Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erika Zajacová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce, Odmietajúce odvolanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/342/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811208321
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3811208321.1
Uznesenie
KrajskýsúdvTrenčínevprávnejvecinavrhovateľaIng.C.I.,bytomL.,R.XXX/XX,vkonanízastúpeného
Marko & Overton-Fox, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Karpatská 18 proti odporcovi
Ing. Q. K., bytom L., R. XXX/XX, v konaní zastúpenému JUDr. Zlaticou Hammerovou, advokátkou, so
sídlom Prievidza, Šumperská č. 27/3, o určenie neplatnosti a o určenie vlastníctva, na odvolanie odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 6C/81/2011-258 zo dňa 28. februára 2014, jednohlasne,
takto
r o z h o d o l :
I. Odvolanie odporcu proti výroku napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
navrhovateľa o určenie, že kúpna zmluva uzavretá 1.10. 2001 medzi Ing. C. I., nar. X.X.XXXX, bytom R.
XXX/XX, L., štátny občan SR ako predávajúci a Ing. Q. K., nar. X.X.XXXX, R. XXX/XX, L., štátny občan
SR ako kupujúci, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra Prievidza pod V
3442/01, je neplatná, s a o d m i e t a.
II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení vlastníckeho práva
navrhovateľa a vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa o určenie, že kúpna zmluva
uzavretá 1.10.2001 medzi Ing. C. I., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, L., štátny občan SR ako
predávajúci a Ing. Q. K., nar. X.X.XXXX, R. XXX/XX, L., štátny občan SR ako kupujúci, ktorej vklad
do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra Prievidza pod V 3442/01, je neplatná. Ďalej
určil, že navrhovateľ je a/ podielovým spoluvlastníkom pozemku parc. reg. „E“, evidovanej na mape
určeného operátu v okrese Prievidza, v obci Nedožery Brezany, katastrálne územie Nedožery, parc. č.
2189 vo výmere 1029 m2, orná pôda s výškou spoluvlastníckeho podielu v 1-ici, parcela zapísaná v
katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Prievidza - katastrálnym odborom na LV č. 1089 pre
k. ú. Neodžery; b/ podielovým spoluvlastníkom pozemku - parc. reg. „E“ evidovanej na mape určeného
operátu v okrese Prievidza, v obci Nedožery Brezany, k. ú. Nedožery, parc. č. 2190 vo výmere 1791 m2,
ornápôdasvýškouspoluvlastníckehopodielu19/28,parcelazapísanávkatastrinehnuteľnostivedenom
OU Prievidza - katastrálny odbor na LV č. 1032 pre k. ú. Nedožery; c/ výlučným vlastníkom pozemku
parc. reg. „E“ evidovanej na mape určeného operátu v okrese Prievidza, v obci Nedožery Brezany, k.
ú. Nedožery, parc. č. 2193 vo výmere 1694 m2, orná pôda, parcela zapísaná v katastri nehnuteľnosti
vedenom OÚ Prievidza, katastrálny odbor na LV č. 1165 pre k. ú. Nedožery; d/ výlučným vlastníkom
pozemku parc. reg. „C“ evidovanej na katastrálnej mape v okrese Prievidza, v obci Nedožery Brezany,
k. ú. Nedožery, parc. č. 2208/55 vo výmere 821 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela zapísaná
v katastri nehnuteľnosti vedenom OÚ Prievidza, katastrálny odbor na LV č. 1165 pre k. ú. Nedožery;
e/ výlučným vlastníkom pozemku parc. reg. „C“ evidovanej na katastrálnej mape v okrese Prievidza,
v obci Nedožery Brezany, k. ú. Nedožery, parc. č. 2208/62 vo výmere 1183 m2, zastavané plochy a
nádvoria, parcela zapísaná v katastri nehnuteľnosti vedenom OÚ Prievidza, katastrálny odbor na LV č.1165 pre k. ú. Nedožery; f/ podielovým spoluvlastníkom pozemku - parc. reg. „E“ evidovanej na mape
určeného operátu v okrese Prievidza, v obci Nedožery Brezany, k. ú. Nedožery, parc. č. 2195 vo výmere
1435 m2, orná pôda s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/2, parcela zapísaná v katastri nehnuteľnosti
vedenom OU Prievidza - katastrálny odbor na LV č. 1088 pre k. ú. Nedožery; g/ výlučným vlastníkom
pozemku parc. reg. „C“ evidovanej na katastrálnej mape v okrese Prievidza, v obci Nedožery Brezany,
k. ú. Nedožery, parc. č. 2208/39 vo výmere 95 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela zapísaná
v katastri nehnuteľnosti vedenom OÚ Prievidza, katastrálny odbor na LV č. 1164 pre k. ú. Nedožery;
h/ výlučným vlastníkom pozemku parc. reg. „C“ evidovanej na katastrálnej mape v okrese Prievidza,
v obci Nedožery Brezany, k. ú. Nedožery, parc. č. 2208/42 vo výmere 1456 m2, zastavané plochy a
nádvoria, parcela zapísaná v katastri nehnuteľnosti vedenom OÚ Prievidza, katastrálny odbor na LV
č. 1164 pre k. ú. Nedožery; i/ výlučným vlastníkom pozemku parc. reg. „C“ evidovanej na katastrálnej
mape v okrese Prievidza, v obci Nedožery Brezany, k. ú. Nedožery, parc. č. 2208/48 vo výmere 265
m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela zapísaná v katastri nehnuteľnosti vedenom OÚ Prievidza,
katastrálny odbor na LV č. 1164 pre k. ú. Nedožery; j/ výlučným vlastníkom pozemku parc. reg. „C“
evidovanej na katastrálnej mape v okrese Prievidza, v obci Nedožery Brezany, k. ú. Nedožery, parc.
č. 2208/56 vo výmere 371 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela zapísaná v katastri nehnuteľnosti
vedenom OÚ Prievidza, katastrálny odbor na LV č. 1164 pre k. ú. Nedožery; k/ výlučným vlastníkom
pozemku parc. reg. „C“ evidovanej na katastrálnej mape v okrese Prievidza, v obci Nedožery Brezany,
k. ú. Nedožery, parc. č. 2208/58 vo výmere 320 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela zapísaná
v katastri nehnuteľnosti vedenom OÚ Prievidza, katastrálny odbor na LV č. 1164 pre k. ú. Nedožery;
l/ výlučným vlastníkom pozemku parc. reg. „C“ evidovanej na katastrálnej mape v okrese Prievidza,
v obci Nedožery Brezany, k. ú. Nedožery, parc. č. 2208/60 vo výmere 219 m2, zastavané plochy a
nádvoria, parcela zapísaná v katastri nehnuteľnosti vedenom OÚ Prievidza, katastrálny odbor na LV č.
