Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. júl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912010651
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Chlebovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7912010651.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov
JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Zuzany Homzovej, v trestnej veci obžalovaného M. Á., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. júla 2017 v
Košiciach,oodvolaníokresnéhoprokurátoraprotirozsudkuOkresnéhosúduTrebišovzodňa22.9.2016,
sp. zn. 5T/192/2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trebišov rozsudkom zo dňa 22.9.2016, sp. zn. 5T/192/2012 podľa § 285 písm. a) Tr. por.
obžalovaného M. Á. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trebišov pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť
tak, že

dňa 6.11.2010 v čase okolo 03.50 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. T. V. B., ev.č. K. XXX
E. po ceste č. XX smerom od C. cez železničný nadjazd na obec N. T., kde počas jazdy nevenoval
dostatočnú pozornosť vedeniu svojho vozidla a neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a okolnostiam na
danom úseku cesty, pri prejazde križovatky v smere C. - N. T., za hustej hmly a na mokrej vozovke zišiel
z hlavnej cesty na vedľajšiu a následne prerazil zvodidlá a dostal sa s vozidlom mimo vozovku vpravo

do odvodňovacieho kanála, následkom čoho došlo k poraneniu jeho spolujazdcov A. Y., ktorý utrpel
zranenia,atotržnéranyhlavy,zlomeninuhrudnejkosti,parezudolnýchkončatínsdobouliečeniavtrvaní
nad 42 dní, Ľ. K., ktorý utrpel zranenia, a to poruchu vedomia, zlomeninu lebečnej kosti, pomliaždenie
mozgu, zlomeninu rebier vpravo a ďalšie poranenia s dobou liečenia v trvaní nad 42 dní a Q. C., ktorý
utrpel zranenia, a to zlomeninu ľavej ramennej kosti a tržné rany tváre s dobou liečenia v trvaní nad
42 dní,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodenú spoločnosť M. D. W., P..B.., B. B. A., V. XX s jej nárokom na
náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie prokurátor. V písomných
dôvodoch odvolania rozobral a poukázal na závery znaleckého posudku Ing. V. C. a JUDr. Ing. W. X.,
PhD., ktoré sa v určitých smeroch odlišujú, preto vzhľadom na nejednotný výklad poukázal na záver
uznesenia krajského súdu sp. zn. 4To/80/2013, kde bolo konštatované, že v prípade nevyhnutnosti bude
potrebné pribrať do konania aj Ústav súdneho inžinierstva, Žilinskú univerzitu v Žiline. Navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je

dôvodné.

Podľa § 2 ods.12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivo,ivichsúhrne,nezávisléodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom

konaní alebo niektorá zo strán.

Rozsudok okresný súd odôvodnil v zmysle intenciách § 168 ods.1 Tr. por. a v rozsudku stručne vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Po preskúmaní veci bolo zistené, že okresný súd pôvodne rozhodol rozsudkom zo dňa 30.4.2013, sp.
zn. 5T/192/2012, ktorým uznal obžalovaného M. Á. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa §
157 ods.1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako to je uvedené v citovanom rozsudku, za čo mu uložil
podľa § 157 ods.1, § 36 písm. j), § 38 ods.3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, výkon
ktorého mu podľa § 49 ods.1 písm. a), § 50 ods.1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v

trvaní 2 rokov. Zároveň mu uložil podľa § 61 ods.2, § 36 písm. j), § 38 ods.3 Tr. zák. aj trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 2 rokov a poškodenú M. D. W., P..B.. podľa §
288 ods.1 Tr. por. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 4To/80/2013 zo dňa 11.12.2013 podľa § 321 ods.1 písm. b),

c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods.1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Okresný súd po vrátení veci doplnil dokazovanie v zmysle intenciách zrušujúceho uznesenia
odvolacieho súdu.

Obžalovaný M. Á. na hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní popísal ako došlo ku skutku. Jazdil nad
ránom,nemalpožitéalkoholickénápoje,vedľanehoakospolujazdecsisadolsvedokC.adozadusisadli
Y.aK..Bolsivedomý,ževonkujehustáhmla,mokrávozovka,primŕza,toznamená,žesamôžešmýkať.
Jazdil so zapnutými stretávacími svetlami rýchlosťou 40 - 50 km/h, a keď sa blížil ku križovatke, zbadal v

protismere svetlá oproti idúceho motorového vozidla, „preblikol“ diaľkovými svetlami, ale protiidúci vodič
na to nereagoval, a preto strhol volant do pravej strany bez toho, aby brzdil, v snahe vyhnúť sa zrážke
a po minutí oproti idúceho vozidla sa snažil naspäť strhnúť volant doľava, vtedy sa vozidlo rozkolísalo,
dostalo sa do šmyku, došlo k nárazu a skončilo v priekope. Protiidúce vozidlo išlo v jeho jazdnom pruhu.

