Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. september 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/128/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214207961
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214207961.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobkyne: Q. H., A.. XX.U. XXXX, W. XXX XX O. Č.. XXX, právne zastúpenej JUDr. Tamásom
Puskásom, advokátom so sídlom Alžbetínske nám. 1203, 929 01 Dunajská Streda proti žalovanému: P.
D., A.. X.P. XXXX, W. P. P. XXX/XX, XXX XX Š., právne zastúpeného Mgr. Petrom Volochom, advokátom
so sídlom Čáčovská 305, 905 01 Senica, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo

výške 1.211,37 Eur spočívajúcich na trovách právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.apríla 2014 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia súdu,
ktorým by súd určil vlastnícke právo žalobkyni k nehnuteľnostiam vedených v katastri nehnuteľností na
LV č. XX pre okres T. X., obec O., katastrálne územie O., a to k domu so súpisným č. XXX na parcele č.
XXX/XX, pozemku parc. č. XXX/XX o výmere XXX P. - záhrada a pozemku parc. č. XXX/XX o výmere
XXX P. - zastavané plochy a nádvoria, a to v podiele 1/2 k celku. Žalobu odôvodnila tým, že do roku
2003 bola podielovou spoluvlastníckou uvedených nehnuteľností v podiele 1/2 k celku žalobkyňa. Na
základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 19.augusta 2003 žalobkyňa

darovala svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam svojej dcére - matke žalovaného. Darovacia
zmluva bola spísaná formou notárskej zápisnice, t N 269/2003, Nz 71895/2003. Zároveň sa dohodli
na zriadení práva vecného bremena k nehnuteľnostiam vo forme povinnosti dcéry, strpieť doživotné
užívanie nehnuteľnosti zo strany žalobkyne, ďalej sa dohodli, že obdarovaná sa zaväzuje svoju matku
- darkyňu dochovať a doopatrovať. Od času podpísania darovacej zmluvy sa však obdarovaná o svoju
matku starala len v minimálnom rozsahu a od roku 2010 už skoro žiadnym spôsobom a obmedzila aj
osobné návštevy. Žalobkyňa preto najprv požiadala a neskôr aj zažalovala obdarovanú o vrátenie daru.

Ako náhle sa však obdarovaná dozvedela o skutočnosti, že bola podaná proti nej žaloba o vrátenie
daru, v roku 2012 previedla na svojho syna - žalovaného spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiach,
a to darovacou zmluvou právoplatnou dňa 9.februára 2012 (číslo vkladu v katastri nehnuteľností:
V-583/12). Konanie o vrátenie daru bolo následne zastavené pre späťvzatie žaloby zo strany žalobkyne.
Žalovaný je tak do dnešného dňa podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 1/2
k celku. Ďalej poukázala na ustanovenie § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo320/2009 z 24.februára 2011, z ktorého vyvodzuje,

že darovacia zmluva, ktorou sa zaväzuje obdarovaný poskytnúť za dar majetkovú hodnotu, je neplatná.
Právo doživotného užívania má nesporne majetkový charakter, keďže žalobkyňa tak môže užívať
nehnuteľnosti bez akéhokoľvek protiplnenia, napr. bez platenia nájomného. Povinnosť obdarovanej
dochovať a doopatrovať žalobkyňu má taktiež majetkový charakter, keďže obdarovaná je povinná vzmysledarovacejzmluvyzabezpečiťprežalobkyňupotrebnúpomocvstarobeavprípadechoroby,resp.
je povinná zabezpečovať iné potreby žalobkyne. V darovacej zmluve uzatvorenej medzi žalobkyňou a
jej dcérou, tak absentuje jedna z podstatných náležitostí darovacej zmluvy - bezplatnosť prenechania

daru. Z uvedeného dôvodu je darovacia zmluva v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka
v rozpore so zákonom a darovacia zmluva je preto absolútne neplatná. Keďže Darovacia zmluva
je absolútne neplatná od začiatku, nemohla vyvolať ani právne účinky, t.j. vlastnícke právo nemohlo
prejsť na obdarovanú a tá nemala právo disponovať svojim spoluvlastníckym podielom, ktorý následne
previedlanasvojhosyna-žalovaného.Pokiaľideootázkudobromyseľnostižalovaného,spoluvlastnícky

podiel bol na žalovaného prevedený darovacou zmluvou až po obdržaní žaloby na vrátenie daru.
Úmyslomžalovanéhoadcéryžalobkynetedabolopredísťtomu,abyžalobkyňamohlažiadaťnaspäťsvoj
spoluvlastnícky podiel od svoje dcéry. O dobromyseľnosť v prípade žalovaného tak v žiadnom prípade
nemohlo ísť. Pre absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy je teda aj darovacia zmluva právoplatná dňa
9.februára 2012 absolútne neplatným právnym úkonom. V zmysle zásady „nemo plus iuris ad alium
transfere potest, quam ipse habet“ („nikto nemôže previesť viac práva ako sám má“) totiž z nepráva

nemôže vzniknúť právo. Právny nástupca nemôže nadobudnúť vlastnícke právo, ak subjekt, od ktorého
odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho
ani nemohol ďalej platne previesť. Aplikáciu princípu „nemo plus iuris“ a jej dôsledky potvrdil vo svojom
rozhodnutí aj Najvyšší súd SR - rozsudkom sp.zn. 3 Cdo/144/2010 zo dňa 30.marca 2011. Vlastnícke
právo k spoluvlastníckemu podielu teda nemohlo prejsť na žalovaného, kým dobromyseľnosť je tiež

