Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. september 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 5T/192/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912010651
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kurečko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7912010651.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa

22.9.2016 v Trebišove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku obžalovaného M. Á. T. M. P. J. P. , nar. X.XX.XXXX v K., trvale bytom
K., ul. G. Č.. XX o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trebišov pre
skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa
mal dopustiť tak, že

- dňa 6.11.2010 v čase okolo 03.50 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Renault Megane Scenic,

ev.č. K. XXX E. po ceste č. 79 smerom od C. cez železničný nadjazd na obec N. T., kde počas
jazdy nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu svojho vozidla a neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a
okolnostiam na danom úseku cesty, pri prejazde križovatky v smere Trebišov - N. T., za hustej hmly a na
mokrej vozovke zišiel z hlavnej cesty na vedľajšiu a následne prerazil zvodidlá a dostal sa s vozidlom
mimo vozovku vpravo do odvodňovacieho kanála, následkom čoho došlo k poraneniu jeho spolujazdcov
A. Y., ktorý utrpel zranenia, a to tržné rany hlavy, zlomeninu hrudnej kosti, parezu dolných končatín s
dobou liečenia v trvaní nad 42 dní, Ľ. K.Č., ktorý utrpel zranenia, a to poruchu vedomia, zlomeninu

lebečnej kosti, pomliaždenie mozgu, zlomeninu rebier vpravo a ďalšie poranenia s dobou liečenia v
trvaní nad 42 dní a Q. C., ktorý utrpel zranenia, a to zlomeninu ľavej ramennej kosti a tržné rany tváre
s dobou liečenia v trvaní nad 42 dní,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodenú spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. , so sídlom

Bratislava, Mamateyova 17, s jej nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného M. Á. a svedka Q. C.,
výsluchom znalcov, znaleckými posudkami vrátane ich doplnkov a listinnými dôkazmi, na základe čoho
dospel k nasledovným zisteniam:

Obžalovaný M. Á. na hlavnom pojednávaní rovnako ako v prípravnom konaní neuznal zavinenie na
dopravnej nehode a na svoju obranu uviedol, že deň pred nehodou prišiel so svojimi kamarátmi

(poškodenými Y., C. P. K.) zabaviť sa do C.. Poškodení počas zábavy požívali liehové nápoje, a preto
sa dohodli, že naspäť bude riadiť vozidlo on (vozidlo patrilo poškodenému Y.). Nad ránom, keď ukončili
zábavu, si preto sadol na miesto vodiča, vedľa neho si sadol poškodený C. a dozadu si sadli Y. a K..
Vonku bolo veľmi zlé počasie, bola hmla a zlá viditeľnosť. Vzhľadom na poveternostné podmienky sibol vedomý, že sa bude šmýkať, pretože vozovka bola mokrá a primŕzalo. Počas jazdy mal zapnuté
stretávacie svetlá a jazdil veľmi opatrne, lebo tesne pred nehodou bola veľmi hustá hmla a viditeľnosť
bolaasina2-3metre.Týmtookolnostiamprispôsobilsvojujazduaprednehodouvozidloriadilrýchlosťou

40-50 km/h. Keď sa blížil ku križovatke, kde došlo k nehode, zbadal v protismere svetlá, ktoré sa k nemu
približovali. Tomuto vozidlu „preblikol“ diaľkovými svetlami, ale protiidúci vodič na to nereagoval. Preto
strhol volant do pravej strany bez toho, aby brzdil, v snahe vyhnúť sa zrážke, pretože protiidúce vozidlo
išlo v jeho jazdnom pruhu a rútilo sa na neho. Po strhnutí volantu doprava sa snažil naspäť strhnúť
volant doľava a vtedy sa vozidlo rozkolísalo, dostalo sa do šmyku a skončilo v priekope. Túto cestu

dobre poznal a poznal aj dopravnú situáciu na predmetnej križovatke, pričom vie o tom, že na danom
úseku je maximálna rýchlosť 90 km/h, ale vzhľadom na podmienky v čase nehody sa snažil dodržiavať
maximálnu rýchlosť počas jazdy na hodnote 50 km/h.

Z jeho výpovede ďalej vyplýva, že presne nevie, na akú vzdialenosť si všimol protiidúce vozidlo, to išlo
v jeho jazdnom pruhu oproti nemu a náhle sa objavilo pred ním. Svetlá tohto protiidúceho vozidla mohol

zbadať odhadom tak na 95 metrov. Jednalo sa u neho o rýchle rozhodovanie a nevedel, či tento protiidúci
vodič chce odbočiť vľavo, ale keď videl, že pokračuje proti nemu a že z jeho pruhu neodišiel, rozhodol sa
strhnúť svoje vozidlo doprava, kde je odbočka na C.. S vozidlom sa mu následne už nepodarilo dostať
späť do jazdného pruhu, pretože zabalancovalo a dostalo šmyk. Predmetnú križovatku pozná a vie, že
smerom od obce N. T. na C. je na tejto ceste odbočovací pruh vľavo, keď chcú autá odbočiť do mesta C.

smerom na vojenské kasárne. Protiidúce vozidlo však podľa jeho názoru videl nie v tomto odbočovacom
pruhu, ale v jeho jazdnom pruhu, teda idúce priamo proti nemu. Po nehode ihneď telefonoval na políciu,
pričom na mieste nehody bola taká hmla, že policajti ich najprv nevedeli ani nájsť.

