Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. apríl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/314/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213230415
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:1213230415.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa a.s., IČO:
31 383 408, so sídlom Bratislava, ul. Karadžičova 17, v konaní zastúpená: Mgr. Miroslavom Vilímom,
advokát so sídlom Bratislava, Michalská 9, proti žalovanému: V. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom B., U.
ul. XXX/XX, štátny občan SR, o zaplatenie 140,37 Eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 24. novembra 2015, č. k. 6C/302/2015-61, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Komárno (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie v zmysle § 12
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 24. novembra
2015, č. k. 6C/302/2015-61 návrh (ďalej len „žaloba“ v zmysle § 131 CSP) zamietol a odporcovi (ďalej
len „žalovaný“ v zmysle § 60 CSP) nepriznal náhradu trov konania.

1.2. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil podľa ustanovení § 11 ods. 11 zákona č. 381/2001 Z.z. v

znení účinnom v čase zániku poistenia a podľa ustanovení § 52 ods. 1 až 4, § 100 ods. 1, § 101
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
doplneného zákonom č. 102/2014 Z.z., účinného od 1.5.2014.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca v žalobe doručenej súdu
26.9.2013 žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť jej sumu 140,37 Eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne na čas od 25.6.2010 do zaplatenia a trovy konania na tom skutkovom

základe, že so žalovaným uzatvorila dňa 23.8.2009 poistnú zmluvu, poistenie zaniklo dňom 24.6.2010,
pretože žalovaný nezaplatil poistné v zákonom stanovenej lehote a ku dňu podania žaloby pohľadávka
žalobcu predstavuje 49,66 Euro, ktorá suma predstavuje poistné na čas od 23.8.2009 do 24.6.2010 a
ktorú žalovaný ani na základe výzvy jej právneho zástupcu nezaplatil.

3. Vykonaným dokazovaním považoval súd prvej inštancie z preukázané, že účastníci konania (ďalej len
„strany sporu“) dňa 23.8.2008 uzatvorili poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný mal poistné platiť ročne so štvrťročnými
splátkami, a to sume 1900 Sk (63 Eur). Žalovaný poistné od 23.8.2009 do 24.6.2010 nezaplatil a žalobca
mu listom zo dňa 14.7.2010 oznámili, že toto poistenie zaniklo dňom 23.6.2010 z dôvodu nezaplatenia
dlžného poistného.4.1. Súd prvej inštancie považoval za nepochybné, že zmluvu, ktorú uzatvorili strany sporu dňa
23.1.2008, treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pretože ju uzatvoril dodávateľ a žalovaný ako

spotrebiteľ.

4.2. Poukázal na to, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Poznamenal, že
spotrebiteľský charakter poistnej zmluvy vyslovil vo svojich rozhodnutiach aj Najvyšší súd SR.

4.3. Na právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy s prihliadnutím na ust. §-u 52 ods. 2 vetu tretiu
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Toto ustanovenie OZ nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny predpis,
ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje

aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd preto predmetný právny vzťah považoval za
spotrebiteľský právny vzťah a posudzoval ho podľa ustanovení OZ a to aj z hľadiska premlčania. Takýto
záverocharakterepredmetnéhoprávnehovzťahu akoajoaplikáciiustanoveníOZopremlčanínatakýto
právny vzťah, je v súlade s rozhodnutím NS SR zo dňa 21.4.2015 spisová značka 3MCdo 12/2014.

5.1. Vzhľadom na vyššie uvedené súd plniac si svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. §-u 5b zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 1.5.2014) predovšetkým zisťoval, či sporné
právo bolo na súde uplatnené v zákonom stanovenej premlčacej lehote.

5.2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej z hľadiska premlčania poukázal na to,

že premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním
právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej
vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu
premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili

svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej
dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená
osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe
oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s
úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom

súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§
100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania konajúci súd
vedie k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v
prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby
vykonávania ďalších dôkazov.

5.3. Podľa tvrdenia žalobcu, predmetné poistné sa stalo splatné dňa 24.6.2010 a žalovaný toto tvrdenie
nespochybnil, preto túto skutočnosť si súd si osvojil ako skutkové zistenie založené na zhodnom tvrdení
účastníkov (§ 120 ods. 3 OSP ) a pri rozhodovaní z neho vychádzal. Vzhľadom na uvedené
súd konštatoval, že predmetné právo sa mohlo na súde 1. krát uplatniť dňa 25.6.2010. Žaloba však v

tejto veci bola na súd podaná dňa 26.9.2013, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej dobe.

