Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 34P/101/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112211393
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3112211393.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky C.. B.. A.
G., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom V. - H., V. XXX, zastúpenej v konaní právnym
zástupcom C.. C. M., advokátom so sídlom F., U.. sv. K. XX/XX, proti odporcovi G. D., štátnemu občanovi
Slovenskej republiky, trvale bytom F., L., O. XXX/XX, o určenie výživného na manželku takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky, ako výživné na manželku, sumou vo

výške 200,- Eur mesačne s účinnosťou od 02.05.2012 do 14.06.2013.

Dlh odporcu na výživnom za obdobie od 02.05.2011 do 14.06.2013 vo výške 2.673,33 Eur s a
odporcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 150,- Eur mesačne k rukám navrhovateľky, vždy do
15-teho dňa v mesiaci, po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu s tým,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 648,59
Eur k rukám jej právneho zástupcu JUDr. C. M., do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi určenia výživného na manželku
v sume 200,- Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, t. j. od 02.05.2012 a náhrady trov
konania. S poukazom na skutočnosť, že medzičasom došlo k právoplatnému rozvodu manželstva
účastníkov, žiadala priznať výživné na manželku do 14.6.2013, teda za dobu 13 mesiacov a 11 dní,

čo pri navrhovanej sume výživného činí 2.673,33 Eur. Navrhovateľka uviedla, že jej návrh sa opiera
o zákonné ustanovenia Zákona o rodine a princíp solidarity medzi manželmi, pretože v čase začatia
súdnehokonaniaichmanželstvotrvalo,aleodmarca2011účastnícinežijúspolu,odporcasaodsťahoval
z domácnosti a na jej výživu neprispieval. Priznala, že odporca posiela nejaké sumy v rôznych výškach,
ale ide o výživné na maloleté dieťa pochádzajúce z ich manželstva. Zdôraznila, že manželia majú v
zásade právo na rovnakú životnú úroveň, pričom je zrejmé, že životná úroveň odporcu je podstatne
vyššia. Uviedla, že ona navrhovateľka bola v posudzovanom období na rodičovskej dovolenke, jej

jedinýmpríjmombolrodičovskýpríspevokaprídavoknadieťa.Finančnejejmuselivypomáhaťjejrodičia.
Ona s maloletým dieťaťom účastníkov bývala v dome svojich rodičov, formou výpomoci od rodičov
im preto nemusela na bývanie prispievať, tí jej museli finančne vypomáhať. V návrhu ďalej uviedla, že
podala aj návrh na rozvod, ktorý bol na tunajšom súde vedený pod sp. zn. 27C/79/2011, pričom do
podania jej návrhu na súd nedošlo k rozvodu jej manželstva s odporcom. Navrhovateľka nevlastnila
žiadnu nehnuteľnosť ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Ďalej uviedla, že pre nízky vek maloletého

dieťaťa sa nemohla zamestnať. Uviedla, že jej mesačné výdavky predstavujú sumu cca 850,- Eur
mesačne, pričom sumu 400,- vynaloží na uspokojovanie potrieb maloletého a zvyšok na uspokojovanie
svojich potrieb. Jej príjem pozostávajúci z rodičovského príspevku, prídavku na dieťa a sumy, ktorú jejmesačne poukazuje odporca, nepostačoval ani na pokrytie potrieb maloletého, nieto na pokrytie potrieb
domácnosti a jej osobných potrieb. Všetky výdavky nad rámec jej príjmov jej hradili rodičia, pričom
tento dlh im bude splácať, keď sa zamestná. Odporca jej odmietal prispievať na výživu dobrovoľne,

na čo ho vyzvala aj písomne, zásielku však neprevzal v odbernej lehote. Príjem odporcu jej nie je
známy, má však za to, že sa pohybuje vo výške cca 5.000,- Eur mesačne, nakoľko počas manželstva
pracovala v spoločnosti, ktorej je odporca jediným spoločníkom. Okrem toho je odporca konateľom
ďalšej obchodnej spoločnosti. Odporca tiež vlastnil nehnuteľnosť - pozemok nachádzajúci sa v k. ú. N. E.
ako aj rozostavanú stavbu rodinného domu na tejto parcele. Predmetnú nehnuteľnosť odporca previedol