vylúčená pre okolnosti uzavretia darovacej zmluvy, t j. pre obchádzanie možnosti žalobkyne žiadať
vrátenie daru od obdarovanej dcéry. Naliehavý právny záujem odôvodňuje skutočnosťou, že medzi
skutočným stavom, podľa ktorého pre neplatnosť právnych úkonov je vlastníkom spoluvlastníckeho
podielu nehnuteľností žalobkyňa, a medzi stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, podľa ktorého je
vlastníkom žalovaný, je rozpor a touto určovacou žalobou sa má dosiahnuť iba zhoda medzi skutočným

stavom a medzi stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Táto určovacia žaloba zároveň vytvorí
pevný právny základ medzi účastníkmi a tak splní svoj preventívny charakter, t j. zabrániť ďalším
prípadným sporom medzi účastníkmi.

Súd žalobu aj s prílohami podľa § 79 ods. 4 a 114 ods. 3 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami

vrátane ustanovenia § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku doručil žalovanému do vlastných rúk
(25.septembra 2014), s výzvou, aby sa k nej vyjadrili v lehote do 10 dní od doručenia.

Žalovaný sa vyjadril podaním zo 16.októbra 2014 (č.l. 37 - 38) pričom uviedol, že s predmetnou žalobou
nesúhlasí, namietol aktívnu legitimáciu žalobkyne v predmetnej veci, žalobkyňa nepreukázala ani

naliehavý právny záujem. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo
60/98 z 30.novembra 1998, ktorý jednoznačne judikoval, že naliehavý právny záujem na určenie je
daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným. Taktiež
poukázal na Nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. III ÚS 17/95, ktorý vyslovil, že o naliehavý
právny záujem môže ísť len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo

existuje, bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Tzn.
u žalobcu musí ísť buď o právny vzťah alebo právo už existujúce alebo o takú procesnú, prípadne
hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený,
prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. V danej veci žalobkyňa
niejenijakovystavenáujme,anijejprávnepostavenieniejeohrozené.Jepretojednoznačné,ženemôže

mať naliehavý právny záujem tak ako to vyžaduje ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovaného, ako aj svedkov a oboznámením
sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä výpisom z LV č. XX (č.l. 7), notárskou zápisnicou N 269/2003,
Nz 71895/2003 z 19.augusta 2003 (č.l. 8 - 9), priestupkovým spisom Okresného úradu Dunajská Streda

č. E.-T.-E.-XXXX/XXXXXX-X, XXX/XXXX, lustráciou v registri priestupkov.
Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XX, k.ú. O. je zrejmé, že záhrada na parc.č. XXX/XX s výmerou XXX

P. a zastavané plochy a nádvoria na parc.č. XXX/XX s výmerou XXX P. na ktorej je stavba - dom so
súpisným číslom XXX je v podielovom vlastníctve žalovaného v podiele 1 a syna žalobkyne v podiele 1.
Uvedený podiel žalovaný nadobudol darovacou zmluvou, vklad Q.-XXX/XX povolený 9.februára 2012.Tiež z listu vlastníctva je zrejmá ťarcha, a to doživotné právo užívania v prospech žalobkyne, ako keby
bola vlastníčkou nehnuteľnosti v 1-ine, vklad Q.-XXXX/XX.
Z odpisu notárskej zápisnice N 269/2003, Nz 71895/2003 z 19.augusta 2003 je zrejmé, že žalobkyňa

darovala svoj podiel z domovej nehnuteľnosti spolu s pozemkami v 1-ine k celku, svojej dcére - matke
žalovaného do jej podielového spoluvlastníctva. Obdarovaná dcéra dar s vďakou prijala. Ďalej sa matka
s dcérou dohodli na zriadení práva vecného bremena, ktorého obsah spočíva v tom, že dcéra bude
povinná strpieť dosmrtné užívanie predmetných nehnuteľností svojou matkou, a to v takom rozsahu, s
právami a povinnosťami, ako keby bola vlastníčkou predmetných nehnuteľností v 1-ine, a zároveň sa

zaväzuje svoju matku - darkyňu dochovať a doopatrovať.
Z priestupkového spisu Okresného úradu Dunajská Streda č. E.-T.-E.-XXXX/XXXXXX-X, XXX/XXXX,
súd zistil, že dňa 12.februára 2011 došlo k prudkej hádke medzi synom a dcérou žalobkyne, pričom
sa syn žalobkyne mal vyhrážať svojej sestre a fyzicky aj mal napadnúť žalovaného, ktorého následne
vykázal z predmetnej nehnuteľnosti. Rozhodnutím Obvodného úradu Dunajská Streda č. XXX/XX
z 29.júna 2011 bol obvinený - syn žalobkyne uznaný vinným, pretože sa dopustil priestupku, tým

