Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. október 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/560/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112220819
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2112220819.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov
Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobcu: C. D., nar. XX. A. XXXX, bytom
N. D. XXX/XX, N., zastúpeného advokátkou: Iveta Orlíková, Kapitulská 6, Trnava, proti žalovanému: N.
D., nar. XX. F. XXXX, bytom K. XX, zastúpenému advokátkou: JUDr. Barbora Šruteková, Hlavná 44,
Trnava, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo

4. júna 2015 č. k. 12C/65/2012-204, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. určil, že navrhovateľ s účinnosťou od 1. júla 2016 v
zmysle § 60 C.s.p. z. č. 160/2015 Z. z. je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1/2-ice a X. D., nar.
XX. marca XXXX, zomrelý XX. januára XXXX, bol dňu svojej smrti vlastníkom spoluvlastníckeho podielu

1/2-ici k nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre okres Trnava,
obec K., Katastrálne územie K., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX ako parcela registra „C“ pod
parcelným číslom 30/1 - záhrady vo výmere 855m2. Určil, že odporca (t.č. žalovaný) je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre okres Trnava,
obec K., Katastrálne územie K., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX ako parcela registra „C“ pod
parcelným číslom 31/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 348 m2; II. odporcovi (žalovanému) uložiť

povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (žalobcovi) náhradu trov právneho zastúpenia v sume 777,31 eur
a náhradu iných trov konania v sume 99,50 eur a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám
právneho zástupcu navrhovateľa (žalobcu). Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie právne
ustanovením § 133 O.z. (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník) v znení účinnom od 1. apríla 1964
do 31. decembra 1991, § 134 ods. 2 O.z. v znení účinnom od 1. apríla 1964 do 31. marca 1983, §
134 ods. 2 v znení účinnom od 1. apríla 1983 do 31. decembra 1991, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1 a 4,

§ 129 ods. 1 a 2, § 130 ods. 1, § 46 ods. 1, § 40 ods. 1 O.z. a § 80 písm. c) O.s.p. (z. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zmien a noviel). Vecne dôvodil, že vykonaným dokazovaním
mal preukázanú dôvodnosť žaloby, keď mal preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, keďže právne postavenie žalobcu je za danej situácie neisté a bez požadovaného určenia by
mohlo byť právo žalobcu ohrozené. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva i
na určení vlastníckeho práva jeho brata ku dňu jeho smrti je dané, keďže podkladom na vykonanie

zmeny v zápise v katastri nehnuteľností bude súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva. Taktiež
mal za to, že bol daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva žalovaného v prípade prvej
časti alternatívneho návrhu, keď ten je daný situáciou, keď má dôjsť k prinavráteniu odčlenenej výmery
308 m2 k parcele č. 30/1 a takéto určenie je nevyhnutným podkladom na vykonanie zmeny zápisu.
Z vykonaného dokazovania vo veci samej mal za preukázané, že medzi žalobcom a jeho bratom ako
predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim bola uzatvorená kúpna zmluva na predmetnú nehnuteľnosti

a to na nehnuteľnosť v k. ú. K. špecifikované ako parc. č. 31/1 dom č. 44 a dvor o výmere 656 m2, keď
údaj o výmere pozemku nebol v zmluve uvedený správny, pretože správna výmera bola 348 m2 a kuvedeniu vyššej výmery došlo len v dôsledku nesprávneho oznámenia geodézie, iný dôvod preukázaný
nebol, keď žalovaný síce tvrdil, že predmetom prevodu mala byť celá záhrada, avšak je na jeho ujmu,
že si neskontroloval výmeru, keď z ničoho v zmluve nevyplýva, že by bola predmetom prevodu aj

záhrada parc. č. 30/1. Dodal, že pozemok bol identifikovaný parcelným číslom a jeho druhom, pričom
výmera pozemku nie je záväzným údajom pre právne úkony týkajúce sa nehnuteľnosti, pretože nie je
nezmeniteľná a k zmene môže dôjsť aj v dôsledku technicky presnejšieho merania a preto nemôže
byť predmetom prevodu pozemok určený výmerou alebo pozemok určený parcelným číslom. Uviedol,
že i keď došlo neskôr k vypracovaniu geometrického plánu, tento nebol spôsobilý k vykonaniu iného

