Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/146/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612206733
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1612206733.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov
senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Obec Marianka, so sídlom
Školská 32, Marianka, IČO: 00 304 930, zastúpeného: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ,
s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 35 951 087, proti žalovanému: ASPAG, s.r.o., so
sídlom Tržničné námestie 4810, Komárno, IČO: 47 408 375, zastúpenému: Bobák, Bollová a spol. s.r.o.,

so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Malacky, zo dňa 09. novembra 2016, č.k. 4C/93/2012-353, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu; ktorou sa žalobca domáhal určenia, že
je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX F..Ú.. H., vedeného Okresným úradom
Malacky, katastrálnym odborom ako parcela registra "E" č. XXX/XX, Č.. XXX/XX a parcely registra "C"

č. XXX/XXX, ako aj č. XXX/XXX; a žalovanému proti žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu
100 %. s tým, že o ich výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku. V prvom rade poukázal na to, že
(v poradí prvým) rozsudkom zo dňa 13.08.2014, č.k. 4C/93/2012 - 120, podanej žalobe vyhovel a určil,
že žalobca je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Na odvolanie žalovaného však Krajský
súd v Bratislave uznesením zo dňa 09.06.2015, č.k. 8Co/816/2014-224, tento rozsudok zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie, a to najmä z dôvodu procesných vád, ktoré mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej. Zároveň však považoval za potrebné zdôrazniť, že v
súlade s § 2 Zákona o majetku obcí do vlastníctva obcí prešli s účinnosťou od 1. mája 1991 z majetku
Slovenskej republiky, bez ohľadu na skutočnosť, či ide o poľnohospodársku alebo nepoľnohospodársku
pôdu, iba tie nehnuteľnosti, pri ktorých existovalo právo hospodárenia a teda trvalej; nie iba
dočasnej; správy, ktorá patrila príslušnému národnému výboru. Poukázal na to, že právo hospodárenia
s národným majetkom ku dňu 24.11.1990 upravoval Hospodársky zákonník (zákon č.109/1964 Zb.) a
vykonávacia vyhláška č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom, pričom

v § 4 tejto vyhlášky bolo stanovené, že právo hospodárenia patrí tej organizácii, ktorá je poverená
úlohami, na plnenie ktorých majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom
ustanovené inak. Národným výborom mohlo patriť právo hospodárenia len v prípadoch uvedených v §
8 ods. 2 a v § 10 ods. 1 cit. vyhlášky, avšak o tejto skutočnosti neboli predložené žiadne dôkazy. Ak teda
nebolo možné preukázať právo hospodárenia k 24.11.1990, teda, že ho vykonávala štátna organizácia,
ktorej predmetom činnosti bola poľnohospodárska výroba, potom platí, že pozemky dočasne spravoval

okresný národný výbor. Dočasná správa však nezakladá prechod pozemku z vlastníctva štátu do
vlastníctva obce, keď majetok v dočasnej správe bývalých okresných národných výborov nemožno
zamieňať s právom hospodárenia (resp. pred rokom 1988 správou národného majetku). V nadväznostina uvedené uložil súdu prvej inštancie skúmať, či sa predmetné nehnuteľnosti nachádzali v trvalej alebo
dočasnejsprávepríslušnéhonárodnéhovýboru,resp.čipredmetnýnehnuteľnýmajetokprešieldotrvalej
správy konkrétneho národného výboru, t.j. či boli splnené všetky predpoklady na prechod vlastníctva

štátu na obec, nakoľko záver prvoinštančného súdu, že vlastnícke právo Československého štátu k
predmetným parcelám prešlo účinnosťou Zákona o majetku obcí na žalobcu, považoval za predčasný,
keď nie je možné jednoznačne konštatovať, že žalobca mal ku dňu účinnosti Zákona o majetku obcí
právo hospodárenia k predmetným nehnuteľnostiam, a teda, že mohlo na neho v zmysle § 2 citovaného
zákona prejsť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam.

2. Po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom, na základe rozhodujúcich skutočnosti tvrdených stranami
sporu a dokazovania vykonaného v nadväznosti na ďalší priebeh konania, vychádzal súd prvej inštancie
zo zistenia, že dňa 12.01.1981 bola medzi H. P., K.. O. ako predávajúcou a Československým štátom
uzavretá kúpna zmluva, ktorou H. P. ako predávajúca previedla na Československý štát zastúpený
Okresným národným výborom Bratislava - vidiek, v zastúpení Miestnym národným výborom Marianka,
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam pôvodne zapísaným v pozemkovej knihe katastrálneho