že dňa 11.februára 2011 v obci O. slovne napadol žalovaného vulgárnymi slovami, teda úmyselne
narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Za spáchaný priestupok sa uložila sankcia
- pokarhanie. Ďalej sa mu uložila povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednávaním priestupku vo
výške 16 eur.
Z lustrácie v registri priestupkov na syna žalobkyne súd zistil, že dňa 11.februára 2011 sa hrubo správal

voči žalovanému, čím spáchal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, pričom o tomto priestupku
bolo rozhodnuté a bola mu uložená sankcia vo forme pokarhania. Tiež týmto dňom mal sa hrubo správať
voči matke žalovaného, čím mal spáchať priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, toto konanie
však bolo zastavené.
Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že od augusta 2010 ju ani dcéra ani vnuk - žalovaný nekontaktovali,

nenavštevujú ju, ani jej netelefonujú. Žalobkyňa býva v predmetnej nehnuteľnosti so svojim synom, ktorý
sa o ňu stará. Podotkla, že nie je núdzna o starostlivosť inej fyzickej osoby, vie sa sama obriadiť. Uviedla,
že ani netuší, kde jej dcéra t.č. býva. V marci 2010 prvý-krát navrhla svojej dcére vrátiť dar - nehnuteľnosť
v obave, že sa dcéra rozvádzala v tom čase a nevedela čo bude ďalej. Predmetné dokumenty boli
pripravené u notára na spätné prevedenie daru, avšak dcéra neprišla. Predmetnú nehnuteľnosť v

podiele 1/2 darovala svojej darovala svojej dcére a druhú polovicu na základe dedičského konania po jej
manželovisapozostalídedičiadohodli,žeprechádzanasyna.Naotázku,čidošloknejakémunásilnému
konfliktu medzi jej synom a žalovaným uviedla, že nevie, ona bola v izbe, nevie čo sa stalo. Dodala, že
vo februári 2011 jej prišli gratulovať, ale nevie čo sa stalo medzi nimi. Na otázku či je jej syn agresívny
uviedla, že nie, nepožíva alkoholické nápoje, nie je agresívny a ani nepoužíva vulgárne slová. Na otázku,

či bolo proti jej synovi vedené trestné konanie uviedla, že boli vo februári 2011 na polícii, ale nič nebolo.
Na otázku, koľkí bývajú v predmetnej nehnuteľnosť uviedla, že býva tam jej syn so svojou manželkou a
dieťaťom, a aj ona. Na otázku, či sa jej dcéra vyjadrila, že má strach z agresivity brata - jej syna, uviedla,
že nie. Na otázku, či mal jej syn odkúpiť predmetný podiel uviedla, že to len teraz počuje prvý krát. Na
otázku, či jej syn mal záujem získať nejakým spôsobom predmetnú nehnuteľnosť do svojho vlastníctva,

žalobkyňa takéto tvrdenie odmietla. Na otázku, či sa jej dcéra snažila previesť svoj podiel na svojho
brata, uviedla, že nie. Neskorším výsluchom z 11.marca 2015 súd zistil, že žalobkyňa volala svojej dcére
v januári 2015, aby prepísala nehnuteľnosť späť na ňu. Ďalej dodala, že na ten dom žalovaný neprispel
ani korunou, že jej syn vymenil okná, aj strechu a že žalovaný ani daň nikdy neplatil, čo by ešte chcel.
Právny zástupca žalobkyne uviedol, že naliehavý právny záujem odôvodňuje skutočnosťou, že je medzi

skutočným stavom, podľa ktorého je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu pre neplatnosť právnych
úkonov žalobkyňa a medzi stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti, podľa ktorého je vlastníkom
žalovaný, rozpor, pričom touto určovacou žalobou sa má dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a
medzi stavom zapísaným katastrálnym úradom.
Z výsluchu žalovaného súd zistil, že po smrti manžela žalobkyne predmetná nehnuteľnosť v podiele 1

pripadla jeho strýkovi - synovi žalobkyne a v podiele 1 pripadla jej matke na základe darovacej zmluvy
z roku 2003. Pravidelne každý piatok navštevovali starú mamu - žalobkyňu, ale naposledy vo februári
2011, kedy ho strýko napadol a vyhodil ho z domu. Od vtedy tam neboli, jeho matka sa bála návštev,
kvôli agresivite svojho brata. Jej matka sa však snažila aspoň telefonovať starej mame, ale tá odmietala
telefonáty. Po týchto skúsenostiach mu matka - dcéra žalobkyne previedla svoj spoluvlastnícky podiel.

Žalovaný túto nehnuteľnosť prijal, tiež sa chcel osamostatniť. Do času, kým stará mama nepožiadala o
vrátenie daru, sa o ňu starala jeho matka, hoci v dome býval jej syn s rodinou. Žalovaný uviedol, že o
konaní o vrátení daru ani nevedel. Jej matka mu darovala nehnuteľnosť, lebo sa bála svojho brata. Naotázku prečo až vo februári 2012 mu darovala matka nehnuteľnosť a nie hneď po incidente uviedol, že
nevie, matka mu len povedala, že „bojím sa, radšej ti to darujem“.
Právny zástupca žalovaného uviedol, že dcéra žalobkyne dobromyseľne nadobudla predmetnú

nehnuteľnosťnazákladedarovacejzmluvyz19.augusta2003,ktorábolavkladomzapísaná8.decembra
2003 do katastra nehnuteľností. Predmetná žaloba bola podaná 16.apríla 2014. Nakoľko žalovaný, ako
aj jeho právny predchodca dobromyseľne užívali nehnuteľnosť, má za to, že ak by aj bola vyslovená
neplatnosť darovacej zmluvy, žalovaný nadobudol nehnuteľnosť vydržaním a teda je oprávneným
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. K dobromyseľnosti tiež dodal, že žalobkyňa podala žalobu na