1164 pre k. ú. Nedožery; m/ výlučným vlastníkom pozemku parc. reg. „C“ evidovanej na katastrálnej
mape v okrese Prievidza, v obci Nedožery Brezany, k. ú. Nedožery, parc. č. 2208/63 vo výmere 453
m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela zapísaná v katastri nehnuteľnosti vedenom OÚ Prievidza,
katastrálny odbor na LV č. 1164 pre k. ú. Nedožery; n/ výlučným vlastníkom pozemku parc. reg. „C“
evidovanej na katastrálnej mape v okrese Prievidza, v obci Nedožery Brezany, k. ú. Nedožery, parc.
č. 2208/65 vo výmere 65 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela zapísaná v katastri nehnuteľnosti
vedenom OÚ Prievidza, katastrálny odbor na LV č. 1164 pre k. ú. Nedožery; o/ výlučným vlastníkom
stavby nachádzajúcej sa v okrese Prievidza v obci Nedožery Brezany, k. ú. Nedožery, sociálna budova,
súpisné číslo 677, postavenej na parc. č. 2208/39 v celosti, stavba a pozemok, zapísané v katastri
nehnuteľnosti vedenom OÚ Prievidza, katastrálny odbor na LV č. 1164 pre k. ú. Nedožery; p/ výlučným
vlastníkom stavby nachádzajúcej sa v okrese Prievidza v obci Nedožery Brezany, k. ú. Nedožery -
sušička, súpisné číslo 742, postavenej na parc. č. 2208/26 v celosti, stavba a pozemok, zapísané v
katastri nehnuteľnosti vedenom OÚ Prievidza, katastrálny odbor na LV č. 1164 pre k. ú. Nedožery;
r/ výlučným vlastníkom stavby nachádzajúcej sa v okrese Prievidza v obci Nedožery Brezany, k. ú.
Nedožery, sklad č. 1, súpisné číslo 743, postavenej na parc. č. 2208/48 v celosti, nachádzajúcej sa
v okrese Prievidza, obec Nedožery Brezany, k. ú. Nedožery stavba a pozemok, zapísané v katastri
nehnuteľnosti vedenom OÚ Prievidza, katastrálny odbor na LV č. 1164 pre k. ú. Nedožery; s/ výlučným
vlastníkom stavby nachádzajúcej sa v okrese Prievidza v obci Nedožery Brezany, k. ú. Nedožery, sklad
č. 4, bez súpisného čísla, postavenej na parc.č. 2208/80 v celosti, nachádzajúcej sa v okrese Prievidza,
obec Nedožery Brezany, k. ú. Nedožery, stavba a pozemok, zapísané v katastri nehnuteľnosti vedenom
OÚ Prievidza, katastrálny odbor na LV č. 1164 pre k. ú. Nedožery. O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov na náhradu trov konania nemá právo. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého
stupňa uviedol, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 1.10.2001 kúpnu zmluvu, ktorou navrhovateľ ako
predávajúci predal odporcovi ako kupujúcemu vyššie uvedené nehnuteľnosti spolu s jednou polovicou
zo svojho vlastníckeho podielu na parcelách C číslo 2208/27, 2208/57 katastrálneho územia Nedožery;
ďalej parcelu C číslo 2208/66 katastrálneho územia Nedožery a stavby zapísané na LV č. 1021 ako
komín na parcele číslo 2208/27 zastavaná plocha v podiele 1 a komín na parcele číslo 2208/49
iná plocha v podiele 1. Kúpna zmluva bola zavkladovaná do Katastra nehnuteľností pod V 3432/01,
ktorým vkladom bolo zapísané vlastnícke právo odporcu k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom
kúpnej zmluvy. Faktický stav v Katastri nehnuteľností zodpovedá prevodu vlastníckeho práva medzi
navrhovateľom a odporcom na základe kúpnej zmluvy. Navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal určenia
neplatnosti právneho úkonu /kúpnej zmluvy/ a určenia, či tu právny vzťah je alebo nie je /vlastnícke
právo/. Preto súd musel zisťovať, či má odporca naliehavý právny záujem na takýchto určeniach. Podľa
ustálenej judikatúry má navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom nehnuteľnosti
vždy, ak žalovaný odporca je zapísaný v Katastri nehnuteľností ako jej vlastník, lebo rozhodnutie súdumôže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v Katastri nehnuteľností /ZSP 4/2003/. Vzhľadom
na uvedené súd dospel k záveru, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, ktorých v Katastri nehnuteľnosti zapísaným vlastníkom je odporca. Pokiaľ
právna otázka (platnosť zmluvy), o ktorej má byť rozhodnuté, má povahu predbežnej otázky vo vzťahu
k existencii práva alebo právneho vzťahu (vlastníctva), nie je daný právny záujem na určení tejto
predbežnej otázky, pokiaľ možno žalovať priamo na určenie existencie práva alebo právneho vzťahu /NS
ČR 22 Cdo 2147/99/. Rovnako podľa rozsudku NS SR sp. Zn. 3 Cdo 112/2004 naliehavý právny záujem
nie je daný, ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je
(nie je) právny vzťah alebo právo. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že ako predbežnú otázku
k určeniu vlastníckeho práva navrhovateľa je potrebné skúmať platnosť alebo neplatnosť kúpnej zmluvy,
ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, ktorých určenia vlastníckeho práva sa navrhovateľ domáha. Preto
pokiaľ určenie platnosti alebo neplatnosti kúpnej zmluvy je predbežnou otázkou pre určenie vlastníckeho
práva, ktorú predbežnú otázku si súd vyrieši pred rozhodnutím o určení vlastníckeho práva, navrhovateľ
nemá naliehavý právny záujem na určení, že kúpna zmluva uzavretá 1.10.2001 medzi navrhovateľom
a odporcom je neplatná. Pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti tejto
kúpnej zmluvy súd v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol. Vychádzajúc potom zo skutkových zistení
v predmetnej veci, ktoré súd prvého stupňa posúdil podľa 120 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka,
dospelsúdprvéhostupňakzáveru,ženávrhnavrhovateľavčastitýkajúcejsaurčeniavlastníckehopráva
je dôvodný. Navrhovateľ s odporcom uzatvorili dňa 1.10.2001 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli v
skutkovom stave uvedené nehnuteľnosti. Sporným medzi účastníkmi bola otázka, či predmet kúpnej
zmluvy - sušička je samostatnou vecou alebo nie, a následne, či môže byť spôsobilým predmetom
