Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. november 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/239/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107228696
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7107228696.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci
navrhovateľky: B. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. - T., adresa na doručovanie U. X, U. XX (U.
D. XXX XX) proti odporcovi: Š. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Š. XXX/X, G., zast. JUDr. Milanom
Bányim, advokátom, Námestie B. Bartóka 5, Veľký Meder o zaplatenie 14.937,26 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky na zaplatenie 14.937,26 EUR z a m i e t a.

P r i z n á v a odporcovi náhradu trov konania v 100%-nej výške, pričom o výške náhrady
trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, v ktorom zároveň
rozhodne aj o trovách štátu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 12C/172/2003-128 zo dňa 13.2.2007 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/131/2007-148 zo dňa 7.6.2007 zaviazal navrhovateľku k zaplateniu
382.595,-Sk so 17,6%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 375.740,-Sk od 29.3.2002 až do

zaplatenia. Zároveň súd rozhodol, že vzájomný návrh navrhovateľky na zaplatenie sumy 450.000,-Sk
(14.937,26 EUR) vylúčil na samostatné konanie, v ktorom malo byť rozhodnuté aj o trovách pôvodného
konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 18.4.2007.

Bývalý právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 13.2.2007 vzniesol vzájomný návrh na
zaplatenie 450.000,-Sk z dôvodu, že odporca neumožnil užívať navrhovateľke jej pozemky v období

rokov 2001 - 2005, a to napriek tomu, že ona mala uzatvorené nájomné zmluvy na tieto pozemky s p.
Q. a p. A..

Z konania vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 12C/172/2003 vyplynulo, že účastníci
konania uzatvorili dňa 17.9.2001 Kúpnu zmluvu, na základe ktorej navrhovateľka predala odporcovi
nehnuteľnosti uvedené v Katastrálnom úrade v A., Správa katastra R. P., zapísané na LV č. XXX, a to
parc. č. XXXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 169429 m2, parc. č. XXXX/X - ornú pôdu o výmere

11550 m2, parc. č. XXXX - ornú pôdu o výmere 140813 m2, parc. č. XXXX - ornú pôdu o výmere 863 m2,
parc. č. XXXX/X - ornú pôdu o výmere 5424 m2, parc. č. XXXX/X - ornú pôdu o výmere 4397 m2, parc. č.
XXXX - ornú pôdu o výmere 2087 m2, parc. č. XXXX/X - ornú pôdu o výmere 64032 m2 v podiele 1/5 a
nehnuteľnostivedenénaLVč.977,atoparc.č.XXXX-ornúpôduovýmere174971m2vpodiele13/160.
Všetky nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území G.. Účastníci zmluvy si v časti III. Zmluvy
dohodli kúpnu cenu vo výške 375.740,-Sk, prijatie ktorej navrhovateľka potvrdila svojim vlastnoručným

podpisom. Ku vkladu vlastníctva odporcu na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy však nedošlo
z dôvodu, že katastrálne konanie bolo rozhodnutím Katastrálneho úradu v A. Č.. F. X/XXXX zo dňa
18.3.2002 zastavené, a to z dôvodu jednostranného odstúpenia od zmluvy navrhovateľkou. Odporcalistom zo dňa 18.4.2003 vyzval navrhovateľku na vrátenie kúpnej ceny spolu s úrokom z omeškania,
ako aj so zaplatenou daňou z pozemkov za rok 2002 vo výške 6.855,-Sk. Navrhovateľka kúpnu cenu
ani zaplatenú daň odporcovi nevrátila, preto ju súd zaviazal k zaplateniu istiny 382.595,-Sk s prísl.