vrátenie daru, túto však aj vzala späť a nie je dôvod vrátiť späť dar.
Z výsluchu dcéry žalobkyne - matky žalovaného súd zistil, že k hádke medzi ňou a jej bratom došlo
od rozvodu, na čas do rozvodu mali vzťahy usporiadané, aj s matkou - žalobkyňou aj s bratom. K
narušeniu vzťahov došlo po rozvode, keď bola nútená riešiť bytovú situáciu. Poprosila svojho brata, aby
ju vyplatil z rodinného domu, žiadala 20.000 eur, s tým nesúhlasil jej brat. Neskôr žiadala 10.000 eur
za predaj svojho podielu a súhlasila aj so splácaním tejto sumy, avšak brat ani s tým nesúhlasil, že jej

nič nedá. Na to mama - žalobkyňa chcela späť dar - predmetnú nehnuteľnosť. Rozvádzala sa l5.júna
2010. Do tej doby nemala problémy, stále navštevovala svoju matku, aj matka ich navštevovala. Keď
bola v rozvodovom konaní už ju menej navštevovala matka, ale ona svoju matku naďalej navštevovala.
Vo februári 2011 navštívili žalobkyňu, išli jej gratulovať k meninám. Počas návštevy matka žiadala od nej
späť dar. Tento rozhovor počul jej brat, na čo verbálne na ňu zaútočil, potom fyzicky napadol jej syna -

žalovaného. Následne odišla taxíkom domov, odvtedy u svojej matky v rodinnom dome nebola. Matka -
žalobkyňa jej volala naposledy decembri 2014, keď ju požiadala, aby sa porozprávala so svojim synom,
ohľadne vrátenia podielu na nehnuteľnosti. Na tretí-krát sa telefonicky dohodli na stretnutí, a to tak, sa
ponúkla, že príde pre svoju matku autom - na to ju matka požiadala, že dobre, ale nie pred rodinným
domom. Keď sa stretli, tak išli do kaviarne, kde matka opäť žiadala späť dar. S bratom nie sú v žiadnom

kontakte. Dodala, že poprosila svoju matku, aby sa stretávali aspoň v kaviarni, avšak mamka jej uviedla,
že nebude sa s ňou stretávať, pokiaľ dar nevráti. Do uvedeného incidentu sa riadne starala o svoju
matku, avšak po incidente mala strach a obavy ísť do toho domu a myslí si, že aj matka má z toho
strach, nakoľko sama ju požiadala, keď mala prísť pre ňu autom, aby neprišla pred dom. Neodmieta
starostlivosť o svoju matku, ale jednoducho sa bojí ísť do domu.

Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

§ 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku zmene alebo zániku

tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich
jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

§ 37 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

§ 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje

zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

§41Občianskehozákonníka,aksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,jeneplatnou
len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu
došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

§ 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená;
zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Darovacou zmluvou darca prenecháva alebo sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý

majetkový prospech bez toho, že by mal na to právnu povinnosť, a obdarovaný tento dar alebo sľub
prijíma. Základnými znakmi darovacej zmluvy sú teda predmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť.
Predmetom darovacej zmluvy nemusí byť len vec, ktorú obdarovaný prijíma do vlastníctva, ale
môže ním byť aj poskytnutie iného majetkového prospechu, napr. odpustenie dlhu, vykonanie nejakejčinnosti v prospech obdarovaného a pod. Pojmový znak darovacej zmluvy bezplatnosť je splnený
vtedy, ak obdarovanému nevzniká nijaká právna povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu, t.j.
hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch. Darovacia zmluva je z majetkového hľadiska pre darcu jednostranne

nevýhodná, lebo majetková výhoda poskytnutá obdarovanému nesie so sebou stratu v majetkových
pomeroch darcu. Pri posúdení, či ide o zmluvu bezplatnú alebo nie, je rozhodujúci prejav vôle zmluvných
strán v čase, kedy bola darovacia zmluva uzavretá. Nie je však vylúčené a neodporuje požiadavke
bezplatnosti darovania, aby s darovaním bol spojený záväzok obdarovaného k protislužbe, ktorá sama
o sebe majetkovú povahu nemá. Nie je ani vylúčené, aby zmluva označená ako darovacia zmluva

obsahovala aj inú nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka, napr. zmluvu o práve
darcu doživotne darované nehnuteľnosti užívať. V takomto prípade je treba skúmať, či ide o právne
úkony od seba navzájom oddeliteľné a spôsobilé samostatnej existencie, alebo treba zmluvu chápať ako
jeden celok; ak by dve (viaceré) zmluvy obsiahnuté v jednej zmluvnej listine tvorili jeden neoddeliteľný
celok, tak by neplatnosť jednej z nich spôsobila neplatnosť i zmluvy druhej. Dobrovoľnosť znamená, že
sa niečo poskytuje inému bez právnej povinnosti mu to poskytnúť.

