Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. august 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/277/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114204846
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114204846.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: Univerzitná knižnica v Bratislave, IČO:
00 164 631, so sídlom Michalská 1, Bratislava, proti žalovanému: W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
K. č. X, Trnava, zast. splnomocneným zástupcom: C. V., nar.XX.XX.XXXX, bytom E.F. B. XXXX/XX,
W., o zaplatenie 94,50 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 30.
novembra 2015, č.k. 19C/186/2014-78, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
65,10 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšku konanie zastavil, žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny poplatok
vo výške 16,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 659, § 661 ods. 1, § 662 ods. 1
Občianskeho zákonníka, vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 94,50 eur,

pozostávajúcu zo sumy 29,40 eur titulom náhrady škody za nevrátenú vypožičanú knihu a zo sumy
65,10 eur titulom poplatkov, a to na tom skutkovom základe, že žalovaný si od žalobcu požičal dňa
26.2.2013 knihu, ktorá mala byť vrátená do 30 kalendárnych dní teda do 28.3.2013. Žalovaný však v
lehote knihu nevrátil a urobil tak až v priebehu súdneho konania na pojednávaní dňa 9.11.2015. Žalobca
preto návrh zobral v časti o zaplatenie sumy 29,40 eur späť a súd konanie v tejto časti zastavil, teda
predmetomkonaniazostalozaplateniesumy65,10eurztitulupoplatkovzaupomienkuzodňa29.5.2013
vo výške 10,- eur a za upomienku zo dňa 5.9.2013 vo výške 10,- eur, za pokus o zmier zo dňa 7.11.2013

vo výške 26,- eur, za súdne vymáhanie 12,- eur a za oneskorené predĺženie 7,10 eur, ktorú sumu
žalovaný neuznával s poukazom na to, že nevidí dôvod byť pokutovaný, keďže s knižnicou komunikoval
a mal záujem knihu vrátiť. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh je dôvodný majúc
za preukázané, že žalovaný, ktorý so žalobcom uzavrel zmluvu o výpožičke v zmysle § 659 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nevrátil vypožičanú knihu do 30 kalendárnych dní teda do 28.3.2013, preto mu
žalobca v zmysle Knižničného poriadku poslal dňa 29.3.2013 prvú upomienku, následne dňa 29.4.2013
druhú upomienku a dňa 29.5.2013 tretiu riaditeľskú upomienku vzhľadom na omeškanie dlhšie ako

60 dní. Žalovaný dňa 4.6.2013 odoslal žalobcovi e-mailovú správu, uviedol, že reaguje na upomienku
ohľadom vypožičanej knihy, oznámil, že knihu mu odcudzili a požiadal o návrh riešenia. Pracovníčka
žalobcu mu oznámila návrh riešenia a následne mu knihu výnimočne predĺžila do 1.7.2013, aby mal
čas knihu zohnať. Keďže žalovaný knihu v tejto lehote nevrátil, nasledovala upomienka zo dňa 2.7.2013a potom ďalšia zo dňa 6.8.2013 (tieto dve upomienky neboli spoplatnené), a riaditeľská upomienka zo
dňa 5.9.2013 z dôvodu omeškania 60 dní (článok 18 ods. 5 Knižničného poriadku). Následne pokusom
o zmier zo dňa 7.11.2013 bol žalovaný opätovne vyzvaný na vrátenie vypožičaného dokumentu, keďže

knihu nevrátil ani do 30 dní po zaslaní riaditeľskej upomienky ( článok 18 ods. 6 Knižničného poriadku).
Keďže žalovaný dokument nevrátil ani do 30 dní po pokuse o zmier, žalobca pristúpil k vymáhaniu
súdnou cestou (článok 18 ods. 6 Knižničného poriadku) a žalovaný knihu vrátil až na pojednávaní
pred súdom dňa 9.11.2015. Z uvedeného vyplýva, že napriek tomu, že o strate knihy sa dozvedel už
dňa 3.3.2013, teda ešte pred skončením výpožičnej doby, až dňa 4.6.2013 žalovaný túto skutočnosť

preukázateľne oznámil žalobcovi, teda zaslanie upomienok dňa 29.3.2013 a 29.4.2013 (tieto upomienky
neboli spoplatnené) a riaditeľskej upomienky dňa 29.5.2013, kedy už s vrátením meškal 60 dní, bolo
dôvodné a v súlade s Knižničným poriadkom. Následne žalobca oznámil žalovanému spôsob náhrady
škody, čo je v zmysle článku 14 ods. 1 Knižničného poriadku plne v kompetencii žalobcu, preto podľa
názoru súdu žalovaný si mal byť vedomý následkov v prípade nesplnenia si svojej povinnosti - prijatia
navrhovaného riešenia. Žalovaný nesúhlasil s tým, aby ako náhradu zakúpil dve knihy, čo sa mu javilo

