Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. september 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/327/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617204129
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6617204129.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej
a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: O..
Q. R., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A., S. O.X, zastúpený splnomocneným advokátom
JUDr. Vladimírom Sidorom, so sídlom Advokátska kancelária 920 01 Hlohovec, Železničná 4/A, proti
žalovanému: Provident Financial, s.r.o., so sídlom 821 09 Bratislava, Mlynské nivy 49, IČO: 35 805

731, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou De minimis, spol. s r.o., so sídlom 811 04
Bratislava, Lovinského 22, IČO: 36 868 949, o zaplatenie 583,62 eur s príslušenstvom a o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec
číslo konania 17Csp/83/2017-31 zo dňa 10.04.2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd vyhovel návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
podľa ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a § 325 ods. 2 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej „CSP“), ktorým uložil žalovanému povinnosť pre účely zabezpečenia
budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi uložiť do úschovy na Okresnom súde Lučenec
peňažnú sumu 600 eur v lehote 7 dní od doručenia uznesenia súdu prvej inštancie. V odôvodnení
uzneseniasúdkonštatoval,žežalobcauzatvorilsožalovanýmdňa6.12.2014Zmluvuospotrebiteľskom

úvere č. XXXXXXXXX. Žalobou vo veci samej sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia,
ktoré malo vzniknúť tým, že žalobca plnil na predmetnú úverovú zmluvu viac, než na čo mal žalovaný
zákonný nárok. Z obsahu predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal súd za preukázané, že ide
o spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
pričom obsah zmluvy odôvodňuje pochybnosti, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko
súd zistil, že v nej chýbajú alebo sú nesprávne uvedené niektoré obligatórne náležitosti zmluvy, čo

má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Súd ďalej v odôvodnení uznesenia uviedol, že
tieto skutočnosti predurčujú pozitívne rozhodnutie vo veci samej, avšak vzhľadom na skutočnosť, že
žalovaný, ako to vyplýva z pripojených listinných dôkazov, končí s podnikaním na Slovensku, postupuje
pohľadávky na iné spoločnosti a do skončenia konania vo veci samej by už nemusel disponovať
potrebnými finančným prostriedkami na zaplatenie prisúdenej pohľadávky žalobcovi, mal súd za to,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Súd taktiež konštatoval, že nariadením

neodkladného opatrenia sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do práv a oprávnených záujmov
žalovaného, pretože ide o neodkladné opatrenie, ktoré má len dočasný charakter a zanikne najneskôr
rozhodnutím vo veci samej.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namieta, že
neboli splnené procesné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože návrh neobsahuje

predpísané náležitosti, je neurčitý, nezrozumiteľný, nevykonateľný a nie je splnená podmienka
vyplývajúca z ustanovenia § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku. S poukazom na predmetnézákonné ustanovenie žalovaný namieta, že neodkladné opatrenie možno nariadiť iba za podmienky,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Žalovaný považuje napadnuté
uznesenie v celom rozsahu za zmätočné. V tejto súvislosti poznamenal, že mu nebola doručená

ani zmluva o spotrebiteľskom úvere, nebola mu doručená ani samotná žaloba vo veci samej, na
ktorú odkazuje okresný súd vo svojom odôvodnení, ale ani samotný návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje žalovaný za arbitrárne,
pretože okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec neuviedol, z akého predbežne
zisteného skutkového stavu veci vychádzal, ani ako právne posúdil splnenie zákonných podmienok

pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nie je presvedčivé, je
nelogické a pre žalovaného neprijateľné a nespravodlivé. Žalovaný súčasne popiera všetky skutkové
tvrdenia žalobcu uvádzané v návrhu. Pokiaľ žalobca v návrhu uviedol len svoje skutkové tvrdenia o
údajnej obave, že exekúcia vo veci samej bude ohrozená, nemôže okresný súd bez ďalšieho uveriť
takémuto ničím nepodloženému tvrdeniu. Žalovaný popiera obavy žalobcu, že by prípadná exekúcia
mohla byť ohrozená, nakoľko žalovaný je dcérskou spoločnosťou britskej spoločnosti International

