenie o

tom, že sa sám živil len zo sumy 160,- až 170,-Eur mesačne, a že mu finančne museli vypomáhať jeho
rodičia, za zavádzajúce. Keďže bolo preukázané, že životná úroveň účastníkov bola diametrálne odlišná
a odporca si neplnil dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke, súd návrhu v celom rozsahu
vyhovel a odporcu zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky za posudzované obdobie v navrhovanej
sume po 200,-Eur mesačne. Pri rozhodovaní aplikoval ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine, prihliadol na to,
že odporca sa sám zbavil svojou činnosťou aj majetku, aj úmyselne znefunkčnil svoju spoločnosť, ktorá

nebola stratová ako tvrdil odporca, ale bola zisková, mala kladný hospodársky výsledok v čase pred jej
prevodom. S námietkou odporcu, že aj navrhovateľka mala vysokú životnú úroveň, že bývala s priateľom
a vozila sa na jeho autách, sa súd prvej inštancie vyporiadal tak, že tento argument odporca použil až
niekoľko rokov po ich rozvode, pričom v priebehu konania v čase ešte trvajúceho manželstva uvádzal, že
navrhovateľkabývasjejrodičmivichdomácnosti,ažeunichmávysokúživotnúúroveň.Vtejtosúvislosti

súd ešte zdôraznil, že ak aj navrhovateľke finančne vypomáhali jej rodičia, vyživovacia povinnosť medzi
manželmi má prednosť pred vyživovacou povinnosťou rodiča k dieťaťu. Pokiaľ odporca poukazoval na
to, že navrhovateľka nebola v stave núdze a mala v posudzovanom období pre seba značnú sumu,
pretože mesiac pred podaním návrhu je on vrátil pôžičku v sume 12.527,92 Eur, k tomu súd udáva,
že išlo o peniaze, ktoré jej nasporili jej rodičia, a ktorú sumu ona po uzatvorení manželstva investovala

do domu, ktorý staval odporca. Po narušení ich vzťahov si uvedenú sumu musela od odporcu vymáhať
dokonca súdnou cestou. Na toto plnenie však nemožno prihliadať, pretože to sú finančné prostriedky
z úplne iného titulu, sú to úspory, ktoré šetrili navrhovateľke jej rodičia, pričom manželské výživné
sa odvodzuje od príjmov plynúcich počas manželstva. Okrem toho účelom manželského výživného je
dorovnanie životnej úrovne manželov, pričom ani s prihliadnutím na uvedenú sumu by sa pri vyššie

uvedených majetkových pomeroch odporcu a jeho nadštandardnej životnej úrovne nedalo usudzovať,
že by bez určeného výživného mali manželia rovnakú životnú úroveň. O trovách konania rozhodol súd
podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie

alebo ho zmeniť a návrh zamietnuť. Napadnutému rozhodnutiu vyčítal nesprávne skutkové závery a
nesprávne právne posúdenie veci. V prípade výživného na manžela nejde o dosiahnutie matematickej
rovnosti medzi manželmi, ale o dosiahnutie rovnosti spravodlivej. Súd neskúmal schopnosti a možnosti
oboch manželov. Súd by mal v tomto prípade skúmať, napríklad stupeň dosiahnutého vzdelania,
možnostinatrhupráce,čivýškuopodstatnenýchvýdavkov.Odporcamalzato,žesúdprvejinštanciemal

posúdiť opodstatnené výdavky účastníkov. Týmito sa však nijako nezaoberal na strane navrhovateľky a
nevykonal žiadne dokazovanie ani na skutočnosť či si odporca plnil vyživovaciu povinnosť na manželku
dobrovoľne. Takéto plnenie pritom nemožno vnímať výlučne ako peňažné, ale zahŕňa v sebe aj
náklady na domácnosť a úhrady spoločných záväzkov, ktoré celé roky hradil výlučne odporca. Podľa
odporcu navrhovateľka v konaní nepreukázala svoje opodstatnené výdavky a nijako nepreukázala

odôvodnené potreby na určenie výživného v požadovanej výške. Súdom určené výživné je neprimerané
vysoké. Samotná navrhovateľka v konaní uviedla, že odporca platil výživné na ich maloleté dieťa,
že dostáva rodičovský príspevok a prídavky na dieťa. Navrhovateľka uviedla že na bývanie svojim
rodičom neprispieva. Odporca zdôraznil, že na výživu spoločného maloletého dieťaťa platí mesačne
200 eur k rukám matky a 250 eur na tvorbu spor. Súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie

ohľadoch schopnosti navrhovateľky uhrádzať náklady na pokrytie jej potrieb, pričom odporca v konaní
poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka mala k dispozícii dostatok financií mesačne vo výške asi
960 eur, chodila na dovolenky, a jej životná úroveň bola za posudzované obdobie relatívne vysoká.
Odporca tiež uviedol, že rovnako ako navrhovateľka, býval v byte svojich rodičov spolu so svojou
sestrou, aj jemu rodičia vypomáhali a jeho firma išla do likvidácie. Navrhovateľka jej tvrdenia a jej reálnu

životnú úroveň nepreukázala. Za nepreukázané považoval odporca aj tvrdenie, že svoju nepriaznivú
finančnú situáciu zapríčinil sám a bral na seba neprimerané riziko. Súd prvej inštancie nevykonal žiadne
dokazovanie k sume 12.528 eur ktoré mal odporca navrhovateľke vrátiť, nezobral do úvahy a nezisťoval
ako reálne hospodárila navrhovateľka a načo bol použitý výber z účtu v sume 10.500 eur, bez ktorého byúčet klesajúcu hodnotu nemal. Odporca mal za to že navrhovateľka v rozhodnom období disponovala
minimálne sumou 23.000 eur a teda jej pomery boli vyššie. Záverom odporca uviedol, že platí výživné
na syna a platenie výživného aj na manželku a náhrada trov konania rozsudkom v stanovenej výške sú

pre neho likvidačné. Súd prvej inštancie mal o trovách konania správne rozhodnúť podľa § 143 O.s.p.,
pretože odporca nedal príčinu na podanie návrhu, pretože sa počas manželstva o rodinu a domácnosť
staral a dobrovoľne hradil všetky záväzky a náklady spojené so spoločnou domácnosťou.