Svedok - poškodený Q. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v čase nehody bola veľmi hustá hmla

a viditeľnosť bola asi na vzdialenosť dvoch prerušovaných čiar, ktorými sa vyznačuje stred vozovky. S
vozidlom šli vo svojom jazdnom pruhu, akou rýchlosťou uviesť nevedel, ale majiteľ vozidla A. Y. počas
jazdy skonštatoval, že „ideme na spotrebu“. Do vozidla si sadol s tým, že si ide zdriemnuť. O krátky
okamih sa prebral na nejaký zvuk, otvoril oči a v protismere zbadal nejaké svetlá protiidúceho vozidla.
Na to reagoval obžalovaný tak, že zmenil smer jazdy vpravo, aby sa vyhol tomuto vozidlu a čelnému

nárazu, následkom čoho sa auto rozkývalo a odrazu pocítil jeden náraz a za ním hneď druhý náraz.

Zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy Ing. Milana Toropilu vyplýva, že
bezprostredne po dopravnej nehode za účasti policajného technika zistil, že na brzdách havarovaného
vozidla nebola závada a nebola zistená ani technická závada na riadení. Určil nárazovú rýchlosť vozidla

do cestného zvodidla, ktorá bola 52,4 km/h. Za situácie, že vodič pred nárazom do zvodidla nebrzdil,
bola rýchlosť vozidla na začiatku vybočovania z pravého jazdného pruhu v smere doprava rovnaká
ako nárazová rýchlosť, t.j. 52,4 km/hod. Z technického hľadiska rýchlosť primeraná rozhľadu pri riadení
vozidlazahustejhmlynazačiatkureakcievodičabolamaximálne44km/h.Technikajazdyobžalovaného
bola podľa názoru znalca z technického hľadiska nesprávna. Nesprávnym prvkom techniky jazdy bolo

nesprávne smerové riadenie vozidla s vybočením doprava v mieste križovatky a následným opustením
asfaltového povrchu a nárazom do cestného zvodidla. Nesprávnym prvkom techniky jazdy bolo aj
riadenie vozidla rýchlosťou vyššou (52,4 km/hod.), ako bola rýchlosť v noci za hustej hmly z technického
hľadiska primeraná (44 km/hod.). Vodič vozidla mohol zabrániť zrážke v noci za hustej hmly, keby
riadil motorové vozidlo rýchlosťou z technického hľadiska primeranou v priamom smere na obec N.

T.. Technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy obžalovaného aj v tom, že v
križovatke bez bielych čiar vodorovného dopravného značenia mohlo dôjsť k strate smerovej orientácie
vodiča a vodič smerovo neviedol vozidlo priamo v pravom jazdnom pruhu, ale mierne vybočil smerom
doprava, následkom čoho zišiel z vozovky.

Z výsluchu znalca v prípravnom konaní je ďalej zrejmé, že znalec pri výpočte primeranej rýchlosti bral do
úvahy reakčný čas vodiča na dopravnú situáciu 1,7 sekúnd, pričom vychádzal z literatúry, ktorá taký čas
určuje vzhľadom na poveternostné podmienky, ktoré boli na mieste činu v čase nehody. Nevychádzal z
reakčného času vodiča 1,0 sekúnd, pretože išlo o vedenie vozidla v noci a za hmly. Reakčný čas vodiča
má vplyv na vypočítanie primeranej rýchlosti v takom pomere, že čím je väčšia reakčná doba, tým je

z technického hľadiska primeraná rýchlosť na rozhľad vypočítaná nižšia. Čím je reakčná doba vodiča
nižšia, tým je vypočítaná rýchlosť z technického hľadiska primerane vyššia. Znalec ďalej uviedol, že aby
bolo možné vykonať analýzu pohybu neznámeho vozidla vo vzťahu k vozidlu riadeného obžalovaným,
je treba dopočuť obžalovaného na údaje, či toto neznáme vozidlo, ktoré malo proti nemu ísť, bolonákladné alebo osobné, aká bola rýchlosť vozidla riadeného neznámym vodičom v protismere, aká bola
priečnapolohavozidlariadenéhovprotismerevovzťahukstrednejdeliacejčiare,keďobžalovanýzbadal
zrazu pred sebou v jeho jazdnom pruhu svetlá, kde sa nachádzalo vozidlo riadené obžalovaným, keď

zbadal zrazu pred sebou vo svojom jazdnom pruhu svetlá a aká bola priečna poloha vozidla, ktoré riadil
obžalovaný v okamihu, keď zrazu zbadal pred sebou v jeho jazdnom pruhu nejaké svetlá vo vzťahu k
strednej deliacej čiare.