darovacou zmluvou na svojho otca, pravdepodobne so snahou vyhnúť sa povinnosti prispievať na výživu
ich maloletého syna. Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že medzičasom bolo ich manželstvo s
odporcom už rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30.04.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 14.06.2013 a žiadala o pripojenie uvedeného rozvodového spisu sp.zn.., ako aj spisu vedeného
tunajším súdom pod sp.zn.XXP/XX/XXXX vo veci úpravy práv a povinností k maloletému G. na čas do
rozvodu, v ktorých konaniach boli podrobne zisťované príjmové a majetkové pomery účastníkov a bola

zistená vysoká životná úroveň odporcu v posudzovanom období, preto návrh považuje v plnom rozsahu
za dôvodný, pretože manželia majú mať právo na rovnakú životnú úroveň, pričom navrhovateľkou
navrhovaná suma výživného na manželku ani nedorovnáva životnú úroveň odporcu v posudzovanom
období. Žiadala, aby sa v tejto veci aplikovalo ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, kde aj v iných
konaniachbolozistené,žeodporcasazbavovalmajetku,tedaabysanauvedenúskutočnosťprihliadloaj

v tomto konaní. Poukázala na to, že bolo preukázané, že ona nevynakladala žiadne finančné prostriedky
nadrámecpotriebnevyhnutnýchnazabezpečeniesebaamaloletéhodieťaťa,ktorévychovávadoposiaľ.
Zdôraznila, že z pripojených spisov jednoznačne vyplynulo, akým spôsobom hospodáril v tom čase
odporca, že tento bez akéhokoľvek náležitého protiplnenia previedol majetok značnej hodnoty a teda s
prihliadnutím na takúto skutočnosť je nepochybné, že odporcom dokladované príjmy v tomto konaní nie

sú kritériom pre posúdenie jeho možnosti na plnenie vyživovacej povinnosti voči manželke.
Odporca nesúhlasil s podaným návrhom, považoval ho za nedôvodný a žiadal ho v celom rozsahu
zamietnuť. Poukázal na to, že skutočnosti, ktoré uvádza navrhovateľka, nie sú pravdivé, pretože tá mala
k dispozícii dostatok financií, mesačne vo výške cca 960,- Eur, pretože navrhovateľka od narodenia
ich maloletého dieťaťa poberala materské dávky v sume cca 650,- Eur mesačne, potom rodičovský

príspevok, ktorý za celé obdobie 20 mesiacov predstavuje sumu spolu 3.894,- Eur a k tomu prídavok na
dieťa za celé obdobie v sume 450,80 Eur, pri narodení dieťaťa jej bol vyplatený aj príspevok pri narodení
v sume 151,- Eur plus ďalší príspevok 670,- Eur. Tiež on jej vrátil pôžičku v sume 12.527,92 Eur. Spolu
tak mala navrhovateľka za celé obdobie od narodenia ich syna (teda od 18.11.2010) sumu 26.933,41
Eur, čo mesačne predstavuje v priemere sumu 961,90 Eur. Odporca ďalej poukázal na to, že životná

úroveň navrhovateľky je relatívne vysoká. Najprv uviedol, že navrhovateľka bývala u svojich rodičov v
6-izbovom rodinnom dome, užívala auto jej rodičov. Chodí na dovolenky, v lete 2012 bola dvakrát na
dovolenke v Chorvátsku a podobne. Na poslednom pojednávaní odporca uviedol, že v posudzovanom
období bývala navrhovateľka u svojho priateľa, vozí sa na jeho drahých autách, viedla nadštandardný
život. Domnieva sa, že ona nikdy nebola v hmotnej núdzi, mala kde bývať, bolo o ňu postarané, preto

žiadal jej návrh zamietnuť. Ďalej odporca uviedol, že jeho životná úroveň je a v posudzovanom období
bola nízka, žil v 4-izbovom byte jeho rodičov, kde žil spolu s rodičmi a jeho plnoletou sestrou. Tvrdil, že
dom v N. E. nebol skolaudovaný a nikto v ňom nebýval. Priznal, že uvedený rozostavaný dom darovacou
zmluvou previedol niekedy v roku 2011 na svojho otca, pretože na jeho stavbu čerpal hypotekárny úver,
peniaze sa minuli, nemal z čoho splácať úver a nemal ho z čoho dostavať, preto dom prepísal na svojho

otca, ktorý prevzal splácanie úveru aj vysporiadanie dlžníkov, pričom zostatok úveru vtedy predstavoval
cca 52.000,-Eur bez úrokov. Odporca tvrdil, že finančne mu pomáhajú vyžiť jeho rodičia. Uviedol, že bol
zamestnaný v spoločnosti svojich rodičov, kde pracoval na polovičný úväzok a zarábal 160,- až 170,-
Eur mesačne. Poukázal na to, že jeho predchádzajúca firma išla do likvidácie, kde je stále vedený ako
spoločník, a preto nemal možnosť byť zaevidovaný ani na úrade práce. Priznal, že všetok majetok jeho