zápisu, nakoľko nebol technickým podkladom ani ku kúpnej zmluvy ani k jej dodatku, ani k inému
scudzovaciemu právnemu úkonu. Geometrický plán nemohol byť sám o sebe podkladom pre zapísanie
vlastníckeho práva žalovaného k parc. č. 31/1 dom dvor o výmere 656 m2, ale malo dôjsť k zapísaniu
vlastníckeho práva žalovaného k rodinného domu súp. č. XX a k parc. č. 31/1 o výmere 348 m2,
pretože práve tieto nehnuteľnosti boli predmetom prevodu. Súd prvej inštancie mal za to, že došlo k
zhode v prejavoch vôle medzi zmluvnými stranami, keď z kúpnej zmluvy je jednoznačne zrejmé, čo je

predmetom prevodu a síce, že je to dom a dvor ako druhové vymedzenie nehnuteľnosti, ktoré sú zároveň
špecifikované súpisným a parcelným číslom, pričom omyl vo výmere na uvedené vplyv nemá, pretože
sa tým nespochybňuje predmet prevodu. Kúpnu zmluvu považoval za platne uzavretú. Vydržanie
vlastníckeho práva, na ktoré v rámci obrany poukazoval žalovaný považoval súd za nedôvodné. Mal za
to, že žalovaný je síce spôsobilým subjektom držby a spoluvlastnícky podiel je spôsobilým predmetom

vydržania, avšak chýba ďalšia podmienka a to oprávnenosť držby, resp. dobromyseľnosť žalovaného
ako držiteľa v tom, že mu právo patrí. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že domnelý právny
dôvod chýbal, keď žalovaný odvodzoval svoje vlastnícke právo k celej záhrade iba v tvrdenej ústnej
dohody so žalobcom, ktorú však ani nepreukázal. Mal za to, že neznalosť zákona neospravedlňuje a
nemožno ospravedlniť omyl žalovaného vychádzajúci z neznalosti jednoznačných ustanovení § 46 ods.

1 a § 40 ods. 1 O.z., ktoré boli účinné už v dobe kedy sa žalovaný ujal držby a v ktorých je zrejmé,
že zmluva o prevode musí byť v písomnej forme, inak je neplatná. Poukázal na uznesenie NS SR sp.
zn. 4Cdo/283/2009 z 27. októbra 2010 a rozsudok NS ČR sp. zn. 2Cdo/568/96 z 10. februára 1999 a
sp. zn. 22Cdo/61/2001 z 2. februára 2001. Dodal, že z celého procesu uzatvárania zmluvy na štátnom
notárstve pritom vyplývalo, že záhrada nie je predmetom predaja a žalovaný ako osoba spôsobilá na

právne úkony podpísal notársku zápisnicu, ktorá mu bola predtým prečítaná a v ktorej sa ako predmet
kúpy uvádza dom č. 44 a dvor parc. č. 31/1, záhrada sa vôbec nespomína, pričom notárska zápisnica
bola účastníkom prečítaná a títo ju i podpísali. K oceneniu nehnuteľnosti v znaleckom posudku zo dňa
30. marca 1982 súd prvej inštancie uviedol, že z neho vyplýva celková hodnota nehnuteľnosti 48.617
Kčs, pozemok parc. č. 31/1 má uvedenú nesprávnu výmeru 656 m2 a pozemok parc. č. 30/1 správnu

výmeru 1205 m2, ktoré sú spolu ocenené sumou 7.444 Kčs a trvalé porasty nachádzajúce sa na parc.
č. 30/1 sú vo výške 794 Kčs, pričom kúpna cena je cena po odpočítaní hodnoty záhrady a porastov
od celkovej hodnoty nehnuteľností, z čoho je zrejmé, že i táto kúpna cena zohľadňuje skutočnosť, že
záhrada nie je predmetom prevodu. Vykonanou ohliadkou mal súd prvej inštancie za preukázané, že
v teréne sa nenachádzajú zostatky oplotenia, ktoré by mohli svedčiť o tom, že časť záhrady o výmere