Za účelom získania týchto údajov bol v prípravnom konaní (9.8.2012) vykonaný vyšetrovací pokus

(podmienky za ktorých bol vykonaný však nezodpovedali podmienkam v čase nehody). Zo zápisnice z
vyšetrovacieho pokusu súd zistil, že sa ho zúčastnil znalec Ing. Milan Toropila, prokurátor, obžalovaný a
policajný technik. Pri tomto vyšetrovacom pokuse obžalovaný udal vzdialenosti, na aké zbadal protiidúce
vozidlo s tým, že je to len jeho odhad a boli odmerané hodnoty, ktoré vyžadoval znalec. Z vykonanej
rekonštrukcie bola vyhotovená aj fotodokumentácia.
Na základe vykonanej rekonštrukcie vypracoval znalec Ing. Milan Toropila dodatok k znaleckému

posudku, v ktorom zodpovedal na rôzne situácie a spôsoby približovania sa vozidla riadeného
obžalovaným a neznámeho vozidla. Za situácie, keď obžalovaný zbadal svetlá neznámeho vozidla
a reagoval tak, že menil smer jazdy, pričom s vozidlom nebrzdil, za účelom zistenia akou najvyššou
rýchlosťou sa mohlo neznáme vozidlo pohybovať, aby nedošlo k zrážke vozidiel, znalec uviedol, že
rýchlosť neznámeho vozidla idúceho v protismere je neznáma, preto zadával, že neznáme vozidlo

z polohy, keď ho obžalovaný podľa jeho výpovede na rekonštrukcii prvýkrát zbadal, premávalo ďalej
v smere na C. v priamom smere. Rýchlosť vozidla riadeného obžalovaným zadal ako vypočítanú
nárazovú rýchlosť cca 52,4 km/hod. a ďalej uviedol, že vozidlo Renault nebolo brzdené a smerovalo
do polohy v okamihu nárazu do cestného oceľového zvodidla. Reakčný čas vodiča vzhľadom na
dopravnú situáciu stanovil na 1,7 sekúnd. Výsledky vykonanej analýzy pri takýchto údajoch vzájomného

pohybu vozidla Renault a neznámeho vozidla za účelom zistenia, akou rýchlosťou premávalo vozidlo
a ako sa pohybovalo, aby nedošlo k zrážke vozidiel, premietol na grafickom zobrazení, z ktorého
vyplýva, že by došlo k míňaniu vozidiel a k zrážke by nedošlo, keby sa neznáme vozidlo pohybovalo
rýchlosťou maximálne 45 km/hod. Na základe vypočítanej rýchlosti túto ďalej zadával do rôzneho
výpočtu vykonaného za účelom zistenia, ako sa míňali vozidlo riadené obžalovaným a neznáme

protiidúcevozidlo,pretožekzrážkenedošlo.Naďalejdovýpočtovzadávalrýchlosťneznámehovozidla,a
to 45 km/ hod. a rýchlosť vozidla riadeného obžalovaným 52,4 km/hod. Zároveň do výpočtu zadával uhol
zatočenia voči priamemu smeru na obec N. T. doprava v hodnote 2°. Z vykonanej analýzy vzájomného
pohybu oboch vozidiel za účelom zistenia, o aký uhol došlo k natočeniu vozidla Renault pri zmene
smeru jazdy až do polohy nárazu do oceľového zvodidla, vychádzal aj z výpovede obžalovaného pri

rekonštrukcii. Znalec zistil, že uhol natočenia vozidla Renault voči priamemu smeru bol približne 10°
a uhol natočenia vozidla Renault v mieste nárazu do zvodidla voči priamemu smeru približne 23°. Z
diagramov a následných tabuliek o polohe vozidla Renault okrem iného vyplýva, že oproti polohe, keď sa
vozidlo riadené obžalovaným nachádzalo v mieste, kde obžalovaný podľa jeho tvrdenia pri rekonštrukcii
zbadal v protismere svetlá neznámeho vozidla a polohe, keď došlo k nárazu do cestného oceľového

vozidla, zmenilo vozidlo riadené obžalovaným smer svojej jazdy len o približne 21° a vozidlo pritom
prekonalo vzdialenosť 83,2 m. Z toho vyplýva, že nešlo o náhlu zmenu smeru jazdy vozidla Renault v
smere doprava, ale len o nenáhlu miernu plynulú zmenu, pri ktorej došlo k natočeniu vozidla Renault
len približne o 21°. Vozidlo sa pohybovalo do miesta nárazu k cestnému oceľovému zvodidlu jedným
oblúkom veľmi veľkého polomeru. Znalec sa zaoberal aj situáciou, ktorá by nastala, keby obžalovaný