spoločnosti K. F. s.r.o., v ktorej je on spoločník, uvedená spoločnosť predala spoločnosti F. s.r.o., v ktorej
spoločníkmi bol najprv jeho otec, potom jeho matka a kamarát jeho otca a uvedený majetok ( 4 dodávky,
2 osobné autá, niekoľko stanov a nafukovacích zariadení a pod.) bol predaný za sumu 102.038 Eur, z
čoho časť sa použila na úhradu starých dlhov a časť na prieskum trhu. Odporca uviedol, že mal problém
si nájsť zamestnanie, pretože jeho styk so synom je upravený aj v doobedňajších hodinách, pričom so

synom sa chce stretávať a je problém nájsť takého zamestnávateľa, ktorý by akceptoval, že by sa počas
pracovnej doby stretával so synom. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľka nemá nárok na výživné z
dôvodu rozporu s dobrými mravmi, pretože mu riadne neumožňuje stretávať sa so synom. Okrem toho
sa vysmievala z jeho otca a tiež bráni v styku jeho rodičov s maloletým synom. Odporca opätovnezdôraznil, že navrhovateľka cca mesiac pred podaním návrhu disponovala sumou viac ako 12.500,- Eur,
z ktorých sa mohla vyživiť sama, že viedla nadštandardný život svojimi dovolenkami, drahými autami,
a to so svojím priateľom. Poukázal na to, že navrhovateľka so svojim tvrdením, že peniaze z pôžičky,

ktorú jej on vrátil, musela vrátiť rodičom, nemôže uspieť, pretože aj on sporí svojmu synovi, čo nebude
znamenať, že mu ich bude musieť v 18. roku veku vrátiť, lebo sú jeho a bude si môcť s nimi urobiť,
čo bude chcieť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sobášny list, rodný list, rozpis
platieb otca z čl. 10, výzvu, výpis z obchodného registra, LV z čl. 15-16, zápisnicu, výpis z obchodného

registra, rozkaz na plnenie, odpor, PZ, potvrdenie o príjme, mzdový list, výplatné pásky, príspevky z čl.
57, daňové priznania spoločnosti F. s.r.o. a K. F. s.r.o. + účtovné závierky, zápisnice z pojednávaní sp.
zn. XXP/XX/XXXX, pokladničné bločky, rozpis výdavkov, príjmový pokladničný doklad, fotografie domu,
čestné prehlásenia, PZ, mzdový list, výpis z účtu odporcu, e-mailovú komunikáciu, rozpis príspevkov,
čestné prehlásenia, výpisy z časopisu, fotografie domu, výpis zo znaleckého posudku, rozhodnutie obce,
zmluvu o splátkovom úvere, faktúry, zápisnice z čl. 160, daňové priznania + účtovné závierky, výpis

z účtu navrhovateľky, čestné prehlásenie svedka, rozvodový rozsudok, návrh na vydanie platobného
rozkazu, výpoveď zo zmluvy o stavebnom sporení, čestné prehlásenie, vyhlásenie D. D., fotografie,
obsah pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XX/XXXX a XXP/XX/XXXX a zistil nasledovný
skutkový stav:
Účastnícikonaniabolimanželia,manželstvouzatvorilidňa23.01.2010,zichmanželstvapochádzajedno

dieťa - maloletý G. narodený XX.XX.XXXX. Od marca 2011 nežijú účastníci spolu, kedy sa odporca
odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa XX.XX.XXXX č.
k. XXC/XX/XXXX-XXX bolo manželstvo účastníkov rozvedené, maloletý G. bol na čas po rozvode
zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého
dieťaťa sumou 250,- Eur mesačne, z čoho sumu 100,- Eur mesačne mu bolo uložené poukazovať na

osobitný účet maloletého za účelom tvorby úspor. Výrok uvedeného rozsudku o rozvode manželstva
nadobudol právoplatnosť dňa 14.6.2013. Voči výroku o výške výživného podala navrhovateľka ako
matka dieťaťa odvolanie a Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 24.9.2013 č.k. XXCo/XXX/XXXX-
XXX zmenil výrok o výške vyživovacej povinnosti odporcu k maloletému dieťaťu tak, že odporcu zaviazal
platiť výživné na mal. G. vo výške 450,-Eur mesačne tak, že sumu 200,-Eur je povinný poukazovať