občianskoprávnych vzťahov, a teda či mohol navrhovateľ kúpnou zmluvou previesť časť tejto stavby na
odporcu. Podľa znaleckého posudku a odborného vyjadrenia znalcov, fotodokumentácie a technickej
dokumentácie,sušičkaaskladnepredstavujúsamostatnéstavebnéobjekty.Postatickejstránkenedošlo
k ich reálnemu rozdeleniu na samostatné stavby, pretože ani v jednom prípade deliacej línie neboli
zhotovené také stavebné úpravy, ktoré by zabezpečovali v plnej miere reálne rozdelenie stavieb
na samostatné stavby, ako na samostatné veci. Existujúce zvislé murované konštrukcie, ktoré sa
nachádzajú v mieste deliacej línie neplnia funkciu zvislých nosných konštrukcií samostatnej stavby,
ale len funkciu nenosných konštrukcií v rámci rozdelenia priestoru pôvodnej stavby. Okrem vlastnej
váhy neprenášajú žiadne účinky ďalšieho zvislého, alebo vodorovného zaťaženia. Jednotlivé časti
stavby nespĺňajú požiadavky na samostatné stavby /mechanická odolnosť a stabilita stavby/ podľa
§ 43d ods. 1 Stavebného zákona, požiadavky pre požiarnu bezpečnosť stavieb, požiadavky podľa
§ 24 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. požiadavky pre inžinierske siete a podobne. Po statickej stránke
jednotlivé užívateľské celky stavby sušička nepredstavujú samostatné stavebné objekty. Vychádzajúc
z uvedeného podľa Občianskeho zákonníka nemôžu byť časti sušičky samostatnými vecami, ale len
súčasťou stavby ako celku. Ohľadom reálneho rozdelenia stavby sušičky súd neprihliadol na výpovede
svedkov, nakoľko ide o to do takej miery odbornú otázku, že pre jej posúdenie sú potrebné odborné
znalosti. Podľa názoru súdu nie je významné ako sa svedkom javí reálne rozdelenie nehnuteľnosti.
Pokiaľ pre účely kúpnej zmluvy bol vyhotovený geometrický plán, v ktorom bola rozdelená pôvodná
parcela číslo 2208/26, na niekoľko menších parciel tak, aby bolo medzi účastníkmi zrejmé, ktorú časť /
časti/ nehnuteľnosti kúpnou zmluvou nadobudli, a teda takýmto spôsobom prejavili vôľu si spornú stavbu
rozdeliť, súd prišiel k záveru, že geometrickým plánom rozdelenie parcely, na ktorej stojí stavba na
viaceré výmerou väčšie či menšie parcely nemôže spôsobiť následok reálneho rozdelenia stavby ako
samostatnej veci. Nakoniec aj v kúpnej zmluve bolo uvedené, že stavba sušičky je súčasťou pôvodnej
stavby zapísanej na LV číslo 1021 a podlahová plocha prevádzanej stavby je 693 m2. Vychádzajúc z
uvedeného prvostupňový súd uzavrel, že nehnuteľnosť označená ako sušička, ktorú kúpnou zmluvou
nadobudol odporca, nie je samostatnou vecou, ale je súčasťou pôvodnej veci - stavby zapísanej na LV
č. 1021 v katastrálnom území Nedožery. Preto ako súčasť veci nebola a nie je spôsobilým predmetom
občianskoprávnych vzťahov. Navrhovateľ teda nemohol odporcovi súčasť veci /spornú nehnuteľnosť
- sušičku/ predať. Kúpna zmluva ako právny úkon svojím obsahom v časti predmetu kúpnej zmluvy,
konkrétne súčasti veci odporuje zákonu, ktorý vylučuje, aby súčasť veci bola vecou v zmysle § 119
Občianskehozákonníka.Námietkuodporcuohľadomrozhodnutiaopovoleníužívaniastavbyanásledne
pridelenia súpisného čísla, súd nepovažoval za rozhodujúcu pre posúdenie spornosti rozdelenia alebo
nerozdelenia veci na samostatné veci, keďže pri rozhodovaní o určení súpisného čísla obec ako
stavebný úrad neposudzuje vec po právnej stránke, ani neposudzuje po materiálnej stránke kúpnu
zmluvu. Námietku odporcu ohľadom objektívnosti podaného znaleckého posudku číslo 10/2012, keďže
pozná a vie, aké špekulatívne dôvody viedli navrhovateľa k spísaniu kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom
konania a ako špekulatívne sa správal v rámci daňovej kontroly správcom dane, a teda nemá dôveru kvýberu znalca navrhovateľom, súd nepovažoval za dôvodnú, keďže pri posúdení veci nevychádzal len z
uvedeného posudku, ale posudzoval aj ostatné predložené dôkazy a výpovede svedkov. Prvostupňová
súd následne v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka skúmal, či možno oddeliť ostatnú časť kúpnej
zmluvy od jej neplatnej časti. Predmetom kúpnej zmluvy boli v jej obsahu uvedené nehnuteľnosti,
za ktorých kúpu bola dohodnutá kúpna cena. Tá bola dohodnutá jednou sumou 2.059. 620,- Sk. Ak
teda kúpna zmluva neplatná v časti týkajúcej sa nehnuteľnosti /sušička/, ak dôvod neplatnosti sa
týka len časti právneho úkonu, za situácie, že kúpna cena bola dohodnutá jednou sumou za prevod
viacerých nehnuteľností, podľa § 41 Občianskeho zákonníka z povahy právneho úkonu ako aj z jeho
obsahu vyplýva, že nemožno ostatnú časť kúpnej zmluvy /prevod zvyšných nehnuteľností/ oddeliť od
ostatného obsahu, a teda neplatná je kúpna zmluva ako celok. Súd má za to, že v prípade určenia
neplatnosti len časti kúpnej zmluvy by zrejme došlo k nahradeniu vôle účastníkov kúpnej zmluvy oddeliť
kúpnu cenu, ktorá by zodpovedala neplatnosťou dotknutej nehnuteľnosti. Vzhľadom na všetko uvedené,
prvostupňový súd dospel k záveru, že kúpna zmluva ako právny úkon svojím obsahom v časti predmetu
kúpnej zmluvy odporuje zákonu, a keďže nemožno časť kúpnej zmluvy napadnutej neplatnosťou
oddeliť od ostatnej časti, a teda podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Týmto právnym úkonom
predpokladané účinky (prevod vlastníckeho práva na odporcu) nemohli nastať. Súčasný faktický stav,
keď vlastníkom v predmete kúpnej zmluvy označených nehnuteľností je odporca, nie je súčasne stavom
právnym. Preto súd návrhu navrhovateľa v časti o určenie vlastníckeho práva vyhovel a určil, že
navrhovateľ je vlastníkom v druhom výroku tohto rozsudku uvedených nehnuteľností. Rozhodnutie o
náhrade trov konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že navrhovateľ mal
vo veci úspech len čiastočný, a to v polovici. Pričom rovnako polovičný úspech mal vo veci odporca.