Navrhovateľka uviedla, že tým, že nemohla obrábať svoj pozemok zapísaný na LV č. XXX z dôvodu jeho
užívania odporcom, bola jej spôsobená škoda v podobe ušlého zisku z výnosov pozemku za roky 2002
- 2005. Škoda spôsobená na pozemku zapísanom na LV č. XXX predstavuje nezaplatenie nájomného,
ktoré by inak z nájomnej zmluvy nájomca zaplatil. Odporca užíval pozemky navrhovateľky bez uzavretej

zmluvy a spôsobil jej tak škodu v podobe ušlého zisku tak na výnosoch z pozemku, ako aj na nájomnom
z prenajatého pozemku.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že v roku 2002 uzatvorila s pánom A. nájomnú zmluvu, avšak ani pán A.Á.
nemoholnajejpozemkochhospodáriť,keďžetietoobrábalodporca.Potvrdila,žepánA.časťnájomného
platil jej sestre pani I. M.. Navrhovateľke však nezaplatil nič.

Odporca uviedol, že s navrhovateľkou uzatvoril dňa 17.9.2001 Kúpno-predajnú zmluvu, na základe
ktorej mala navrhovateľka previesť na neho svoj spoluvlastnícky podiel na určité pozemky. On jej za
to zaplatil kúpnu cenu 375.740,-Sk. Navrhovateľka následne podala návrh na Správu katastra v R.
P., v ktorom odstúpila od kúpnej zmluvy. Tým pádom nedošlo ani k zavkladovaniu spoluvlastníctva

odporcu. Spoluvlastníčkou predmetných pozemkov naďalej zostala navrhovateľka, odporcovi však
žiadne peniaze nevrátila. Odporca po uzavretí kúpnej zmluvy však už zasial na jeseň 2001 ozimnú
pšenicunaparc.č.XXXX/Xavroku2002ztejtoparcelyzobralúrodu.Inéparcelypatriacenavrhovateľke
vraj neobhospodaroval.

Odporcaďalejuviedol,ženavrhovateľkamumalavrátiťpeniazezkúpnejzmluvydo31.12.2001.Peniaze
mu však nevrátila. V októbri 2002 navrhovateľka zaslala odporcovi list, kde ho upozornila, aby už jej
pôdu neobrábal. On síce pôdu oral, avšak už na tejto pôde nič nezasial. Je pravdou, že ešte nasledujúce
roky 2002 - 2005 platil za pozemky daň z nehnuteľnosti, avšak pôdu už neobrábal. Videl, že na tejto
pôde niekto pracuje, že pôda je obrábaná, avšak kto to bol, nevedel, ani sa o to nezaujímal. Daň platil

z dôvodu, že veril, že keď za ne zaplatil, budú jeho.

Taktiež uviedol, že navrhovateľka na neho v decembri 2002 podala oznámenie, že obrába jej pôdu,
preto bol vypočúvaný aj políciou. Pozemky sú v okolí L., kde je ďalších päť domov. Polícia zisťovala
aj u obyvateľov týchto domov, kto obrába predmetné pozemky. Aj oni potvrdili, že to on nebol. Takto

ho opätovne udala aj v roku 2003, znova za to, že obrába jej pozemky, avšak on jej pozemky
neobhospodaroval.

Ďalej uviedol, že je ochotný zaplatiť navrhovateľke nejakú sumu bezdôvodného obohatenia, avšak len
za časť, t.j. za parcelu č. XXXX/X, ktorú obhospodaroval od jesene 2001 do júla 2002. Môže to byť

výškabezdôvodnéhoobohatenia,takakomaladohodnutúvýškunájmuspánomA..Zároveňvšakžiadal
do toho započítať tú sumu, ktorú za roky 2003 - 2005 zaplatil za navrhovateľku obecnému úradu ako
daň z nehnuteľnosti. Ako navrhovateľka vypočítala škodu vo výške 450.000,-Sk, čo v prepočte na eurá
predstavuje 14.937,26 EUR, nevedel povedať. Také bezdôvodné obohatenie, resp. škoda jej však nikdy
nemohla vzniknúť.