k rukám matky a sumu 250,-Eur určenú na tvorbu úspor na účet maloletého dieťaťa. Uvedený výrok
o výživnom pre maloletého G. nadobudol právoplatnosť dňa 6.11.2013. Ako vyplýva z odôvodnenia
uvedeného rozsudku odvolacieho súdu, pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti odporcu k maloletému
dieťaťu účastníkov súd vychádzal zo zistení, že odporca ako jediný spoločník spol. K. F. s.r.o. , ktorý
sa odvolal z funkcie konateľa, sám znefunkčnil uvedenú spoločnosť svojim vlastným postupom. Predal

majetok uvedenej spoločnosti za sumu 120.000,-Eur novovzniknutej (22.4.2011) spoločnosti F. s.ro.,
kde bol spoločníkom jeho otec, a v ktorej odporca vykonával funkciu konateľa, pričom obe spoločnosti
majú takmer totožné predmety činnosti a sú príbuzensky prepojené. Podľa tvrdení odporcu kúpnu
cenu 120.000,-Eur získanú z predaja obchodnej spoločnosti K. F. s.r.o. použil na neúspešný prieskum
trhu a aj podľa názoru krajského súdu týmto postupom odporca vzal na seba neprimerané majetkové

riziko, keď ukončil podnikanie v prosperujúcej obchodnej spoločnosti a sumu 150.000,-Eur získanú
z predaja majetku prosperujúcej spoločnosti, zjavne neúčelne vynaložil na bližšie nešpecifikovaný
prieskum trhu. Krajský súd tiež zdôraznil, že odporca v roku 2011 daroval novovybudovaný rodinný dom
pred kolaudáciou spolu s pozemkami svojmu otcovi, ktorý zároveň prevzal hypotéku a svojim správaním
sa odporca nepochybne vzdáva bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, majetkového

prospechu a berie na seba neprimerané majetkové riziká, pričom uvedená skutočnosť nemôže byť na
úkor jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Krajský súd ďalej uviedol, že pre posúdenie
možností a schopností odporcu nie sú rozhodujúce jeho súčasné zárobkové a majetkové pomery, ale
je potrebné vychádzať z tej okolnosti, že odporca si svoju súčasnú nepriaznivú situáciu zapríčinil sám,
nakoľko v predchádzajúcom období pri podnikaní bral na seba neprimerané majetkové riziká. Preto

krajskýsúdzaprimeranémožnostiamaschopnostiamodporcuavekuaodôvodnenýmpotrebámdieťaťa
považoval určenie výživného v sume 450,-Eur mesačne s tým, že majetkové a zárobkové pomery
odporcu umožňujú z uvedenej sumy aj tvorbu úspor maloletého dieťaťa.
Ako vyplynulo z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXP/XX/XXXX, rovnaká výška vyživovacej
povinnosti odporcu k maloletému G. v sume 450,-Eur mesačne (200,-Eur bežné výživné a 250,-Eur

za účelom tvorby úspor) s účinnosťou od 3.3.2011 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva
účastníkov bola určená aj právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.8.2013 č.k.
XCoP/XX/XXXX-XXX. Aj v uvedenom konaní krajský súd vychádzal z rovnakých skutkových zistení a srovnakými právnymi závermi ako sú opísané vo vyššie uvedenom rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 24.9.2013 č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX.
S poukazom na zistený skutkový stav bolo posudzovaným obdobím pre určenie výživného na manželku

obdobie od začatia súdneho konania, t.j. od 2.5.2012, do právoplatnosti výroku o rozvode manželstva,
t.j. do 14.6.2013. V posudzovanom období bola navrhovateľka na rodičovskej dovolenke s maloletým
synom účastníkov G., nar. XX.XX.XXXX, ktorý mal v posudzovanom období v čase začatia súdneho
konania X,X rokov a v čase právoplatnosti rozvodu manželstva účastníkov X,X rokov. Jediným zdrojom
príjmu navrhovateľky bol vtedy rodičovský príspevok vo výške 194,70 Eur a prídavky na dieťa vo výške

