Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. jún 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 33T/54/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116010670
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pamela Záleská
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4116010670.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pamely Záleskej a prísediacich sudcov
Mgr. Oľgy Janigovej a Mgr. Zuzany Zorádovej, v trestnej veci obžalovaného N. H., pre pokračovací zločin
neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 277 odsek 1 alinea druhá, odsek 4
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 19.06.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

N. H. , narodený XX.XX.XXXX v Q. U. T., trvale bytom Q. U. T.,
N. T. XXX/XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

1/ s už právoplatne odsúdeným G. E. (na základe rozsudku OS Nitra sp. zn. 33T/54/2016 zo dňa
19.06.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2016) po predchádzajúcej vzájomnej dohode,
vystupujúc v mene obchodnej spoločnosti FILD, s.r.o., so sídlom Rybárska 37, Nitra, IČO: 43 816
223, číslo platiteľa dane z pridanej hodnoty: SK2022486664, dali neoprávnene do účtovníctva tejto
spoločnosti zaúčtovať na vstupe za zdaňovacie obdobie december 2007 fiktívne faktúry za nákup

textilného tovaru, označené internými číslami od č. 1201 až do č. 1208, od dodávateľa obchodnej
spoločnosti BARO-MONT, s.r.o., so sídlom Námestie mieru 1, Liptovský Mikuláš, IČO: 31 624 022, pod
jeho číslami 16 12 2007/84a, 16 12 2007/87b, 17 12 2007/96c, 17 12 2007/89a, 18 12 2007/91b, 18
12 2007/97b, 19 12 2007/95a, 20 12 2007/98a, a súvisiace fiktívne doklady o ich úhrade, a následne
podali na vtedajší príslušný Daňový úrad Nitra I, Damborského 5, Nitra, dňa 25.01.2008 riadne daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2007, v ktorom na základe
týchto fiktívnych dokladov neoprávnene uplatnili právo na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške

4.180.000,- Sk, pričom porušili najmä ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a peniaze v tejto sume boli vyplatené
na bankový účet obchodnej spoločnosti FILD, s.r.o., Nitra, a následne tieto peniaze z účtu vybrali v
hotovosti, čím svojím konaním spôsobili SR v zastúpení Daňovým úradom Nitra za zdaňovacie obdobie
december 2007 škodu vo výške vo výške 138.750,58 eura,

2/ s už právoplatne odsúdeným G. E. (na základe rozsudku OS Nitra sp. zn. 33T/54/2016 zo dňa
19.06.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2016) po predchádzajúcej vzájomnej dohode,
vystupujúc v mene obchodnej spoločnosti FILD, s.r.o., so sídlom Rybárska 37, Nitra, IČO: 43 816
223, číslo platiteľa dane z pridanej hodnoty: SK2022486664, dali neoprávnene do účtovníctva tejto
spoločnosti zaúčtovať na vstupe za zdaňovacie obdobie január 2008 fiktívne faktúry za nákup textilného
tovaru, označené internými číslami od č. 80101 až do č. 80105, od dodávateľa obchodnej spoločnosti
BARO-MONT, s.r.o., so sídlom Námestie mieru 1, Liptovský Mikuláš, IČO: 31 624 022, pod jeho číslami

10 01 2008/6, 14 01 2008/8, 18 01 2008/10, 21 01 2008/11, 24 01 2008/12, a súvisiace fiktívne dokladyo ich úhrade, a následne podali na vtedajší príslušný Daňový úrad Nitra I, Damborského 5, Nitra, dňa
01.02.2008 riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2008, v
ktorom na základe týchto fiktívnych dokladov neoprávnene uplatnili právo na vrátenie dane z pridanej

hodnotyvovýške3.990.000,-Sk, pričomporušilinajmäustanovenia§49ods.1aods.2písm.a)zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale peniaze v tejto sume už
neboli vyplatené obchodnej spoločnosti FILD, s.r.o., Nitra, pričom v prípade ich vyplatenia by obvinení
svojim konaním spôsobili SR v zastúpení Daňovým úradom Nitra za zdaňovacie obdobie január 2008
škodu vo výške vo výške 132.443,74 eura,

t e d a :

v bodoch 1/ a 2/
spoločným konaním s iným neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle
zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech a spáchal taký čin vo veľkom rozsahu,