Personal Finance Investments Limited, pôsobiacej v 13 štátoch, riadiacej sa nadštandardnými etickými
kódexmi, pričom pre žalovaného je zachovanie dobrej povesti prioritné. Žalovaný neukončil svoju
podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky, pričom v predmete podnikania má viacero
činností. Pokiaľ ide o poskytovanie spotrebiteľských úverov, žalovaný zdôraznil, že na výkon tejto
činnosti má naďalej povolenie udelené Národnou bankou Slovenska. Národná banka Slovenska na

základe zákona č. 35/2015 Z.z. vydala žalovanému ako prvému subjektu na slovenskom trhu dňa
28. augusta 2015 povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a to na základe mimoriadne
dôkladného rozboru zmlúv, ako aj všetkých procesov žalovaného pri poskytovaní spotrebiteľských
úverov. Žalovaný je tak v dobrej viere, že ním uzatvárané formulárové zmluvy sú v súlade s príslušnými
právnymi predpismi. Žalovaný v nadväznosti na posledné zmeny legislatívy v oblasti poskytovania

spotrebiteľských úverov sa rozhodol dočasne z opatrnosti neuzatvárať nové zmluvy o spotrebiteľských
úveroch. Uvedené však nemožno interpretovať tak, že by žalovaný naďalej nevykonával danú činnosť,
pretože si plní všetky svoje povinnosti vyplývajúce z doposiaľ uzavretých zmlúv o spotrebiteľských
úveroch. Žalovaný taktiež poukázal na ustanovenie § 20d ods. 1 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z.z.,
podľa ktorého k zrušeniu žalovaného by mohlo platne dôjsť iba s predchádzajúcim súhlas Národnej

banky Slovenska. Žalovaný nie je zrušený a o udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS s jeho zrušením
nikdy ani len nepožiadal. Žalovaný ďalej dôvodí, že žalobcovi by sa v rámci likvidácie žalovaného
muselo poskytnúť zodpovedajúce zabezpečenie. Žalovaný taktiež tvrdí, že má aj iný majetok, ako
tvrdí žalobca. Žalovaný si všetky svoje záväzky plní v lehote ich splatnosti, pričom ide o záväzky
z bežnej podnikateľskej činnosti žalovaného. Pokiaľ žalobca svoju obavu odôvodňuje argumentom,

že žalovaný postupuje svoje pohľadávky na iné subjekty, žalovaný uviedol, že v rámci svojej bežnej
podnikateľskej činnosti postupuje aj niektoré svoje inak nevymožiteľné pohľadávky. Takéto postupovanie
pohľadávok je prísne regulované aj ustanovením § 17 zákona č. 129/2010 Z.z., pričom žalovaný
postupuje v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Odplatou za postúpenie pohľadávok sa reálne
zvyšuje hodnota majetku žalovaného, nie znižuje, ako sa mylne domnieva žalobca. Žalovaný tiež

poukázal na to, že právny zástupca žalobcu podáva hromadne voči žalovanému návrhy na nariadenie
neodkladného opatrenia, pričom v doposiaľ už rozhodnutých sporoch vo veci samej jeho klienti neboli
úspešní. Pokiaľ by súdy pri takýchto hromadných podaniach vždy nariadili žalovanému odovzdať do
úschovy sumu akú žalobcovia požadujú, spolu by už išlo o značné množstvo finančných prostriedkov,
ktorých obmedzenie s ich nakladaním predstavuje už výraznú a navyše nedôvodnú ujmu na strane

žalovaného. Žalovaný taktiež poznamenal, že v mnohých prípadoch klienti právneho zástupcu žalobcu
požadujú vrátiť také finančné prostriedky, ktoré sami nikdy žalovanému nezaplatili. Žalovaný tak popiera
všetky skutkové tvrdenia žalobcu o dôvodnosti jeho obáv z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia.
Žalovaný je tak toho názoru, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovýmzisteniamanesprávneprávneposúdilzákonnúmožnosťnariadenianeodkladnéhoopatrenia,

pričom zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci splnené neboli. Pokiaľ
žalobca poukazuje vo veci samej na nedostatky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalovaný popiera, že
by vyššie uvedené zmluvy obsahovali akékoľvek vady, prípadne že by tu bol akýkoľvek právny dôvod pre
prípadné plnenie žalovaného v prospech žalobcu. Všetky uzatvárané zmluvy o spotrebiteľských úveroch
žalovaného obsahujú všetky zákonné náležitosti a sú plne v súlade s právnym poriadkom Slovenskej