22,54Eurmesačne.Inépríjmynemala.Predzačatímtohtokonaniaodporcavrátilnavrhovateľkepôžičku
v sume 12.527,92 Eur, ktorú sumu jej nasporili jej rodičia, a ktorú sumu ona po uzatvorení manželstva
investovala do domu, ktorý staval odporca. Po narušení ich vzťahov si uvedenú sumu musela od
odporcu vymáhať dokonca súdnou cestou. O vedenej sume navrhovateľka uviedla, že ju vrátila jej
rodičom. Navrhovateľka priznala, že počas posudzovaného obdobia bola s dieťaťom na dovolenke,
pričom poukázala na to, že dovolenky s dieťaťom absolvuje z dôvodu jeho zdravotného stavu a tieto

jej platia jej rodičia. Navrhovateľka nebola vlastníčkou žiadneho majetku väčšej hodnoty, tiež nemala
iné vyživovacie povinnosti. Z výpisu bankového účtu navrhovateľky za celé posudzované obdobie, ktorý
dôkaz navrhol odporca, vyplynulo, že v posudzovanom období 13 mesiacov neboli na jej účte robené
žiadne väčšie bankové transakcie, okrem jedného výberu väčšej sumy 10.500,-Eur dňa 31.5.2012, inak
to boli bežné výbery v sumách od 5,- Eur do 200,-Eur maximálne a vklady v sumách od 50,-Eur do

222,70 Eur. Jej účet mal klesajúcu tendenciu, v čase začatia konania so zostatkom 12.361,11 Eur a ku
dňu 16.5.2013 v sume 78,80 Eur.
Odporca tvrdil, že v posudzovanom období býval v spoločnej domácnosti s jeho rodičmi v X-izbovom
byte a popieral, že by býval v dome v N. E., čo tvrdila navrhovateľka, ktorá k svojmu tvrdeniu predkladala
čestné vyhlásenia jeho susedov. Faktom je, že odporca bol v minulosti vlastníkom novopostaveného

rodinného domu, ktorý ešte nebol skolaudovaný, ale podľa predložených fotografií už bol obývaný a
predmetný dom odporca v roku 2011 darovacou zmluvou previedol na svojho otca. Odporca uviedol,
že predmetná stavba bola zaťažená hypotekárnym úverom, ktorý zostatok úveru podľa jeho udania
predstavoval cca 52.000,-Eur bez úrokov. Podľa znaleckého posudku (č.l.152) bola hodnota uvedeného
domu s pozemkami, ktoré boli predmetom bezodplatného prevodu na otca odporcu, v sume 107.000,-

Eur.
Odporca bol v minulosti jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti K. F. s.r.o. Ako jediný
spoločník sa v roku 2011 odvolal z funkcie konateľa a potom išla spoločnosť do likvidácie. Z daňového
priznania spol. K. F. s.r.o. za rok XXXX ( č.l.186) vyplynulo, že súčet prevádzkových, finančných a
mimoriadnych výnosov bol 95.303,75 Eur, súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov

bol 92.771,29 Eur a výsledok hospodárenia pred zdanením predstavoval 2.532,46 Eur a základ dane
predstavoval 3.848,67 Eur. Teda nebolo pravdivé tvrdenie odporcu, že uvedená spoločnosť bola
neustále v strate. Uvedená spoločnosť mala majetok značnej hodnoty, 4 dodávky pre výkon doručovacej
služby, 2 osobné autá, niekoľko stanov a nafukovacích zariadení a pod. Z predložených faktúr (č.l.157
- 160) vyplynulo, že spoločnosť odporcu K. F. s.r.o. previedla na novozaloženú spoločnosť F. s.r.o. celý

svojmajetokzakúpnucenu122.445,60EursDPH.Odporcanevedelzdokladovaťnaloženiesuvedenou
sumou, uviedol, že uvedená suma sa použila na úhradu starých dlhov a na prieskum trhu, ktorý prieskum
sa vykonával prostredníctvom nejakých 3 firiem, ktoré on našiel na internete.
Spoločnosť F. s.r.o. bola zapísaná do obchodného registra dňa 22.4.2011, jej spoločníkmi boli
otec odporcu a ešte jeden spoločník, každý z nich s 50 %-ným obchodným podielom. Jediným

konateľomuvedenejvtedynovozaloženejspoločnostibolodporca,ktorýbolajjejzamestnancom.Najprv
tam pracoval ako manažér, potom ako prevádzkový pracovník. Odporca bol v uvedenej spoločnosti
zamestnaný na polovičný pracovný úväzok s priemerným čistým mesačným príjmom 170,-Eur. Odporca
bol jediným zamestnancom uvedenej spoločnosti, spoločnosť nemala iných zamestnancov. Uvedená
spoločnosť vykonávala rovnaký predmet činnosti a pracovná náplň odporcu bola rovnaká ako v jeho

predchádzajúcej spoločnosti K. F. s.r.o., ktorá išla po odpredaní majetku tejto spoločnosti do likvidácie.
Z daňového priznania spoločnosti F. s.r.o. za rok XXXX vyplynulo, že výsledok hospodárenia pred
zdanením predstavoval 7.133,18 Eur a základ dane predstavoval 7.674,58 Eur. Z daňové priznania
spoločnosti F. s.r.o. za rok XXXX vyplynulo, že výsledok hospodárenia pred zdanením predstavoval -
6.045,53 Eur a základ dane predstavoval 2.674,82 Eur.