územia obce H., vo vložke č. XXX ako pozemok s parc. č. XXX/XX (les) vo výmere 8.992
m2 za kúpnu cenu 0,40 Kčs na m2, spolu 3.597 Kčs. Z overovacej doložky k tejto kúpnej zmluve
zistil, že právna predchodkyňa žalovaného zmluvu vlastnoručne podpísala pred Národným výborom
v Pezinku dňa 21.01.1981 pod overovacím číslom podpisu XX/XX. Z prípisu predsedu Miestneho
národného výboru v Marianke č. 85/1981 zo dňa 05.02.1981 adresovaného Okresnému

národnému výboru Bratislava - vidiek, majetkoprávne oddelenie mal preukázané, že Miestny národný
výbor v Marianke požiadal Okresný národný výbor Bratislava - vidiek o schválenie
Kúpnopredajnej zmluvy na pozemok vykupovaný pre verejno-prospešné účely (vybudovanie ihriska TJ)
parc.č. XXX/XX, ktorého vlastníčkou je P. H.; k písomnosti boli priložené 4 exempláre
zmluvy, výpis z PKV č. XXX a žiadosť bola doručená ONV Bratislava - vidiek dňa 06.02.1981. Z

doložky k predmetnej kúpnej zmluve zároveň vyplýva, že táto bola schválená dňa 11.02.1981 finančným
odborom Okresného národného výboru Bratislava - vidiek. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX F..Ú..
H. zo dňa 3.11.2009 zistil, že zapísaným vlastníkom nehnuteľností na liste vlastníctva bola H. P., K..
O., v správe Slovenského pozemkového fondu, a následne bol ako vlastník nehnuteľností na LV. č.
XXXX na základe Osvedčenia o dedičstve 30D 654/2010, Dnot 62/2010 právoplatného dňa 09.12.2010

záznamom pod č.k. Z - 8/11 zapísaný G.. J.. E. R., M.., X.. XX.X.XXXX, L. XXX/XX, H., ktorý ich
Kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. Y.-XXXX/XX, rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva
nadobudloprávoplatnosť07.05.2014,previedolnažalovaného.Poukázalnaskutočnosť,ževsúčasnosti
sú predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX F..Ú.. H., vedenom Okresným úradom Malacky,
katastrálnym odborom ako parcela registra "E" č. XXX/XX, trvalé trávne porasty o výmere 2151 m2,

parcela registra ,,E" č. XXX/XX, trvalé trávne porasty o výmere 6496 m2, parcela registra ,,C" č. XXX/
XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2, parcela registra ,,C" č. XXX/XXX, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 15 m2. Z obsahu znaleckého posudku Ing. Mikuláša Granda, súdneho znalca z
odboru geodézie a kartografie zo dňa 20.07.1990, ustálil že vtedajší Miestny národný výbor Marianka
začal jednania ohľadom majetkoprávneho usporiadania pozemkov pod športovým areálom a následne

boli uzavreté kúpne zmluvy s vlastníkmi pozemkov na parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X,
XXX/X C. XXX/XX. Z Výpisu z Uznesenia rady Miestneho národného výboru v Marianke č. X-
K. B. G. XX.XX.XXXX vyplýva, že rada MNV v Marianke prerokovala správu o zabezpečení
výkupu pozemkov od občanov pre účely oplotenia a vybudovania obliekarní a doposiaľ
užívanom ihrisku, s výkupom pôdy súhlasí a ukladá predsedovi MNV a pracovníčke p. H.

spracovať presný zoznam parciel občanov, ktorým bola odobraná pôda na futbalové ihrisko a zabezpečiť
administratívne záležitosti súvisiace s prevedením výkupu, spracovať žiadosť na ONV za
účelom zabezpečenia finančných prostriedkov na výkup a odovzdať túto do užívania TJ Družstevník a
spoločenským a dobrovoľným organizáciám. Z písomnosti Výboru ľudovej kontroly H.
P., Marianka, žiadosť o povolenie oplotenia pozemku, zo dňa 05.07.1976 č. Sť. 629/1976 adresovanej

Odboru výstavby a ÚP, ONV Bratislava - vidiek, ktorej prílohou bol prípis MVN v Marianke č. XXX/XX
zo dňa 16.06.1976 týkajúci sa žiadosti o povolenie oplotenia pozemku a výstavby chaty, zistil, že
MNV v Marianke bez vysporiadania s vlastníkom pozemku prikročil k výstavbe sociálneho zariadenia
v akcii Z, a teda sám porušil predpisy o stavebnom konaní, nakoľko šetrením odboru výstavby bolo
zistené, že pozemok bol dlhé roky v užívaní JRD. Ďalej mal z listu MNV v Marianke č. 108/77 zo dňa

18.02.1977 "Výkup pozemkov v extraviláne obce pre verejnoprospešné účely - oznámenie",
adresovaného H. P. preukázané, že MNV v Marianke zaslal právnej predchodkyni žalovaného žiadosť
o dobrovoľný odpredaj nehnuteľnosti parcelné číslo XXX/XX v hodne "X. K." za úhradu 3.597 Kčs/0,40
Kčs za l m2/, v zmysle vyhlášky 85/76 Zb. par. 56, ods. 2. V závere písomnosti je uvedené upozornenie,že v prípade, ak na výzvu adresát neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia, bude nečinnosť
považovaná za nesúhlas s dobrovoľným odpredajom. Z písomnosti Okresného národného výboru
Bratislava - vidiek, odbor výstavby a ÚP: H. P.- žiadosť o povolenie oplotenia pozemku, zo