Súd preto o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov na ich náhradu právo nemá.
Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie odporca a žiadal, aby odvolací sú
napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne alebo
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa
neho súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností. Aj podľa prvostupňového súdu záviselo rozhodnutie vo veci od
posúdenia odbornej otázky - reálneho rozdelenia nehnuteľnosti pôvodnej stavby sušičky. Odporca na
pojednávaní dňa 20.4.2012 navrhol preto pribrať do konania znalca z príslušného odboru, ktorý by na
posúdenie tejto otázky podal znalecký posudok. Navrhovateľ síce vo veci predložil znalecký posudok,
avšak odporca namietal jeho hodnovernosť a objektivitu. Tento posudok je okrem toho len dôkazom
listinným, a nie dôkazom vykonaným znaleckým dokazovaním. Okrem toho z odôvodnenia napadnutého
rozsudku nevyplýva, že by sa prvostupňový súd pri dokazovaní zaoberal reálnym rozdelením ostatných
prevádzaných stavieb, kde neexistenciu ich reálneho rozdelenia tvrdil navrhovateľ pri zmene svojho
žalobného návrhu zo dňa 27.11.2011. Ďalej podľa odporcu súd prvého stupňa na základe vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V prípade posudzovanej stavby sušičky sa
podľa odporcu jedná o samostatnú stavbu, spôsobilú k prevodu vlastníckeho práva. Vybudovaná
priečka v čase prevodu rozdeľovala stavbu v rovine kolmej na rovinu zvislých konštrukčných prvkov.
Samotná stavba i jej časti sú podľa názoru odporu samonosné. Vybudovanie priečky je preto z hľadiska
statiky irelevantné ale vytvára stavebné a technické riešenie pre reálne rozdelenie stavby. Vychádzajúc
z ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka podstatným pre posúdenie samostatnosti veci
je jej technická a funkčná oddeliteľnosť. V tomto prípade s ohľadom na charakter konštrukcie, je
možné oddeliť ľubovoľnú časť konštrukcie vždy zvislými konštrukčnými prvkami bez toho, aby sa
poškodila ostatná časť. V súvislosti s vybudovaním priečky vykonal prvostupňový súd dokazovanie
výsluchom viacerých svedkov, pri hodnotení ktorých konštatoval, že sa jedná o protichodné výpovede,
pričom nevykonal odporcom navrhnutú ohliadku na mieste samom za účelom odstránenia rozporov vo
výpovediach svedkov. Navyše prvostupňový súd ani žiadnym iným spôsobom nepreskúmal technickú
realizáciu oddelenia stavieb. Odporca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd posúdil dojednanie kúpnej ceny
prevádzaných nehnuteľností tak, že za všetky prevádzané nehnuteľnosti bola stanovená kúpna cena
jednou sumou. Táto argumentácia súdu nevychádza z obsahu posudzovanej zmluvy, nakoľko tá rieši
samostatne kúpnu cenu za prevádzané pozemky, samostatne kúpnu cenu za prevádzané stavby a
úhrnnú kúpnu cenu a jej splatnosť. Kúpna cena za prevádzané pozemky je teda určená samostatne a
preto prípadná neplatnosť ustanovenia o prevode vlastníckeho práva k spornej reálne rozdelenej stavbe
nemá vplyv na platnosť ostatných častí zmluvy, pretože je oddeliteľná od ostatnej časti platnej zmluvy.
Odporca poukázal ďalej aj na skutočnosť, že obec na základe predloženej projektovej dokumentácie
pridelila rozdelenej stavbe, resp. jej časti súpisné číslo. Z takéhoto rozhodnutia mal súd prvého stupňapodľa § 135 ods. 2 O.s.p. pri svojom rozhodovaní vo veci vychádzať, pretože príslušným orgánom -
obcou bolo rozhodnuté sa jedná o stavbu spôsobilú na pridelenie súpisného čísla. Podľa odporcu ani
súdom prvého stupňa doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a iné
dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené. Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom neurčil vlastníctvo
navrhovateľa ku všetkým nehnuteľnostiam, ktoré boli prevádzané kúpnou zmluvou zo dňa 1.10.2001,
hoci prejudiciálne posúdil tento právny úkon ako absolútne neplatný. Takto predmetom výroku rozsudku
o určení vlastníckeho práva navrhovateľa neboli pozemky parcely reg. C č. 2208/27, 2208/57, 2208/66
katastrálneho územia Nedožery a ani stavby komín na parcele reg. C č. 2208/27 a komín na parcele
reg. C č. 2208/49 v katastrálnom území Nedožery. Ako vyplýva z LV č. 1021 pre k.ú. Nedožery, ktorý bol
prvostupňovému súdu známy, predmetné nehnuteľnosti boli predmetom ďalšej dispozície s vlastníckym
právom, konkrétne predmetom zámennej zmluvy zo dňa 23.4.2002 a kúpnej zmluvy zo dňa 19.4.2005,
ktoré odporca odvolaciemu súdu predložil. Súd prvého stupňa bol podľa odporcu povinný posúdiť aj
neplatnosť, resp. platnosť aj týchto následných prevodov vlastníckeho práva. Z uvedeného je potom aj
zrejmé, že navrhovateľ sa nedomáha určenia vlastníckeho práva ku všetkým nehnuteľnostiam, ktoré
boli prevádzané kúpnou zmluvou zo dňa 1.10.2001, takže sa neodstráni spornosť jeho vlastníckeho
práva a nie je tak daný naliehavý právny záujem na navrhovateľom požadovanom určení. Okrem toho
prvostupňový súd posudzoval neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej účastníkmi len ako prejudiciálnu
otázku, meritórne o nej nerozhodol a návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol. Podľa odporcu sa tak
prvostupňový súd dopustil pochybenia, keď jeho konštatovanie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy sa
malo premietnuť do výroku napadnutého rozsudku.