republiky, čím je tiež vylúčené, že by sa žalovaný mohol akokoľvek bezdôvodne obohatiť na úkor
žalobcu. Žalovaný poukázal na viaceré konkrétne rozhodnutia všeobecných súdov a tvrdil, že neexistuje
žiadne právoplatné rozhodnutie, ktoré by stanovilo v predmetných formulárových zmluvách používaných
žalovaným akúkoľvek zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Na základe uvedených argumentov žalovanýnavrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podaný žalobcom v celom rozsahu zamietne. Eventuálne žalovaný navrhuje,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného naďalej zotrváva na svojom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, nakoľko spĺňa všetky predpísané náležitosti podľa Civilného sporového
poriadku. Tvrdenia žalovaného o neurčitosti a nezrozumiteľnosti návrhu sú len všeobecnými
vyjadreniami, ktoré samotný žalovaný žiadnym spôsobom bližšie vecne a právne neodôvodnil. Postup

prvoinštančného súdu pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia bol správny, keďže súd na
základe opísaných skutočností a predložených dôkazov zistil a má za dostatočne preukázanú potrebu
vydania neodkladného opatrenia v tejto veci. V danom prípade nastalo splnenie zákonnej podmienky, že
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže žalovaný nemá žiadny majetok,
na ktorý by žalobca mohol efektívne zriadiť záložné právo, pretože jediným majetkom žalovaného
sú finančné prostriedky a neurčité pohľadávky žalovaného voči neurčitým klientom. Navyše, tieto

pohľadávky sú postupované na tretie spoločnosti a nie je tak možné pohľadávky špecifikovať za účelom
ich založenia prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Napadnuté uznesenie považuje žalobca
za dostatočným spôsobom odôvodnené a je z jeho obsahu zrejmé, akým spôsobom súd vyhodnotil
návrh žalobcu ako opodstatnený, preukazujúci potrebu vydania neodkladného opatrenia. Konajúci
súd postupoval v tomto prípade v súlade s právnou úpravou, keď zhodnotil žalobcom predložené

tvrdenia a dôkazy a považoval ich za dostatočné pre rozhodnutie vo veci nariadenia neodkladného
opatrenia. Ku konkrétnym argumentom žalovaného žalobca uviedol, že skutočnosť, že žalovaný je
dcérskou spoločnosťou zahraničného subjektu, je v danej veci absolútne irelevantná, pretože spoločník
zodpovedá za záväzky spoločnosti len do výšky nesplateného vkladu na základnom imaní a v tomto
prípade zodpovednosť materskej spoločnosti žalovaného je nulová. Taktiež považuje žalobca za úplne

bezvýznamnétvrdenie,žežalovanýmávpredmetepodnikaniazapísanéajinéčinnosti,pretožehlavným
predmetom činnosti žalovaného je poskytovanie pôžičiek, týmto jediným predmetom podnikateľskej
činnosti sa vyznačuje celé jeho činnosť a z tejto podnikateľskej činnosti dosahuje takmer všetky svoje
príjmy. Rovnako existencia povolenia Národnej banky Slovenska nemá absolútne žiadny vplyv na to,
že žalovaný reálne prestal poskytovať pôžičky a samotný žalovaný vyhlásil, že na území Slovenska

ukončuje túto činnosť. Žalobca poukázal na oficiálne vyhlásenie na webovej stránke žalovaného,
podľa ktorého od 22. februára 2017 ruší spoločnosť Provident Financial sieť svojich obchodných
zástupcov a takisto aj všetky svoje pobočky. Žalobca poukázal na výročnú správu žalovaného za
rok 2016, podľa ktorej spoločnosť v roku 2016 neposkytla žiadne úvery a spoločnosť prestala od 18.
decembra 2015 poskytovať nové úvery. Z výročnej správy žalovaného za rok 2016 vyplýva taktiež,

že vlastné imanie žalovaného je na úrovni mínusu, konkrétne - 16 205 010 eur (teda žalovaný má
záporné vlastné imanie presahujúce 16 miliónov eur). Žalobca poukázal aj na údaj - neuhradená strata
minulých rokov s hodnotou - 44 884 893 eur. Žalobca v tejto súvislosti poznamenal, že žalovaný
vzhľadom na niektoré finančné ukazovateľa by dokonca mohol spĺňať zákonné podmienky na povinnosť
vyhlásenia konkurzu. Argument žalovaného, že k jeho zrušeniu by mohlo prísť iba so súhlasom