308 m2 bola v čase uzatvárania kúpnej zmluvy od ostatnej záhrady opticky odčlenená a pričlenená k
dvoru, avšak na mieste bolo zistené, že oplotenie sa ako v čase kúpy tak aj v súčasnosti nachádza
iba medzi dvorom a záhradou, t.j. medzi parcelou č. 31/1 o pôvodnej výmere 348 m2 a parcelou č.
30/1. Dôvodil, že v konaní nebol preukázaný ani domnelý právny dôvod, od ktorého by mohol žalovaný
odvodzovať svoju dobromyseľnosť, že nadobudol vlastnícke právo k záhrade parc. č. 30/1 v k. ú. K.

a to ani k jej odčlenenej časti. Dodal, že v konaní žalovaný nepreukázal existenciu aspoň domnelého
právneho titulu, na základe ktorého by mu mohlo vzniknúť vlastnícke právo vydržaním. Dospel k záveru,
že prejavom vôle účastníkov kúpnej zmluvy zo dňa 9. augusta 1982 bolo previesť vlastnícke právo zo
žalobcu a jeho brata ako predávajúcich na žalovaného ako na kupujúceho a to pokiaľ ide o rodinný dom
súp. č. XX a pozemok parc. č. 31/1 zastavané plochy a nádvoria (vtedy dom, dvor) o výmere 348 m2,

pričom nedošlo k vydržaniu parc. č. 30/1 záhrady a to ani vo výmere 1205 m2 ani vo výmere 308 m2,
keď kúpnu zmluvu považoval za platene uzavretú a vyhovel žalobe v jej prvej alternatíve. K námietke
žalovaného, že spoluvlastnícky podiel zomrelého X. D. nemôže byť zahrnutý do petitu vzhľadom na to,
že nie je aktívne procesne legitimovaný súd uvádza, že žaloby dedičov o určenie, že tá ktorá vec bola
vlastníctvom poručiteľa ku dňu jeho smrti súdna prax bežne akceptuje, v tejto súvislosti poukázal na

rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo/51/2007. O trovách konania rozhodol tak, že v konaní úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia 777,31 a náhradu
za zaplatený súdny poplatok v sume 99,50 eur.2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil,
že rozhodnutie súdu vychádza z predpokladu existencie naliehavého právneho záujmu na určení
požadovanom žalobcom, ktorý však neexistuje a to minimálne vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva

žalovaného k parc. č. 31/1, ktorej je žalovaný vlastníkom. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne
dôvodil,ženaliehavýprávnyzáujemžalobcujedaný,lebobezpožadovanéhourčeniabybolopostavenie
účastníka neistým a že žalobca má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva žalovaného,
nakoľko v zmysle žaloby má dôjsť k prinavráteniu odčlenenej výmery 308 m2 k parc. č. 30/1 a takéto
určenie je nevyhnutným podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Dodal, že ak

by aj pripustil existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení vlastníckeho práva týkajúceho
sa jeho osoby, rozhodne nesúhlasí s tým, že žalobca sa môže domáhať určenia vlastníckeho práva
tretej osoby, žalovaného a samotné rozhodnutie vedie k nevykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.
Rozhodnutie považuje za nevykonateľné z dôvodu, že súčasťou rozsudku nie je geometrický plán, podľa
ktorého by sa od parc. č. 31/1 oddelilo 308 m2 a tieto by sa pričlenili k parc. č. 30/1. Uviedol, že súd
síce zväčšil rozmer parc. č. 30/1 o 308 m2 oproti stavu zapísanému v katastri nehnuteľností, avšak z

napadnutého rozsudku nie je zrozumiteľné ako sa táto parcela zväčšila a ako sa v teréne zmenšil rozsah
parc. č. 31/1, ktorá je vo vlastníctve žalovaného. Uviedol, že len matematické pripočítanie a odpočítanie
výmery 308 m2 nestačí, nakoľko v teréne nie je zrejmé, kde a ako sa predmetné pozemky zväčšili
či zmenšili. Dodal, že súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu spôsobom, ktorý je nevykonateľný,
pričom žalobca stratil možnosť doplniť geometrický plán, nakoľko nevyužil túto svoju možnosť podľa §