K podanému odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, podľa ktorého je napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu vecne správny, založený na spoľahlivo zistenom skutkovom stave a jeho
správnom právnom posúdení. Podľa neho odporca netrval na svojom návrhu na doplnenie dokazovania
súdom ustanoveným znalcom, pretože pred vydaním uznesenia o skončení dokazovania na súde
prvého stupňa na pojednávaní dňa 7.2.2014 odporca takto nežiadal doplniť dokazovanie. Okrem toho
skutočnosť,žezhľadiskastavebno-technickéhonedošlokreálnemurozdeleniupôvodnejstavbysušičky
bola v konaní spoľahlivo preukázaná viacerými dôkazmi a vykonanie znaleckého dokazovania nebolo
pre rozhodnutie súdu potrebné. Z navrhovateľom predloženého posudku znalca Ing. Magdolena a
odborného vyjadrenia statika OH-STATIK s.r.o. jednoznačne vyplynulo, že v kúpnej zmluve zo dňa
1.10.2001 vytvorené časti pôvodnej stavby sušičky nepredstavujú samostatné stavby v technickom
zmysle slova. Toto posúdenie bolo vypracované odborníkmi a pokladať toto posúdenie za zaujaté
a neobjektívne len z dôvodu, že o jeho vypracovanie požiadal navrhovateľ je nedôvodné. Odporca
nevzniesol žiadne konkrétne vecné a odborné výhrady k obsahu týchto dôkazných prostriedkov.
Skutočnosť, že nedošlo k reálnemu rozdeleniu stavby sušičky bola preukázaná aj troma navzájom
nezávislýmifotodokumentáciami.Ajzvýpovedívypočutýchsvedkovvyplynulo,žeanivčaseuzatvárania
predmetnej zmluvy, ani neskôr nedošlo k stavebno-technickému rozdeleniu stavby. Ich výpovede možno
hodnotiť ako protichodné len s ohľadom na to, že každý zo svedkov sa vyjadroval k inej časti budovy,
do ktorej mal prístup. Samotný odporca vo výpovedi pred súdom prvého stupňa na pojednávaní dňa
21.9.2011 uviedol, že v čase podpisu kúpnej zmluvy nebola stavba rozdelená, a že až následne vykonal
niektoré stavebné úpravy vo vybratých častiach stavby, pričom uznal, že v ostatnej časti stavba nie je ani
dnes reálne rozdelená. Navrhovateľ sa stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa, že pre posúdenie,
či došlo k reálnemu rozdeleniu stavby nepostačuje rozhodnutie o pridelení súpisného čísla. Takýmto
rozhodnutímniejeanisúdviazanýaužvôbecnievkonaní,vktoromposudzujeplatnosťprávnehoúkonu
aurčujevlastníckeprávo.Stavbypôvodnejsušičkynebolarozdelenáanifunkčne,pretožedojednejčasti
stavby v užívaní navrhovateľa môže navrhovateľ prechádzať len cez bránu odporcu tak, aby sa dostal
do časti stavby, do ktorej inak prístup nemá. Navrhovateľ poukázal aj na judikované závery Najvyššieho
súdu SR, v zmysle ktorých pokiaľ stavba nie je reálne rozdelená, platne možno urobiť predmetom
prevodu buď celú vec alebo jej ideálny podiel. Ak má byť prevedená časť stavby, musí ísť o takú časť,
ktorá už má právne povahu samostatnej veci a reálne rozdelenie stavby je možné len vtedy, ak na
základe stavebných úprav urobených podľa stavebných predpisov vzniknú samostatné veci a na reálne
rozdelenie stavby tak nestačí rozdelenie stavebnej parcely geometrickým plánom. Podľa navrhovateľa
ani ohliadka na mieste samom by v tomto prípade nepriniesla žiadne podstatné skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie vo veci, pretože pre rozhodnutie bol dôležitý stav v čase uzatvárania zmluvy v roku 2001
a tento stav nemožno zistiť ohliadkou v tomto čase. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemožno
konvalidovať a súčasný stav už môže byť odlišný od stavu v čase uzatváranie predmetnej zmluvy v roku
2001.Navrhovateľpotomuviedol,žepredmetnákúpnazmluvajeabsolútneneplatnýmprávnymúkonom
ako celok. Odporca podľa neho opomína, že účelom tejto zmluvy bol prevod všetkých nehnuteľnostíako jedného hospodárskeho celku. Malo tým byť umožnené komerčné využitie nehnuteľností ako celku.
Ak by predmetom prevodu čo i len jedna súčasť nemala byť, kúpna zmluva stráca zmysel ako celok.
Vyjadrením ponímania predmetu prevodu ako jedného hospodárskeho celku je aj ustanovenie o kúpnej
cene, keď z textu zmluvy vyplýva, že si zmluvné strany nedohodli kúpnu cenu za jednotlivé nehnuteľnosti
ale iba celkovú kúpnu cenu. Rozdelenie tejto kúpnej ceny na súhrnnú cenu za pozemky a súhrnnú
cenu za stavby má len účtovné a daňové dôvody, keď pozemky nie sú predmetom odpisovania a
stavby áno. Správny je preto záver prvostupňového súdu o neoddeliteľnosti ustanovení kúpnej zmluvy v
prípade neplatnosti je časti o prevode sušičky, v dôsledku čoho sa stáva neplatnou celá kúpna zmluva.
Nakoniec podľa navrhovateľa odporcom v odvolaní predložené zámenná zmluva zo dňa 23.4.2002
a kúpna zmluva zo dňa 19.4.2005 mohli byť odporcom predložené alebo označené v rámci konania
pred súdom prvého stupňa. Absolútne neplatný právny úkon má pritom ten následok, že aj ďalšie na
neho nadväzujúce právne úkony sú neplatné. Určením vlastníckeho práva navrhovateľa sa odstráni
stav právnej neistoty a dôjde k usporiadaniu právnych pomerov k dotknutým nehnuteľnostiam, pričom
iba takéto súdne rozhodnutie môže byť podkladom pre zápis zmeny vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, čím je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení.
Odvolací súd predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či
odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie
takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.
Podľa § 201 veta prvá O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,
pokiaľ to zákon nevylučuje.
Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v
rozhodnutíprocesnejpovahy,ktoréznamenápreúčastníkaujmu.Kpodaniuodvolaniajetedaoprávnený
len ten účastník konania, ktorému bola rozhodnutím súdu prvého stupňa spôsobená ujma, ktorá priamo
vyplýva z posúdenia práv a povinností účastníkov konania.
Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený.