Podmienka bezodplatnosti znamená, že obdarovaný nemá právnu povinnosť poskytnúť darcovi
protihodnotu (za darovanú hodnotu nemá darca dostať protiplnenie, ktoré by malo majetkovú hodnotu);
darovacia zmluva má preto povahu jednostranne zaväzujúcej zmluvy. Je teda neprípustná darovacia
zmluva, ktorá je podmienená poskytnutím odplaty alebo protiplnenia od obdarovaného - donatio
remuneratoria.

Zásada zmluvnej autonómie znamená, že subjekty občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť aj
zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená v Občianskom zákonníku ani v inom právnom predpise
- ide o nepomenovanú zmluvu (contractus innominatus); jej existencia a prípustnosť je prejavom
občianskoprávnej zásady zmluvnej voľnosti. Pre právne vzťahy vyplývajúce z inominátnych zmlúv je
rozhodujúci obsah zmluvy, alebo zmluvného dojednania, teda ako sú definované vzájomné práva a

povinnosti zmluvných strán.
Základným pojmovým prvkom právneho úkonu je prejav vôle, ktorý smeruje ku vzniku, zmene alebo
zániku práv či povinností - vôľa a jej prejav predstavujú konštitutívny základ každého právneho úkonu.
Ďalším pojmovým znakom právneho úkonu je to, aby prejavená vôľa smerovala k vzniku, zmene alebo
zániku práv a povinností. Ak potom určité konanie nemá pojmové znaky právneho úkonu, nejde o právny

úkon a nevznikajú právne následky (tzv. non negotium). Neplatnosť právneho úkonu môže nastať napr.
pre vady vôle alebo jej prejavu. Pokiaľ má právny úkon plniť svoju funkciu nesmie prejav vôle konajúceho
vzbudzovať pochybnosti o obsahu právneho úkonu, ktorý prejavuje, preto je potrebné, aby prejav vôle
bol zrozumiteľný, aby s ním mohli byť spojené právne následky zamýšľané konajúcou osobou. Pri
výklade právneho úkonu je najdôležitejšie zistiť skutočnú vôľu konajúceho subjektu, pričom v prípade

pochybností sa právny úkon má vykladať tak, aby právny úkon mohol zostať v platnosti (potius valeat
actus quam pereat). Právny úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, pričom
následkom právneho úkonu, ktorý nespĺňa uvedené predpoklady je jeho (absolútna) neplatnosť. Právny
úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k uskutočneniu právneho úkonu - vôľa ktorá nie je
vážna nemôže byť základom právneho úkonu, preto ide v takomto prípade o absolútne neplatný právny

úkon. Ak neplatnosťou je zasiahnutá časť právneho úkonu, právo vychádza zo zásady, že ostatná časť
právneho úkonu nie je touto neplatnosťou dotknutá (utile non debet per unitule vitiari) - ak sa teda dôvod
neplatnosti vzťahuje iba na časť právneho úkonu, pričom ide o vadu právneho úkonu, ktorú možno
oddeliť od jeho ostatného obsahu, neplatnou je len táto časť právneho úkonu. A teda, po oddelení
neplatnej časti musí zvyšok právneho úkonu právne obstáť, a zostať tak v platnosti.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Návrhom v zmysle tohto zákonného ustanovenia možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalobkyňu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce

v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu, má
naliehavý právny záujem. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočností. Pre žalobkyňu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z
ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienokna to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Nepreukázaná existencia naliehavého
právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu.
Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobkyňa v konaní

domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť
odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o existencii
alebo neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne predpokladá teda posúdenie, či podaná
určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jej práva a či snáď spornosť neodstraňuje a
len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovacia žaloba

nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie
obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len)
predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 112/2004).
Určovaciu žalobu môže podať ten, kto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení proti
žalovanému. Naliehavý právny záujem je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo

žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Teda u žalobcu musí
ísť buď o právny vzťah či právo existujúce alebo o takú procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v
ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté
postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme.
Žalobkyňa preukazovala existenciu naliehavého právneho záujmu v žalobe tým, že uvedené

právne úkony by mohli mať za následok ohrozenie postavenia žalobkyne ako domnelej podielovej
spoluvlastníčky predmetnej nehnuteľnosti.
Súd skúmal vo veci určenia spoluvlastníctva žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam predbežnou
otázkou platnosť darovacej zmluvy, pretože na základe uvedenej zmluvy, ktorej platnosť žalobkyňa
namietla, došlo k prevodu vlastníctva zo žalobkyne na jej dcéru, ktorej právnym nástupcom je jej syn

- žalovaný.
Súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a jej dcérou nosí znaky darovacej zmluvy
navonok, keď sa uvádza v záhlaví aj v samotnom texte zmluvy slovné spojenie darovacia zmluva, a
označenia účastníkov zmluvy darkyňa, obdarovaná. Znaky darovacej zmluvy má aj čo do prejavenej
vôle žalobkyne darovať dar, ako aj z prejavenej vôle jej dcéry prijať dar s vďakou. Súd nemá pochybnosti