neprimerané, žalobcovi však nedal ani jednu z nich. V tom čase mu výpožičná lehota bola predĺžená do
1.7.2013, teda žalovaný mal bezmála 4 mesiace, čo je dostatok času na splnenie povinnosti a vrátenie
knihy, resp. na náhradu škody žalobcovi iným spôsobom, čo neurobil a žalobca mu dňa 07.11.2013
zaslal v zmysle článku 18 bod 6 Knižničného poriadku pokus o zmier. Súd dospel k záveru, že žalobca
konal v zmysle Knižničného poriadku, preto mu prislúcha zaplatenie sumy 65,10 eur, pozostávajúcej

z poplatku za riaditeľskú upomienku zo dňa 29.5.2013 vo výške 10,- eur, za riaditeľskú upomienku zo
dňa 5.9.2013 vo výške 10,- eur (II./4 Cenníka služieb poplatkov UKB), z poplatku za pokus o zmier zo
dňa 7.11.2013 vo výške 26,- eur (II./4 Cenníka služieb poplatkov UKB), z poplatku za návrh na súdne
vymáhanie 12,- eur (II./4 Cenníka služieb poplatkov UKB), z poplatku za oneskorené predĺženie 7,10
eur (II./4 Cenníka služieb poplatkov UKB, t.j. 0,10 eur za každý deň omeškania), keďže žalovanému

bola výpožička predĺžená v omeškaní celkovo 71 dní.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, tak, že žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli. Zároveň, keďže žalobca je podľa § 4
ods. 2 písm. a) č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov od súdneho poplatku

oslobodený, súd zaviazal žalovaného v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 ako neúspešného v konaní, na
zaplateniesúdnehopoplatkupodľapoložky1a)Sadzobníkasúdnychpoplatkochatovovýške16,50eur.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý ho napadol v celom rozsahu z dôvodov
podľa § 205 ods. 2 písm. b), písm. d) a písm. f) O.s.p. a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh v celosti zamietne a žiadnemu z účastníkov neprizná
právo na náhradu trov konania. Dôvodil, že v celom rozsahu neuznáva uplatnený nárok žalobcu. Súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie nesprávnym smerom, pretože žalovaný predmetnú knihu žalobcovi
preukázateľne dodal náhradným spôsobom a pominul teda dôvod uplatňovať nárok žalobcu. V ďalšom
odvolateľ bez bližšieho vysvetlenia poukázal na rozsudok Európskeho Súdneho dvora č. C-618/10 vo

veci Banco Espańol de Crédito ca Joaquin Calderón Cvamino, z ktorého vyplýva, že vnútroštátny
súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom s tým, že podľa Smernice nekalá zmluvná podmienka vložená do zmluvy
uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto spotrebiteľa nie je záväzná,
a že zmluva obsahujúca takú zmluvnú podmienku je pre strany naďalej záväzná podľa tých istých

podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez tejto nekalej podmienky.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje odvolanie za neodôvodnené,
keď žalovaný neuviedol, v čom namieta nesprávnosť napádaného rozsudku a iba konštatuje, že
nakoľko knihu žalobcovi nakoniec vrátil, domnieva sa, že by nemal platiť žiadne „penále“. Tento

jeho názor nie je správny, keďže nevrátením predmetu výpožičky porušil svoju právnu povinnosť zo
záväzkového vzťahu, pričom súčasťou zmluvy o výpožičke je aj Knižničný poriadok žalobcu, vrátane tzv.
Cenníka služieb, ktorý sa žalovaný ako čitateľ pri registrácii v Univerzitnej knižnici v Bratislave zaviazal
rešpektovať. Ani dodatočným nahradením škody, t.j. vrátením knihy, tak nezanikol nárok žalobcu na
zaplatenietýchnárokov,ktorévyplývajúzuzavretejzmluvyovýpožičkepreprípadomeškaniasvrátením

knihy, t.j. poplatky za omeškanie, poplatky za upomienky a podobne. Potrebu zasielania riaditeľských
spoplatnených upomienok zapríčinil pritom žalovaný, keďže v rámci eskalačného procesu na skoršie
nespoplatnené výzvy nereagoval, a tiež výlučne porušením povinností žalovaného vznikol aj nárok na
odplatu za spoplatnený pokus o zmier, za návrh na súdne vymáhanie a nárok na penále za každý deňomeškania s vrátením predmetu výpožičky, keďže sumy náhrady nákladov za tieto úkony ako aj penále
za omeškanie sú účastníkmi dohodnuté v rámci Knižničného poriadku a Cenníka služieb a poplatkov.
Odvolávanie sa na rozsudok Európskeho Súdneho dvora č. C-618/10 je bez akejkoľvek súvislosti s

prejednávanou vecou, keďže citované rozhodnutie sa týka spotrebiteľského práva. Pokiaľ sa týmto v
odvolaní žalovaný snaží naznačiť, že je vo vzťahu k žalobcovi spotrebiteľom, nie je tomu tak, pretože
žalobca je rozpočtovou organizáciou štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR, ako taký nevykonáva a
ani nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, výpožičky kníh vykonáva bezodplatne a napokon svoju
činnosť vykonáva vo verejnom záujme. Je teda pojmovo vylúčené, aby vzťah výpožičky medzi žalobcom

a žalovaným bol považovaný za spotrebiteľský vzťah s poukazom na definíciu obsiahnutú v § 52 O.z.
Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom
rozsahu potvrdil.