Národnej banky Slovenska považuje žalobca za zmätočný, pretože pri zrušení spoločnosti ide o
splnenie určitých podmienok, ku ktorým žalovaný jednoznačne smeruje - ukončenie podnikania, prevod
majetku, ukončenie zmluvných vzťahov a podobne. Taktiež považuje žalobca za zavádzajúci argument
žalovaného o tom, že by žalobcovi musel podľa Obchodného zákonníka poskytnúť zabezpečenie pri
svojej likvidácii. Spoločníkom obchodnej spoločnosť nič nebráni, aby si rozdelili podiel na akýkoľvek

ziskoch dosiahnutých v rámci spoločnosti ešte pred vstupom do likvidácie. Samotné konanie žalovaného
zodpovedá tomu, že žalovaný takto aj postupuje,
keďže sa zbavuje všetkého svojho majetku a ukončil spoluprácu so zamestnancami a obchodnými
partnermi. Pokiaľ žalovaný poukazuje na svoj značný majetok, účelovo opomína skutočnosť, že
tento majetok je tvorený finančnými prostriedkami žalovaného a pohľadávkami voči jeho klientom.

Taktiež hromadné postupovanie pohľadávok žalovaného žalobca vníma ako reálny krok smerujúci k
ukončeniu jeho podnikania. Žalobca ďalej vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný
priamo klame, keď uvádza, že všetky návrhy, ktoré podával právny zástupca žalovaného v niekoľkých
ďalších obdobných podaniach pri zastúpení iných klientov, boli zo strany súdu zamietnuté, keďže
rôzne súdy sa s touto vecou vysporiadali zhodne ako Okresný súd Lučenec v tejto veci a nariadili

proti žalovanému neodkladné opatrenia. Žalobca príkladmo uviedol konkrétne spisové značky konaní,
v ktorých súdy neodkladné opatrenia nariadili. Taktiež žalobca popiera tvrdenia žalovaného, že pre
nariadenie neodkladného opatrenia nebola splnená žiadna podmienka. Existencia pohľadávky žalobcu,
ktorá má byť zabezpečená neodkladným opatrením, bola jednoznačne preukázaná. Pokiaľ ide o ďalšiepodmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, žalobca opätovne poukázal na konanie samotného
žalovaného - vyhlásenia o ukončení podnikania, znižovanie majetku, dosiahnutie hospodárskej straty,
zrušenie siete pobočiek, zrušenie siete obchodných zástupcov a hromadný predaj majetku žalovaného.

Žalovanýtaktiežžiadnymspôsobomnezdôvodnil,prečobymalobyťneodkladnéopatrenieneprimerané.
Pokiaľ žalovaný namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a poukazuje na jeho
arbitrárnosť, žalobca vyvracia tieto tvrdenia a domnieva sa, že práve v prípade, ak by sa súd vyhol
povinnosti zabezpečiť úpravu pomerov strán sporu jednoducho tým, že odkáže na ustanovenie o
prednosti zabezpečovacieho opatrenia, práve v tomto prípade by išlo o arbitrárnosť a nesprávnosť

postupu zo strany súdu. Súd preto správne posúdil dôvodnosť vydania práve neodkladného opatrenia,
keďže práve a len takýto prostriedok je vzhľadom na okolnosti tejto veci možné vôbec zo strany žalobcu
využiť. Argumenty žalovaného o tom, že jeho zmluvy sú v súlade so zákonom, keďže mu Národná
banka Slovenska vydala povolenie na poskytovanie úverov, sú len snahou o odvedenie pozornosti
súdu. Národná banka Slovenska vydala povolenie desiatkam subjektov, ktorých zmluvy boli v niektorých
prípadoch súdmi označené ako nezákonné. V prípade žalovaného je však zrejmé, že jeho zmluvy sú v

priamom rozpore s právnou úpravou, pričom žalovaný sa zložitými právnymi konštrukciami snaží od tejto
skutočnosti odviesť pozornosť. Žalovaný celkom očividne zneužíva svoje postavenie ako silnejšieho a
právne zdatnejšieho subjektu, avšak pri posúdení konkrétnych prípadoch je vždy jasné, že poskytuje
úvery svojim klientom za neprimeraných podmienok. O to viac by sa zvýšená ochrana spotrebiteľa
mala uplatniť v prípade, keď konanie podnikateľského subjektu je zreteľne a nepopierateľne v rozpore

s právnou úpravou, ako tomu je v danom prípade. Žalobca preto v závere vyjadrenia k odvolaniu
zhrnul, že všetky podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade naplnené boli a
navrhuje preto, aby vydané neodkladné opatrenie odvolací súd ponechal v platnosti. Ako listinný dôkaz
k vyjadreniu žalobca pripojil správu nezávislého audítora a účtovnú závierku žalovaného k 31. decembru
2015 a dodatok audítora k tejto správe.

4. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa vyjadril žalovaný a nesúhlasí s názorom žalobcu, že boli
splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Opätovne poukázal na to, že
priamo z obchodného registra má ako podnikateľský subjekt žalovaný zapísaných až 12 predmetov
činnosti a na základe vlastného slobodného obchodného rozhodnutia dočasne nevykonáva len jednu

z nich - poskytovanie spotrebiteľských úverov. Žalovaný považuje za bezpredmetné vysvetľovať či
dokonca obhajovať svoju stratégiu, považuje však za absolútne prirodzené, že podnikateľské subjekty,
ktoré dlhodobo pôsobia v hospodárskom priestore (žalovaný pôsobí už od roku 2001), tak prirodzene
obnovujú, respektíve vyvíjajú svoju produktovú ponuku, aby mohli pružne reagovať na požiadavky trhu,
vrátane zmien v preferenciách zákazníkov. Žalobca sa tento fakt snaží prezentovať ako niečo nekalé

či nezvyčajné, pričom pravdou je úplný opak. Ak by žalovaný chcel ukončiť svoje podnikanie, tak ako
to uvádza žalobca vychádzajúc z údajov z roku 2015, vzhľadom na taký dlhý časový odstup je zrejmé,
že žalovaný by už dávno zanikol. Uvedené sa však nestalo ani nedeje a preto tvrdenia žalobcu o
jeho údajných obavách sú nezmyselné. Opätovne žalovaný poukázal na to, že ako subjekt poskytujúci
spotrebiteľské úvery na území Slovenskej republiky pôsobí pod dohľadom Národnej banky Slovenska.

Žalovaný doposiaľ súhlas NBS s ukončením činnosti nepodal ani požiadal, pričom žalobca očividne
celú zákonnú reguláciu týkajúcu sa dohľadu nad finančným trhom zámerne prehliada. Žalovaný si vždy
riadne plnil a plní všetky svoje záväzky vyplývajúce z bežných obchodných činností. Žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal a neosvedčil svoje obavy a predpoklady o tom, že žalovaný ukončil svoju
podnikateľskú činnosť, pretože za takýto dôkaz nemožno považovať obchodné rozhodnutie žalovaného

spočívajúce v dočasnom neposkytovaní spotrebiteľských úverov spojených so zmenou produktovej
ponuky. Za takýto dôkaz nemožno považovať žalobcov kľúčový argument o tom, že sa žalovaný zbavuje
všetkého svojho majetku, pretože žalovaný aj v minulosti svoje nevymožiteľné pohľadávky postupoval
a nejedná sa o žiadnu novinku, ako sa to opäť nesprávne snaží prezentovať žalobca. Žalovaný nikdy
netvrdil, že by všetky návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia boli zamietnuté, ale uviedol, že

rovnaké vzorové návrhy už boli súdmi opakovane zamietnuté, pričom poukázal na konkrétne konania a
rozhodnutia súdov. Žalobcove vyjadrenia o údajnej dôvodnosti jeho nároku vo veci samej vychádzajú z
jediného súdneho rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, ktoré nebolo vydané v prospech žalovaného.
Odôvodnenie tohto rozhodnutia je úplne iné ako argumentácia žalobcu, preto nie je zrejmé, ako na
základe tohto rozsudku mohol žalobca dôjsť k záveru o dôvodnosti svojej žaloby. Tento rozsudok navyše

žalovaný napadol dovolaním a preto sa žalovaný domnieva, že žalobca by ešte mal počkať na definitívne
závery. Žalovaný preto považuje vyjadrenie žalobcu za nesprávne a účelové a žiada, aby bolo jeho
odvolaniu vyhovené.5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 CSP uznesenie okresného súdu podľa

ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

6. Vychádzajúc z ustanovenia § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním

ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací
súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k
odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

10.Podľaustanovenia§328ods.1CSPaksúdnepostupovalpodľa§327,nariadineodkladnéopatrenie,

ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne.