Z obsahu odvolania odporcu vyplýva, že tento sa odvoláva do všetkých výrokov napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa, teda aj do výroku, ktorým prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa v časti
o určenie, že kúpna zmluva uzavretá 1.10.2001 medzi Ing. C. I., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, L.,
štátny občan SR ako predávajúci a Ing. Q. K., nar. X.X.XXXX, R. XXX/XX, L., štátny občan SR ako
kupujúci, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra Prievidza pod V 3442/01,
jeneplatná.Vtejtočastibolvšakodporcavovecisamejúspešnýadanývýroknapadnutéhorozsudkumu
nespôsobuje žiadnu ujmu na jeho právach. Odporca preto nie je oprávnený na podanie odvolania proti
rozsudku súdu prvého stupňa v časti o zamietnutí návrhu navrhovateľa na určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy zo dňa 1.10.2001.
Na základe uvedeného odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. odvolanie
odporcu proti výroku rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 6C/81/2011-258 zo dňa 28. februára 2014
o zamietnutí návrhu navrhovateľa o určenie, že kúpna zmluva uzavretá 1.10.2001 medzi účastníkmi,
ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra Prievidza pod V 3442/01, je
neplatná podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
Keďže navrhovateľ do tohto výroku rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie nepodal, je rozsudok súdu
prvého stupňa v tejto časti právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
Krajský súd ako súd odvolací ďalej preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v zostávajúcich častiach
napadnutých odvolaním odporcu a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je potrebné
v týchto častiach podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.Podľa § 118 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ
to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Predmetom občianskoprávnych vzťahov
môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.
Podľa § 119 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami
sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a
nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
Na prvom mieste odvolací súd uvádza, že odvolacia námietka odporcu o nedostatku naliehavého
právneho záujmu navrhovateľa na určení jeho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam nie
je dôvodná. Ako je konštantne judikované súdmi Slovenskej republiky /napríklad rozsudok uverejnený
v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk súdov ČSSR pod č. R 17/1972, rozsudky Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/ 3/2003, sp. zn. M Cdo 76/2002, sp. zn. 1Cdo/91/2006 alebo jeho
uznesenie sp. zn. 4Cdo/247/2011/ naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení je
daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo jeho právo ohrozené alebo kde by sa bez tohto určenia
stalo jeho právne postavenie neistým. V danej veci sa navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom prevodnej zmluvy, ktorú uzatvoril s odporcom dňa 1.10.2011
a tiež neplatnosti tejto zmluvy. Je pravdou, že predmetom požadovaného určenia vlastníckeho práva
navrhovateľa nie sú všetky nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 1.10.2001,
konkrétne ide o pozemky parcely reg. C č. 2208/27, 2208/57, 2208/66 a stavby komína na parcele
reg. C č. 2208/27 a komína na parcele reg. C č. 2208/49, všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
katastrálnom území Nedožery. Tieto nehnuteľnosti sú podľa odporcom v odvolaní predloženého LV
č. 1021 pre k.ú. Nedožery zapísané v katastri nehnuteľností ako výlučné vlastníctvo navrhovateľa,
okrem iného aj titulom zámennej zmluvy zo dňa 23.4.2002 a kúpnej zmluvy zo dňa 19.4.2005, ktoré
odporca tiež pri odvolaní predložil. Podľa odvolacieho súdu uvedená skutočnosť, že predmetom určenia
vlastníckeho práva nie sú všetky nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom napádaného právneho úkonu,
neznamená,ženavrhovateľnemánaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčení.Akpripustíme,žev
prípade zmluvy o prevode viacerých nehnuteľností možno posudzovať platnosť, resp. neplatnosť zmluvy
s ohľadom na každú jednotlivú prevádzanú nehnuteľnosť a to nepochybne v súlade s § 41 Občianskeho
zákonníka pripustiť musíme, tak potom možno nepochybne žalovať na určenie vlastníckeho práva
len k niektorým prevádzaným nehnuteľnostiam. Na takomto určení potom naliehavý právny záujem
navrhovateľa daný je, pretože ohľadne žalovaných nehnuteľností sa odstráni stav právnej neistoty medzi
účastníkmi vyplývajúci z namietanej neplatnosti právneho úkonu, ktorý bol titulom pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam zo strany odporcu a pozitívny rozsudok súdu o
požadovanom určení bude pre orgány správy katastra podkladom na zmenu zápisu vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností. V takomto prípade potom nie je namieste, aby
súd okrem posúdenia platnosti právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva k žalovaným
nehnuteľnostiam medzi účastníkmi posudzoval aj platnosť iných, časovo následných, právnych úkonov,
ktoré sa týkajú tých nehnuteľností, ktoré navrhovateľ do svojej určovacej žaloby nepoňal. Platnosť
takýchto právnych úkonov je vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam,
ktoré neboli ich predmetom právne irelevantná. Odvolacia námietka odporcu o nedostatku naliehavého
právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení vlastníckeho práva tak dôvodná nie je.
Vyššie uvedené závery odvolacieho súdu o danosti naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na
požadovanom určení vlastníckeho práva však platia len potiaľ, pokiaľ navrhovateľ žaluje o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, resp. spoluvlastníckym podielom na nich, ktoré boli napádanou
kúpnou zmluvou zo dňa 1.10.2001 medzi účastníkmi prevádzané. Napríklad pri pozemku - parcela
reg. E č. 2190 vo výmere 1791 m2, orná pôda, zapísaná v katastri nehnuteľnosti vedenom OU
Prievidza - katastrálny odbor na LV č. 1032 pre k. ú. Nedožery je daný naliehavý právny záujme
navrhovateľa na určení, že je podielovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti v podiele 9/28, ktorý
spoluvlastnícky podiel je v súčasnosti zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastníctvo odporcu titulom
nadobudnutia Kúpna zmluva zo dňa 1.10.2001 - V 3432/01. Navrhovateľ však nemá žiadny naliehavý
právny záujem na určení, že je podielovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti v podiele 19/28, pretože
v uvedenom podiely je popri spoluvlastníckom podiely 9/28, ktorý bol predmetom napádanej kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi, zahrnutý aj spoluvlastnícky podiel 10/28 navrhovateľa, ktorý
predmetom napádanej kúpnej zmluvy nebol, pričom v tomto podiely (10/28) je navrhovateľ stálezapísaný v katastri nehnuteľností ako podielový spoluvlastník danej nehnuteľnosti. Uvedené platí aj pre
ďalšie nehnuteľnosti, ktoré urobil navrhovateľ predmetom svojho žalobného návrhu.