6.Súčinnosťouod01.07.2016vstúpildoplatnostizákonč.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalej
len CSP), pričom podľa jeho § 470 ods. 1, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359

a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods.
1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorým žalobe o zaplatenie sumy 65,10 eur v celom rozsahu vyhovel a v závislom výroku o
trovách konania.
9. Odvolacím dôvodom je tu jednak tvrdenie, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.), odvolateľ však nijako nešpecifikoval, o akú
vadu sa jedná, v čom má táto vada spočívať, pričom odvolací súd žiadnu vadu konania nezistil. Ďalším

dôvodomjetvrdenie,žesúddospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam
( § 205 ods. 2 písm. d O.s.p.), ale aj v tomto prípade žalovaný označil odvolací dôvod iba odkazom
na príslušné ustanovenie zákona. Vo vzťahu k obom týmto odvolacím dôvodom ( ktorých existencia
bola iba všeobecne konštatovaná bez toho, aby ich odvolateľ bližšie rozviedol ), vzhľadom na absenciu
relevantnej argumentácie odvolateľa nebolo s čím sa v odvolacom konaní vysporiadavať.

10. Relevantným odvolacím dôvodom tu napokon zostalo iba tvrdenie, že rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. ), avšak jeho dôvodnosť sa v
odvolacom konaní nepotvrdila. Nesprávnosť právneho posúdenia žalovaný videl v tom, že nakoľko
predmet výpožičky vrátil, pominul žalobcovi dôvod uplatňovať si jeho nároky a súd mu tak nesprávne

priznal žalovanú sumu. K tomuto odvolací súd uvádza: Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval,aleboakzosprávnychskutkovýchzáverovvyvodilnesprávneprávnezávery.Žiadnetakéto
pochybenie súdu prvej inštancie nebolo ale v preskúmavanej veci zistené. Súd prvej inštancie správne

identifikovalprávnyvzťahzaloženýmedzistranamisporuzmluvouovýpožičkepodľa§659Občianskeho
zákonníka s tým, že neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorí aj Knižničný poriadok žalobcu a Cenník služieb
a poplatkov, ktoré sa žalovaný ako čitateľ zaviazal rešpektovať. Nedodržaním zmluvných podmienok
zo strany žalovaného ( nevrátením vypožičanej knihy v dohodnutom termíne) vzniklo žalobcovi právo
postupovať v zmysle čl. 18 Knižničného poriadku a požadovať úhradu poplatkov, súvisiacich s

omeškaním vrátenia dokumentu, ktorých výška bola zmluvne dohodnutá v Cenníku služieb a poplatkov
čl.II,bode4.Tietoskutočnostisúdprvejinštanciedokazovanímriadnezistil,správnevyhodnotilaprávne
posúdil, výsledkom čoho je vecne správne rozhodnutie. Skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania
žalobcovi požičanú knihu vrátil, nemá žiadny vplyv na existenciu nárokov žalobcu na zaplatenie takto
dohodnutých poplatkov pre prípad omeškania. Nesprávnosť právneho posúdenia neprichádza do úvahy

anizdôvoduprípadnéhoopomenutiaaplikácieustanoveníoochranespotrebiteľasúdomprvejinštancie,
nakoľko v prípade posudzovaného zmluvného vzťahu nejde o vzťah spotrebiteľský, keďže ho vylučuje
povaha žalobcu ako subjektu zmluvného vzťahu, ktorý nie je podnikateľom.11. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým

záverom,pokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdeniežalobouuplatnenéhonárokuapretože
odvolacísúdvcelomrozsahuzdieľaiprávnezáveryprvoinštančnéhosúduvoveci,ktorýnavecaplikoval
správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na
ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno
priznať úspech, pretože ním vytknuté odvolacie dôvody sa ukázali ako neopodstatnené a preto rozsudok
podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny a to aj v časti trov konania a v časti uloženia neúspešnému
žalovanému povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu namiesto žalobcu, ktorý bol od poplatku
oslobodený. Súčasne bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP vychádzajúc z toho, že aj v odvolacom konaní bol

plne úspešný žalobca. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

13. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).