v okamihu, keď zbadal svetlá protiidúceho neznámeho vozidla, reagoval tak, že by menil smer jazdy a
pritomvozidlobrzdildosiahnutýmbrzdnýmspomalením.Taktovykonanouanalýzoubolopreukázané,že
vozidlo riadené obžalovaným by brzdením vozidla dosiahnuteľným brzdným spomalením zastavilo 38,8
metrov pred cestným oceľovým zvodidlom. Ak by vodič brzdil len polovičnou hodnotou dosiahnuteľného
brzdnéhospomalenia,kzrážkevozidielbynedošlo,došlobykichminutiuavozidloReanaultbyzastavilo

21 metrov pred cestným oceľovým zvodidlom.

Ďalej sa znalec zaoberal aj jazdou oboch vozidiel v prípade, ak by obžalovaný brzdil dosiahnuteľným
brzdným spomalením až vtedy, keď už došlo k minutiu vozidiel. V takomto prípade by vozidlo riadené
obžalovaným zastavilo 5 metrov pred cestným oceľovým zvodidlom. Za takejto istej situácie, ak by

obžalovaný brzdil vozidlo len polovičnou hodnotou dosiahnuteľného brzdného spomalenia, vozidlo
Renault by nezastavilo pred cestným oceľovým zvodidlom a jeho nárazová rýchlosť do neho by bola
31 km/hod.Znalec ďalej vypočítal v znaleckom posudku aj situáciu, keď by obžalovaný zbadal svetlá neznámeho
vozidla len na vzdialenosť 35 metrov, pričom reagoval tak, že by menil smer jazdy a vozidlo brzdil
dosiahnuteľným brzdným spomalením, výsledkom by bolo čelná zrážka oboch vozidiel, vozidla zn.

Renault a neznámeho vozidla. Znalec urobil aj rozbor jazdy protiidúcich vozidiel za situácie, že na
asfaltovej vozovke sa už nenachádza vodorovné dopravné značenie, a teda obžalovaný nemá možnosť
vozidlo riadiť podľa pravostrannej bielej vodiacej čiary a podľa bielej zebry v strede vozovky a reagoval
by tak, že vozidlo by brzdil dosiahnutým brzdným spomalením. V tomto prípade uviedol, že vozidlo zn.
Renault sa vtedy nachádzalo 20 metrov pred koncom šikmých rovnobežných čiar v smere na obec Nový

Ruskov, a teda vodič nemal možnosť riadiť vozidlo podľa pravostrannej bielej vodiacej čiary a podľa
bielej zebry v strede vozovky, v takomto prípade by vozidlo zastavil 17 metrov pred cestným oceľovým
zvodidlom. Za takejto istej situácie, ak by obžalovaný vozidlo ním riadené brzdil len polovičnou hodnotou
dosiahnuteľného brzdného spomalenia, došlo by k nárazu do cestného oceľového zvodidla rýchlosť 7
km/hod.

Znalec zároveň uviedol, že za situácie, ak by obžalovaný zbadal v hmle svetlá neznámeho vozidla, ktoré
premávalovľavomjazdnompruhuvpriamomsmerenanadjazd,takakotouvádzalobžalovanývosvojej
výpovedi pri rekonštrukcii, tak technickou príčinou dopravnej nehody by bola jazda neznámeho vozidla
v protismere. Vodič neznámeho vozidla by potom vyvolal kolíznu situáciu tým, že vozidlo neviedol v
jazdnom pruhu určenom pre smer jeho jazdy. Technika jazdy neznámeho vodiča by bola z technického

hľadiska nesprávna. Konečné posúdenie príčiny vzniku dopravnej nehody znalec nechal na posúdenie
súdu, lebo ide o otázku právnu. Obžalovaný pri rekonštrukcii označil polohu neznámeho vozidla, keď
zbadal jeho svetlá v hmle, na vzdialenosť približne 95 metrov. Pri takejto vzájomnej vzdialenosti vozidiel
by sa mohol obžalovaný vyhnúť neznámemu vozidlu zmenou smeru jazdy, keby neznáme vozidlo bolo
riadené rýchlosťou maximálne 45 km/hod. a vozidlo obžalovaného premávalo rýchlosťou 52,4 km/

hod. Pri vyhýbaní sa neznámemu vozidlu nešlo o náhlu zmenu smeru jazdy vozidla Renault v smere
doprava, ale len o nenáhlu mierne plynulú zmenu, pri ktorej došlo k celkovému natočeniu vozidla zn.
Renault na dráhe vyhýbania až do nárazu na cestné zvodidlo len približne o 21°. Ako je to vidieť z
grafického zobrazenia znaleckého posúdenia danej situácie, vozidlo zn. Renault sa pohybovalo do
miesta nárazu na cestné oceľové zvodidlo jedným oblúkom veľmi veľkého polomeru. Vzhľadom na