dňa 19.04.1977 zistil, že označený odbor obdržal prípis MNV v Marianke zo dňa 16.06.1976, týkajúci
sa žiadosti právnej predchodkyne žalovaného o povolenie oplotenia a vybudovanie chaty, šetrením
sťažnosti bolo zistené, že MNV porušil ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb. nakoľko započal stavbu bez
stavebného povolenia a majetkoprávneho vyporiadania pozemku. Zo záznamu spísaného na Miestnom
národnom výboru v Marianke dňa 21.11.1977 z príležitosti šetrenia sťažnosti H. P. vo veci usporiadania

a preplatenia pozemku zabratého na výstavbu ihriska mal tiež preukázané, že právna predchodkyňa
žalovaného podala sťažnosť na Výbor ľudovej kontroly Okresného národného výboru Bratislava - vidiek,
že v k.ú. obce H. jej bola zabratá parcela č. XXX/XX na výstavbu miestneho ihriska, parcela bola
oplotená bez jej súhlasu, nebola majetkoprávne vysporiadaná a nebola jej vyplatená finančná úhrada
za zabraný pozemok. Sťažovateľka si vyhradila prípisom poskytnutie náhradného pozemku na výstavbu
chaty alebo zriadenie záhradky, čo v tomto čase nie je uskutočniteľné. V zázname je uvedené, že sa

jedná o poľnohospodársku ornú pôdu, pričom pozemok bol dlhoročne v užívaní JRD. Z listu Miestneho
národného výboru v Marianke, okres Bratislava - vidiek č. 26/81 zo dňa 12.01.1981, adresovaného
H.K. P. mal preukázané, že MNV v Marianke zaslal právnej predchodkyni žalovaného "na podpis
vyhotovenú "KÚPNO-PREDAJNÚ ZMLUVU" v 5-tich exemplároch, na pozemok, ktorý sa vykupuje pre
verejno-prospešné účely /vybudovanie sociálneho zariadenia na futbalovom ihrisku/ v F.. S. H., parcelné

číslo XXX/XX. Zároveň v písomnosti uvádza, že nemôže vyhovieť požiadavke právnej predchodkyni
žalovaného ako ju uplatňovala "ÚRADNÝM ZÁZNAMOM" zo dňa 22.02.1980 spísanom na MNV v
Marianke, nakoľko nedisponuje žiadnymi pozemkami pre zriadenie záhradok a výstavbu chát. Ďalej v
písomnosti uvádza, že vykupovaný pozemok právna predchodkyňa žalovaného v roku 1959 /0,90 ha/
odovzdala do JRD Marianka, o čom sa v dokumentácii nachádza podpísaná prihláška do JRD. V závere

písomnosti je uvedené upozornenie, že v prípade, ak priloženú zmluvu Miestny národný výbor neobdrží
podpísanú do 8 dní /5 exemp./, podpis musí byť overený matrikárom MsNV v Pezinku, bude nútený
pristúpiť k vyvlastneniu pozemku. Zo Žiadosti MNV v Marianke o poukázanie úhrad
za odkúpené pozemky v extraviláne pre verejnoprospešné účely /pre ihrisko TJ Družstevník/ zo dňa
27.08.1980 vyplýva, že Miestny národný výbor v Marianke požiadal Okresný národný výbor Bratislava

- vidiek, finančný odbor, o preplatenie finančných prostriedkov za vykúpené pozemky pre Čsl. štát v
správe MNV, a to R. U. na parc.č. XXX/X vo výmere 1687 m2, C. V. za J..Č.. XXX/X v polovici vo
výmere 730 m2 a E. D. za J.. Č.. XXX/X v polovici vo výmere 804 m2. V písomnosti však nie je uvedená
žiadosť o preplatenie výkupu právnej predchodkyne žalovaného H. P.. Poukázal tiež na obsah čestného
vyhlásenia P. X., nar. 20.04.1945 zo dňa 01.12.2004, že má vedomosť o tom, že právna predchodkyňa

žalovanéhoH.P.predalapozemokparc.č.XXX/XX(les)zapísanývPKVč.XXX,F..Ú..H.,nedobrovoľne,
v tiesni vyvolanej nátlakom pracovníkov Miestneho národného výboru v Marianke, ktorí jej pre prípad,
že dotknutý pozemok neodpredá, hrozili vyvlastnením (č.l. 206 spisu), ako i na čestné vyhlásenie C. Š.,
X.. XX.XX.XXXX zo dňa 01.12.2004, ktorá vyhlásila, že má vedomosť o tom, že právna predchodkyňa
žalovanéhoH.P.predalapozemokparc.č.XXX/XX(les)zapísanývPKVč.XXX,F..Ú..H.,nedobrovoľne,

v tiesni vyvolanej nátlakom pracovníkov Miestneho národného výboru v Marianke, ktorí jej pre prípad,
že dotknutý pozemok neodpredá, hrozili vyvlastnením. Napokon poukázal na to, že z obsahu PK vložky
č. XXX F..Ú.. H. vyplýva, že v časti L. J. K. Č.. X bolo vložené 15.06.1949 vlastnícke právo titulom daru
H. P., K.. O., podľa odstupnej zmluvy dňa 02.06.1949. Podľa časti A majetková podstata je nehnuteľnosť
vedená ako les (erdő), pričom však podľa identifikácie parciel vyhotovenej Okresným úradom Malacky,

katastrálny odbor, č.j. 2516/2016 dňa 22.07.2016 F..Ú.. H. J. J..Č.. XXX/XX pastva o výmere 8992 m2,
stav podľa registra E KN parc. č. XXX/XX tr. trávny porast vo výmere 6496 m2 a parc. č. XXX/XX tr.
trávny porast vo výmere 2151 m2, stav podľa údajov registra C KN 834/19 ostatné plochy, 834/217
zast. plochy vo výmere 330 m2 a parc.č. XXX/XXX zast. plochy vo výmere 15 m2, zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX.

3. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., § 34, §
37 ods. 1, § 39, § 490 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy zo
dňa 21.01.1981, § 64 ods. 1, 2, § 65 ods. 1,3 zákona č. 109/1964 Zb. Hospodársky
zákonník, § 4 ods. 1 veta prvá, § 4 ods. 2, § 8 ods. 2 vyhlášky č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným
majetkom, § 11 ods. 1,2,3,4 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení platnom v rozhodnom čase, § 3

ods. 2, § 29 ods. 3 vyhlášky č. 156/1975 Zb. o správe národného majetku, § 1, ods. 1, 2, § 2 ods. 1 vyhl.
61/1986 Zb. o dočasnej správe národného majetku, § 37 ods. 1,2, § 42 ods. 1,2, zákona č. 122/1975 Zb.
o poľnohospodárskom družstevníctve, § 2 ods. 1,7, § 16 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, § 32
zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, a dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť,nakoľko žalobca v spore nepreukázal, že sa ako právny nástupca štátu nadobudnutím účinnosti zák.
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí stal vlastníkom predmetných nehnuteľností. K tomuto záveru dospel
z viacerých dôvodov. V prvom rade s ohľadom na procesnú obranu žalovaného skúmal primárne

žalovaným namietanú neplatnosť Kúpnej zmluvy zo dňa 21.01.1981 z dôvodu tvrdeného rozporu s §
37 Občianskeho zákonníka, spočívajúceho v tom, že právna predchodkyňa žalovaného neuskutočnila
tento právny úkon slobodne, ale pod vplyvom bezprávnej vyhrážky, a teda jej konanie je postihnuté
nedostatkom slobody vôle. V tomto smere dospel k záveru, že predmetná kúpna zmluva je absolútne
neplatným právnym úkonom, nakoľko mal vykonaným dokazovaním preukázanú absenciu skutočnej

slobodnej vôle právnej predchodkyne žalovaného H. P. previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na
Československý štát, a to najmä s poukazom na to, že predávajúca daný úkon uskutočnila pod tlakom
bezprávnej vyhrážky vyvlastnením, ktorá s ohľadom na okolnosti vyvolané kupujúcim
(faktické zabratie nehnuteľnosti niekoľko rokov pred uzatvorením zmluvy, jej oplotenie, zistená stavebná
činnosť bez súhlasu vlastníka nehnuteľnosti, písomnosti doručované právnej predchodkyni žalovaného
s obsahom hrozby vyvlastnenia) bola objektívne spôsobilá u nej vyvolať dôvodnú obavu z vyvlastnenia

nehnuteľnosti, alebo jej faktického zabratia bez majetkoprávneho vysporiadania, čomu nasvedčuje aj
obsah žalovaným predložených čestných vyhlásení P. X. a C. Š., z ktorých vyplýva, že
právna predchodkyňa žalovaného nepreviedla nehnuteľnosť slobodne, ale pod nátlakom pracovníkov
Miestneho národného výboru v Marianke. V nadväznosti na uvedené konštatoval,
že nakoľko predávajúca uzavrela danú kúpnu zmluvu na základe psychického nátlaku, jej konanie

bolo postihnuté nedostatkom slobody vôle, čo má za následok neplatnosť takto uzavretej zmluvy. V
súvislosti s otázkou existencie bezprávnej vyhrážky spôsobujúcej vadu vôle predávajúcej osobitne;
poukazujúc tiež na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3Cdon 1522/1996 zo
dňa 09.12.1998; zdôraznil, že z vykonaných listinných dôkazov vyplýva, že Miestny národný výbor v
Marianke začal vykonávať stavebnú činnosť na predmetnom pozemku bez stavebného povolenia a

súhlasu vlastníka, alebo majetkoprávneho vyporiadania s vlastníkom pozemku (písomnosti Okresného
národného výboru Bratislava - vidiek zo dňa 19.04.1977, Výboru ľudovej kontroly ONV Bratislava -
vidiek zo dňa 05.07.1976), hoci predávajúca si vyhradila prípisom poskytnutie náhradného pozemku
na výstavbu chaty alebo zriadenie záhradky, čo v tom čase nebolo uskutočniteľné, a teda je nesporné,
že už v čase pred podpisom spornej kúpnej zmluvy bolo právnej predchodkyni žalovaného zo strany

