Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12P/152/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316206676
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316206676.3

Uznesenie

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou v právnej veci
starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. O., nar. X.X.XXXX, bytom ako navrhovateľka, v náhradnej
osobnej starostlivosti Viliama Riga, nar. 9.8.1965, bytom D. XXX/X, W., v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: J. E., nar.
X.X.XXXX, bytom O. S. XXX, a otca: v rodnom liste neuvedený, o návrhu navrhovateľky: S. O., nar.

XX.XX.XXXX,bytomD.XXX/XX,W.,nazvereniemaloletéhodieťaťadonáhradnejosobnejstarostlivosti,
takto

r o z h o d o l :

I. Maloleté dieťa sa zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, S. O., ktorá je povinná
vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia, má
právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok iba v bežných veciach.

II. Matka je povinná platiť na výživu maloletého dieťaťa sumu mesačne vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, splatného v čase splatnosti
bežného výživného, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. 24P/102/2014-26 zo dňa 19.6.2014 o
náhradnej osobnej starostlivosti maloletého dieťaťa.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.4.2016 sa navrhovateľka domáhala zverenia
maloletého dieťaťa do jej náhradnej osobnej starostlivosti, a to z dôvodu, že sa maloletý nachádza v jej

domácnosti, pričom osoba, do náhradnej osobnej starostlivosti ktorej bol maloletý zverený nemá ďalej
záujem zabezpečovať starostlivosť o neho. Matka naďalej nekontaktuje maloletého.

2. Súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal v neprítomnosti matky
maloletého dieťaťa, ktorá sa na pojednávanie vo veci nedostavila, pričom doručenie predvolania má
vykázané postupom podľa § 106 ods. 1 CSP.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, B. Y. a kolízneho opatrovníka maloletého
dieťaťa, prečítaním sa oboznámil s podstatným obsahom spisu a obsahom pripojeného spisu sp. zn.
24P/102/2014 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Maloletý Q. bol rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 19.6.2014, č.k. 24P/102/2014-26 zverený do
náhradnej osobnej starostlivosti B. Y. a matka bola zaviazaná na platenie výživného v zákonnej

minimálnej výške.5. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 23.6.2017 vyplýva, že šetrenie v domácnosti navrhovateľky
bolo vykonané dňa 30.3.2017. Navrhovateľka býva v sociálnom byte, ktorý pozostáva z jednej izby a
vstupnej časti. Maloletý počas šetrenia uviedol, že chce zostať bývať s tetou, t.j. navrhovateľkou. S

biologickou matkou sa nekontaktuje. Výdavky na bývanie činia sumu 71,- Eur. Navrhovateľka nepracuje,
poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,50 Eur. Maloletý bol zverený do náhradnej osobnej
starostlivosti B. Y., ktorý prestal mať záujem o maloletého a keďže maloletý bol zvyknutý na svoju tetu,
zostal bývať s ňou. Ďalšie šetrenie sa uskutočnilo dňa 23.5.2017 z dôvodu, že maloletý opakovane
porušoval školský poriadok, pričom mal 268 neospravedlnených hodín. Z uvedeného dôvodu bolo

podané na navrhovateľku a B. Y. trestné oznámenie.
6. Na pojednávaní dňa 27.6.2017 navrhovateľka navrhla, aby maloletý bol zverený do jej náhradnej
osobnej starostlivosti, nakoľko je na neho zvyknutá od malička, keďže vyrastal u jej matky. Maloletý je
na ňu veľmi zvyknutý, citovo naviazaný a dôveruje jej. Uviedla, že je si vedomá, že maloletý nechodil do
školy, ale chce to s ním riešiť a dá ho na dobrú cestu. So svojou matkou sa maloletý nestýka už dlhodobo.
Z uvedeného dôvodu nežiadala a netrvala na tom, aby súd rozhodol o časti jej návrhu, ktorým žiadala

o zákaz styku matky s maloletým dieťaťom, vzhľadom na vek dieťaťa, ktoré si samo môže rozhodnúť,
či sa bude chcieť so svojou matkou stretnúť.
7. B. Y., nar. X.X.XXXX na pojednávaní dňa 27.6.2017 uviedol, že súhlasí s návrhom navrhovateľky. On
teraz býva v podnájme a maloletý s ním nechce byť. Z toho dôvodu nemá proti podanému návrhu žiadne
námietky a akceptuje ho. Maloletý už dva roky býva u svojej tety.

8. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 27.6.2017 uviedla, že v čase keď sa o maloletého starala
jeho stará matka, boli podmienky aj čo sa týka bývania na dobrej úrovni. Po smrti starej matky bol
maloletý zverený B. Y., na ktorého bol zvyknutý, ale viac ho to ťahalo k navrhovateľke. Podmienky na
strane navrhovateľky sú slabšie, avšak ona sa stará podľa jej možnosti a schopnosti o maloletého,
s ktorým má vytvorený veľmi pekný citový vzťah. Navrhla zveriť maloletého do náhradnej osobnej

starostlivosti navrhovateľky, keďže nateraz je to pre maloletého jediné možné a najlepšie riešenie. Ďalej
navrhla zaviazať matku na platenie výživného v zákonnej minimálnej výške a styk matky s maloletým
dieťaťom ponechať bez obmedzenia.
9. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len ZR),
náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa

podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v
prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.

10. Podľa § 44 ods. 2 ZR, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým
dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti

vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

11. Podľa § 44 ods. 3 písm. a) ZR, náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča.

12. Podľa § 45 ods. 1 ZR, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa
do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len
fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony
v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho
života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť

vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje
maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania
odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.

13. Podľa § 45 ods. 2 ZR, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní

súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má
maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa
alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec
rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu

Európskej únie.

14. Podľa § 45 ods. 3 ZR, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do
náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.15. Podľa § 45 ods. 4 ZR, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú

rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na
území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého
dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri
mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach
súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má

iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého
dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby
tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

16. Podľa § 46 ods. 2 ZR, maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z
manželov so súhlasom druhého manžela.

17. Podľa § 45 ods. 7 ZR, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu
podľa odseku 1 nezaniká.

18. Podľa § 45 ods. 8 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej

starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu
výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas
trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec

maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd
rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží povinnosť,
aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

19. Podľa § 62 ods.1 až 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení

rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20.Súdmalnazákladevykonanéhodokazovaniazapreukázané,ževdanomprípadejedôvodnénávrhu

navrhovateľky, ktorá sa domáha zverenia maloletého dieťaťa do jej náhradnej osobnej starostlivosti,
v celom rozsahu vyhovieť. Navrhovateľka sa o maloleté dieťa fakticky stará už teraz, pričom kolízny
opatrovníknezistilvrámcišetreniapomerovnastranenavrhovateľkyakoajnastranemaloletéhodieťaťa
nijaké vážne nedostatky poskytovanej starostlivosti. Vykonaným dokazovaním neboli zistené ani žiadne
iné prekážky, pre ktoré by maloleté dieťa nemohlo byť zverené do náhradnej osobnej starostlivosti

navrhovateľky. B. Y., do náhradnej osobnej starostlivosti ktorého bol maloletý rozsudkom tunajšieho
súdu zo dňa 19.6.2014, č.k. 24P/102/2014-26, zverený už nezabezpečuje starostlivosť o maloletého,
keďže rešpektoval želanie maloletého, ktorý chcel zostať bývať u navrhovateľky potom, čo sa on
odsťahoval do podnájmu. Z uvedeného dôvodu nemal proti návrhu navrhovateľky žiadne námietky.
Matka dlhodobo nejaví záujem o maloletého a nekontaktuje ho. Otcovstvo k maloletému nebolo určené.

Súd preto s poukazom na uvedené skutočnosti, zohľadňujúc želanie maloletého, rozhodol tak, že zveril
maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, keďže má vytvorené vhodné podmienky
pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa, spĺňa morálne, osobnostné, aj zdravotné
podmienky, ktoré vyžaduje zákon pre zverenie maloletého dieťaťa do jej starostlivosti.
21. Súd ďalej určil, ako má matka maloletého dieťaťa prispievať na výživu maloletého, pričom pri určení

výšky výživného súd vychádzal z ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine a príslušného opatrenia
MPSVaR SR, s poukazom na jej majetkové, sociálne a zárobkové pomery s tým, že platenie výživného
v zákonom stanovenej minimálnej výške je povinnosťou každého rodiča podľa zákona bez ohľadu na to,
či ten ktorý rodič maloletého dieťaťa má alebo nemá nejaký príjem. Z uvedeného dôvodu súd zaviazalmatku prispievať na výživu maloletého dieťaťa vo výške 30 % sumy životného minima pre nezaopatrené
a neplnoleté dieťa podľa § 2 písm. c/ Zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, pričom takto určené
výživné je povinná poukazovať po právoplatnosti rozsudku na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Galanta.

22. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nemôžu podať odvolanie navrhovateľka, B. Y. a kolízny opatrovník, nakoľko sa

tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred súdom
vzdali.

Proti tomuto uzneseniu môže matka podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech

bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a
vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného
zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§

38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 231/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej

časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola

upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.