4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 59 a nasl.
CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387.

6. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z

manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

7. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

8. Pre skúmanie v zásade rovnakej životnej úrovne manželov, ktorá je základným kritériom pre určenia
rozsahu vyživovacej povinnosti medzi manželmi v zmysle citovaného ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine,
je v prvom rade rozhodujúce porovnanie príjmových a majetkových pomerov manželov. A v tomto smere
je už z predchádzajúcich právoplatných rozhodnutí týkajúcich sa výživného na spoločné maloleté dieťa
účastníkov zrejmé, že tieto pomery na strane odporcu významne prevyšujú pomery navrhovateľky. Na

uvedenom nemení nič ani to, že takto zistené pomery odporcu sú iba potenciálne v zmysle citovaného
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine a ich predpokladaná úroveň vychádza zo skutočnosti, že odporca mal
príjem 120.000 eur z predaja obchodnej spoločnosti ďalej neefektívne spotrebovaný na prieskum trhu
a daroval dom v hodnote cca 107.000 eur zaťažený hypotékou, podľa tvrdenia odporcu s istinou
52.000 eur (čistá hodnota cca 55.000 eur) . Posudzovanie pomerov odporcu hľadiskom potenciálne

možných pomerov a nie hľadiskom pomerov skutočných, je dôsledkom jeho účelového zbavovania sa
majetku. Opakované poukazy odporcu na jeho skutočné pomery sú preto bezpredmetné. Pri pomeroch
odporcu definovaných stotisícovými hodnotami sú potom pomery navrhovateľky diametrálne odlišné, a
to aj pri zohľadnení odporcom tvrdenej dispozície navrhovateľky s vrátenou pôžičkou 12.527,92 eur a
prostriedkami na bankovom účte presahujúcimi 10.000 eur. Porovnávanie životnej úrovne účastníkov

porovnaním uvedených pomerov potom vychádza jednoznačne v prospech lepšej životnej úrovne na
strane odporcu.

9. Ohľadom ďalších odvolacích námietok odporcu odvolací súd uvádza, že obdobie posudzované v
tomto konaní spadá do času pred tretím rokom veku maloletého dieťaťa, ktoré bolo v starostlivosti

navrhovateľky, a preto príjmové pomery navrhovateľky (rodičovský príspevok 194,70 eur mesačne)
zodpovedajú uvedenej situácii. Z dôvodu rodičovskej dovolenky navrhovateľky bolo bezpredmetné
skúmať jej možnosti dané dosiahnutým vzdelaním, či možnosťami uplatnenia na trhu práce, keď
starostlivosť o dieťa je potrebné uprednostniť pred zárobkovou činnosťou rodiča. Zároveň je nedôvodná
námietka odporcu, že v rozhodnom období podieľal na nákladoch domácnosti, keďže k ukončeniu

spolužitia účastníkov v spoločnej domácnosti došlo v 3/2011, teda pred posudzovaným obdobím.
Rovnako neobstojí námietka odporcu o úhrade spoločných dlhov, pretože vyporiadanie úhrad
spoločného dlhu má osobitný režim ( § 511 OZ ), z ktorého nároky odporcu nie sú vyživovacou
povinnosťou odporcu nijako dotknuté, čo platí aj opačne. Nemožno totiž pri určení výživného odporcu na
navrhovateľku zohľadniť odporcove plnenia na ich spoločný dlh, keď odporcovi nároky vyplývajúce napr.

z ust. § 511 OZ ods. 3 ostávajú nedotknuté. Napokon i o trovách konania bolo súdom prvej inštancie
rozhodnuté správne, pretože neobstojí argumentácia, že odporca nedal svojim správaním dôvod pre
podanie návrhu, ktorá by odôvodňovala použitie vtedy platného ust. § 143 O.s.p. Peňažné plnenie
výživného na manželku v rozhodnom období odporca netvrdil a nebolo zistené , plnenie výživného vrozhodnom období z jeho strany inou formou nebolo v konaní zistené. Navrhovateľke tak neostávalo
iné, ako domáhať sa plnenia návrhom.

10. Vzhľadom na uvedené krajský súd rozhodnutie potvrdil a podľa ust. § 396 ods. 1 CSP rozhodol o
nároku na náhradu trov odvolacieho konania, ktorý v rozsahu 100 % priznal navrhovateľke. Vzhľadom na
to,žeúkonyodvolaciehokonania,vdôsledkuktorýchvznikliúčastníkomtrovykonania,boliurobenépred
1.7.2016, teda pred účinnosťou § 52 CMP (Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.),
rozhodol odvolací súd na základe § 470 ods. 2 CSP o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 142

ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní plne úspešnej navrhovateľke
preto priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie
samostatným rozhodnutím.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).