Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Malacky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Ondrejáková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/354/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114226548
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:6114226548.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu: Orange
Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, zastúpená právnym zástupcom
Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl.Clementisa 10, Bratislava, proti
žalovanému: Q. o zaplatenie sumy 661,86 € s príslušenstvom
r o z h o d o l :
1. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 412,76 € s úrokom z omeškania
8,75 % ročne zo sumy 412,76 € od 20.03.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
2. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
3. Žalobca má právo na náhradu trov v rozsahu 24,72 % trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 12.12.2014 doručil žalobca pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica žalobu, ktorou sa voči
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 661,86 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 661,86 € od 20.03.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb,
poplatkov a náhrady škody. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzavrel zmluvy o pripojení č. A6063959
a č. A5787312, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných
zmlúv vypožičal žalovanému SIM karty za účelom umožnenia využívania telekomunikačných služieb
žalobcu, keď SIM kartám bolo pridelené účastnícke číslo XXXXXXXXXX a číslo XXXXXXXXXX. V
snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty vo výške 249,10,-
€ ako paušalizovanej náhrady škody, žalobou si uplatnil nárok titulom spôsobenej škody, ktorá mu
vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Huawei E367 vo výške 85,10,- €
a Sony Ericson Xperia X8 vo výške 164,-, keď škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou
mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, ktorú škodu mu žalovaný
spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene
trhovej pričom porušil zmluvný záväzok používať jeho služby a riadne a včas platiť cenu za poskytnuté
služby po dobu viazanosti. Dojednaná zmluvná pokuta ako občianskoprávny inštitút mala v zmysle
dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy o pripojení, ktorá by
žalobcovi mohla vzniknúť tým, že on si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu splnil, avšak žalovaný si svoju základnú povinnosť na
zotrvaní v zmluvnom záväzku po dobu viazanosti a na riadnom a včasnom platení splatných záväzkov
nesplnil. Ďalej v žalobe uviedol, že zmluvná pokuta nebola dojednaná s úmyslom privodiť žalovanému
neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu
zmluvných povinností, ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta mala
byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzkužalovaného. Ďalej uviedol, že žalovaný si bol v zmysle dodatku k zmluve o pripojení č. A5787312 zo dňa
27.07.2011 a dodatku k zmluve o pripojení č. A6063959 zo dňa 22.12.2011 vedomý ceny predávaného
mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia ako rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a
poskytnutou zľavou len z dôvodu, že sa služby zaviazal užívať po dohodnutú dobu, pričom nedodržanie
tohto záväzku by spôsobilo vznik škody (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného
telefónneho zariadenia), v prejednávanej veci vo výške 85,10 €, ako rozdiel predajnej ceny mobilného
telefónu/telekomunikačného zariadenia Huawei E367 100,- € a jeho akciovej ceny 14,90,- € a vo výške
164,- €, ako rozdiel predajnej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia Sony Ericsson
XperiaX8165,-€ajehoakciovejceny1,-€.Tým,žežalovanýriadneavčasnezaplatilcenuposkytnutých
služieb za obdobie od októbra 2012 do decembra 2012, uplatnil si voči nemu nárok na zaplatenie sumy
412,76 €. Na pokus o pokonávku zo dňa 05.03.2012 žalovaný nereagoval, sumu neuhradených faktúr
za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón neuhradil, a to ani v dodatočne stanovenej lehote. Jeho
pohľadávka voči žalovanému ku dňu podania návrhu na súd pozostáva z neuhradených služieb v sume
412,76 € a z nároku na zaplatenie sumy 85,10,- € a sumy 164,- € uplatnenej titulom náhrady škody,
spolu vo výške 249,10 €. Zároveň si uplatnil úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 661,86
€ počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o
pokonávku, t. j. odo dňa 20.03.2013 do zaplatenia.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ho súd na vyjadrenie k žalobe vyzval, uznesením č. k.
6C/354/2015-56 zo dňa 31.08.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2015 spolu s návrhom
a poučením o procesných právach.
3. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.
4. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 24.07.2016.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny
stav.