ani z ich ďalšieho postoja a správania sa účastníčok tejto darovacej zmluvy, že žalobkyňa mala v úmysle
dobrovoľnedarovaťsvojejdcéresvojpodielnanehnuteľnosti,ktorýtvorí1nehnuteľnostikcelku.Vyplýva
to aj z jej výpovede, že v dedičskom konaní po poručiteľovi - manžela žalobkyne sa pozostalí dedičia
dohodli, že podiel poručiteľa, ktorý tvoril 1 k celku, prenechávajú synovi žalobkyni. Následne došlo i
k dobrovoľnému prevedeniu podielu žalobkyni na jej dcéru, a to darovacou zmluvou. Žalobkyňa ako

matka, zrejme chcela dosiahnuť, aby rodičovský dom, jeho prvú časť v podiele 1 k celku vlastnil jej syn,
titulom dedičskej dohody a druhú časť v podiele 1 k celku vlastnila jej dcéra, titulom darovacej zmluvy.
Ku konfliktným vzťahom došlo až v období rozvodového konania dcéry žalobkyni, kedy mienila svoj
podiel predať svojmu bratovi a utŕžiť kúpnu cenu za prevádzaný podiel. Totiž musela si riešiť bytovú
situáciu po rozvode. Jej brat však so žiadnou z navrhnutých kúpnych cien nesúhlasil a došlo ku konfliktu.

Týmto okamihom sa začali rôzne právne nároky zo strany žalobkyne, na vrátenie daru, na vyplatenie
podielu obdarovanou, až k predmetnému podaniu žaloby na určenie vlastníctva. Opäť svedčí o tom
výpoveď žalobkyne, ktorá pri výsluchu uviedla, že jej dcéra, ani vnuk ničím neprispeli na zveľadenie
domu, že jej syn ktorý s ňou býva už koľko investoval a žalovaný nedal ani korunu a pod. Súd z týchto
prejavov usúdil, že žalobkyňa je motivovaná najmä zo strany svojho syna, ktorý sa zrejme obáva o svoje

investície. Súd však v tomto smere sa nazdáva, že nebol zvolený správny právny nástroj na ochranu
svojich investícií.
Je tu daný súbeh životných situácií, kedy jedna z potomkov žalobkyne sa snažila riešiť porozvodovú
situáciu a druhý potomok zas riešil obnovu rodinného domu, samozrejme celého a nie len svoj podiel.
Táto situácia však nastala až po niekoľkých rokoch od samotného darovania podielu žalobkyne.

Dovtedy túto skutočnosť nikto zo zainteresovaných neriešil. Medzi žalobkyňou a jej dcérou bola uzavretá
darovacia zmluva, ktorá mala všetky potrebné náležitosti, bola platná a účinná, na jej základe príslušný
orgán vykonal zápis do katastra nehnuteľnosti a neskôr aj ďalšie zápisy v súvislosti so zmenami
vlastníctva.
Žalobkyňa na popud svojho právneho zástupcu v podstate žalobu opiera o jediný právny argument,

kedy sa snažila presvedčiť súd a v konaní dokázať, že v darovacej zmluve je iná odplatná zmluva, a to
zaopatrovacia a zmluva o vecnom bremene, ktorá spôsobuje neplatnosť darovacej zmluvy. V písomnom
prejave žalobkyni, ktorá sa však nezhoduje s prejavom jej ústnej výpovede, je prezentovaný názor, že
je neplatná darovacia zmluva práve z dôvodu v nej obsiahnutej inej odplatnej zmluvy. Takýto prejavvšak súd považuje za účelové tvrdenie, vykonštruované až v súvislosti s odôvodnením žaloby. Totiž
od 19.augusta 2003, kedy došlo k darovaniu predmetnej nehnuteľnosti až do 16.apríla 2014, kedy
bola podaná žaloba, uvedenú darovaciu zmluvu nikto nespochybnil, ani žiadne právne kroky neviedli k

napadnutiu darovacej zmluvy. Súd síce má vedomosť, že bol podaný návrh na vrátenie daru, ten však
žalobkyňa vzala späť a teda vo veci sa nerozhodovalo, a to na popud zo strany práve žalobkyne, teda
nebol vykonaný právne účinný úkon, ktorý by viedol k pochybnosti darovaniu.
Súd sa náležite venoval aj vyslovenému právnemu názoru v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 3 Cdo 302/2009, že taká darovacia zmluva, ktorá v sebe obsahuje protiplnenie obdarovanej je

neplatné. Porovnávajúc toto rozhodnutie súd zistil, že v posudzovanom prípade obdarovaný sa zaviazal
umožniť darcovi bezplatné a neobmedzené užívanie predmetných nehnuteľností a poskytovať darcovi
až do jeho smrti potrebné zaopatrenie, t.j. stravu, pranie a žehlenie bielizne, upratovanie, ošetrovanie,
privolanie lekárskej pomoci, ako aj prípadný odvoz k lekárovi a zabezpečiť udržiavanie nehnuteľností v
potrebnej miere s tým, že náklady spojené s údržbu a opravami nehnuteľností bude znášať obdarovaný.
V uvedenej veci dovolací súd dospel k záveru, že sporná darovacia zmluva zaopatrovacia obsahuje

okrem darovacej zmluvy aj iný zmluvný záväzok, pričom sú tieto vzájomne podmienené a nie je možné
ichnavzájomoddeliť,niesúspôsobilésamostatnejexistencieažezáväzokobdarovanéhomámajetkovú
hodnotu, a teda zmluva je odplatná. V uvedenom rozhodnutí však bol vyslovený aj právny názor, že
„Pri posúdení, či ide o zmluvu bezplatnú alebo nie, je rozhodujúci prejav vôle zmluvných strán v čase,
kedy bola darovacia zmluva uzavretá. Nie je však vylúčené a neodporuje požiadavke bezplatnosti