prerušené vodorovné značenie na vzdialenosť 45,6 metrov po vjazde vozidla Renault do križovatky,
nebolomožnériadiťvozidlodoľavačidopravapodľaneexistujúcehovodorovnéhodopravnéhoznačenia.
Ak nemal vodič vozidla Renault možnosť orientovať sa podľa niečoho /vodiaca čiara, stredná deliaca
čiara, smerové stĺpiky a iné/, tak nemal pokračovať v jazde do neznámeho priestoru, ale mal vozidlo
brzdením zastaviť. Technika jazdy vodiča vozidla Renault nebola správna, pretože vodič vozidla podľa

vlastnej výpovede nebrzdil.

Znalec zotrval na záveroch svojho posudku ako aj dodatku k posudku aj na hlavnom pojednávaní, na
ktorom okrem iného uviedol, že nevie posúdiť, v ktorom jazdnom pruhu sa pred nehodou s motorovým
vozidlom nachádzal obžalovaný, nakoľko o pohybe jeho vozidla polícia nezdokumentovala žiadne stopy.

Zranenia poškodených boli skúmané a bližšie popísané znalkyňou z odvetvia súdneho lekárstva MUDr.
Vlastou Vyhnálkovou. Zo záverov jej znaleckého posudku súd zistil, že poškodený A. Y. pri dopravnej
nehode utrpel zlomeniny priečnych výbežkov tiel 2. a 3. driekového stavca vľavo, pomliaždenie miechy
v mieste 2. - 4. hrudného stavca s poruchou hybnosti a citlivosti od 5. hrudného stavca nadol, krvácanie

do chrbticového kanála /epidurálny hematóm/ v úrovni 2.-4. hrudného stavca, zlomeninu hrudnej kosti,
pomliaždenie hrudnej steny a pľúc a tržné rany na hornom viečku ľavého oka, na pere, na brade a
vľavo na hlave a pomliaždenie ľavej očnej gule. V čase podania znaleckého posudku sa poškodený
ešte podroboval liečbe v Národnom rehabilitačnom centre v K. a jeho zranenie ešte nebolo vyliečené.
Poškodený Q. C. pri nehode utrpel zlomeninu ľavej ramennej kosti s posunom, tržnú ranu na brade

vpravo a odreniny tváre a hrudníka vľavo, ktoré si vyžiadali liečenie a jeho liečba taktiež nebola ešte
ukončená. Poškodený Ľ. K. pri nehode utrpel lalokovitú skalpáciu kože a mäkkých tkanív hlavy vpravo,
zlomeniny kostí lebečnej spodiny v mieste čelovej a spánkovej kosti, pomliaždenie mozgu na spodine
pravého čelového a spánkového laloka mozgu, zlomeniny kostí pravej očnice v mieste spodiny očnice,
jarmovočeľustného komplexu so zakrvácaním do dutinového systému tváre, pomliaždenie pravej očnej

gule, blokové postavenie 1. a 2. krčného stavca, zlomeninu horného artikulárneho výbežku 6. krčného
stavca, zlomeniny obidvoch priečnych výbežkov 2. hrudníkového stavca, pravého priečneho výbežku 3.
a ľavého priečneho výbežku 4. hrudníkového stavca, pomliaždenie steny hrudníka, pomliaždenie pľúc s
trhlinou vpravo, prítomnosť vzduchu v podkoží a medzihrudi, prítomnosť vzduchu v pravej pohrudnicovejdutine /pneumothorax/, zlomeninu 1.-3. rebra vpravo a 1. rebra vľavo a zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s
posunom. Liečenie v čase podania znaleckého posudku ešte nebolo ukončené.

Znalkyňa na hlavnom pojednávaní nad rámec posudku uviedla, že z dostupných vyšetrených okolností,
ktorémalakdispozíciívčasevypracovaniaznaleckéhoposudku,sanebolomožnévyjadriť,čipoškodení
boli alebo neboli v čase nehody pripútaní. Zo zranení, ktoré utrpeli, ako aj z priebehu dopravnej nehody,
vyplýva, že mohli aj nemuseli byť pripútaní bezpečnostnými pásmi.

Zranenia, ktoré pri nehode utrpeli poškodení, boli prvotne zachytené v lekárskych správach, ktoré sú
súčasťou spisového materiálu.

Zo zápisu o dychovej skúške, vykonanej krátko po dopravnej nehode, je zrejmé, že dychovou skúškou
nebola u obžalovaného zistená prítomnosť alkoholu.

Zo správy SHMÚ Bratislava súd zistil, že v čase predmetnej nehody dňa 6.11.2010 okolo 03.50 hod.
bolo v lokalite mesta Trebišov oblačno, teplota vzduchu bola okolo 6 °C a vlhkosť vzduchu okolo 97%,
povrch pôdy bol vlhký a prízemná vodorovná dohľadnosť dosahovala menej ako 1 km, čo sa definuje
ako výskyt hmly.