Svedok, I.. S. A. uviedol, že mu navrhovateľka v auguste 2002 prvýkrát zatelefonovala, či by od nej
nechcel pôdu do prenájmu. Dohodli si stretnutie, na ktorom fyzicky obzreli parcely, ktoré by mohol mať
v prenájme. Dňa 9.10.2002 navrhovateľka priniesla nájomné zmluvy, tak svoju, ako aj za svoju sestru
I. M.. Tieto zmluvy podpísal. Ona ešte mala podmienku, že by mal vyplatiť nájomné na rok dopredu,

čiže do októbra 2003.

Svedok si nepamätal, v akom stave boli pozemky na jeseň 2002, keď ich boli pozrieť. Nepamätal si, či
na nich bolo zasiate, alebo nie, ale pamätal si, že na jar 2003, keď išiel sadiť kukuricu zistil, že jedna
parcela bola už zasiata ozimnou pšenicou. S navrhovateľkou sa dohodol, že nájom, ktorý mal zaplatiť

za rok 2003, aj za tú časť parcely, na ktorej bola zasiata ozimná pšenica, že mu to prenesie ako nájom
do ďalšieho roka. Od roku 2003 - 2005 však pani G. nevidel.Svedok potvrdil, že podľa nájomnej zmluvy mal obhospodarovať parc. č. XXXX/X o výmere 11596 m2, a
taktiež mal prenajatú parc. č. XXXX/X o výmere 52699 m2. Za každý hektár mal zaplatiť navrhovateľke
2.500,-Sk/rok. Potvrdil, že od roku 2002 riadne obhospodaroval parc. č. XXXX/X, pričom za jej prenájom

platil pani I. M.. Ďalej obhospodaroval parc. č. XXXX/X, za ktorú mal platiť navrhovateľke a čo sa
týka parc. č. XXXX/X, svedok uviedol, že počul, že túto parcelu po roku 2003 obrábal J. A., ktorý
obhospodaroval aj vedľajšiu parc. č. XXXX/X.

Navrhovateľka ako listinný dôkaz do spisu doložila osvedčenie Obecného úradu v G. Č.. XX/XXXX zo

dňa 27.10.1992 o tom, že vyrába poľnohospodárske výrobky, pestuje obilie. Rozpis parciel, na ktorých
pestuje obilie, bol priložený k osvedčeniu.

Doložila aj potvrdenie Daňového úradu vo F. L., že daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb
podala za zdaňovacie obdobie roku 2000, kedy jej aj vznikla daňová povinnosť vo výške 2.844,-Sk. Ďalej
do spisu doložila list p. S. A. zo dňa 9.1.2007 adresovaný p. I. M., sestre navrhovateľky. V liste uvádza,

že za pôdu o výmere 6,4295 ha + 9,2330 ha za roky 2003 - 2005 má zaplatiť 44.250,50 Sk. Ak pani M.
s uvedenou sumou súhlasí, žiadal od nej číslo účtu, na ktorý jej nájomné zašle.

Navrhovateľka do spisu doložila VÝKAZ VÝMER, ktorým preukázala, že došlo ku zmene stavu
parcelných čísiel. Z tohto výkazu vyplýva, že na LV č. XXX uvedené parc. č. XXXX/X, č. XXXX, č. XXXX,

č. XXXX/X a č. XXXX/X boli prečíslované na parc. č. XXXX/X, ktorej užívateľkou bola I. M. a parc. č.
XXXX/X a č. XXXX/X, ktorých užívateľkou bola navrhovateľka. K tomu zároveň do spisu doložila aj
geometrický plán pozemkov, a to parc. č. XXXX/X, Č.. XXXX/X J. Č.. XXXX/X.

Svedok, I.. S. A. do spisu doložil Nájomnú zmluvu uzatvorenú s navrhovateľkou dňa 9.10.2002, na

základe ktorej mu navrhovateľka ako prenajímateľka prenajala nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a
LV č. XXX na vymeraných parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 11596 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda
o výmere 52699 m2. Uvedené nehnuteľnosti navrhovateľka prenechala dňom 9.10.2002 do užívania
pánovi A.. Zároveň si dohodli výšku nájomného na 2.500,-Sk/ha/rok.