Čo sa týka ďalších odvolacích námietok odporcu, ohľadne neúplne zisteného skutkového stavu
pre nevykonanie navrhovaného znaleckého dokazovania a pre nevykonanie dokazovania ohľadom
reálneho rozdelenia ostatných prevádzaných stavieb, a nesprávnych skutkových záverov vyvodených
prvostupňovým súdom z vykonaného dokazovania, tieto odvolacie námietky hodnotí odvolací súd ako
nedôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom, ktorý v napadnutom rozsudku prijal súd
prvého stupňa, o tom, že časť stavby sušičky na parcele č. 2208/26, ktorá časť bola predmetom kúpnej
zmluvy zo dňa 1.10.2001 nebola v čase uzatvorenia tejto zmluvy samostatnou stavbou ale len súčasťou
pôvodnej veci - stavby sušičky zapísanej na LV č. 1021 pre k.ú. Nedožery a preto nebola spôsobilým
predmetom občianskoprávnych vzťahov. Dostatočnými podkladom pre tento právny záver sú závery
navrhovateľom v konaní predloženého znaleckého posudku č. 10/2012 znalca Ing. Pavla Magdolena
a odborného statického vyjadrenia Ing. Stanislava Oboňu, ktoré je jeho súčasťou. Skutočnosť, že
predmetný znalecký posudok nebol podaný v konaní ustanoveným súdnym znalcom a teda nemá
silu znaleckého posudku ale len listinného dôkazu sama osebe tento dôkaz nijako neznehodnocuje.
Takáto listina, rovnako ako znalecký posudok podaný v konaní, je jedným z dôkazných prostriedkov,
ktorý súd hodnotí ako každý dôkaz podľa § 132 O.s.p. /teda podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti/. Rozdielom medzi znaleckým posudkom - listinným
dôkazom a znaleckým posudkom podaným v konaní je to, že pri znaleckom posudku podanom v konaní
súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť jeho odborných záverov a hodnotí len to, či bol
podaný riadne /teda či znalec splnil súdom uloženú znaleckú úlohu/, či sú jeho závery náležite a logicky
odôvodnené a či nie sú tieto závery znaleckého posudku v rozpore s výsledkami ostatných vykonaných
dôkazov. Pri znaleckom posudku - listinnom dôkaze môže súd preskúmavať aj vecnú správnosť
odborných záverov takéhoto posudku. K pochybnostiam o správnosti odborných záverov takéhoto
posudku môžu viesť súd napríklad odôvodnené námietky účastníka konania podložené prípadne inými
listinnými dôkazmi /hoci aj iným znaleckým posudkom - listinným dôkazom/ či rozpor týchto záverov
s inými už vykonanými dôkazmi. Nebude však postačovať prosté odmietnutie odborných záverov
znaleckého posudku - listinného dôkazu účastníkov, v neprospech ktorého tieto vyznievajú. Ak dôjde súd
k dôvodnej pochybnosti o správnosti odborných záverov znaleckého posudku - listinného dôkazu bude
jeho povinnosťou vyhovieť návrhu účastníka na doplnenie dokazovania súdom ustanoveným znalcom.
Z vyššie uvedených listinných dôkazov, ktoré v konaní predložil navrhovateľ, podporených aj
fotodokumentáciou z miesta samotného, ktorá je súčasťou týchto listín , jasne vyplynulo, že časť stavby
sušičky, ktorá bola medzi účastníkmi prevádzaná nie je samostatným stavebným objektom, že po
statickej stránke nedošlo k reálnemu rozdeleniu sušičky na samostatné stavby, pretože ani v jednom
prípade deliacej línie neboli zhotovené také stavebné úpravy, ktoré by zabezpečovali v plnej miere reálne
rozdelenie stavieb na samostatné stavby, samostatné veci. Existujúce zvislé murované konštrukcie,
ktoré sa nachádzajú v mieste deliacej línie neplnia funkciu zvislých nosných konštrukcií samostatnej
stavby, ale len funkciu nenosných konštrukcií v rámci rozdelenia priestoru pôvodnej stavby. Okrem
vlastnej váhy neprenášajú žiadne účinky ďalšieho zvislého, alebo vodorovného zaťaženia. Jednotlivé
časti stavby nespĺňajú požiadavky na samostatné stavby /mechanická odolnosť a stabilita stavby/ podľa
§ 43d ods. 1 Stavebného zákona, požiadavky pre požiarnu bezpečnosť stavieb, požiadavky podľa
§ 24 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. požiadavky pre inžinierske siete a podobne. Po statickej stránke tak
jednotlivé užívateľské celky stavby sušičky nepredstavujú samostatné stavebné objekty. Tieto odborné
závery predmetných listinných dôkazov neboli dôvodne spochybnené odporcom a nie sú v rozpore
ani s ostatnými v konaní vykonanými dôkazmi. Odporca síce vyslovil opačné závery, keď podľa neho
vybudovanie priečky v objekte stavby sušičky túto technicky a funkčne rozdelilo na dve časti, ktoré
sa tak stali samostatnými, ale svoje závery ničím nepodkladá. Takéto jednoduché popretie odborných
záverov, ktoré v listinných dôkazoch vyslovili osoby odborne spôsobilé, znalec z odboru stavebníctvo
a autorizovaný stavebný inžinier, však nie je spôsobilé u súdu vyvolať dôvodnú pochybnosť o vecnej
správnosti týchto odborných záverov. V rozpore s nimi pritom nie sú ani ostatné vykonané dôkazy.
Odporca síce poukazuje na výpovede svedkov PhDr. O. J. a O. P., ale menovaní sa k rozdeleniu
stavby sušičky vyjadrovali len z hľadiska jej užívateľského rozdelenia vybudovanou priečkou. K otázke
technického rozdelenia stavby sušičky murovanou zvislou konštrukciou, najmä z pohľadu jej statických
funkcií, sa títo svedkovia nevyjadrovali.Uvedené skutkové zistenia vyplývajúce z navrhovateľom v konaní predloženého znaleckého posudku č.
10/2012 znalca Ing. Pavla Magdolena a odborného statického vyjadrenia Ing. Stanislava Oboňu, ktoré
je jeho súčasťou, možno preto hodnotiť ako správne a dostatočné pre to, aby súd prvého stupňa mohol
urobiť právny záver o časti stavby sušičky, ktorá bola prevádzaná medzi účastníkmi ako samostatnej
veci, resp. súčasti inej veci. Nebolo preto potrebné v konaní ustanoviť znalca podľa návrhu odporcu ani
doplniť dokazovanie obhliadkou na mieste samom.