Situácia na mieste dopravnej nehody bola zdokumentovaná zápisnicou o ohliadke miesta dopravnej
nehody, záznamom dopravnej nehody a súvisiacou fotodokumentáciou.

Po zrušení odsudzujúceho rozsudku zo dňa 30.4.2013 Krajským súdom v Košiciach uznesením zo dňa
11.12.2013 sp.zn. 4To/80/2013, pribral súd do konania znalca z odboru cestnej dopravy JUDr. Ing. Petra

Grendela, PhD. a doplnil dokazovanie jeho znaleckým posudkom (posudok si dal vyhotoviť obžalovaný
v priebehu odvolacieho konania) a doplnkom k jeho znaleckému posudku, z ktorých zistil nasledovné:

Z uvedeného posudku vyplýva, že vozidlo, ktoré malo ísť oproti obžalovanému, išlo vyššou rýchlosťou
ako vozidlo Renault riadené obžalovaným. Rýchlosť tohto vozidla bola asi o 35% vyššia ako rýchlosť

pohybu vozidla Renault. Znalec podľa vykonanej analýzy nehodového deja na základe výpovedí
účastníkov a výsledkov vykonaného vyšetrovacieho pokusu dospel k záveru, že údaje zistené pri
vyšetrovacompokusevykonanomdňa9.8.2012sútechnickyinterpretovateľnéakoreálnypohybvozidiel
s reálnou činnosťou vodičov zodpovedajúcej jej podnetom. Na základe uvedeného pokladá znalec
výpoveď vodiča (obžalovaného) a svedka (poškodeného C.) za technicky plne prijateľné.

Reálnu situáciu v nehodovom úseku vozovky charakterizuje podľa znalca do istej miery fotografia č. 3 z
fotodokumentácie, na ktorej sa reflexná dopravná značka nachádza vo vzdialenosti asi 65 - 70 metrov
a vozidlo polície sa nachádza bližšie a zvodidlo sa nachádza približne 4 - 6 metrov pred dopravnou
značkou.

Vo vzťahu k možnostiam zabránenia vzniku zrážky s protiidúcim vozidlom zo strany obžalovaného, t.j.
vodiča vozidla Renault, znalec konštatoval, že z technického hľadiska pokladá za možné uviesť, že vodič
(obžalovaný) reagoval na pohyb neznámeho vozidla idúceho oproti jeho vozidlu včas a správne a týmto
spôsobom zabránil vzniku čelnej zrážky vozidiel. Pri zohľadnení vplyvu oslnenia a z toho vyplývajúceho

reakčného času 1,7 sekundy je možné uviesť, že by vodič musel začať reagovať v čase najmenej
0,2 sekundy po tom, ako sa so svojim vozidlom minul s protiidúcim vozidlom, t.j. v čase, kedy nemal
možnosťrozpoznaťsituáciu,smerpohybuvozidlapostrhnutíriadenia,smerovévedenievozovky,polohu
vozidla a ostatné reálne okolnosti a nemal následkom oslnenia a zmeny smeru pohybu vozidla výhľad na
dopravnú značku ako na jeho východzí orientačný bod. Pre rozpoznanie situácie a nereflexnej prekážky

(zvodidlo)zadanýchokolnostíjeuvedenýreakčnýčas(1,7sekundyaviac)možnépokladaťzatechnicky
odôvodnený.

Na záveroch svojho znaleckého posudku znalec JUDr. Ing. Peter Grendel, PhD. zotrval aj na hlavnom
pojednávaní s tým, že k záveru, že neznáme protiidúce vozidlo išlo o tretinu vyššou rýchlosťou ako

vozidlo obžalovaného, dospel na základe údajov zo zápisnice o rekonštrukcii, zápisnice o dopravnej
nehode a z fotodokumentácie, ktorými nasimuloval nehodový dej a následne simulačný program (PC
Crash) určil uvedené údaje. Z výpovede znalca na hlavnom pojednávaní taktiež vyplynulo, že technickou
príčinou dopravnej nehody bola jazda neznámeho vozidla idúceho v protismere, pričom rýchlosť,ktorou premával obžalovaný, nie je z technického hľadiska v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou.
Primeraná rýchlosť vozidla riadeného obžalovaným bola podľa znalca 54,9 km/hod., na začiatku reakcie
obžalovaného bola rýchlosť jeho vozidla podľa výpočtov znalca 50 km/hod.