Svedok, pán A. zároveň do spisu doložil aj Nájomnú zmluvu uzatvorenú dňa 9.10.2002 s pani I. M., na
základe ktorej mohol užívať jej pôdu zapísanú na LV č. XXX a č. XXX na vymeraných parc. č. XXXX/X -
orná pôda o výmere 92330 m2 v katastrálnom území G.. Výška nájomného bola dohodnutá na 2.500,-
Sk/ha/rok.

Pán A. doložil do spisu aj list I. M. zo dňa 21.8.2006, v ktorom uvádza, že v roku 2003 podpísali zmluvu
o prenájme ornej pôdy v katastrálnom území G. o výmere 9,2330 ha. Nakoľko pán K. obsadil 3 ha ornej
pôdy, ostalo pánovi A. v užívaní 6,2330 ha. Uvedenú pôdu používal aj v hospodárskom roku 2004 a 2005
a aj v roku 2006. Do dnešného dňa však nezaplatil ani nájomné, ani daň. Ona s pôdou a ani dlžobou
pani G. nemá nič spoločné. To si má pán A. vysporiadať s ňou. V liste ho pani M. vyzvala na vyrovnanie

dlhu za roky 2004 - 2006. K tomu svedok doložil fotokópiu ústrižku poštovej poukážky, ktorým preukázal
úhradu sumy 44.250,50 Sk pani M..

Obec G. listom zo dňa 4.5.2009 oznámila súdu, že daň z nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a XXX
za obdobie rokov 2002 - 2005, t.j. za pozemky, ktoré mala navrhovateľka predať odporcovi na základe

Kúpnej zmluvy zo dňa 17.9.2001, zaplatil odporca, a to za rok 2002 vo výške 6.854,90 Sk, za rok 2003
vo výške 6.854,90 Sk, za rok 2004 vo výške 6.136,30 Sk a za rok 2005 vo výške 6.136,30 Sk.

Správa katastra R. P. zaslala súdu do spisu Kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi navrhovateľkou a
spoločnosťou R.-N. P..D..G.. zo dňa 17.10.2007, na základe ktorej navrhovateľka predala spoločnosti

R.-N. P..D..G.. svoj spoluvlastnícky podiel k horeuvedeným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX
a XXX. Vklad vlastníckeho práva bol na základe návrhu na vklad zo dňa 17.10.2007 povolený dňom
20.11.2007.

Navrhovateľka sa podanou žalobou domáhala náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená v podobe ušlého

ziskuzvýnosovpozemkovzapísanýchnaLVč.XXXzaroky2002-2005azároveňsadomáhalanáhrady
škody spôsobenej na pozemku zapísanom na LV č. XXX, ktorá predstavovala nezaplatenie nájomného,
ktoré by jej inak z nájomnej zmluvy nájomca zaplatil.Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
a) porušenie právnej povinnosti
b) existencia škody
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou

d) zavinenie.

Porušenieprávnejpovinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.
K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo
byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo
k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných

noriem, ktoré mal škodca zachovávať, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov.

Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je
objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Súčasťou náhrady škody sú však aj
nemajetkové ujmy na základe výslovného znenia zákona. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk.

Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného (prípadne náklady potrebné
na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav). Povahu skutočnej škody majú aj rôzne náklady spojené
so vznikom a zaisťovaním škody (napr. náklady inventúry), alebo aj zárobok, ktorý poškodenému ušiel,
keď odstraňoval následky škody. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať
nebyť vzniku škody.

Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že
medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Vzťah medzi
protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný.

Zavinenie znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Zavinenie môže byť
úmyselné alebo nedbanlivostné. Pre splnenie podmienok zodpovednosti nie je rozhodujúce, či škoda
bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti. Toto rozlíšenie je relevantné z hľadiska rozsahu
náhrady škody.