11. Odvolací súd v úvode poznamenáva, že nakoľko obsah spisu po predložení veci odvolaciemu
súdu zo súdu prvej inštancie nasvedčoval dôvodnosti odvolacích argumentov žalovaného, že mu spolu

s uznesením súdu o nariadení neodkladného opatrenia neboli súdom doručené súčasne aj žalobný
návrh spolu s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, zmluva o spotrebiteľskom úvere, ani návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd prípisom zo dňa 23.08.2017 vrátil súdu prvej inštancie
predložený spis na odstránenie týchto nedostatok spočívajúcich v nedôslednom postupe súdu prvej
inštancie, ktorého povinnosťou podľa ustanovenia § 331 ods. 1 vety prvej Civilného sporového poriadku

bolo doručiť žalovanému všetky uvedené písomnosti. Okresný súd Lučenec následne doručil právnemu
zástupcovi žalovaného elektronickou formou do elektronickej schránky žalobu, návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, žiadosť o predčasné splatenie úveru, ako
aj ostatné listinné dôkazy predložené v žalobe dňa 05.09.2017 o 08:46 hod., s dátumom a časom
doručenia 05.09.2017 o 16:31 hod.. Odvolací súd tak konštatuje, že v čase opätovného predloženia

spisu odvolaciemu súdu boli tieto námietky žalovaného následným procesným postupom súdu už
konvalidované a odstránené.

12. Odvolací súd sa tak mohol zamerať na vecné skúmanie správnosti odvolaním napadnutého

uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Odvolací súd taktiež reaguje na odvolací argument žalovaného, že súd prvej inštancie nedostatočne
zdôvodnil svoje rozhodnutie, nakoľko nedôsledne skúmal naplnenie zákonných predpokladovvyplývajúcich súdu zo zákonného znenia ustanovenia § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku,
keď sa v odôvodnení nevysporiadal výslovne s tým, prečo nepovažuje za dostatočné sledovaný
účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Odvolací súd s poukazom na odôvodnenie napadnutého

uznesenia konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočne argumentačne podrobne a presvedčivo
vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré považoval za potrebné a nevyhnutné nariadiť navrhované neodkladné
opatrenie, z čoho možno logickým záverom vyvodiť, že v danom prípade vzhľadom na súdom uvádzané
a konkretizované dôvody nebolo možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je upraviť pomery medzi stranami sporu a to jednak ešte
pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania, počas konania, ako aj po jeho
skončení a to za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená. Procesný inštitút neodkladného opatrenia umožňuje upraviť pomery medzi
stranami sporu do doby, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej a to za predpokladu, že takéto
opatrenie súdu ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím sa javí ako nevyhnutné, nakoľko existujú

konkrétne okolnosti prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú jeho nariadenie a poukazujú na naliehavosť
a nutnosť dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu. Už zo samotného terminologického a
jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu v zmysle novej procesnej úpravy vyplýva jeho
charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov,
ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv

druhého subjektu a obmedzuje ich a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je
nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť
a nevyhnutnosť takéhoto zásadu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste v prípadoch,
kedy existujú konkrétne okolnosti poukazujúce na potrebu takejto dočasnej úpravy pomerov strán,
najmä vzhľadom na dôvodnú obavu z reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Práve takéto okolnosti

v konkrétnej veci sú osvedčené do takej miery, ktorá poukazuje na dôvodnosť podaného návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Odvolací súd po preskúmaní veci a dôvodov odvolania, a to aj pri zohľadnení neskorších zásadných
a z hľadiska rozhodovania odvolacieho súdu aj významných skutočností uvedených žalobcom v štádiu

odvolacieho konania, konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol.
Odvolací súd považuje - zhodne s vysloveným názorom súdu prvej inštancie - za dôvodné vzhľadom
na predmet konania vo veci samej, ako aj všetky okolnosti listinne preukázané stranami sporu, upraviť
predbežne a dočasne - do právoplatného skončenia konania vo veci samej, pomery medzi stranami
sporu a to tak, že uložením povinnosti žalovanému zložiť do úschovy súdu peňažnú sumu približne vo

výške uplatneného nároku žalobcu v danom súdnom konaní, sa poskytne zábezpeka pre budúci možný
výkon súdneho rozhodnutia v danej veci.