t ý m s p á c h a l :

v bodoch 1/ a 2/
pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 277 odsek 1
alinea druhá, odsek 4 Trestného zákona v znení zákona číslo 313/2011 Z. z.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 277 odsek 4 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l), písmeno
n) Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím
§ 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a § 41 odsek 2 Trestného zákona a § 42 odsek 1 Trestného
zákona a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona mu ustanovuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmeno g) Trestného zákona povinnosť
spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo
iným odborníkom (andragógom) výchovnému programu alebo sociálnemu výcviku, zameranému
predovšetkým na dosiahnutie zrelých foriem správania, rozvinutie schopnosti sebaregulácie,

podporovanie úcty k iným, osobnej a spoločenskej zodpovednosti a vedenie k rešpektovaniu noriem
spoločnosti.

Podľa § 56 odsek 1 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 2.500 (dvetisícpäťsto) eur.
Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom

Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/2/2009 zo dňa 12.04.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 12.04.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre, podanej na Okresný súd Nitra dňa 20.05.2016 pod

č. 3 Pv 12/2015, prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému N. H..Obžalovaný N. H. na hlavnom pojednávaní dňa 19.06.2017 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1
písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie

označenej obžalobe.
Keďže na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g)
a h) Trestného poriadku, odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora súd
jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku na hlavnom
pojednávaní nevykoná. Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s

dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že konaním obžalovaného boli v bodoch
1/ a 2/ rozsudku naplnené všetky znaky skutkovej podstaty pokračovacieho zločinu neodvedenia dane
a poistného spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 277 odsek 1 alinea druhá, odsek 4 Trestného zákona
(v znení zákona číslo 313/2011 Z. z.).

Súd mal teda za to, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok zavinene spáchal práve

obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne
právne kvalifikovaný a následne súd vykonal dokazovanie iba čo sa týka výroku o treste, ochranného
opatrenia a náhrady škody.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho
nápravy.

Súd zo správ o povesti obžalovaného a jeho trestného ako aj priestupkového registra zistil, že tento už
bol súdne trestaný a aj viackrát priestupkovo prejednávaný a postihovaný. Pokiaľ išlo o priestupkové

previnenia, tieto sa všetky týkali výlučne porušovania pravidiel v cestnej premávke v priebehu rokov
2011 až 2015. Zároveň súd dôkladne skúmal predchádzajúce potrestania a jednotlivé záznamy v registri
trestov, ktorých má obžalovaný sedem, avšak vo vzťahu k prvým štyrom sa na neho hľadí akoby nebol
odsúdený. Súd vzal do úvahy, že od ostatného zahladeného odsúdenia bol obžalovaný trestaný až v
rokoch 2016

(raz) a 2017 (dva razy), pričom vo všetkých troch prípadoch sa jednalo o odsúdenie za skutky staršieho
dáta, konkrétne za skutky z rokov 2005 (rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/2/2009
z 12.04.2017), 2006 (rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/274/2012 z 31.08.2016) a 2007
(rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3T/107/2011 z 27.04.2017).
Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd u obžalovaného zistil okolnosť

uvedenú pod písmenom l), ktorú mu uznal z dôvodu, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu skutku
a jeho spáchanie aj úprimne oľutoval. Priznanie uskutočnil prostredníctvom vyhlásenia o vine podľa
§ 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku a na hlavnom pojednávaní uviedol, že svoje konanie
ľutuje. Zároveň súd u obžalovaného vzhliadol aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného
zákona, pretože svojim postojom k prejednávanej trestnej veci ako aj učinením vyhlásenia o vine

na hlavnom pojednávaní významným spôsobom napomohol súdu objasniť trestnú činnosť a bez
povšimnutia nemohol súd ponechať ani to, že tým aktívne prispel k výrazne rýchlejšiemu objasneniu
a ukončeniu trestnej veci jej meritórnym rozhodnutím, ergo významným spôsobom prispel k vytvoreniu
možnosti dosiahnuť rozhodnutie vo veci samej bez potreby vykonávania rozsiahleho dokazovania.
Z priťažujúcich okolností súd u obžalovaného žiadnu nezistil.

Nielen výsledný pomer, ale tiež význam takto zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností potom
súdu umožňoval aplikáciu § 38 odsek 3 Trestného zákona, kedy pri ukladaní trestu súd nevyhnutne
znižuje hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu.

