Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. december 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 24P/138/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315217909
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315217909.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom vo veci

starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. V., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: H.. A.
V. J., nar. X.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, F., a otca: X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, F., v
konaní zastúpený: JUDr. Jozef Boris, advokát, pobočka advokáta so sídlom Bučany 18, o návrhu matky
na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej A. V., nar. XX.X.XXXX zo sumy 70,- Eur
mesačne na sumu 150,- Eur mesačne od 1.9.2015, pričom výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho

ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 17P/280/2012-15 zo dňa 29.11.2012.

III. Zaostalé výživné za obdobie od 1.9.2015 do 30.11.2015 v celkovej výške 1 200,- Eur je otec maloletej
povinný zaplatiť k rukám matky v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- Eur, ktoré sú splatné
spolu s bežným výživným za ten ktorý kalendárny mesiac, počínajúc mesiacom december 2016 a to až

do úplného zaplatenia dlhu na výživnom.

IV. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.7.2015 domáhala zvýšenia výživného na
maloleté dieťa z dôvodu nárastu jeho odôvodnených potrieb od posledného rozhodnutia o výživnom.

2. Otec maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení, ktoré doručil súdu dňa 5.10.2015, vyslovil nesúhlas
s návrhom matky na zvýšenie výživného, keďže požadované výživné by bolo pre neho v súčasnosti

finančne neúnosné a likvidné. Uviedol, že už nepodniká, je zamestnaný s priemerným čistým mesačným
príjmom vo výške 56,- Eur, pričom iný príjem nemá, a preto už aj výživné vo výške 70,- Eur by nedokázal
platiťbezpomocisvojejrodiny.Následneotecdňa22.9.2016predložilsúdunávrhnazníženievýživného,
ktorý odôvodňoval so svojou zlou finančnou situáciou.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka, oboznámením s
podstatným obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn 17P/280/2012, potvrdeniami ohľadne

príjmov a výdavkov rodičov a maloletého dieťaťa, ako aj ostatným, na vec sa vzťahujúcim spisovým
materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:4. Maloletá A. V. pochádza z manželského vzťahu rodičov, ktorých manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 29.11.2012, č.k. 17P/280/2012-15, ktorým súd schválil aj rodičovskú
dohodu, na základe ktorej sa maloletá zverila do starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné vo

výške 70,- eur mesačne. V čase tohto rozhodovania maloletá mala 12 rokov, bola žiačkou 7. ročníka ZŠ
v Galante, pričom jej výdavky boli bežné a veku primerané. Matka maloletého dieťaťa bola zamestnaná s
priemerným čistým mesačným príjmom 1.362,06 Eur. Žila s maloletou v trojizbovom byte, ktorý mala vo
svojom výlučnom vlastníctve. Inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec maloletého dieťaťa bol súkromne
hospodáriaci roľník. Výšku svojho príjmu súdu nepreukázal.

5. Matka bola vypočutá na pojednávaniach dňa 7.7.2016 a dňa 1.12.2016 ako účastníčka konania.
Na svojom návrhu zotrvala a žiadala zvýšiť výživné na sumu 150 Eur mesačne. Uviedla, že otec bol
pôvodne zaviazaný prispievať na výživu maloletej mesačne 70,- Eur. Dobrovoľne jej uhrádzal aj telefón
vovýške30,-Eurmesačne.Keďvšakmaloletámala15rokov,previedolfaktúruzatelefónnaňuaprestal
platiť aj úhrady. Rovnako neprispel na to, keď maloletá mala strojček. Poukázala na to, že maloletá

študuje na gymnáziu v Šali francúzsky jazyk, kde je potrebné väčšinu učebníc zakupovať a musí aj
denne dochádzať do školy, nakoľko je mimo miesta trvalého bydliska. Ďalej uviedla, že maloletá iné
zdravotné problémy nemá. Navštevuje kurz jogy, za čo platí matka 12,- Eur mesačne a konverzácie z
anglického jazyka, za ktoré matka platí 40,- Eur mesačne. Matka mesačne za bývanie uhrádza sumu
147,- Eur a platí splátky hypotéky vo výške 192,- Eur mesačne. Jej ďalšie náklady na bývanie sú spojené

s úhradami za elektrické energie a internet v celkovej výške 50,- Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