darovania, aby s darovaním bol spojený záväzok obdarovaného k protislužbe, ktorá sama o sebe
majetkovú povahu nemá. Nie je ani vylúčené, aby zmluva označená ako darovacia zmluva obsahovala
aj inú nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka, napr. zmluvu o práve darcu doživotne
darované nehnuteľnosti užívať. V takomto prípade je treba skúmať, či ide o právne úkony od seba
navzájom oddeliteľné a spôsobilé samostatnej existencie, alebo treba zmluvu chápať ako jeden celok;

ak by dve (viaceré) zmluvy obsiahnuté v jednej zmluvnej listine tvorili jeden neoddeliteľný celok, tak
by neplatnosť jednej z nich spôsobila neplatnosť i zmluvy druhej. Dobrovoľnosť znamená, že sa niečo
poskytuje inému bez právnej povinnosti mu to poskytnúť.“.
Preskúmavajúc rozhodujúci prejav vôle zmluvných strán v čase, kedy bola darovacia zmluva uzavretá,
súd už vo vyššie uvedenom zdôvodnil, že nepochybne v prejavenej vôle darcu ako aj obdarovanej je

prezentovaná vôľa darovať a dar prijať.
Jepravda,ževpredmetnejdarovacejzmluveboluvedenýzáväzokobdarovanej,ktorávšaksamaosebe
majetkovú povahu nemá. Súd nezdieľa názor žalobkyne, že bola vyjadrená nejaká protislužba. Totiž
popri predmetnej darovacej zmluve je zmluva o zriadení vecného bremena, pričom sú jasne oddelené
podmienky jednej ako aj druhej zmluvy. V záhlaví sú určené strany zmluvy a v prvom odseku samotnej

zmluvy je identifikovaný predmet daru. V druhom odseku je prejavená vôľa darkyne. V treťom odseku
je obsiahnuté prijatie daru obdarovanou. Vo štvrtom odseku je uvedená hodnota daru. V piatom odseku
sú obsiahnuté náležitosti zmluvy o zriadení vecného bremena, pričom už z uvedenia slovného spojenia
„zmluvné strany“, a nie „darkyňa a obdarovaná“, ako aj ďalej uvedené slovné spojenie „dohodli na
zriadení práva vecného bremena“ je zrejmé, že práve toto ustanovenie sa týka výhradne zmluvnej

dohodyozriadenívecnéhobremena.Obsahomtejtozmluvybolo,žedcéra(suvedenímjejceléhomena)
bude povinná strpieť dosmrtné užívanie predmetných nehnuteľností svojom matkou (s uvedením jej
celého mena), a to v takom rozsahu, s právami a povinnosťami, ako keby bola vlastníčkou predmetných
nehnuteľností v 1-ine, a zároveň sa zaväzuje svoju matku - darkyňu dochovať a doopatrovať.
Z uvedeného súd jednoznačne dospel k záveru, že ide o právne úkony od seba navzájom oddeliteľné a

spôsobilé samostatnej existencie a nie je možné uvedenú zmluvu chápať ako jeden celok. Navyše nikde
vpredmetnomzmluvnomdokumenteniejevyjadrenápodmienka,žebydarovaniemalobyťpodmienené
záväzkom obdarovanej dochovať a doopatrovať svoju matku, teda nevyplýva to z prejavovanej vôle
ani pri uzatváraní zmluvy, ale ani následne zo správania účastníkov, ktoré trvalo prinajmenej 10 rokov.
Uvedené právne úkony, darovacia zmluva a popri nej zmluva o zriadení vecného bremena v strpení

dosmrtného užívania nehnuteľnosti, v ktorej je obsiahnutá aj zaopatrovacia zmluva, možno od seba
navzájom oddeliť, sú spôsobilé samostatnej existencie, teda tieto právne úkony obsiahnuté na jednej
listine netvoria jeden neoddeliteľný celok.
Ďalej súd skúmal záväzok dcéry žalobkyni, svoju matku - darkyňu dochovať a doopatrovať, ktorý
je súčasťou už spomínanej zmluvy o zriadení vecného bremena. Súd zastáva názor, že uvedené

dojednanie nemôže byť platné, nakoľko nie je zrozumiteľné a určité, a nie je ani vykonateľné, pričom
však neplatnosťou tejto časti sa nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy aj z vyššie uvedených dôvodov.
Takáto formulácia je veľmi všeobecná a vágna, nevyplýva z nej žiadne konkrétne právo ani povinnosť.
Takýto záväzok je založený na morálnej povinnosti v súlade so zásadami slušného správa a dobrýmimravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Ide o záväzok v rovine morálnej, ktorý nemôže byť vyjadrený
finančným ekvivalentom a ktorý nemení nič na podstate bezodplatnosti právneho úkonu. Takéto plnenie
totiž neprináša majetkový prospech.

Vyriešením predbežnej otázky, ktorým súd zistil, že darovacia zmluva je jednoznačne platná, zároveň
súd dospel k záveru, že v danej veci žalobkyňa nie je nijako vystavená ujme, ani jej právne postavenie
nie je ohrozené, a teda nemôže mať ani naliehavý právny záujem na veci. A teda platne nadobudnutý
majetok, titulom darovania, mohla dcéra žalobkyne ďalej previesť na svojho syna.