Trest bol v prípade tohto obžalovaného jasne určený sadzbou uvedenou v § 277 odsek 4 Trestného

zákona, a to na sedem až dvanásť rokov. Zároveň u obžalovaného bolo potrebné použiť ustanovenia §
41 odsek 2 Trestného zákona (ukladanie úhrnného trestu s použitím asperačnej zásady) a § 42 odsek
1 Trestného zákona (ukladanie súhrnného trestu), pretože ho súd odsudzoval za skutok, ktorý spáchal
skôr (december 2007 a január 2008), ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za
iný jeho trestný čin (rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/2/2009 zo dňa 12.04.2017) a

zároveň bolo vo veci zrejmé, že sa jednalo o skutok právne kvalifikovaný ako zločin (pokračovací zločin
neodvedenia dane a poistného) vo vzťahu ku skutku právne kvalifikovaného ako trestný čin podvodu
podľa § 250 odsek 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (úmyselný trestnýčin zodpovedajúci kvalifikácii zločinu) a trestná sadzba sa tak sprísňovala na výmeru sedem rokov až
16 rokov.
Súd po vyhodnotení všetkých okolností prípadu, osoby obžalovaného (jeho minulosť, vek, postoj

k prejednávanej veci), zohľadnení možností jeho nápravy a tiež veľkého časového odstupu medzi
spáchaním skutku a vyhlásením rozhodnutia dospel k záveru, že trest uložený hoci na samej spodnej
hranici trestnej sadzby by bol pre obžalovaného neprimerane prísny. Súd vychádzal z toho, že trest musí
byť rozumný a má spôsobovať len takú ujmu, ktorá je nevyhnutná na splnenie jeho účelu, kedy ujma
obsiahnutá v treste nemá byť neprimeraná.

Pri prevahe a význame zistených poľahčujúcich okolností a zároveň absencii priťažujúcich okolností
a predovšetkým s ohľadom na pomery obžalovaného súd rozhodol, že sú splnené podmienky na
mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod spodnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 odsek 1
Trestného zákona, a to aj preto, že na jeho nápravu, ale tiež na ochranu spoločnosti bude postačovať aj
trest kratšieho trvania. Napriek skutočnosti, že v prejednávanej veci obžalovaný konal spôsobom, kedy
v rokoch 2005 až 2008 spáchal viac skutkov, za ktoré bol až s odstupom času v rokoch 2016 a 2017

potrestaný a v prejednávanom prípade sa dopustil skutku vo veľkom rozsahu a vážnejšie tak ohrozil
záujem chránený Trestným zákonom (záujem štátu na riadnom odvádzaní daní a poistného), vzal súd
do úvahy, že závažnosť a charakter tohto trestného činu bolo potrebné posudzovať aj s ohľadom na
ďalšie, s vecou súvisiace okolnosti a ukladať trest v súlade so všetkými zásadami trestania.

V tejto súvislosti súd tiež zameral svoju pozornosť na zásadu humanity ukladanej sankcie (zákaz krutého
aneprimeranéhotrestuvovzťahukukonkrétnemupáchateľovi),zásaduindividualizáciepoužitejsankcie
(teda druh a výmeru sankcie, ktorú súd ukladá s prihliadnutím na konkrétne okolnosti vzťahujúce sa k
závažnosti posudzovaného trestného činu ako aj možnosti resocializácie páchateľa) a zásadu úmernosti
uloženej sankcie vo vzťahu k spáchanému trestnému činu. Súd vzal do úvahy, že ak má byť uložený

trest primeraný, účinný a ak má zároveň pôsobiť odstrašujúco, nesmie byť ukladaný tak, aby pôsobil
ako odplata za spáchaný trestný čin a jeho výkonom nesmie byť ponížená ľudská dôstojnosť. V danom
prípade je zrejmé (vzhľadom na trestné sadzby), že zákonodarca umožnil uplatnenie tvrdej represie
v oblasti daňovej trestnej činnosti, pretože mal za to, že spoločnosť je ohrozená obchádzaním alebo
nerešpektovaním riadneho plnenia daňovej povinnosti, avšak zároveň do rekodifikovaného trestného

zákona zakotvil novú filozofiu ukladania trestných sankcií a položil dôraz na individuálny prístup pri
riešení trestných vecí na základe širokých možností využitia alternatívnych sankcií a odklonov (teda
vyjadril, že trest odňatia slobody má byť chápaný ako ultima ratio), a to s cieľom zabezpečiť v čo najširšej
miere pozitívnu motiváciu páchateľa.