Tieto správne skutkové zistenia boli následne súdom prvého stupňa správne právne posúdené podľa
§ 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom zmysle, že v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy
neboli vykonané také stavebné úpravy, ktoré by stavbu sušičky stavebne rozdelili na dve samostatné
nehnuteľné veci a preto prevádzaná časť stavby sušičky, oddelená len nenosnou zvislou murovanou
konštrukciou, zostala súčasťou stavby sušičky ako takej. Správnym bol preto aj následný právny záver
súdu prvého stupňa o tom, že predmetná časť sušičky, ktorá nebola samostatnou vecou, nebola z
tohto dôvodu spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov. Navrhovateľ teda nemohol odporcovi
takúto súčasť veci predať a kúpna zmluva ako právny úkon zo dňa 1.10.2001 svojím obsahom v tejto
časti predmetu kúpnej zmluvy odporuje zákonu a je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
Po správnom právnom závere súdu prvého stupňa o nespôsobilosti prevádzanej časti sušičky na
parcele č. 2208/26 byť samostatným predmetom právnych vzťahov a nemožnosti oddelenia neplatného
prevodu tejto časti nehnuteľnosti od prevodu ostatných stavieb /viď. nižšie/ by bolo v rozpore so
zásadou procesnej ekonomiky, aby prvostupňový súd vykonával ďalšie dokazovanie ohľadom iných
prevádzaných častí stavieb a ich spôsobilosti byť samostatným predmetom právnych vzťahov ako to
požaduje vo svojom odvolaní odporca.
Až potiaľto sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje s postupom a napadnutým rozsudkom súdu
prvého stupňa. V ďalšom, o možnosti oddelenia neplatnej časti kúpnej zmluvy zo dňa 1.10.2001 o
prevode časti sušičky na parcele č. 2208/26 od jej ostatných častí, však súd prvého stupňa na základe
vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne skutkové závery a následne preto vec nesprávne právne
posúdil. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa dospel súd prvého stupňa
z vykonaného dôkazu - kúpnej zmluvy zo dňa 1.10.2001 ku skutkovému záveru, že kúpna cena
prevádzaných nehnuteľností bola dohodnutá na sumu 2.059.620,- Sk. Takýto skutkový záver je však
neúplný a nezodpovedá obsahu predmetnej kúpnej zmluvy. Podľa čl. III tejto zmluvy bola dojednaná
medzi účastníkmi osobitne kúpna cena za prevádzané pozemky a osobitne za prevádzané stavby.
Podľa čl. III bod 1. zmluvy sa účastníci dojednali, že odporca ako kupujúci odkupuje nehnuteľnosti
uvedené v bodoch II/1/a), b), c) zmluvy /všetky prevádzané pozemky, resp. spoluvlastnícke podiely
na nich/ za dohodnutú kúpnu cenu 4,- Sk za m2, čo pri celkovej výmere prevádzaných pozemkov
7405 m2 predstavuje spolu sumu 29.620,- Sk. V čl. III bod 2. Zmluvy sa potom účastníci dojednali,
že cena za prevádzané nehnuteľnosti uvedené v bodoch II/1/ d), e), f), g) zmluvy /všetky prevádzané
stavby, vrátane predmetnej časti stavby sušičky/ je spolu 2.030.000,- Sk. Nakoniec v čl. III bod 3.
zmluvy je stanovené, že celková dohodnutá kúpna cena za všetky nehnuteľnosti prevádzané touto
zmluvou je spolu 2.059.620,- Sk. Z uvedeného je zrejmé, že kúpna cena za prevádzanú časť stavby
sušičky na parcele č. 2208/26 nebola medzi účastníkmi dojednaná osobitne ale je súčasťou kúpnej ceny
dojednanej účastníkmi za všetky prevádzané stavby. Z povahy prevádzaných stavieb /prevádzané sú
časti stavieb sušičky a skladu, sociálna budova, dva komíny/ je pritom zrejmé, že ceny prevádzaných
stavieb nemôžu byť rovnaké. Kúpnu cenu prevádzanej časti stavby sušičky na parcele č. 2208/26 tak
nie je možné oddeliť od ceny ostatných prevádzaných stavieb. Z toho nutne plynie, že ak je kúpna
zmluva zo dňa 1.10.2001 neplatná ohľadne prevodu vlastnícke práva časti stavby sušičky na parcele
č. 2208/26 je neplatná aj v časti prevodu ostatných stavieb. Na druhej strane je potom ale zrejmé,
že kúpnu cenu prevádzaných pozemkov je možné od kúpnej ceny prevádzaných stavieb oddeliť, keď
účastníci si v zmluve dojednali kúpnu cenu za 1 m2 pozemku a túto aj vyčíslili s ohľadom na výmeru
prevádzaných pozemkov. Nezistenie tejto skutočnosti súdom prvého stupňa z vykonaného dokazovania
viedla prvostupňový súd k nesprávnemu právnemu posúdenia veci, podľa ktorého za situácie, že kúpna
cena bola dohodnutá jednou sumou za prevod viacerých nehnuteľností nemožno ostatnú časť kúpnej
zmluvy /prevod zvyšných nehnuteľností/ oddeliť od neplatného prevodu časti stavby sušičky na parcele
č. 2208/26 a teda neplatná je kúpna zmluva ako celok.
Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné vo výroku o určení vlastníckeho práva navrhovateľa ako aj vo výroku na ňom závislom
o náhrade trov konania zrušiť, keď súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, pretoženedostatočne zistil skutkový stav veci /§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p./ a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie /§ 221 ods. 2 O.s.p./. Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne riadne vykonať dôkaz
listinou - kúpnou zmluvou zo dňa 1.10.2001, z tohto dôkazu vyvodiť správne skutkové zistenia a tieto
následne opätovne právne posúdiť. Odvolací súd ďalej upozorňuje súd prvého stupňa na skutočnosť, že
podľa aktuálneho stavu zápisu jednotlivých nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania v katastri
nehnuteľností došlo medzičasom pri niektorých nehnuteľnostiach k ich rozdeleniu /parcela č. 2189 bola
rozdelená na parcely č. 2189/1 a č. 2189/2 podľa umiestnenia pozemku v zastavanom území obce alebo
mimo neho; rovnako tak parcely č. 2190, č. 2195 a č. 2193/. Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa
vyzvať navrhovateľa na úpravu jeho návrhu na začatie konania tak, aby žalobný petit návrhu tieto nové
skutočnosti zohľadňoval.
V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania /§
224 ods. 3 O.s.p./.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.