Svedok poškodený Q. C. vypovedal, že bola zlá viditeľnosť asi na vzdialenosť dvoch prerušovaných
čiar a sedel ako spolujazdec vedľa vodiča. O krátky okamih sa prebral na nejaký zvuk, otvoril oči a
zbadal svetlá oproti idúceho vozidla, na to obžalovaný reagoval tak, že zmenil smer jazdy vpravo, aby
sa vyhol tomuto vozidlu a čelnému nárazu, následkom čoho sa auto rozkývalo a následne pocítil najprv
jeden náraz a potom druhý náraz. Pri nehode utrpel poranenia tak, ako boli uvedené vo výrokovej časti

rozsudku.

DokonaniaužvprípravnomkonaníbolpribratýznaleczodborucestnejdopravyIng.V.C.,ktorývyhotovil
znaleckýposudok,doplnokkznaleckémuposudku,vyšetrovacíúkon,ataktiežnahlavnompojednávaníi
vypovedal. Znalec vypracoval množstvo verzií, za akých mohlo dôjsť k dopravnej nehode. Určil nárazovú

rýchlosť vozidla 52,4 km/h a dospel k záveru, že z technického hľadiska rýchlosť primeraná rozhľadu
pri riadení vozidla za hustej hmly na začiatku reakcie vodiča bola maximálne 44 km/h. Technika jazdy
obžalovaného bola preto nesprávna. Nesprávnym prvkom techniky jazdy bolo nesprávne smerové
riadenie vozidla s vybočením doprava v mieste križovatky a následným opustením asfaltového povrchu
a nárazom do cestného zvodidla. Vodič mohol zabrániť zrážke, keby riadil motorové vozidlo rýchlosťou

z technického hľadiska primeranou. Technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika
jazdy obžalovaného. Po vykonaní rekonštrukcie, ktorá však nezodpovedala podmienkam v čase nehody
vypracoval znalec aj dodatok, v ktorom popísal rôzne situácie, keď by obžalovaný zbadal svetlá
neznámeho vozidla len na vzdialenosť 35 metrov a reagoval tak, že by menil smer jazdy a vozidlobrzdildosiahnuteľnýmbrzdnýmspomalením,akbyobžalovanýzbadalvhmlesvetláneznámehovozidla,
ktoré premávalo v ľavom jazdnom pruhu v priamom smere na nadjazd, tak ako to uvádzal obžalovaný
a zaoberal sa aj jazdou oboch vozidiel v prípade, ak by obžalovaný brzdil dosiahnuteľným brzdným

spomalením až vtedy, keď už došlo k minutiu vozidiel.

Znalec zotrval na záveroch svojho posudku, ako aj dodatku k posudku aj na hlavnom pojednávaní, na
ktorom však uviedol, že nevie posúdiť, v ktorom jazdnom pruhu sa pred nehodou s motorovým vozidlom
nachádzal obžalovaný, nakoľko v pohybe jeho vozidla polícia nezdokumentovala žiadne stopy. Konečné

posúdenie príčiny vzniku dopravnej nehody znalec nechal na posúdenie súdu, lebo ide o otázku právnu.

Na hlavnom pojednávaní bol pribratý a vypočutý i znalec JUDr. J.. W. X., PhD., ktorý vypracoval
znalecký posudok. Znalec konštatoval, že výpoveď vodiča (obžalovaného a svedka C.) je z technického
hľadiska plne prijateľná. Reálnu situáciu v nehodovom úseku vozovky charakterizuje podľa znalca aj
fotografia č. 3 z fotodokumentácie, na ktorej sa reflexná dopravná značka nachádza vo vzdialenosti

asi 65 - 70 metrov a vozidlo polície sa nachádza bližšie a zvodidlo sa nachádza približne 4 - 6 metrov
pred dopravnou značkou. V znaleckom posudku ďalej konštatoval, že obžalovaný reagoval na pohyb
neznámeho vozidla idúceho proti jeho vozidlu včas a správne týmto spôsobom zabránil čelnej zrážky
vozidiel. Pri zohľadnení vplyvu oslnenia, a z toho vyplývajúceho reakčného času 1,7 sekundy je možné
uviesť, že obžalovaný musel začať reagovať v čase najmenej 0,2 sekundy po tom, ako sa so svojím

vozidlom minul s protiidúcim vozidlom, t.j. v čase, kedy nemal možnosť rozpoznať situáciu, smer pohybu
vozidla po strhnutí riadenia, smerové vedenie vozovky, polohu vozidla a ostatné reálne okolnosti a nemal
následkom oslnenia a zmeny smeru pohybu vozidla výhľad na dopravnú značku ako na jeho východzí
orientačný bod. Pre rozpoznanie situácie a nereflexnej prekážky za daných okolností uvedený reakčný
čas je možné pokladať za technicky odôvodnený. Podľa znalca protiidúce neznáme vozidlo išlo o tretinu

vyššou rýchlosťou ako vozidlo obžalovaného. Z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že
technickou príčinou dopravnej nehody bola jazda neznámeho vozidla idúceho v protismere, pričom
rýchlosť, ktorou premával obžalovaný nie je z technického hľadiska v príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou. Primeraná rýchlosť vozidla riadeného obžalovaným bola podľa znalca 54,9 km/h, na začiatku
reakcie obžalovaného bola rýchlosť jeho vozidla 50 km/h. V doplnku posudku znalec dospel k záveru,