Podľa § 79 ods. 1 veta druhá O.s.p. návrh má okrem všeobecných náležitostí obsahovať meno,
priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich
zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov,
ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia

vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

O tomto boli účastníci poučení ešte v pôvodnom konaní 12C/172/2003.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 17.9.2001 Kúpnu
zmluvu, ktorou navrhovateľka predala odporcovi nehnuteľnosti vedené na Katastrálnom úrade v A.,
Správa katastra R. P., zapísané na LV č. XXX, a to parc. č. XXXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere

169429 m2, parc. č. XXXX/X - ornú pôdu o výmere 11550 m2, parc. č. XXXX - ornú pôdu o výmere
140813 m2, parc. č. XXXX - ornú pôdu o výmere 863 m2, parc. č. XXXX/X - ornú pôdu o výmere 5424
m2, parc. č. XXXX/X - ornú pôdu o výmere 4397 m2, parc. č. XXXX - ornú pôdu o výmere 2087 m2,
parc. č. XXXX/X - ornú pôdu o výmere 64032 m2 v podiele 1/5. Podľa VÝKAZu VÝMER tieto parcely boli
prečíslované na parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 92330 m2, ktorej držiteľkou je I. M. a na parc.

č. XXXX/X - orná pôda o výmere 11596 m2 a parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 52699 m2, ktorých
držiteľkou je navrhovateľka. Predmetom kúpnej zmluvy bola aj nehnuteľnosť vedená na LV č. XXX, a to
parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 174971 m2 v podiele 13/160. Všetky nehnuteľnosti sa nachádzajú
v katastrálnom území G.. Účastníci zmluvy si v časti III. Zmluvy dohodli kúpnu cenu vo výške 375.740,-
Sk, prijatie ktorej navrhovateľka potvrdila svojim vlastnoručným podpisom. Ku vkladu vlastníctva na
základevyššieuvedenejkúpnejzmluvyvšaknedošlozdôvodu,žekatastrálnekonaniebolorozhodnutím

Katastrálneho úradu v A. Č.. F. X/XXXX zo dňa 18.3.2002 zastavené, a to z dôvodu jednostranného
odstúpenia od zmluvy navrhovateľkou. Odporca listom zo dňa 18.4.2003 vyzval navrhovateľku na
vrátenie kúpnej ceny spolu s úrokom z omeškania, ako aj so zaplatenou daňou z pozemkov vo výške
6.855,-Sk. Navrhovateľka kúpnu cenu, ani zaplatenú daň navrhovateľovi nevrátila, preto ju súd zaviazal
k zaplateniu celkovej istiny 382.595,-Sk, a to rozsudkom č.k. 12C/172/2003-128 zo dňa 13.2.2007

v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/131/2007-148 zo dňa 7.6.2007. Podľa
vyjadrenia navrhovateľky, mal však odporca uvedené pozemky naďalej obhospodarovať až do roku
2005. Toto malo potvrdzovať aj oznámenie Obecného úradu G., podľa ktorého za uvedené pozemky
odporca zaplatil aj daň z nehnuteľnosti za obdobie rokov 2002 - 2005.

Odporca užívanie pozemkov navrhovateľky poprel. Potvrdil jedine to, že po uzatvorení kúpnej zmluvy
zasial na parc. č. XXXX/X ozimnú pšenicu, a to na jeseň 2001, pričom úrodu zobral v júli 2002. Za
tento jeden rok bol ochotný navrhovateľke niečo zaplatiť. Žiadal však započítať to, čo zaplatil na dani z
nehnuteľnosti za navrhovateľku za roky 2003 - 2005. Túto daň platil aj napriek tomu, že na pozemkoch
nehospodáril, lebo veril, že keď za ne kúpnu cenu zaplatil, po súdnom rozhodnutí mu zostanú.