120 ods. 4 O.s.p.. Uviedol, že súd prvej inštancie konal o žalobe na začatie konania, v ktorej petit nebol
určitý, keď žalobca ho označil za alternatívny, ale predmetný petit alternatívny rozhodne nebol a nešlo
ani o petit eventuálny. Mal za to, že spôsob uplatnenia nároku žalobcom je nielen neurčitý, ale svedčí o
špekulatívnom charaktere podanej žaloby a síce, že ak žalobca nedostane späť všetko stačí mu aspoň
niečo.Dodal,žealternatívneuplatnenýnároknemáoporuvhmotnompráveažalobcasinemôževyberať

medzi prisúdením všetkých nehnuteľností, ktoré boli prevedené na žalovaného na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 9. augusta 1982 alebo prisúdením len časti jednej parcely. Namietal, že predpokladom
pre úspech v niektorom z požadovaných plnení je úplne iný právny základ a ak súd o žalobe uplatnenej
žalobcom chcel konať mohol tak urobiť postupom podľa § 112 O.s.p. a konať o dvoch žalobách v
spojenom konaní, keď tento argument je nesmierne dôležitý najmä vo vzťahu k trovám konania. Uviedol,

že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vznik vlastníckeho práva žalovaného k výmere 308
m2, ktorá bola pričlenená k parc. č. 31/1 vydržaním a vychádzal z českej judikatúry, ktorá však nie je na
Slovensku plne nasledovaná. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/119/2007 zo dňa 30. júna
2008, kde bol vyslovený názor, že vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva a k
tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo musia byť splnené súčasne zákonné predpoklady a

to, že držba veci musí byť oprávnená po celú vydržaciu dobu, že musí ísť o neprerušovaný stav užívania
predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby a že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania.
Predpokladom vydržania je, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec
patrí a dobromyseľnosť musí byť posudzovaná aj z hľadiska či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti,
ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal

alebomoholmaťpochybnosti,žeužívanehnuteľnosti,ktorýchvlastníctvonenadobudol.Priposudzovaní
oprávnenosti držby treba teda vychádzať zo zásady, že predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa,
že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Pre zánik dobromyseľnosti a následné prerušenie
vydržacej doby je teda rozhodujúca vedomosť držiteľa o takýchto skutočnostiach. Takýto okamžik
nastáva doručením žaloby na začatie konania, v ktorej iná osoba uplatňuje svoje právo k veci. Dodal,

že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď namiesto toho, aby vychádzal zo zásady, že
presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje, vychádzal z predpokladu,
žežalovanýneboldobromyseľný,pokiaľideoužívaniepozemkuovýmere656m2, atonapriektomu,že
od roku 1982 až do roku 2010 neexistovali žiadne pochybnosti o dobromyseľnosti žalovaného pokiaľ ide
o užívanie pozemku parc. č. 31/1 o výmere 656 m2 a žalobca ani jeho brat vlastnícke právo žalovaného

k parc. č. 31/1 o výmere 656 m2 nikdy nespochybňovali a ako susedia museli mať vedomosť o tom, akú
výmeru pozemku žalovaný užíva. Za nie bezvýznamný považoval fakt, že od roku 1982 je predmetný
stav evidovaný v katastri nehnuteľnosti, ktorého operát je verejne prístupný. Vzhľadom na uvedené
za nie celkom bezvýznamné považoval poukázať na zásadu, že právo patrí bdelým a považuje za
mimoriadne nespravodlivé ak žalobca po dobu 28 rokov toleruje užívanie nehnuteľnosti žalovaným, v