MiestnehonárodnéhovýboruvMariankeaktívnebránenévovýkonevlastníckehoprávaknehnuteľnosti,
s nehnuteľnosťou nakladal proti jej vôli iný subjekt (Miestny národný výbor v Marianke) bez jej súhlasu,
a za daného stavu potom ďalšia písomnosť MNV v Marianke č. 26/81 zo dňa 12.01.1981, ktorou jej
zaslal už vyhotovenú kúpnu zmluvu za účelom podpisu, s upozornením, že v
prípade neobdržania podpísanej priloženej zmluvy Miestnym národným výborom do 8 dní, bude nútený

pristúpiť k vyvlastneniu pozemku, má charakter bezprávnej vyhrážky, keď fakticky nútila predávajúcu
ako vlastníka nehnuteľnosti k právneho úkonu, ktorý by inak nezamýšľala a nemala vôľu uskutočniť, s
obsahom práv a povinností vopred pripravených jednostranne druhou zmluvnou stranou. Vychádzajúc
z uvedeného, keďže sa Československý štát na základe neplatnej kúpnej zmluvy nestal vlastníkom
predmetných nehnuteľností, nemohli tieto prejsť do vlastníctva žalobcu na základe Zákona o majetku

obcí. Zároveň však pre úplnosť právneho vyhodnotenia s poukazom na právny názor vyslovený
Krajským súdom v Bratislave v uznesení č.k. 8Co/816/2014-224 zo dňa 09.06.2015 konštatoval, že i v
prípade platnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 21.01.1981 by nebolo možné dospieť k záveru o tom, že žalobca
je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Žalobca totiž v spore nepreukázal, že k prevádzanej
nehnuteľnosti mal právo hospodárenia Miestny národný výbor v Marianke, nakoľko predmetom danej

kúpnej zmluvy bol podľa jej čl. 1 les, teda pozemok, ktorý sa vzhľadom na svoj charakter nachádzal v
správe štátnej organizácie lesného hospodárstva, riadenej ústredným orgánom štátnej správy lesného
hospodárstva. Naviac, v prípade hospodárenia s poľnohospodárskou pôdou, sa táto prevádzala vždy na
okresnýnárodnývýbor,atedaakprávohospodárenianevykonávalažiadnaštátnaorganizáciapoverená
úlohami,naplneniektorýchtentonárodnýmajetokslúžil(tedaorganizáciapoverenápoľnohospodárskou

výrobou),podľa§59ods.3Hospodárskehozákonníkabypatriladočasnásprávaokresnémunárodnému
výboru, ktorá; so zreteľom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. sp. zn. 4Cdo/46/01, sp. zn.
2Cdo/115/02, sp. zn. M Cdo/55/01, sp. zn. M Cdo/56/01, sp. zn. 2Cdo/48/05; vylučuje prechod
majetku (v dočasnej správe) do vlastníctva obce. S poukazom na uvedené konštatoval,
že nakoľko žalobca nepreukázal, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností, bolo potrebné žalobu

ako nedôvodnú zamietnuť. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1,2 CSP a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o ich výške
rozhodne po právoplatnosti rozsudku.4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zmeny a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP).
Namietal, že záver súdu o neplatnosti kúpnej zmluvy pre údajnú absenciu slobodnej
vôle právneho predchodcu žalovaného neobstojí, keďže vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, nakoľko písomnosti s obsahom hrozby vyvlastnenia nemožno vyhodnotiť ako bezprávnu vyhrážku,

pričom na uvedenom nič nemení ani to, či na predmetnom pozemku došlo alebo nedošlo k
začatiu nejakej výstavby, resp. k jeho oploteniu. Zdôraznil, že ak by v dôsledku prípadnej výstavby mala
byť p. P. pod psychickým nátlakom, rozhodne by v tejto veci s MNV nevyjednávala a nemala by záujem
riešiť majetkovoprávne vysporiadanie pozemku jeho výmenou za iný pozemok, a žiadnym dôkazom
nebolo preukázané, že po nevyhovení jej požiadavke na výmenu pozemku by došlo zo strany MNV k
takým konkrétnym krokom, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako nátlak resp. bezprávnu vyhrážku. Za

bezpredmetné v tejto súvislosti označil aj čestné vyhlásenia, na ktoré sa prvoinštančný súd odvoláva,
nakoľko je z ich zrejmé, že za bezprávnu vyhrážku vyhlasovatelia považovali výlučne hrozbu
vyvlastnenia bez akýchkoľvek súvislostí s údajnou výstavbou na dotknutom pozemku, a
samotná hrozba vyvlastnenia nie je s poukazom na vyššie uvedené bezprávnou vyhrážkou. Na základe
uvedenéhouzavrel,žežiadnabezprávnavyhrážka,vdôsledkuktorejbypredávajúcapodpísaladotknutú

kúpnu zmluvu, nebola v konaní preukázaná, tento dôvod neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy nie
je daný, a kúpna zmluva bola uzavretá platne, keď jej neplatnosť nespôsobuje ani tá skutočnosť, že
prevádzaný pozemok v nej bol označený ako poľnohospodárska pôda. V súvislosti s otázkou neplatnosti
kúpnej zmluvy poukázal aj na to, že súd úplne odignoroval fakt, že právny predchodca žalovaného - E.
R., zať J.. P., v tomto konaní na základe vykonaného dokazovania uznal a akceptoval