Tým mal súd preukázané obhospodarovanie pozemku parc. č. XXXX/X za jeden rok. Obhospodarovanie
pozemkov odporcom na ostatných parcelách navrhovateľky zapísaných na LV č. XXX a XXX a za ďalšie
obdobie, súd preukázané nemal. Navrhovateľka mala dostatok času na preukázanie tejto skutočnosti.
Nepredložila o tom však žiaden dôkaz, nenavrhla žiadnych svedkov. Jediný svedok I.. A. síce uviedol,

že na parc. č. XXXX/X bola zasiata ozimná pšenica aj v sezóne 2002 - 2003, ale kto ju zasial, nevedel s
určitosťou povedať. Dozvedel sa od okolo bývajúcich, že navrhovateľka mala pôvodne ešte v roku 2001
pozemky predať odporcovi, ale potom z toho zišlo, pričom odporca tam už zasial, ale tiež povedal, že
na tom pozemku mal hospodáriť aj J. A., ktorý obrábal aj susednú parc. č. XXXX/X.

Navrhovateľka tvrdila, že mala uzavretú aj nájomnú zmluvu s pánom Q., ale žiadnu takúto zmluvu
nepredložila.

Navrhovateľka teda nepreukázala, resp. preukázala len čiastočne, že to bol práve odporca, kto spôsobil,
že jej majetok sa nerozrástol o zisk z prenájmu (parcely zapísané na LV č. XXX), resp. z výnosu za to,

že nemohla obrábať parc. č. XXXX zapísanú na LV č. XXX. Časť parciel zapísaných na LV č. XXX po
prečíslovaní na parc. č. XXXX/X mala v držbe I. M. a na základe nájomnej zmluvy ju obhospodaroval
I.. A.. Parc. č. XXXX/X mala v držbe navrhovateľka a obhospodaroval ju taktiež I.. A.K., parc. č. XXXX/
X mala v držbe navrhovateľka a odporca ju s určitosťou obhospodaroval len v sezóne 2001 - 2002.
Ďalšie obdobie poprel a navrhovateľka to žiadnym spôsobom súdu nepreukázala. Odporca poprel aj

obhospodarovanie parc. č. XXXX zapísanej na LV č. XXX. Ani toto navrhovateľka ničím nepreukázala.
Preto súd priznal navrhovateľke ušlý zisk za obhospodarovanie jej parcely č. XXXX/X odporcom len za
jednu sezónu 2001 - 2002, a to do výšky nájmu, aký mala dohodnutý v nájomnej zmluve s I.. A., t.j.
2.500,-Sk/ha/rok. Parc. č. XXXX/X má 52699 m2, t.j. 5,2699 ha. 5,2699 ha x 2.500,-Sk = 13.174,75 Sk,
čo je 437,32 EUR. Túto sumu by mal odporca zaplatiť navrhovateľke ako ušlý zisk. Odporca však za

navrhovateľku platil daň z nehnuteľnosti za pozemky zapísané na LV č. XXX a XXX za roky 2003 - 2005
vo výške 19.127,50 Sk (634,92 EUR). Túto sumu žiadal započítať oproti navrhovateľkinmu ušlému zisku.
Pretože na dani z nehnuteľností zaplatil viac, ako je jej ušlý zisk, súd žalobu po započítaní vzájomných
pohľadávok zamietol.Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia

záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,

náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomu účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

V tomto prípade súd musel rozhodnúť aj o trovách pôvodného konania, aj o trovách tohto vylúčeného
konania. V oboch prípadoch bol takmer v plnom rozsahu úspešný odporca. Jeho neúspech bol v
pôvodnom konaní len čo do časti úroku z omeškania a v tomto konaní bol jeho neúspech len 1,60% (zo
žalovanej sumy 14.937,26 EUR ho súd zaviazal len na sumu 437,32 EUR a aj tá bola započítaná), t.j.
v nepatrnej časti. Preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o samotnej výške

bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, v ktorom zároveň súd rozhodne aj o trovách štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I, v 2 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).