K ďalším súvisiacim otázkam sa znalec JUDr. Ing. Peter Grendel, PhD. vyjadril v doplnku ku svojmu
znaleckému posudku, z ktorého je zrejmé, že na základe ním vykonanej analýzy možno konštatovať,
že v tak hustej hmle, ako bola znázornená na fotodokumentácii z miesta nehody (čl. 24), môže byť
vodič vozidla oslnený svetlami protiidúceho auta, a to jednak stretávacími ako aj diaľkovými. Maximálne

obmedzenie spôsobené oslnením je v okamihu momentu pred stretnutím vozidiel vo vzdialenosti kratšej
ako cca 25 metrov. Znalec ďalej určil, že pri analýze pohybu motorového vozidla riadeného obžalovaným
bola vypočítaná rýchlosť jeho jazdy na cca. 50 km/hod. (47,5 až 52,5 km/hod.), pričom analýza priebehu
nehodového deja vykonaná v jeho znaleckom posudku vychádza z toho, že k zrážke medzi motorovým
vozidlom, ktoré riadil obžalovaný, a nezisteným motorovým vozidlom, nedošlo.

Zo záverov doplnku k jeho posudku ďalej vyplýva, že ak vzhľadom na hmlu mal vodič rozhľad pred
vozidlom na vzdialenosť 3 až 4 metre, tak vzhľadom na poveternostné podmienky bola rýchlosť
vozidla primeraná rozhľadu 8 až 10 km/hod. Ak vzhľadom na hmlu mal vodič rozhľad pred vozidlom
na vzdialenosť, ktorej dĺžku tvoria dve prerušované čiary deliace vozovku na polovicu, tak vzhľadom
na poveternostné podmienky bola rýchlosť vozidla primeraná rozhľadu 24 až 28 km/hod. Výpovede

účastníkov dopravnej nehody však nie sú jednoznačné pri odhadovaní viditeľnosti, dohľadu, resp.
rozhľadu pred vozidlo.

Na základe znalcom vykonanej analýzy taktiež možno konštatovať, že ak mal obžalovaný za danej
dopravnej situácie a hmly rozhľad na vzdialenosť 35 metrov, mohol byť oslnený svetlami protiidúceho

vozidla, a to jednak stretávacími ako aj diaľkovými, pričom maximálne obmedzenie spôsobené oslnením
je v okamihu momentu pred stretnutím vozidiel vo vzdialenosti kratšej ako cca 25 metrov.

Na záveroch prezentovaných v doplnku k znaleckému posudku zotrval znalec JUDr. Ing. Peter
Grendel, PhD. aj na hlavnom pojednávaní. Znalec tu ďalej upresnil, že v prípade vyjadrení jednotlivých

účastníkov dopravnej nehody ako aj záznamov polície ohľadom dohľadu, resp. rozhľadu z motorového
vozidla, sa jedná o zložitú problematiku, pričom laik vo väčšine prípadov nevie rozlíšiť pojem dohľad
a rozhľad, ktorý sa veľmi často stotožňuje. Na otázku, prečo boli výpovede účastníkov nehody v
tomto odlišné, odpovedať nevie. Z výpovede znalca na hlavnom pojednávaní taktiež vyplynulo, že za
určených predpokladov, že viditeľnosť na mieste nehody bola cca 35 metrov, bola primeraná rýchlosť

tomuto rozhľadu 54,9 km/h a obžalovaný šiel rýchlosťou približne 50 km/h, šiel obžalovaný rýchlosťou
primeranou rozhľadu, ak boli tieto podmienky splnené. Z technického hľadiska podľa vykonanej
simulácie obžalovaný reagoval na vzniknutú situáciu správne.

Potaktovykonanomdokazovaní,zhodnotiacvšetkyvykonanédôkazyjednotlivo,akoajvichvzájomnom

súhrne, dospel súd k záveru, že nebolo nepochybne preukázané, že sa skutok kladený obžalovanému
M. Á. stal tak, ako je uvedený v obžalobe okresného prokurátora. Z vykonaných dôkazov totiž nemožno
učiniť jednoznačný záver, že obžalovaný počas jazdy nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu svojho
vozidla a neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a okolnostiam na danom úseku cesty medzi C. a obcou
N. T., čím mal zapríčiniť dopravnú nehodu, pri ktorej W. A. Y., Ľ. K.Č. P. Q. C. utrpeli zranenia bližšie

konkretizované v obžalobe s dobou liečenia v trvaní nad 42 dní.