5.4. Na základe vyše uvedeného súd, vzhľadom na premlčanie sporného práva, žalobcovi spornú sumu
priznať nemohol, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. O trovách konania rozhodol podľa ust. §-u 142 ods. 1 OSP, keď v konaní úspešnému žalovanému
nepriznal náhradu trov konania, pretože si ich náhradu neuplatnil.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd v zmysle

§ 220 OSP zmenil napadnutý rozsudok a vyhovel žalobe, teda že žalovaný bude povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 140,37 € spolu s úrokom z omeškania zo sumy istiny vo výške 9,00 % ročne od
25.06.2010 do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku
vo výške 16,50 € a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 58,58 €, a to všetko do 3 dní ododňa právoplatnosti rozsudku; zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho
konania pozostávajúcu zo žalobcom zaplateného súdneho poplatku za odvolanie a trov právneho
zastúpenia vo výške 30,22 €.

8. Poukázal na to, že právny vzťah, ktorý je predmetom konania, bol založený Poistnou zmluvou
zo dňa 23.08.2008, ktorej predmetom bolo životné poistenie, poistná zmluva bola uzavretá na dobu
neurčitú s ročným poistným obdobím, k zániku poistenia došlo dňa 24.06.2010, teda pred účinnosťou
novely zákona č. 250/2007 Z.z., t.j. pred dátumom 13.06.2014. Prechodné ustanovenie § 29c zákona č.

102/2014 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť 13.06.2014,žiadnym spôsobom nerieši použitie § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z., zavedeného novelou zákona č. 102/2014 Z.z., na právne vzťahy založené pred
účinnosťou novely. Z uvedeného možno vyvodiť, že zákonodarca nemal v úmysle uplatniť postup podľa
ustanovenia § 5b aj na právne vzťahy vzniknuté pred 13.júnom 2014, v opačnom prípade by ustanovenia
§ 5b zakomponoval do prechodného ustanovenia § 29c. Žalobca preto zastáva názor, že na daný
právny vzťah nie je možné aplikovať ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. V prípade aplikácie uvedeného

ustanovenia podľa názoru žalobcu dochádza k porušeniu zásady retroaktívneho uplatňovania právnych
noriem.
9. V danom prípade mal súd na vec aplikovať ustanovenie § 100 ods.1 druhá veta zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, podľa ktorého na premlčanie súd prihliadne
len na námietku dlžníka. Pretože podľa vedomosti žalobcu nedošlo k vzneseniu námietky premlčania

zo strany dlžníka, súd mal nárok uplatnený žalobou priznať v celom rozsahu. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž/20/2010 ako aj na nálezy Ústavného
súdu Slovenskej republiky III.ÚS 144/2010 a I.ÚS 238/04.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej

len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP) oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako aj vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Súd prvej inštancie vyniesol napadnutý rozsudok v tejto veci za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“, ktorý bol účinný do 30.06.2016, keďže bol zrušený v
ustanovení § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Civilný sporový

poriadok nadobudol účinnosť 1. júla 2016 (§ 474 CSP). Aj odvolanie žalobkyne proti napadnutému
rozsudku bolo podané za účinnosti OSP.

12.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12.2. Podľa čl. 1, § 1 ods.1 zákona č. 125/2015 z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach
súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho

súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom
predpise používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci
aj „žaloba“, „žalobca“, „žalovaný“, „strana“.Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo
„súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci „súd prvej inštancie“ alebo „súd druhej
inštancie“ (ods. 2 citovaného ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“, rozumie
satýmpodľapovahyveci„civilnýproces“alebo„správnysúdnyproces“ (ods.3citovanéhoustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“, rozumie
sa tým „civilný proces“ (ods. 4 citovaného ustanovenia).

13. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza
zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol,
ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,
v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP) , ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň

môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda ak súd nepoužil správny právny predpis ,

alebo síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne záver.

15. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú
postačujúce aj pre odvolací súd, na zistený skutkový stav správne aplikoval právne predpisy a vo veci aj

správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivými a správnymi
závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, uvedenými v odôvodnení rozhodnutia, na ktoré
v celom rozsahu odkazuje.

16. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že

17. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).