16. Žalobca sa žalobou vo veci samej v predmetnom konaní domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť mu sumu 583,62 eur s príslušenstvom, ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia

na tom skutkovom a právnom základe, že dňa 06.11.2014 bola medzi žalobcom, ako dlžníkom a
žalovaným, ako veriteľom, uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, pričom v
žalobe namieta žalobca absenciu viacerých obligatórnych náležitostí predmetnej zmluvy z hľadiska
zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch požadovaných zákonných náležitostí. Absencia
obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľských úveroch má za následok jej bezúročnosť a

bezpoplatkovosť v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 v spojení s ustanovením § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na to, že pokiaľ bol žalobcovi poskytnutý na
základe konkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere úver vo výške 780,- eur (istina úveru) a žalobca
doposiaľ zaplatil na úver celkovú sumu spolu s odmenou za službu Komfort vo výške 1 363,59
eur, po uplatnení zľavy 75,65 eur za predčasné splatenie úveru, preplatil istinu o 583,62 eur a táto

suma zakladá bezdôvodné obohatenie sa žalovaného na úkor žalobcu. Oboznámením sa s dôvodmi
žaloby a predbežným prieskumom obsahu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 06.11.2014, žalobca aj podľa názoru odvolacieho súdu osvedčil v dostatočnej miere (na účely
rozhodovania o neodkladnom opatrení) pravdepodobnosť ním tvrdeného nároku z hmotnoprávneho
hľadiska. Listinné dôkazy podporujú tvrdenie žalobcu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje

všetky zákonom požadované náležitosti tak, ako sú obsiahnuté v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čo by malo za následok vyplývajúci z ustanovenia § 11 ods.
1 predmetného zákona a to nutnosť považovať daný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
Za daného stavu považoval odvolací súd predložené listinné dôkazy a žalobcom uvádzané tvrdenieo absencii obligatórnych náležitostí v spotrebiteľskej zmluve a prítomnosti neprijateľných zmluvných
podmienok v zmluvných dojednaniach spotrebiteľa s dodávateľom za dostatočné pre účely nariadenia
neodkladného opatrenia. Až v konaní vo veci samej bude s konečnou platnosťou vyriešené, či tvrdené

argumenty obstoja z hľadísk zákonných kritérií podľa príslušných ustanovení osobitných právnych
noriem upravujúcich spotrebiteľské právne vzťahy.

17. Pokiaľ sa tak po predbežnom prieskume listinných dôkazov javí uplatnený nárok žalobcu ako
dôvodný, je potom možné, s prihliadnutím na odôvodnenie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia, prisvedčiť opodstatnenosti a dôvodnosti obáv žalobcu, že budúci možný výkon rozhodnutia
môže byť ohrozený a to predovšetkým s prihliadnutím na okolnosti doposiaľ zrejmé z vyhlásenia
samotného žalovaného, ktorý už od konca roka 2015 neposkytuje žiadne úvery a pôžičky a výrazne
obmedzil svoju podnikateľskú činnosť. Žalovaný poskytol oficiálne vyjadrenie podľa ktorého „Od
18. decembra 2015 vzhľadom k legislatívnym zmenám týkajúcich sa poskytovania spotrebiteľských
úverov pozastavil poskytovanie nových úverov. Po dôkladnom posúdení dopadu zmien na jeho

podnikanie sa rozhodol ukončiť poskytovanie úverov do domácností prostredníctvom obchodných
zástupcov na Slovensku a neponúkať ďalej ani úver na účet. Provident bude naďalej poskytovať servis
svojim súčasným zákazníkom a bude vyberať splátky úverov na základe zmluvných záväzkov“. Toto
vyhlásenie bolo poskytnuté ako oficiálne autorizované vyhlásenie samotného žalovaného pre médiá a
je zverejnené aj na webovej stránke žalovaného, pričom z jeho obsahu je zrejmé, že ďalšia činnosť