OdporcamalvposudzovanomobdobílenvyživovaciupovinnosťkmaloletémusynoviúčastníkovG.,nar.
XX.XX.XXXX, ktorá mu bola určená právoplatnými rozsudkami vo výške 450,-Eur mesačne ako na čas
po rozvode manželstva, tak aj na čas pred rozvodom manželstva. Užíval benefity od zamestnávateľa,používal firemný mobilný telefón, firemné auto a tvrdil, že ho skôr živia jeho rodičia, u ktorých sa stravuje,
ktorí mu aj kupujú oblečenie a pod.
Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť.

Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná
úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza
vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., pri určení výživného prihliadne súd na

odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
V danej veci bolo zistené, že navrhovateľka bola aktívne legitimovaná na podanie tohto návrhu na

určenie výživného na manželku, pretože účastníci konania boli manželmi a odporca si neplnil riadne
vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke ako svojej manželke. Manželstvo účastníkov medzičasom
zaniklo, a preto súd v zmysle návrhu navrhovateľky určil výživné za obdobie od podania návrhu do
právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Súd mal za preukázané, že návrh navrhovateľky bol
v celom rozsahu dôvodný, pretože v posudzovanom období účastníci neviedli spoločnú domácnosť,

odporca neprispieval na výživu navrhovateľky a navrhovateľka bola v posudzovanom období na
rodičovskej dovolenke a poberala len rodičovský príspevok a prídavky na dieťa, starala sa o maloleté
dieťa účastníkov, ktoré v tom čase bolo vo veku od jedného a pol roka až do dva a pol roka. V konaní
bolo zistené, že životná úroveň odporcu bola resp. mohla byť nadštandardná. Odporca bol v minulosti
vlastníkom novopostaveného rodinného domu v hodnote 107.000,-Eur, ktorý po prerušení spolužitia

s navrhovateľkou bezodplatne previedol na svojho otca s odôvodnením, že nebol schopný splácať
hypotekárny úver viažuci sa k predmetnej nehnuteľnosti, a ktorého zostatok úveru bol podľa jeho udania
cca 52.000,-Eur bez úrokov. Tiež bolo zistené, že odporca po prerušení spolužitia s navrhovateľkou v
roku 2011 previedol celý majetok spoločnosti K. F. s.r.o., v ktorej bol on jediným spoločníkom, za kúpnu
cenu 122.445,60 Eur s DPH, na novozaloženú spoločnosť F. s.r.o., v ktorej bol on jediným konateľom

a jediným zamestnancom, ale nemal na spoločnosti majetkovú účasť s tým, že spoločníkom s 50 %
-ným obchodným podielom bol jeho otec. Použitie uvedených finančných prostriedkov nezdokladoval,
uviedol, že financie sa minuli na prieskum trhu. S poukazom na takto zistený skutkový stav mal súd
zhodne s názorom Krajského súdu v Trenčíne vyjadrený v konaniach vedených tunajším súdom pod
sp. zn. XXC/XX/XXXX a XXP/XX/XXXX za to, že odporca sa svojim konaním sám vzdal výhodného

zamestnania, majetkového prospechu a vzal na seba neprimerané majetkové riziká, preto aplikoval ust.
§ 75 ods.1 Zákona o rodine, ktoré ustanovenie je spoločné pre všetky druhy výživného.
V danej veci súd vychádzal z toho, že výživné medzi manželmi je založené na princípe solidarity a
rovnakej životnej úrovne. Bolo zistené, že životná úroveň navrhovateľky bola podstatne nižšia, pretože
sa musela starať o maloleté dieťa, bola na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom bol rodičovský