Prihliadajúc na vyššie uvedené a hodnotiac podmienky na dosiahnutie účelu trestu z hľadiska
individuálnej prevencie, vzal súd do úvahy, že v prejednávanej veci sa jedná o obžalovaného, ktorý
v konaní pred súdom prejavil úprimnú ľútosť a pokoru, uvedomujúc si následky svojho protiprávneho
konania a zároveň o osobu, ktorá sa nepodieľala na vytvorení veľkého časového rozstupu medzi
spáchaním skutku a súdneho rozhodnutia (viac ako deväť rokov). Súd takto ustálil, že v jeho prípade

je potrebné zvoliť zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okrem toho, trest uložený v už označenej
výmere, by nebol dôvodný ani z hľadiska pomerov obžalovaného, a to nielen vzhľadom na okolnosti
prípadu, pretože rozhodnutiu o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej
trestnej sadzby nasvedčovalo aj zistenie dvoch významných poľahčujúcich okolností pri absolútnom
nedostatku okolností priťažujúcich. Nakoniec, aj z hľadiska generálnej prevencie nepovažoval súd za

nevyhnutné a náležité ukladať trest vo výmere na 7 alebo nad 7 rokov, pretože účel trestu bude možné
dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.

S prihliadnutím na všetky tieto okolnosti a v súlade s § 39 odsek 1 a odsek 3 písmeno c) Trestného
zákona, uložil súd obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere tri roky s podmienečným

odkladom jeho výkonu a nariadením probačného dohľadu nad jeho správaním počas plynutia skúšobnej
doby, ktorú mu ustanovil až na 5 rokov, kde prišlo pri ukladaní tohto trestu k jeho sprísneniu práve
ustanovením dlhšej skúšobnej doby. Súd tak urobil s presvedčením, že takto uložený trest povedie
k požadovanej náprave obžalovaného a bude postačovať na ochranu spoločnosti a zároveň odradí
ostatných od páchania tohto druhu trestnej činnosti.

Všetky už vyššie uvedené skutočnosti boli pre súd dostatočnou zárukou, že vyššia výmera súhrnného
trestu a ani jeho následný priamy výkon u obžalovaného nie sú nevyhnutné a že zabezpečiť ochranu
spoločnosti bude možné aj tak, že bude podrobený probačnému dohľadu v maximálne možnej zákonnejdĺžke jeho trvania a bude tak intenzívnejšie a lepšie motivovaný k náprave, než by tomu bolo v jeho veku
a s jeho predchádzajúcim spôsobom života vo výkone trestu.
V rámci plynutia skúšobnej doby bude povinnosťou obžalovaného viesť riadny život a absolvovať

výchovný program alebo sociálny výcvik s cieľom dosiahnuť u neho zrelé a uvedomelé správanie, viesť
ho k osobnej a spoločenskej zodpovednosti a k rešpektovaniu noriem spoločnosti.
Zároveň súd postupom podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona samostatným výrokom rozhodol o zrušení
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/2/2009 zo dňa 12.04.2017 v časti jeho výroku
o treste.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol pri spáchaní prejednávaného skutku motivovaný
dosiahnutím neoprávneného majetkového prospechu, teda jednalo sa u neho o zištný motív, rozhodol
súd tiež o uložení peňažného trestu podľa § 56 odsek 1 Trestného zákona a potrestal ho aj tým, že
mu tento druh trestu uložil vo výmere 2.500 eur a rozhodol tiež o ustanovení náhradného trestu odňatia
slobody vo výmere 20 mesiacov pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť obžalovaným

úmyselne zmarený.

Takto uložené tresty považoval súd za správne, pretože pri ich ukladaní rešpektoval princíp zákonnosti a
zároveň nimi vyjadril aj princíp individualizácie, nakoľko druh a intenzita trestu musí zodpovedať všetkým
zvláštnostiam prípadu a osobe obžalovaného. Súd tieto tresty považoval súčasne za spravodlivé.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.