platnosť kúpnej zmluvy ako aj vlastnícke právo žalobcu k predmetnému pozemku na pojednávaní dňa
17.03.2014. Namietal tiež, že záver prvoinštančného súdu o neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorý je založený
na dôkazoch predložených žalovaným ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu, t.j. bez toho, aby došlo
k akejkoľvek zmene v skutkových a právnych tvrdeniach žalovaného a novému dokazovaniu, je v
rozpore so závermi odvolacieho súdu v tomto konaní. Za nesprávny; vnútorne rozporný a nedostatočne

odôvodnený; označil tiež záver súdu prvej inštancie, že právo hospodárenia k predmetnému pozemku
nevykonávala žiadna organizácia poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok slúži, keď tento je
v rozpore s jeho vlastným konštatovaním, že pozemok bol zabratý na výstavbu miestneho ihriska, a
naviac v spore bolo preukázané, že pozemok bol vykupovaný a využívaný priamo MNV na
plnenie jeho zákonných a spoločenských úloh - rozvoj športu, výstavbu obecného futbalového ihriska.

Napriek tomu súd prvej inštancie svojvoľne "prekrútil" právne predpisy platné v rozhodnom čase, keď
vyvodil, že rozhodujúce je to, na plnenie akých úloh je majetok určený a nie to, na plnenie akých úloh
reálne slúži. Vytkol tiež prvoinštančnému súdu, že neurčil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami
sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná, a ktoré dôkazy nevykoná a
neuviedol ani svoje predbežné právne posúdenie veci, v dôsledku čoho porušil jeho základné procesné

práva. Napokon namietal, že súd prvej inštancie pochybil i v tom, že sa vôbec nezaoberal otázkou jeho
vydržania predmetných pozemkov, a to napriek tomu, že na pojednávaní dňa 15.08.2016 poukázal na
to, že vlastníkom predmetných pozemkov je okrem iného aj z titulu vydržania, t.j. poukázal na iný právny
titul už uplatneného vlastníckeho práva na základe rovnakých skutkových okolností, teda nešlo o žiadnu
zmenu žaloby, nakoľko nezmenil rozhodujúce skutkové okolnosti (skutkový stav je rovnaký) a neuplatnil

ani iné právo (stále ide o určenie vlastníckeho práva). Z vykonaného dokazovania pritom jasne vyplýva,
že všetky podmienky na vydržanie vlastníckeho práva k pozemkom boli v jeho prípade splnené.
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť, keď sa stotožnil s jeho rozhodnutím, z ktorého vyplýva ako súd z vykonaného
dokazovania ustálil skutkový stav, ako ho vyhodnotil a právne posúdil. V nadväznosti na odvolacie

námietky žalobcu v súvislosti s otázkou neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy poukázal na to, že
absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a hľadí sa naň, akoby
nebol urobený, nemôže byť zhojená dodatočným schválením (ratihabíciou), a preto v danej veci platnosť
spornej kúpnej zmluvy nemožno dosiahnuť tým, že právny predchodca E. R. uznal a akceptoval platnosť
kúpnej zmluvy. Zdôraznil, že daná kúpna zmluva je neplatným právnym úkonom z dôvodu bezprávnej

vyhrážky, ktorej existencia vyplýva i z toho, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy boli už na pozemku, ktorý
bol predmetom zmluvy, postavené sociálne zariadenia pre futbalový oddiel, t.j. bola bez stavebného
povolenia a majetkoprávneho usporiadania pozemku realizovaná stavebná činnosť, ako to vyplýva
z listu Okresného národného výboru Bratislava - vidiek, odbor výstavby zo dňa 19.04.1977, ako i zlistu Výboru ľudovej kontroly ONV Bratislava - vidiek zo dňa 05.07.1976. V súvislosti s charakterom
predmetného pozemku poukázal na to, že ak v danom období došlo k odňatiu poľnohospodárskej
pôdy poľnohospodárskej výrobe, mal o tom rozhodovať orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho

fondu a taktiež k zmluve o prevode sporného pozemku, ku ktorému malo družstvo právo družstevného
užívania, bol potrebný súhlas družstva, pričom o oboch týchto skutočnostiach žalobca nepredložil
žiaden dôkaz. Uviedol, že v kúpnej zmluve zo dňa 21.01.1981, uzavretej medzi predávajúcou H. P.
a kupujúcim Československým štátom, zastúpeným Okresným národným výborom Bratislava - vidiek,
zastúpeným Miestnym národným výborom Marianka, nie je uvedené, ktorá štátna organizácia má

spravovať nadobudnutý národný majetok, a preto, keď podľa § 65 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka
národný majetok, u ktorého pri jeho nadobudnutí štátom nie je z právneho úkonu alebo úradného
rozhodnutia zrejmé, ktorá štátna organizácia ho má spravovať, je v dočasnej správe príslušného
okresného národného výboru, prevádzaný majetok mal byť v dočasnej správe okresného národného
výboru, nie miestneho národného výboru. Vzhľadom na uvedené žiadal napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť.

6. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu zdôraznil, že pokiaľ ide o otázku
dočasnej správy predmetného pozemku je nepochybné, že pozemok bol od počiatku v trvalej správe
MNV Marianka za účelom rozvoja športu. Zotrval na svojich námietkach týkajúcich sa pochybenia súdu
prvej inštancie, ktorý nezohľadnil jeho argumentáciu vydržaním predmetného pozemku, a zdôraznil, že
pozemok bol v užívaní Československého štátu od roku 1980.

7. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu k jeho vyjadreniu zotrval na svojej doterajšej argumentácii a
zdôraznil,žezvykonanéhodokazovaniajednoznačnevyplývajúokolnostimajúcezanásledokexistenciu
bezprávnej vyhrážky spôsobujúcej absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Nestotožnil sa ani s námietkou
žalobcu, že boli postupom súdu porušené jeho procesné práva v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP, keďže
prvé pojednávanie v danej veci sa uskutočnilo ešte pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového

poriadku. Napokon v nadväznosti na argumentáciu žalobcu vydržaním predmetného pozemku
poukázal na to, že žalobca nadobudnutie vlastníctva v tomto spore odvodzoval výhradne od kúpnej
zmluvy uzavretej s jeho právnou predchodkyňou, a nie od tvrdenia o nadobudnutí pozemku vydržaním.
8. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok (ďalej
len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach

žalobcom uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3
CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie žalobcom

tvrdených rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa
žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX F..Ú..
H., vedeného Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom ako parcely registra "E" č. XXX/XX,
Č.. XXX/XX a parcela registra "C" č. XXX/XXX, ako aj č. XXX/XXX. Vychádzal zo správnych skutkových
záverov, na ktorých základe následne vyvodil aj správny právny záver, že vzhľadom na absenciu

platného nadobúdacieho titulu spôsobenú absolútnou neplatnosťou kúpnej zmluvy uzavretej dňa
21.01.1981 medzi predávajúcou H. P. a kupujúcim Československým štátom, vyvolanou nedostatkom
vo vôli predávajúcej; konajúcej z donútenia vyvolaného bezprávnou vyhrážkou; sa Československý štát,
a preto ani žalobca (ktorý je v tomto smere jeho právnym nástupcom) nestali vlastníkom sporných
nehnuteľností. Neopodstatnená je v tomto smere námietka žalobcu v podanom odvolaní, že v prípade

predávajúcejH.P.nebolavsporepreukázanáexistenciabezprávnejvyhrážky,ktorábymalazanásledok
neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 21.01.1981. Súd prvej inštancie totiž v preskúmavanej veci na základe
správne zisteného skutkového stavu veci (vyplývajúceho z listinných dôkazov, na ktoré v
odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal) v súlade s právnymi závermi vyplývajúcimi z
rozhodovacej praxe všeobecných súdov (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3Cdon

1522/1996 zo dňa 09.12.1998), správne, v súlade s podstatou, účelom a zmyslom inštitútu bezprávnej
vyhrážkykonštatoval,žeexistenciatakejtobezprávnejvyhrážky;spočívajúcavdanejvecivopakovanom
a stupňujúcom sa nátlaku MNV Marianka na predávajúcu, aby Československému štátu nehnuteľnosti
odpredala, s tým, že ak tak neurobí, budú jej tieto vyvlastnené, a to za stavu, keď nehnuteľnosti jej
boli v rozpore s platnou právnou úpravou fakticky zabraté niekoľko rokov pred uzatvorením zmluvy, boli

oplotené a prebiehala na nich stavebná činnosť bez jej súhlasu; bola v spore riadne preukázaná,
čo má za následok absolútnu neplatnosť uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 21.01.1981. Pokiaľ žalobca
vo vzťahu k otázke nátlaku argumentoval tým, že ak by predávajúca bola v tiesni, nebola by podávala
sťažnosti proti postupu v danej veci a proti vykonávanej činnosti na jej pozemkoch, odvolací súd anitúto jeho argumentáciu nepovažuje za dôvodnú. Samotné podávanie sťažnosti totiž nesvedčí o tom,
že by predávajúca mala slobodnú vôľu predmetné nehnuteľnosti odpredať Československému štátu,
práve naopak, konanie predávajúcej predchádzajúce podpisu kúpnej zmluvy svedčí o jej nesúhlase s

prevodom pozemkov na štát. Napokon, pokiaľ žalobca v súvislosti s platnosťou spornej kúpnej zmluvy
poukazuje na skutočnosť, že právny predchodca žalovaného E. R. akceptoval jeho tvrdenie (uznal), že
sporná kúpna zmluva bola uzavretá platne, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že absolútna
neplatnosť právneho úkonu je objektívnou právnou skutočnosťou, ktorá závisí výlučne od naplnenia
dikcie príslušného zákonného ustanovenia zakladajúceho túto neplatnosť v nadväznosti na zistené

vady právneho úkonu, a preto samotné vyhlásenie zmluvnej strany daného právneho úkonu (ani jeho
právneho nástupcu) o jeho platnosti nemôže viesť k náprave protiprávneho stavu, teda k tomu, že
neplatný právny úkon sa iba v dôsledku takéhoto vyhlásenia; v rozpore so skutočnosťou a
objektívnym právnym stavom; stane platným.
10. V nadväznosti na námietku žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie rozhodol v
rozpore so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, vyplývajúcim zo zrušujúceho uznesenia