príspevok a prídavky na dieťa a mala len nejaké úspory, zatiaľ čo odporca pracoval a po prerušení
spolužitia účastníkov sa zbavoval svojho hodnotného majetku, ktoré konanie sa javí ako špekulatívne.
Preto možno konštatovať, že jeho životná úroveň bola napriek jeho tvrdeniam nadštandardná, keďže
si mohol dovoliť podľa svojho tvrdenia preinvestovať takúto veľkú sumu, pričom ani nevedel preukázať
ako tieto finančné prostriedky preinvestoval. Taktiež sa darovacou zmluvou zbavil svojho domu, čiže

vzdal sa majetku, ktorý prepísal na svojho otca. Všetky jeho kroky svedčia o tom, že v žiadnom
prípade nebol v tiesni ako to on tvrdil a súd považuje jeho tvrdenie o tom, že sa sám živil len zo
sumy 160,- až 170,-Eur mesačne, a že mu finančne museli vypomáhať jeho rodičia, za zavádzajúce.
Po prerušení spolužitia účastníkov odporca robil všetky kroky k tomu, aby sa zbavil svojho majetku,
znefunkčnil svoju predchádzajúcu firmu, z ktorej všetky hnuteľné veci previedol na inú spoločnosť,

ktorej spoločníkom bol jeho otec. Získal za to finančné prostriedky, a ako sám uvádza, mohol si dovoliť
preinvestovať tieto peniaze na nejaký prieskum trhu, čo by ako sociálne odkázaný človek určite neurobil.
Jeho konanie sa javí ako špekulatívne. Je teda zrejmé, že odporca mal nadštandardnú životnú úroveň.
Keďže bolo preukázané, že životná úroveň účastníkov bola diametrálne odlišná a odporca si neplnil
dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke, súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a odporcu

zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky za posudzované obdobie v navrhovanej sume po 200,-Eur
mesačne. Pri rozhodovaní aplikoval ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine, prihliadol na to, že odporca sa sám
zbavil svojou činnosťou aj majetku, aj úmyselne znefunkčnil svoju spoločnosť, ktorá nebola stratová ako
tvrdil odporca, ale bola zisková, mala kladný hospodársky výsledok v čase pred jej prevodom. Hoci sasúd nestotožnil s tvrdením odporcu, že sumu z predaja majetku svojej spoločnosti minul na prieskum
trhu, k tomu súd uvádza, že ak by aj naozaj preinvestoval túto sumu na nejaký prieskum trhu, tak možno
konštatovať, že vzal na seba neprimerané majetkové riziká a je potrebné tiež aplikovať ust. 75 ods.1

Zákona o rodine.
Pokiaľ ide o námietku odporcu, ktorou odporca poukazoval, že aj navrhovateľka mala vysokú životnú
úroveň, že bývala s priateľom a vozila sa na jeho autách, k tomu súd uvádza, že tento argument
odporca použil až niekoľko rokov po ich rozvode, pričom v priebehu konania v čase ešte trvajúceho
manželstva uvádzal, že navrhovateľka býva s jej rodičmi v ich domácnosti, a že u nich má vysokú

životnú úroveň. V tejto súvislosti súd ešte zdôrazňuje, že ak aj navrhovateľke finančne vypomáhali jej
rodičia, vyživovacia povinnosť medzi manželmi má prednosť pred vyživovacou povinnosťou rodiča k
dieťaťu. Okrem toho z pripojeného rozvodového spisu bolo zistené, že ešte počas spolužitia účastníkov,
zatiaľ čo sa navrhovateľka starala o ich predčasne narodené dieťa, odporca sa nedostatočne venoval
rodine, venoval sa najmä svojej firme, dopisoval si s inými ženami a následne on opustil ich spoločnú
domácnosť. Z uvedeného súd usúdil, že nie navrhovateľka spôsobila rozpad ich manželstva, preto

nemožno aplikovať ust. § 75 ods.2 Zákona o rodine. Priznanie manželského výživného preto nie je v
rozpore s dobrými mravmi ako sa to snažil preukázať odporca, a to ani kvôli sporom medzi účastníkmi
ohľadom úpravy styku s maloletým dieťaťom.
Pokiaľodporcaargumentoval,ženavrhovateľkamalavposudzovanomobdobípresvojupotrebuznačnú
sumu, pretože okrem vrátenej pôžičky poberala materské dávky cca 650,- Eur mesačne, rodičovský

príspevok, ktorý za 20 mesiacov predstavuje spolu sumu 3.894,-Eur, prídavky na dieťa za celé obdobie
v sume 450,80 Eur, príspevok pri narodení dieťaťa 151,-Eur + 670,-Eur, k tomu súd uvádza, že uvedené
tvrdenie odporcu vyznieva trochu absurdne a dosť nevhodne. Nárok na materské dávky je časovo
obmedzený cca na 6 mesiacov po narodení dieťaťa, pričom v posudzovanom období už maloletý syn
účastníkov mal 1,5 až 2,5 rokov, je teda zrejmé, že v posudzovanom období navrhovateľka materské