6. Otec bol vypočutý na pojednávaní dňa 7.7.2016 ako účastník konania, kde uviedol, že nesúhlasí
so zvýšením výživného, keďže momentálne bez pomoci svojej matky a syna by nezvládal platiť ani
výživné vo výške 70,- Eur. Poukázal na svoj zlý zdravotný stav a na skutočnosť, že má za sebou ťažké

obdobie spojené s ukončením podnikania. Ledva zvládal poplatiť svoje záväzky a bežia proti nemu
exekúcie. Keď sa jeho finančná situácia zlepší, je ochotný prispievať zvýšeným výživným. Jeho mesačný
príjem sa pohybuje vo výške 45,- Eur, pričom aktívne si hľadá prácu. Asi dvakrát si podal žiadosti, ale
keď napísal, že je ročník narodenia 1960, tak mu práca ponúknutá nebola. Prácu si nevie nájsť zo
zdravotných dôvodov. V minulosti podnikal ako súkromne hospodáriaci roľník, ale osvedčenie vrátil,

nakoľko to fyzicky nestíhal. Takisto došlo aj k odpredaniu pozemkov.

7. Zástupca kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 1.12.2016, poukazujúc na zmenu pomerov na
strane maloletého dieťaťa od poslednej úpravy výživného, najmä vzhľadom na skutočnosť, že maloletá
už navštevuje strednú školu, navrhol vyhovieť návrhu matky na zvýšenie výživného, a to od 1.9.2015

na sumu 150,- Eur.

8. Podľa § 78 ods. l, prvá veta Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

9. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

10. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť.

13. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.15. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik
novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými

okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u
školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov.
Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene
výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 ZR je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle
ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša,
miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna

okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže
uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.

17. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca rozsudkom
tunajšieho súdu č.k. 17P/280/2012-15 zo dňa 29.11.2012, došlo k podstatnej zmene pomerov na

strane maloletej A., ktorá je staršia o 4 roky, kým v čase pôvodného rozhodovania mala 12 rokov,
bola žiačkou 7. ročníka základnej školy, toho času má 16 rokov, navštevuje gymnázium v Šali, teda
výdavky spojené s uspokojovaním jej odôvodnených potrieb, aj s ohľadom na celkový nárast životných
nákladov, pochopiteľne vzrástli v súvislosti s jej fyzickým rastom na oblečenie, obuv, stravu, hygienické
potreby, predovšetkým však v súvislosti s výkonom školskej dochádzky, ako aj so zabezpečením

jej odôvodnených potrieb vzhľadom na jej záujmy, školské a mimoškolské aktivity, teda vo všetkých
oblastiach jej života, pričom ide o objektívnu zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako
oprávneného, ktorú zmenu súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil.

18. Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a

majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že matka je naďalej zamestnaná u toho istého zamestnávateľa
spriemernýmčistýmmesačnýmpríjmom1.700,-Eur.Jejpríjemsatedazvýšilcca.o300,-Eur.Inýpríjem
nemá. Naďalej býva v spoločnej domácnosti s maloletou v byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve matky.
Jej mesačné náklady na bývanie predstavujú sumu 147,- Eur. Ďalej spláca splátky hypotéky vo výške
192,- Eur mesačne a má náklady spojené s úhradami za elektrické energie a internet vo výške 50,- Eur.

Ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Otec maloletého dieťaťa v čase pôvodného rozhodovania
bol súkromne hospodáriacim roľníkom, svoj príjem súdu nepreukázal. V súčasnosti už podnikateľskú
činnosť nevykonáva, a to podľa jeho udania z dôvodu, že to nestíhal. Je zamestnaný s priemerným
čistým mesačným príjmom cca. 45,- Eur. Iný príjem nemá. Svoje mesačné výdavky súdu nepreukázal.
Ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla.

19. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že sú dané zákonné podmienky na
zvýšenie výživného tak, ako to navrhla matka vo svojom návrhu na začatie konania, a to od 1.9.2015,
kedy maloletá nastúpila na gymnázium, a teda došlo k podstatnej zmene pomerov na jej strane.
20. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z veku a odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa, jednak z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, a s poukazom na to, že návrh

matky je dôvodný a keďže to odôvodňujú aj pomery na strane maloletej, súd vyhovel návrhu matky v
celom rozsahu a výživné zo strany otca zvýšil z pôvodnej sumy 70,- Eur na sumu 150,- Eur mesačne
počnúc dňom 1.9.2015. Pri rozhodovaní súd síce prihliadol na skutočnosť, že otec je v súčasnosti
zamestnaný s priemerným mesačným príjmom iba vo výške cca. 45,- Eur, avšak svoju podnikateľskú
činnosť ukončil zo subjektívnych dôvodov, ktoré súdu bližšie nekonkretizoval a nepreukázal. Otec v

priebehu konania bol nečinný, na základe výzvy súdu riadne nevydokladoval svoje pomery. Predložil
súduibapotvrdenieovýškesvojhopríjmuapoukázalnasvojzlýzdravotnýstav,ktorýtakistohodnoverne
súdu nepreukázal. Z obsahu spisu je zrejmé, že otec má zdravotné problémy, avšak podľa vyjadrenia
jeho lekárov jeho zdravotný stav mu nebráni vykonávať prácu. Otec v priebehu konania neprejavil a ani
nepreukázal dostatočnú aktivitu pri hľadaní práce, či už vo svojom obore alebo mimo neho, preto súd

vyhodnotil otcovu nedostatočnú aktivitu pri hľadaní lepšie plateného zamestnania ako nezodpovednosť
vo vzťahu k svojim rodičovským povinnostiam. Podľa názoru súdu, otec má dostatok schopností a
možností zarábať a plniť si tak riadne svoju vyživovaciu povinnosť a keďže otcovi iná vyživovacia
povinnosť nepribudla, je práceschopný a výživné je pred inými výdavkami prednostnou pohľadávkou,súd má za to že zvýšené výživné na maloleté dieťa, zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam,
ale najmä veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Vykonaným dokazovaním mal súd teda
za preukázané, že o maloletú sa stará výlučne osobne aj finančne matka, pričom kompenzuje svoju

vyživovaciu povinnosť sčasti aj svojou osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Pokiaľ teda otec
prispeje na výživu maloletého dieťaťa sumou 150,- Eur mesačne a matka prispeje sumou 75,- Eur,
nakoľko druhú polovicu výšky výživného matka kompenzuje svojou osobnou starostlivosťou o maloleté
dieťa, teda spolu 225 Eur mesačne, vytvorí sa tak dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných
potrieb maloletého dieťaťa, ktoré sú vzhľadom na jeho vek a potreby, postačujúce. Takto ustálená výška

výživného korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o
rodine.
21. Nakoľko otcovi vznikol dlh na výživnom vo výške 1.200 Eur (80,- Eur/mes. x 15 mesiacov =
1.200,- Eur), súd mu v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 C.s.p. povolil zaplatiť v pravidelných
mesačných splátkach po 100,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti
rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok, nakoľko táto výška splátok sa javí ako zodpovedajúca

potrebám maloletého dieťaťa. Súd súčasne poznamenáva, že platby výživného, ktoré bol otec povinný
doposiaľ uhrádzať na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k.
17P/280/2012-15, zo dňa 29.11.2012 mesačne vo výške 70,- Eur, pri výpočte dlhu nezohľadnil, nakoľko
predmetné rozhodnutie predstavuje exekučný titul, na základe ktorého je možné prípadné dlžné výživné
vymáhať.

22. Súd teda s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 231/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o

maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtejčasti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.