7. Zo Zmluvy o pripojení č. A5787312 zo dňa 27.07.2011 (ďalej len „zmluva o pripojení“) súd zistil, že
bola uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom na jednej strane a žalovaným ako zákazníkom
na strane druhej podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov; žalovaný túto zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe
tejto zmluvy poskytol žalovanému ako užívateľovi tzv. SIM kartu za účelom umožnenia prihlásenia sa
žalovaného do siete poskytovateľa a používania služieb v programe „Volania do všetkých sietí 50+“ . SIM
karte bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX. K uvedenej zmluve o pripojení bol dňa 27.07.2011
medzirovnakýmiúčastníkmiuzavretýdodatok,predmetomktoréhoboladohodaoaktiváciiúčastníckeho
programu „Volania do všetkých sietí 50+“ na SIM karte (bod. 1.1 dodatku), ďalej dohoda o predaji
koncového telekomunikačného zariadenia zn. Sony Ericsson Xperia X8 so zľavou z jeho spotrebiteľskej
ceny za kúpnu cenu 1,- € (bod 1.2 dodatku), pričom žalovaný sa zaviazal, že po dobu viazanosti 24
mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie
SIM Karty z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa
takého konania a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe
ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany
nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v
zmluve o pripojení (bod 2.3 c/ dodatku), bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program a
nedôjde k porušenou záväzku žalovaný uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku). V prípade porušenia
niektorej z povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej
ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti
zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu
platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho
platnosti strany) dojednali povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 164,-
€, pričom zaplatením zmluvnej pokuty nemalo zaniknúť právo poskytovateľa na náhradu škody, ktorejvýška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty, zmluvnú pokutu je účastník povinný uhradiť bez
ohľadu na dĺžku doby, ktorá zostáva do uplynutia doby zmluvnej viazanosti (bod 2.5 dodatku); v dodatku
bolo dojednané, že dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení (bod. 3.6 dodatku).
8. Zo Zmluvy o pripojení č. A6063959 zo dňa 22.12.2011 (ďalej len „zmluva o pripojení“) súd zistil, že
bola uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom na jednej strane a žalovaným ako zákazníkom
na strane druhej podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov; žalovaný túto zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe
tejto zmluvy poskytol žalovanému ako užívateľovi tzv. SIM kartu za účelom umožnenia prihlásenia sa
žalovaného do siete poskytovateľa a používania služieb v programe „Internet na doma Klasik+“, SIM
karte bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX.. K uvedenej zmluve o pripojení bol dňa 22.12.2011
medzirovnakýmiúčastníkmiuzavretýdodatok,predmetomktoréhoboladohodaoaktiváciiúčastníckeho
programu „Internet na doma Klasik+“ na SIM karte (bod. 1.1 dodatku), ďalej dohoda o predaji koncového
telekomunikačného zariadenia zn. Huawei E367 USB modem so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny
za kúpnu cenu 14,90 € (bod 1.2 dodatku), pričom žalovaný sa zaviazal, že po dobu viazanosti 24
mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie
SIM Karty z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa
takého konania a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe
ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany
nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v
zmluveopripojení(bod2.3c/dodatku),budemaťnaSIMkarteaktivovanýúčastníckyprogramanedôjde
k porušenou záväzku žalovaný uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku). V prípade porušenia
niektorej z povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej
ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti
zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu
platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho
platnosti strany) dojednali povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 85,10
€, pričom zaplatením zmluvnej pokuty nemalo zaniknúť právo poskytovateľa na náhradu škody, ktorej
výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu bol účastník povinný uhradiť bez
ohľadu na dĺžku doby, ktorá zostáva do uplynutia doby zmluvnej viazanosti (bod 2.5 dodatku); v dodatku
bolo dojednané, že dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení (bod. 3.6 dodatku).
9. Súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby faktúrou č.
5181898543 splatnou 05.11.2012 sumu 55,25 € (0917770195), faktúrou č. 5181852135 splatnou
05.11.2012 sumu 97,67 € 0917973975), faktúrou č. 5185344937 splatnou 05.12.2012 sumu 239,75
€ (0917973975), faktúrou č. 5185391651 splatnou 05.12.2012 sumu 18,98 € 0917770195), faktúrou
č. 5185348665 splatnou 05.12.2012 na sumu 1,33 € (upomienka nešpecifikovaná), faktúrou č.
5188895088 splatnou 07.01.2013 sumu 50,74 € (09179731975), faktúrou č. 5188942726 splatnou
07.01.2013 sumu 3,98 € (0917770195). Súčet vyúčtovaných služieb predstavuje sumu 467,72 €, čo
nekorešponduje s uplatnenou sumou , uvedenou v žalobe. ( č. l. 25-30 spisu)
10. Pokusom o pokonávku zo dňa 05.03.2013 žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky z titulu
neuhradenýchelektronickýchkomunikačnýchslužieb(412,76€)azmluvnejpokuty(249,10€),najneskôr
do 19.03.2013. Pokus o pokonávku bol odporcovi doručovaný prostredníctvom pošty. ( č. l. 20 spisu)
11.Podľa§39ods.1,2zákonač.195/2000Z.z.otelekomunikáciáchverejnételekomunikačnéslužbysa
poskytujú na základe zmluvy uzavretej medzi poskytovateľom verejnej telekomunikačnej služby (ďalej
len "telekomunikačný podnik") a užívateľom verejnej telekomunikačnej služby (ďalej len "užívateľ").