zo dňa 09.06.2015, č.k. 8Co/816/2014-224, poukazuje odvolací súd v súvislosti s
otázkou skúmania neplatnosti spornej kúpnej zmluvy zo dňa 21.01.1981, na to, že na skutkové okolnosti,
ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti (ex
offo) v ktoromkoľvek štádiu konania. Naviac je však potrebné zdôrazniť, že pred vydaním zrušujúceho
uznesenia odvolacieho súdu nebola obrana žalovaného týkajúca sa absolútnej neplatnosti kúpnej

zmluvy predmetom konania, keďže v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej
inštancie žalobca túto nemohol pred vyhlásením v poradí prvého rozsudku uplatniť; a otázka neplatnosti
kúpnejzmluvyvosvetlekomplexnejobranyžalovanéhopretonebolapredmetomprieskumuodvolacieho
súdu v konaní sp. zn. 8Co/816/2014. Táto argumentácia žalobcu v odvolaní preto
nemôže obstáť.

11. Súd prvej inštancie na vec aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, pričom i
dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel, aj dostatočne vysvetlil, keď sa dôsledne vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci. Obsah odvolania žalobcu preto
nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska
ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také

rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť právnych záverov,
na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie; a postupom súdu prvej inštancie teda nedošlo k
porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces ani v súvislosti s právom na riadne odôvodnenie
rozsudku.
12. Bez právneho významu; a preto neopodstatnené; sú odvolacie námietky žalobcu týkajúce

sa posúdenia otázky charakteru pozemkov a na to nadväzujúcich otázok charakteru (trvalého, či
dočasného) práva hospodárenia orgánov štátnej správy s predmetnými nehnuteľnosťami. Vzhľadom
na absenciu nadobúdacieho titulu (v dôsledku neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 21.01.1981), a na
nadväzujúci správny záver prvoinštančného súdu o nenadobudnutí predmetných nehnuteľností
Československým štátom, totiž uvedené otázky (druh pozemku a charakter práva hospodárenia)

nemajú pre účely rozhodnutia vo veci samej žiadnu relevanciu. Ani v prípade, ak by boli tvrdenia a
argumentácia žalobcu v odvolaní (i v prvoinštančnom konaní) v tomto smere opodstatnené,
nebolo by možné dospieť k inému rozhodnutiu vo veci samej, ktoré by bolo pre žalobcu priaznivejšie.
13. Napokon, nedôvodne a účelovo žalobca v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie
porušil jeho procesné práva do tej miery, že svojím postupom zasiahol do jeho práva na spravodlivý

súdny proces tým, že sa vôbec nezaoberal jeho tvrdením, že predmetné nehnuteľnosti vydržal, keď
ich vzhľadom na všetky relevantné okolnosti v dobrej viere užíval ako vlastník po dobu dlhšiu ako
10 rokov. Žalobca totiž; po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku; na výzvu súdu prvej
inštancie s ohľadom na ust. § 181 ods. 4 CSP, uskutočnenú na pojednávaní dňa 15.08.2016 (č.l. 339
spisu) výslovne v písomnom podaní zo dňa 12.09.2016 (č.l. 345 spisu) uviedol, že podanú žalobu v

časti skutkových tvrdení týkajúcich sa vydržania nemení, a preto prvoinštančný súd nebol oprávnený
(a teda ani povinný) týmito jeho tvrdeniami sa zaoberať, teda ani ich zohľadniť pri rozhodovaní. Pokiaľ
potom súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez toho, aby prihliadal na uvedené tvrdenia žalobcu a bez
toho, aby sa zaoberal otázkou, či u žalobcu neboli splnené zákonom stanovené predpoklady vydržania
predmetných nehnuteľností, postupoval správne a svojím postupom nezasiahol do procesných práv

žalobcu. Ako porušenie procesných práv žalobcu nemožno kvalifikovať ani to, že súd prvej inštancie
po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku (opätovne) neoboznámil sporové strany s tým,
ktoré skutkové tvrdenia sú medzi nimi sporné, ktoré považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré
dôkazy nevykoná a neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci. Z obsahu spisu totižvyplýva, že na pojednávaní konanom dňa 13.08.2014; ktorého sa žalobca, resp. jeho právny zástupca,
zúčastnil; súd prvej inštancie postupoval podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a riadne oboznámil, ktoré právne
významné skutočnosti je možné považovať za zhodné, ktoré ostali sporné a ktoré z

navrhovaných dôkazov vykoná, resp. nevykoná. Za daného stavu potom so zreteľom na ust. § 470
ods. 2 CSP nebolo povinnosťou súdu postupovať podľa § 181 ods. 2 CSP, ako nedôvodne argumentuje
žalobca v odvolaní.
14. Súdu prvej inštancie teda nemožno vytýkať žiadne procesné pochybenie ani pochybenie pri
skutkovom a právnom posúdení otázky nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k predmetným

nehnuteľnostiam, pričom ani vo svojom odvolaní žalobca neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto spornej otázky odvolacím súdom.
15. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP).
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohtozákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).