Súd sa zaoberal aj s právom vydržania, o ktorom je presvedčený žalovaný.

Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej
skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku
kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť

nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom
táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“.
Opakomovládaniavecidržiteľomjenečinnosťvlastníka.Vydržanietakhojínajmävadyalebonedostatok
nadobúdacieho titulu.

V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej
opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení
ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom
právnym.

Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej
opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte
požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.
Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý
právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať
zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú
vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z
ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú
svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený

nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je
tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.
Žalovaný predmetný podiel na nehnuteľnosti nadobudol titulom darovacej zmluvy, ktorej vklad bol
povolený 9.februára 2012. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že nemal pochybnosti o vlastníctve podielu
na nehnuteľnosti jej matkou, ktorá po svojom rozvode previedla túto nehnuteľnosť na žalovaného.

Súd si osvojil právny názor vyjadrený v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.
22CdO/728/2000 a tiež v sp.zn. 22Cbo/1442/2004, že sa nevyžaduje užívanie nehnuteľností samotným
držiteľom, k uchopeniu držby. Držba veci nevylučuje užívanie inou osobou (v danom prípade žalobkyňou
a jej synom) a to nielen na základe vecného alebo záväzkového práva, ale prípadne i bez právneho
dôvodu.

Posúdiac aj toto hľadisko a na základe vykonaného dokazovania, tak ako je to vyššie uvedené
súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Tak, ako to vyplýva z obsahu samotnej darovacej
zmluvy, žalobkyňa platne darovala svojej dcére vyššie citované nehnuteľnosti. Samotné darovanie
nie je podmienené žiadnou podmienkou. Dohoda o zriadení vecného bremena je oddeliteľnou časťou
darovacej zmluvy, jeho neplatnosť nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy. Totiž v právnej praxi sa

preferuje riešenie obdobných situácií tak, že ak je to len sčasti možné, majú ostávať zmluva a dohody,
resp. ich časti v platnosti. Nebolo by správne, aby jednoznačne a zrozumiteľne prejavená vôľa žalobkyne
bola vyhlásená v celosti za neplatnú len z dôvodu že niektoré dojednanie je neplatné. V konaní bolo
dostatočne preukázané, že žalobkyňa a právna predchodkyňa žalovaného uzatvorili darovaciu zmluvu
slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Z tejto darovacej zmluvy nevyplýva, že by právna predchodkyňa

žalovaného - obdarovaná bola povinná niečo urobiť, aby jej žalobkyňa nehnuteľnosť darovala, takto to
ani nevnímala darkyňa ani obdarovaná, ktoré darovaciu zmluvu ihneď predložili po jej podpise príslušnej
správe katastra prostredníctvom notárky, ktorá spisovala darovaciu zmluvu. Zmluvou o zriadení vecného
bremena nešlo o podmienku (rozväzovaciu ani odkladaciu), pretože na jej splnenie sa neviazal vznik čizánik právneho vzťahu medzi darkyňou a obdarovanou. Dojednané plnenie zmluvou o vecnom bremene
nemožno považovať za odplatu za prevod spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti. Keďže žalobkyňa
sa v priebehu tých rokov nedomáhala vrátenia daru (resp. taký návrh vzala späť) a ani na takéto

tvrdenia neboli produkované dôkazy odôvodňujúce vrátenie daru, súd dospel k záveru, že darovacia
zmluva uzatvorená z 19.augusta 2003 je platná. A teda dôvod na vydanie spoluvlastníckeho podielu k
nehnuteľnosti, resp. na určenie vlastníctva nie je daný. Vzhľadom na vyššie uvedené súd po posúdení
predbežnej otázky (platnosti darovacej zmluvy, ale aj základnými črtami vydržania) sa musel zaoberať
existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, či tu právny vzťah alebo právo je

alebo nie je a dospel k záveru, že žalobkyňa nemôže mať naliehavý právny záujem na tomto určení
vlastníctva, nakoľko predmetný podiel nehnuteľnosti bol platne nadobudnutý žalovaným. Súd návrh
zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je a z toho dôvodu ani súd žalobu po vecnej stránke nepreskúmaval a
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
naúčelnéuplatňovaniealebobránenieprávaprotiúčastníkovi,ktorývoveciúspechnemal.Poprocesnej
stránke bol plne úspešný žalovaný. Preto súd žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu
trov konania pozostávajúceho zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 1.211,37 eur, a to za šesť právnych úkonov: prevzatie zastúpenia, písomné podanie

na súd a štyri krát účasť na pojednávaní (6 x tarifná odmena podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky č.
655/2004 Z.z. (ďalej len „vyhláška“) á 61,87 eur; 3 x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky á 8,04
eur a 3x á 8,39 eur, náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky v rozsahu 10 začatých polhodín
po 13,40 eur a 30 začatých polhodín po 13,98 eur; cestovné náhrady podľa § 15 písm. a) vyhlášky 4 x
á 38,06 eur; spotreba F. X. - T. X. podľa § 15 písm. a) vyhlášky celkom vrátane DPH 77,24 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v
Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).