stave ako je zapísaný v katastri nehnuteľnosti a následne s poukazom na nepremlčateľnosť vlastníckeho
práva začne spochybňovať vlastnícke právo žalovaného. Za zarážajúce považoval tvrdenie súdu prvej
inštancie, že výmera pozemku nie je záväzným údajom pre právne úkony týkajúce sa nehnuteľnosti,
pričompozemokjepodľasúducharakterizovanýparcelnýmčíslomadruhom.Poukázalnaplatnúprávnuúpravu účinnú v čase uzatvorenia zmluvy, v čase ktorej pozemkové nehnuteľnosti boli identifikovateľné
svojou výmerou spolu s ich číselným označením a druhom. Poukázal, že žalobca nevyprodukoval jediný
dôkaz, ktorý by bol spôsobilý spochybniť oprávnenosť držby výmery 656 m2 pozemku parc. č. 31/1.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. Zároveň oznámil, že žiada zasielať písomnosti elektronickými prostriedkami na adresu:
D. <..

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), postupujúc podľa § 470 C.s.p., po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného O. s. p., akt. § 362 ods. 1
C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 202 O. s. p.; § 470
ods. 2 veta prvá C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.

s. p., akt. § 127 a § 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p., § 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na vady
týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je nutné priznať úspech, keďže

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť, keďže neboli splnené procesné podmienky
(§ 389 ods. 1 písm. a/ C.s.p.) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

6. Predmetom tohto konania v zmysle ostatného uznesenia o pripustení zmeny žaloby je rozhodovanie
o žalobe v znení alternatívneho (nesprávne súdom prvej inštancie posúdený petit) petitu I. súd určuje, že

C. D. nar. XX.XX.XXXX je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1/2 a p. X. D., nar. XX.X.XXXX ku dňu
jeho smrti XX.X.XXXX je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1/2 k nehnuteľnosti vedenej pod parc. č.
30/1 , záhrady vo výmere 855 m2, parc. registra C, nachádzajúce sa v k. ú. K., vpísanej na LV č. XXX
v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Trnava, odbor katastrálny. Súd určuje, že pán N.
D., nar. XX.X.XXXX je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedenej pod parc. č. 31/1 zastavané plochy

a nádvoria vo výmere 348 m2, parc. reg. C nachádzajúcej sa v k.ú. K. spoluvlastníckom podiele 1/1
zapísanej na LV č. XXX, v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Trnava, odbor katastrálny
alebo II. súd určuje, že p. C. D., nar. XX.XX.XXXX je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1/2 a p. X. D.,
nar.XX.X.XXXXkudňujehosmrtiXX.X.XXXXjevlastníkomspoluvlastníckehopodielu1/2nehnuteľnosti
vedenej na parc. č. 31/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 348 m2 parc. č. 30/1 záhrady vo výmere

855 m2, parc. registra C a stavby rodinný dom s. č. XX nachádzajúcej sa na parc. č. 31/1 k. ú. K.,
vpísanej na LV č. XXX v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Trnava, odbor katastrálny.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe v jeho prvom znení (nie alternatíve).

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak neboli

splnené procesné podmienky.

8. Procesné podmienky predstavujú zákonné objektívnym právom stanovené predpoklady, bez ktorých
nemožno dospieť k rozhodnutiu vo veci samej. Súd je povinný skúmať procesné podmienky ex offo od
začatia konania až do jeho skončenia kedykoľvek počas konania medzi základné procesné podmienky

patrí i riadna žaloba.

9. Údaj o tom, čoho sa žalobca domáha, tzv. petitu musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž
musí presne vedieť o čom má konať a rozhodnúť, pretože nesmie účastníkom prisúdiť viac než čoho
sa domáhajú ani účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti než sú navrhované. Presný,

určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu na začatie konania, ale je
aj nevyhnutým predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo z materiálneho hľadiska vykonateľné,
aby nastali právne účinky, ktoré žalobca sledoval podaním žaloby.10. Požiadavku, aby zo žaloby bolo zjavné, čoho sa žalobca domáha samozrejme nemožno vykladať
tak, že by žalobca bol povinný urobiť presný návrh znenia výroku rozsudku súdu. Súd môže použitím
iných výrazov vyjadriť vo svojom výroku rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáha. Iba

súd totiž rozhoduje o tom, ako bude preformulovaný výrok jeho rozhodnutia, prípadným návrhom na
úplné znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný.