Je zrejmé, že podaná obžaloba bola opretá prakticky výlučne o závery znaleckého posudku znalca z
odboru cestnej dopravy Ing. Milana Toropilu, ktorý vo svojom znaleckom posudku a doplnku k posudku
určil nárazovú rýchlosť vozidla obžalovaného do cestného zvodidla na 52,4 km/hod. (bez toho, aby

uviedol aj tzv. „rozpätie“ predpokladanej rýchlosti) a vypracoval viacero verzií príčin dopravnej nehody
s tým, že technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy obžalovaného. Znalec
vykonal aj analýzu rôznych situácií v prípade, že by v protismere jazdy obžalovaného malo premávať
v jeho jazdnom pruhu neznáme motorové vozidlo a vykonaním rôznych kombinácií vylúčil prítomnosť
neznámeho motorového vozidla, pretože pri rôznych možných konfiguráciách vzniku kolíznej situácie

podľa neho nedošlo k takému priebehu, ako ju opísal obžalovaný. Zároveň však pripustil, že za situácie,
ak by obžalovaný zbadal v hmle svetlá neznámeho vozidla, ktoré premávalo v ľavom jazdnom pruhu
v priamom smere na nadjazd, tak ako to uviedol obžalovaný vo svojej výpovedi pri rekonštrukcii, tak
technickou príčinou dopravnej nehody bola jazda neznámeho vozidla v protismere. Vodič neznámehovozidla by potom vyvolal kolíznu situáciu tým, že vozidlo neviedol v jazdnom pruhu určenom pre smer
jeho jazdy.

Oproti záverom znalca Ing. Milana Toropilu stoja výpovede obžalovaného M. Á. a poškodeného Q.
C., ktorí zhodne v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní uvádzali, že do dráhy vozidla,
ktoré šoféroval obžalovaný, vošlo neznáme motorové vozidlo, takže obžalovaný musel strhnúť volant
smerom doprava, následkom čoho sa auto rozkývalo a následne skončilo v priekope. Menovaní sú síce
v priateľskom vzťahu, obaja však takto vypovedali bezprostredne ešte pred vznesením obvinenia počas

hospitalizácie v nemocnici, keď sa na takejto výpovedi nemohli žiadnym spôsobom dohodnúť. Vo vzťahu
k poškodenému C. teda súd nezistil žiadne okolnosti, majúce vplyv na dôveryhodnosť jeho výpovede.

Obrana obžalovaného navyše zapadá aj do rámca záverov znaleckého skúmania znalca z odboru
cestnej dopravy Ing. Petra Grendela, PhD., ktorého znalecký posudok si obžalovaný obstaral počas
prebiehajúceho súdneho konania. Ten výpovede obžalovaného a poškodeného C. pokladá za technicky

plne prijateľné a vo vzťahu k možnostiam zabránenia vzniku zrážky s protiidúcim vozidlom zo strany
obžalovaného konštatoval, že z technického hľadiska pokladá za možné, že obžalovaný reagoval na
pohyb neznámeho vozidla idúceho oproti jeho vozidlu včas a správne a týmto spôsobom zabránil
vzniku čelnej zrážky vozidiel. Vo svojich záveroch vychádzal z viditeľnosti v čase nehody 35 metrov,
určenej na základe údajov zo zápisnice o ohliadke miesta činu vyhotovenej políciou (po nehode bola

vyhotovená za účasti znalca Ing. Milana Toropilu zápisnica o ohliadke miesta dopravnej nehody, v ktorej
je zaznamenané, že za účasti znalca bol zistený rozhľad v hustej hmle a nočnej tme s viditeľnosťou
do cca 35 metrov), pričom podľa jeho záverov šiel obžalovaný pri splnení predpokladaných podmienok
rýchlosťou primeranou rozhľadu a z technického hľadiska podľa vykonanej simulácie obžalovaný
reagoval na vzniknutú situáciu správne. Technickou príčinou dopravnej nehody bola podľa jeho záverov

jazda neznámeho vozidla idúceho v protismere a rýchlosť, ktorou premával obžalovaný, nie je podľa
neho z technického hľadiska v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Primeraná rýchlosť vozidla
riadeného obžalovaným bola podľa znalca Ing. Petra Grendela, PhD. 54,9 km/hod., na začiatku reakcie
obžalovaného bola rýchlosť jeho vozidla podľa výpočtov okolo 50 km/hod.

Uvedené skutočnosti vnášajú závažné pochybnosti do obžalobou prezentovaných tvrdení, podstatných
pre posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného, že obžalovaný počas jazdy nevenoval
dostatočnú pozornosť vedeniu svojho vozidla a neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a okolnostiam
na predmetnom úseku cesty. Keďže súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy
(poškodení A. Y. a Ľ. K. v čase nehody v motorovom vozidle spali resp. driemali a o okolnostiach nehody

nič nevedeli) a uvedené pochybnosti sa nepodarilo v rámci vykonaného dokazovania odstrániť, rozhodol
súd o oslobodení obžalovaného spod podanej obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku, pretože
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Poškodenú spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., ktorá si v trestnom konaní uplatnila nárok

na náhradu škody v súvislosti s vynaloženými liečebnými nákladmi za poškodených (u Ľ. K. vo výške
8.736,68 €, u Q. C. vo výške 806,92 € a u A. Y. vo výške 4.583,21 €), odkázal súd vzhľadom na
oslobodzujúci rozsudok obligatórne na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia

rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho
vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.