Práva a povinnosti účastníkov zmluvy upravuje tento zákon; podrobnosti o nich upravujú zmluvy,
všeobecné podmienky na poskytovanie služieb (ďalej len "všeobecné podmienky") a tarifa za
verejnú telekomunikačnú službu (ďalej len "tarifa").
12. Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov, účinného ku dňu uzavretia prvej zmluvy o pripojení, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť
súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o
pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve
o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu
možno dojednať aj odkazom na tarifu.
13. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny
za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do trochmesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených
služieb.
14. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za
poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až
na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
15. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.
16. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17.Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
19. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
21. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
23. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, (účinného do 31.01.2013),
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Súd mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o pripojení v znení dodatku k
zmluve, na základe ktorej mu poskytoval elektronické komunikačné služby v ním zvolených programoch
služieb. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o pripojení súd posúdil ako
občianskoprávny vzťah, žalovaný uzavrel zmluvu o pripojení ako fyzická osoba bez oprávnenia na
podnikanie. Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaný využíval služby žalobcu. Žalobca síce doložil
do spisu faktúry, ktorými vyúčtoval žalovanému cenu poskytnutých služieb v sume 467,70 €, avšak v
návrhu si uplatnil cenu za poskytnuté služby len v sume 412, 76 €, ktorú cenu žalovaný riadne a včas
neuhradil. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 412,76 € ako neuhradenú
cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby vo výške uplatnenej žalobcom v žalobe. Nakoľko
žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť žalobcovi i úroky
z omeškania v sume 8,75 % ročne zo sumy 412,76 € od 20.03.2013 do zaplatenia. Pri určení výšky
úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku
dňu 20.03.2013, ktorá predstavovala 1 % ročne (0,75 % + 8% = 8,75 %), žalobcovi tak vzniklo právo
na úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne.
25. V prevyšujúcej časti uplatnenej paušalizovanej náhrady škody v sumy 249,10 € súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol z nižšie uvedených dôvodov.
26. Je zrejmé, že zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a
na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťahzaložený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver
vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný
len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je
potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu
na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho
zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti).
27. Uplatnená škoda predstavuje podľa žalobcu rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného mobilného
telefónu/telekomunikačného zariadenia Huawei E367 (100,- €) a jeho akciovou cenou (14,90 €), t. j.
rozdiel 85,10,- € a predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia Sony Ericsson
Xperia X8 (165,- €) a jeho akciovou cenou (1,- €) t. j. rozdiel 164,- €. Tento rozdiel považuje žalobca za
škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovaného. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že táto škoda mu
vznikla neplnením záväzku viazanosti zo strany žalovaného. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu
na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti
žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z
dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený
nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1.
protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom
škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných
alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže
však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú
zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za
škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik
zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch
predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Z
dokazovanianevyplýva,žežalovanýporušilpovinnosťzotrvať vzmluvnomvzťahusožalobcom
po dobu 24 mesiacov. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o pripojení nevyplýva povinnosť žalovaného
splatiť žalobcovi zľavnenú akciovú cenu mobilného telefónu, preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť
k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Pokiaľ ide ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti
odporcu za škodu a to samotný vznik škody, podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza
skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník priamo nevymedzuje pojem
skutočnejškodyaušléhozisku.Škodasachápeakoujma,ktoránastala(prejavujesa)vmajetkovejsfére
poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej
reštitúcii (R 55/1971). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci
do predchádzajúceho stavu (R 55/1971). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou
v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj
keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa žalobcu mu
vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a
jeho akciovou cenou. Aj keď žalovaný nezotrval so žalobcom v zmluvnom vzťahu počas dojednaných
24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody žalobcu podľa názoru súdu nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu
nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky žalobca predáva mobilné telefóny
za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným
spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného
telefónu/telekomunikačného zariadenia tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale
výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť
zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré
do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo,
pretože tento za mobilný telefón/telekomunikačného zariadenia dostal dojednanú kúpnu cenu. Podľa
názoru súdu nemožno v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom
vzťahu dojednaný čas prehodnocovať predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením
povinnosti musí škoda vzniknúť, teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie
skôr uzavretých zmluvných dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie
ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to príčinná súvislosť medzi
porušením povinnosti a vznikom škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvaniažalovaného v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu
(ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným, v rámci ktorej
žalobca dostal od žalovaného dojednanú kúpnu cenu.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
31. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p.. Vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému
vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 661,86
€, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 412,76 € t. j. 62,36 %, žalovaný v časti o zaplatenie sumy
249,10 € t. j. 37,64 %. Neúspech žalobcu je úspechom žalovaného. Žalobcovi tak vzniklo právo na
pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 24,72 % (62,36 - 37,64). Súd potom priznal
žalobcovi náhradu trov konania v tejto pomernej časti 24,72 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v
konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.