žalovaného je výrazne obmedzená výlučne len na spravovanie už poskytnutých úverov a poskytovanie
servisu doterajším zákazníkom Odvolací súd mal taktiež z aktuálneho výpisu z obchodného registra
žalovaného preukázané, že žalovaný doposiaľ ako obchodná spoločnosť síce nezanikol, avšak z
verejne dostupných informácií je známe, že sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že žalovaný pozastavil
a obmedzil výrazne svoju činnosť, v súčasnosti žiadne nové úvery či pôžičky neposkytuje, zrušil

všetky svoje obchodné pobočky, nevykonáva svoju činnosť prostredníctvom obchodných zástupcov,
ktoré skutočnosti môžu dôvodne vyvolávať v žalobcovi obavy v súvislosti s budúcim výkonom a
vymožiteľnosťou jeho nároku uplatňovaného v danom spore. Hoci je možné prisvedčiť argumentácii
žalovaného, že len zo samotnej uvádzanej skutočnosti, ktorá môže byť súčasťou obchodnej stratégie a
prehodnocovania ďalšieho podnikateľského zámeru a postupu žalovaného, ako obchodnej spoločnosti,

ešte samo osebe nemožno vyvodiť zámer a úmysel žalovaného definitívne ukončiť všetku svoju
podnikateľskú činnosť, avšak odvolací súd ako zásadnú konštatuje skutočnosť preukázanú v odvolacom
konaní a svedčiacu dôvodnosti obáv žalobcu. Žalobca predložil ako listinný dôkaz výročnú správu
spoločnosti Provident Financial s.r.o. Bratislava za rok 2016, z ktorej obsahu vyplýva, že vlastné imanie
žalovaného je v výrazne v záporných hodnotách a to - 16.205.010 eur, pričom z výpisu z obchodného

registra vyplýva, že zapísaná súhrnná výška splateného vkladu spoločníkov žalovaného je len v sume
6.155.802,20 eur, z čoho je zrejmé, že záporné vlastné imanie spoločnosti vysoko prevyšuje hodnotu
základného imania spoločnosti. Už aj z tejto konštatovanej skutočnosti je možné vyvodiť dôvodnosť
obáv žalobcu, že súčasná utlmená činnosť žalovaného, výsledky hospodárenia za uplynulé obdobie
a majetok žalovaného nedávajú dostatočnú záruku budúcej vymožiteľnosti jeho nároku uplatneného v

danom spore. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil žalovanému predbežne zložiť do
súdnej úschovy sumu 600 eur pokrývajúcu uplatnený nárok žalobcu bez príslušenstva, je dôvodné a
opodstatnené. Odvolací súd poznamenáva, že povinnosť zložiť predbežne zábezpeku v uvedenej výške
do úschovy súdu nie je v nepomere k uplatnenému nároku žalobcu a táto výška aj vzhľadom na tvrdenia
žalovaného, že disponuje vlastným majetkom v oveľa vyššej hodnote, nie je spôsobilá ohroziť prípadnú

podnikateľskú činnosť žalovaného.

18. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vychádzajúc aj z ďalších skutočností
vyplývajúcich z obsahu spisového materiálu) preukázal v dostatočnej miere opodstatnenosť nariadenia
neodkladného opatrenia tak, ako sa ho domáha a uviedol konkrétne skutočnosti, ktoré poukazujú

na dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu. Žalovaný ani v odvolacom
konaní neuviedol žiadne také okolnosti, ktoré by relevantným spôsobom spochybňovali skutkové a
právne skutočnosti na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie postavil a právne zdôvodnil, ktoré
by poukazovali na nutnosť zmeniť či zrušiť odvolaním napadnuté uznesenie. Nariadené neodkladné
opatrenie je opatrením dočasným, právne vzťahy medzi stranami nerieši definitívne, ale len predbežne

poskytuje ochranu žalobcovi pred možnými a najmä- čo je podstatné v danej veci - aj reálne hroziacimi
nepriaznivými následkami, ktorým nasvedčujú doposiaľ známe okolnosti týkajúce sa aktuálnych
majetkových pomerov žalovaného, ako aj jeho podnikateľskej činnosti. Nariadené neodkladné opatrenie
tak nepredstavuje ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv žalovaného, požiadavkavyváženosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov tak zostáva zachovaná. Zistené okolnosti prípadu tiež
nevyvolávajú žiadne pochybnosti o dôvodnosti potreby zásahu súdu v podobe dočasnej úpravy pomerov
medzi stranami sporu.

19. Odvolací súd sa tak vzhľadom na uvedené skutočnosti stotožňuje s názorom okresného súdu,
že žalobca osvedčil v dostatočnej miere naliehavosť a neodkladnosť potreby dočasne upraviť pomery
medzi stranami sporu ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím súdu. Vzhľadom na uvedené preto
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne

potvrdil.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).