11. Avšak žalobný petit musí byť jasný, stručný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. Petity rozoznávame
aj podľa ich skladby, ktorá je výsledkom posudzovania návrhov na rozhodnutie vo veci samej v

súdnej praxi. Jednoduchý petit obsahuje spravidla návrh na rozhodnutie o jedinom návrhu, ktorý
vychádza z jedného právneho dôvodu návrhu žaloby, aj keď môže smerovať proti viacerým žalovaným.
Eventuálny petit, ktorého podstatou je žaloba na prisúdenie jedného nároku, napríklad vydania veci
a ak by toto vydanie nebolo možné návrh na relutárnu náhradu. Ak súd rozhoduje podľa druhého
subsidiárneho petitu, prvý petit zamietne. Naopak ak súd rozhodne podľa prvého primárneho petitu
o druhom petite už nerozhoduje. Alternatívny petit vychádza z toho, že žalovanému sa jeho znením

poskytneprávovoľby,akosazbavísvojhozáväzku,napríkladdodávecalebozaplatíurčitúsumupeňazí.
Taký druh petitu nadväzuje na hmotné právo, ak jeho normy umožňujú, aby dlžník mohol záväzok
splniť viacerými spôsobmi. Petity s alternatívnym splnomocnením spočívajú na vyhlásení žalobcu, že
namiesto požadovaného plnenia je ochotný zánik záväzku žalovaného prijať aj iné plnenie, ktoré sa
týmto plnením oslobodí od svojej povinnosti.

12. Preskúmaním veci odvolací súd musel konštatovať, že súd prvej inštancie ani pred rozhodovaním
o pripustení zmeny návrhu na začatie konania a napokon ani v rozhodnutí o veci smej si neujasnil čoho
sa žalobca domáha. Žalobca uviedol dva rozdielne petity a označil ich ako alternatívny petit, ale len
vyjadrením slovného spojenia alternatívne sa nestáva petit alternatívnym. Žalobcom požadovaný petit

neumožňuje právo voľby, pri určovacích žalobách alternatívny petit nie je možný. Žalobca bol povinný
určite a jednoznačne uviesť ako žiada v konaní rozhodnúť a v prípade, že sa domáha určenia vlastníctva
nehnuteľností, ktorých výmery sú iné ako výmery uvedené v liste vlastníctva bol povinný pripojiť ku svojej
žalobe geometrický plán, ktorý by bol v prípade vyhovenia jeho žalobe súčasťou rozsudku.

13. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď pripustil takýto neúplný alternatívny petit a konanie
tak zaťažil vadou. Správne mal vyzvať žalobou na odstránenie vád už i prvšej žaloby.

14.Podľa§129C.s.p.akideopodanievovecisamejalebonávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia
alebo zabezpečiaceho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide

o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo
opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní.

15. Výklad a používanie znenia § 43 ods. 1 a 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie v súčasnosti § 129 C.s.p. museli v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov

na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Všeobecný súd musí vykladať a používať
(ustanovenie O.s.p.) C.s.p. v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a
používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného
podkladu. Všeobecný súd musí vychádzať z toho, že má poskytovať v občianskom súdnom konaní
materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených

záujmov účastníkov. Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou
zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov
účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na doplnenie náležitostí do procesných
úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný
význam pre ochranu zákonnosti nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.

16. Vyššie opísaný postup súdu prvej inštancie, či presnejšie nedostatok zákonom predpísaného
postupu tak zapríčinil zákonný dôvod na zrušenie rozhodnutia, keďže neexistuje celkom jasne
vymedzený predmet konania.

17. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že list vlastníctva je základným dokladom,
ktorý preukazuje vlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti. Podľa vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a
katastra list vlastníctva obsahuje číslo listu vlastníctva, názov okresu, obce a katastrálne územia a
skladá sa z troch častí: A) majetková podstata, výpis všetkých nehnuteľností, ktorých sa list vlastníctvatýka a údaje o nich - parcelné číslo, druhy pozemkov, súpisné číslo a charakteristiku pri stavbách,
výmery; B) vlastníci a iné oprávnené osoby - mená, priezviská alebo názvy organizácii, osobné alebo
identifikačné údaje, spôsob a dátum nadobudnutia, údaje o prípadnom spoluvlastníctve a C) ťarchy

- vecné bremená a iné práva ak boli dohodnuté ako vecné bremená. Výmera pozemku je jedným
so základných údajov v liste vlastníctva. Výmera pozemku alebo parcely je vyjadrením plošného
obsahu premietnutia hraníc pozemku do zobrazovacej roviny v plošných metrických jednotkách. Veľkosť
výmeru vyplýva z geometrického určenia pozemku. Nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie
prezentovaným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že výmera nie je povinným údajom.

18. V danej sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, pri ktorej je v katastri
nehnuteľnosti ako vlastník zapísaný niekto iný, žalovaný po preukázaní naliehavého právneho záujmu
má žalobca právo domáhať sa požadovaného určenia. Avšak s prihliadnutím na význam zápisu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a jeho právnym účinkom, ktorými sú hodnovernosť a
záväznosť údajov katastra v zmysle § 70 z. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise

vlastníckychainýchnehnuteľnostiach.Súdnerozhodnutieourčenívlastníckehoprávaknehnuteľnostije
podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti, avšak v prípade zmeny výmer pozemku
vždy musí byť súčasťou rozsudku i geometrický plán.

19. Podľa § 70 ods. 1 a 2 z. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych

a iných práv údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak (1). Údaje
katastra, a to údaje o právach nehnuteľnostiam, parc. číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti,
druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, a
výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky,
údaj o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o vodových poliach, ako aj

štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným
údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra E.

20. Podľa § 7 vyššie cit. z. č. 162/1995 Z. z. kataster obsahuje tieto údaje : a) geometrické
určenie a polohové určenie nehnuteľnosti a katastrálnych území, b) parcelné čísla údaj o parcelách

registra „C“, evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra „E“, evidovaných na mape
určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k
zastavanému územiu obce, údaje o druhoch chránených nehnuteľnosti, o cenách poľnohospodárskych
a lesných pozemkov a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov
do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných

pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané
údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach, c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje
o vlastníkoch nehnuteľností a o iných oprávnených správ k nehnuteľnostiam, d) údaje o základných
a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach, e) sídelné a nesídelné
geografické názvy.

21. Geometrický plán musí byť podkladom nielen pre spísanie zmlúv a listín, ktoré potvrdzujú alebo
osvedčujú právne vzťahy k nehnuteľnostiam a podkladom pre zmenu v súbore geodetických informácií
a v súbore popisných informácií v katastri nehnuteľností ale musí byť i súčasťou rozsudku ak sa určuje
vlastníctvo nehnuteľnosti v inej než na LV uvedenej výmere. Výkaz výmer podľa katastra nehnuteľnosti

obsahuje parcelné číslo, výmeru a druhu pozemku. Geometrický plán nesporne musí byť súčasťou
rozsudku, keď predmet zápisu sa musí zobraziť i v katastrálnej mape.

22. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vyzvať žalobcu na doplnenie žaloby v takom rozsahu, aby
bol petit vykonateľný. V prípade zotrvania žalobcom na ním uvádzanom „alternatívnom petite“, keďže

sa nejedná o alternatívny ani eventuálny petit, ale o dva samostatné petity, rozhodnúť o celom predmete
konania. Vzhľadomnaneúplnosťpetitužalobypovažujeodvolacísúdzapredčasnézaujímaťstanovisko
k posúdeniu vydržania vlastníckeho práva žalovaným, ktoré posúdenie žalovaný vo svojom odvolaní
taktiež namietal.

23. Odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci nebola podaná kvalifikovaná úplná žaloba, keď
nespĺňala zákonom stanovené náležitosti v čase podania žaloby a v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie upravené v § 79 O.s.p. a nespĺňa ani náležitosti stanovené § 132 ods. 1,2 a 3 C.s.p..24. Súčasťou nového rozhodnutia bude i rozhodnutie o trovách tohto odvolacieho konania.

25. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).