dávky už nepoberala. Rodičovský príspevok v sume 194,70 Eur mesačne a prídavky na dieťa 22,54 Eur
mesačne naozaj nie sú sumou, ktorá by umožňovala nadštandardný spôsob života pre matku a dieťa a
otázne je, či uvedená suma vôbec umožňuje aspoň štandardný spôsob života pre dve osoby pri bežných
výdavkoch. Príspevky pri narodení dieťaťa sú štátnou dávkou a poskytujú sa v čase narodenia dieťaťa
a sú určené na úhradu podstatne zvýšených jednorazových výdavkov v súvislosti s narodením dieťaťa

a jeho potrieb, preto vyznieva absurdne argumentácia otca, že navrhovateľka mala dosť finančných
prostriedkov pre svoju výživu z uvedeného titulu. Pokiaľ odporca poukazoval na to, že navrhovateľka
nebola v stave núdze a mala v posudzovanom období pre seba značnú sumu, pretože mesiac pred
podaním návrhu je on vrátil pôžičku v sume 12.527,92 Eur, k tomu súd udáva, že išlo o peniaze, ktoré
jej nasporili jej rodičia, a ktorú sumu ona po uzatvorení manželstva investovala do domu, ktorý staval

odporca. Po narušení ich vzťahov si uvedenú sumu musela od odporcu vymáhať dokonca súdnou
cestou. Na toto plnenie však nemožno prihliadať, pretože to sú finančné prostriedky z úplne iného titulu,
sú to úspory, ktoré šetrili navrhovateľke jej rodičia, pričom manželské výživné sa odvodzuje od príjmov
plynúcich počas manželstva. Medzi účastníkmi boli rozporné tvrdenia ohľadom uvedenej sumy, keď
navrhovateľka tvrdila, že uvedenú sumu ona potom vrátila rodičom a odporca tvrdil, že to bola suma

patriaca navrhovateľke. Bez ohľadu na to, či ju navrhovateľka rodičom vrátila alebo si ju ponechala, bola
to suma z titulu úspor nadobudnutých pred manželstvom a to nemá vplyv na výživné medzi manželmi,
ktorého základnou zásadou je zabezpečenie solidarity, podieľanie sa na rovnakej životnej úrovni z
príjmov nadobudnutých počas manželstva. Okrem toho účelom manželského výživného je dorovnanie
životnej úrovne manželov, pričom ani s prihliadnutím na uvedenú sumu by sa pri vyššie uvedených

majetkových pomeroch odporcu a jeho nadštandardnej životnej úrovne nedalo usudzovať, že by bez
určeného výživného mali manželia rovnakú životnú úroveň.
S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak ako
je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Podľa § 160 ods. 1, 2 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v
budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke v zmysle rozsudku, vznikol
odporcovi dlh na zameškanom výživnom za obdobie od 02.05.2012 do 14.06.2013 vo výške 2.673,33
Eur (12 mesiacov x 200,- Eur + 13 dní x 6,66 Eur + 29 dní x 6,45 Eur). Súd vzhľadom na výšku dlhu
povolil odporcovi splácať dlh po 150,- Eur mesačne tak, aby bol dlh v priebehu jeden a pol roka splatený.O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľka bola v konaní plne úspešná, preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania. Právny
zástupca navrhovateľky uplatnil proti odporcovi náhradu trov spolu vo výške 648,59 Eur. Súd priznal
navrhovateľke trovy právneho zastúpenia v sume 648,59 Eur podľa vyhlášky MS SR číslo 655/2004

Z. z. vrátane DPH (prevzatie a príprava zastúpenia á 111,21 Eur a režijný paušál 7,81 Eur, účasť na
pojednávaní 10.04.2013v sume 222,42 Eur a režijný paušál 7,81 Eur, účasť na pojednávaní 11.09.2013
a 07.02.2014 á 27,80 Eur a režijný paušál 7,81 Eur a 8,04 Eur a účasť na pojednávaní 29.01.2016 v
sume 111,21 Eur a režijný paušál 8,58 Eur zvýšené o 20 % DPH).

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín

(v dvoch vyhotoveniach).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods.1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.

Toto rozhodnutie je v časti o výživnom predbežne vykonateľné.