že v tak hustej hmle, aká bola znázornená na fotodokumentácii z miesta nehody (č.l. 24) môže byť
vodič vozidla oslnený svetlami protiidúceho auta, a to jednak stretávacími, ako aj diaľkovými. Maximálne
obmedzenie spôsobené oslnením je v okamihu momentu pred stretnutím vozidiel vo vzdialenosti kratšej
ako cca 25 metrov. Ďalej sa znalec zaoberal aj zistenými údajmi od obžalovaného a svedka, aký
mal obžalovaný rozhľad pred vozidlom v prípade rozhľadovej vzdialenosti 3 - 4 metre, resp. dvoch

prerušovaných čiar. Na hlavnom pojednávaní znalec ďalej uviedol, že ak by viditeľnosť na mieste nehody
bola cca 35 metrov, primeraná rýchlosť tomuto rozhľadu by bola 54,9 km/h, pričom obžalovaný šiel
rýchlosťou približne 50 km/h, to znamená, že šiel primeranou rýchlosťou rozhľadu a z technického
hľadiska podľa vykonanej simulácie obžalovaný reagoval na vzniknutú situáciu správne.

Zo znaleckého posudku znalkyne z odvetvia súdneho lekárstva MUDr. M. M., ako i z jej výpovede na
hlavnom pojednávaní bolo zistené, že všetci traja poškodení utrpeli zranenia v takom rozsahu, ako je
to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, mechanizmus zranenia zodpovedá vzniku dopravnej nehody
a naviac konštatovala, že nebolo možné objektívne zistiť, či poškodení boli pripútaní bezpečnostnými
pásmi v čase dopravnej nehody, alebo nie.

Okresný súd ešte vykonal dokazovanie prečítaním ďalších listinných správ, ktoré sa nachádzali v spise
a správne dospel k záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Aj odvolací súd k odvolacím námietkam dodáva, že obžaloba bola opretá jednoznačne iba o závery

znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy Ing. V. C., ktorý však v rámci vyhodnocovania
jednotlivých verzii vzniku dopravnej nehody pripustil, že za situácie, ak by obžalovaný zbadal v hmle
svetlá neznámeho vozidla, ktoré premávalo v ľavom jazdnom pruhu v priamom smere na nadjazd tak,
ako to uviedol obžalovaný vo svojej výpovedi pri rekonštrukcii, tak technickou príčinou dopravnej nehody
by bola jazda neznámeho vozidla v protismere. Závery znaleckého dokazovania JUDr. Ing. W. X., PhD.

sú také, že obžalovaný z technického hľadiska reagoval na pohyb neznámeho vozidla idúceho oproti
jeho vozidlu včas a správne, a týmto spôsobom zabránil vzniku čelnej zrážky vozidiel, pričom vychádzal
z viditeľnosti v čase nehody 35 metrov určenej na základe údajov zo zápisnice o ohliadke miesta činuvyhotovenej políciou. Jeho rýchlosť bola primeraná rozhľadu a správne reagoval na vzniknutú situáciu,
pričom technickou príčinou nehody bola jazda neznámeho oproti idúceho vozidla.

Je potrebné poukázať i na to, že napriek tomu, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení v prípade
nevyhnutnosti konštatoval, že bude potrebné pribrať do konania Žilinskú univerzitu v Žiline, po
doplnení dokazovania okresným súdom dospel k záveru, že to nie je nevyhnutné. Závery znaleckého
posudku znalca JUDr. Ing. W. X., PhD. sú totiž na rozdiel od záverov znalca Ing. V. C. v súlade s
ďalšími vykonanými dôkazmi a to hlavne výpoveďou obžalovaného, svedka C., ako aj s vyhotovenými

fotografiami v čase nehody. Z predložených fotografií, o objektivite ktorých niet pochybnosti je zrejmé,
že výpovede obžalovaného a svedka C. ohľadom viditeľnosti ( 2- 3 metre, resp. dve deliace čiary) neboli
presné, a preto nebolo možné z nich vychádzať, a preto sa i odvolací súd stotožnil so závermi znalca
JUDr. Ing. W. X., PhD.

V ďalšom poukazuje odvolací súd na podrobné dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu, s

ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd nestotožnil s dôvodmi odvolateľa, ale v
plnom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku okresného súdu, lebo ďalšie znalecké
dokazovanie by bolo v danom prípade neúčelné, nehospodárne a nad rámec trestného konania, preto

odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.